Trouble in love 1. kapitola

17. února 2013 v 18:45 | Emma |  Trouble in Love

A je tu prvá kapitola novej poviedky. O čom je, to zistíte, keď si ju prečítate. Enjoy it :)


"HARRY EDWARD STYLES, ak okamžite nevylezieš z tej kúpeľne, tak pôjdeš do školy po svojich." Prskala som naježene búšiac do dverí, spoza ktorých sa ozývalo salamistické hmkanie. Po ďalších zhruba pätnástich minútach sa otvorili dvere a von vyšiel môj mladší brat s totálne kľudným výrazom.
"Páni Emm, prečo si nepovedala, že si mala hroznú nehodu? Mohol som to stihnúť skôr."
"Fááákt vtipné, z teba bude raz komik." Prskala som.
"Hmm a podľa zvukov, ktoré vydávaš ty to tipujem na naježenú mačku?"
"ZABIJEM ŤA!!!"
"Fájn keď myslíš." Mykol plecom a kráčal dolu schodmi. Mňa tam nechal stáť s výrazom WTF????!!!!!



"Na to ráno si dokonale pamätám. Vyzerala si, že dostaneš mŕtvicu." Rehotal sa môj teraz už starší brat.
"Vieš koľko nervov si ma stál?" pýtala som sa sledujúc cestu pred sebou.
"Pozri, čo sme si to sme si. Hlavné je, že sa ľúbime, no nie?"
"Dve veci sa nezmenili. Tvoja fúkaná a britký humor."
"Pozri ja z nás dvoch nie som ten, kto na seba napatlal niečo, na čom sa baví polovica zemegule."
"Tsss."
"Zlatko ja nemôžem za to, že blondínky sú v kurze. Buď si na to zvykni alebo skús červený preliv. Bude ti sedieť k tomu výrazu kyslej rajčiny, čo sa ti práve odzrkadľuje v tvári."
Prudko som sa nadýchla a počítala som do desiatich. Potom som sa k nemu otočila a usmiala som sa.
"Pamätáš si na deň, kedy sa ti nááááhodou dostalo do tvojich hebkých vláskov lepidlo?"
Zamračil sa a okamžite zareagoval.
"To nie je fér. Dodnes nechápem ako sa to stalo." povedal dotknuto.
"Veď práve a nechceme, aby sa to opakovalo či?"
"TO SI BOLA TY????"
"JAAAA???? Ako ťa toto napadlo?"
"EMA STYLES, ak na to prídem a ja na to prídem, máš u mňa jednu pomstičku." Mädlil si ruky.
"Veľa šťastia." Žmurkla som. "A teraz padaj tvoji kamoši už ťa čakajú alebo ako ich to voláš? Idete si brnkať na gitaru a skladať popík?"
"Ľutujem každého jedného pacienta, čo sa ti dostane pod ruky." Odfrkol si.
"Oooo pozor ozýva sa tvoje ego??? Štípe ťa kolienko???" rehotala som sa na plné kolo. Harry vystúpil a naklonil sa tak, aby jeho hlava ostala v aute a adresoval mi posledné slová.
"Raz príde deň, keď ti to spočítam."
"Nový názov pesničky?" tipla som si.
"To by sa ti páčilo čo?"
"Ani nie, je to málo originálne."
"Vieš čo už choď." Zabručal.
"ROZKAZ pane."
Len čo som ho vysadila, v aute sa rozozvučala hudba a ja som mala náladu o desať stupňov nad Harrym. A ja som milovala takú náladu. No a čo že mám 22 a mala by som mať rozum. Osemnásť rokov žijem v jednom dome s pubertálnou bombou závislou na féne. A nedajbože nejaká kudrlinka nesedí ako má, okamžite žalujeme výrobcu šampónu za zlé zloženie. No fááákt, koho by toto neovlažilo natoľko, že by mal chuť sa zabiť? Mňa áno. A veľmi. Ale na druhej strane vidieť môjho brata na pódiu, kde dokáže tak precítene spievať, že násťročné idú do kolien, je celkom fajn pocit. A na strane druhej koho by som potom vytáčala?


"Dobré ráno Emma, tak ako?" zdravil ma kolega z chirurgie.
"Ahoj Christian, dnes som pod tvojím velením."
"Výborne tak na seba hoď plášť a razíme na vizitu." Usmial sa a pokračoval k pultu kde sa bavili sestričky. Na svoj vek rozhodne nevyzerá zle. Krátko cez tridsiatku, fajn postava, zmysel pre humor a to podstatné obrúčka. Aj napriek tomu je ale Adam typ muža, aký sa mi páči. Celý deň som bola v jednom kole a bola som rada, že som sa o tretej konečne posadila. Pila som kávu a premýšľala nad tým, že by som si rada zašla na nákupy. No nič spýtam sa Sophie, či nemá cez víkend čas a chuť niečo podniknúť. V kapse mi zavibroval mobil.
"Ahoj oci."
"Ahoj srdiečko, prepáč, že ťa ruším pri práci. Mám na teba jednu prosbu. Mohla by si sa po ceste zastaviť v obchode a kúpiť nejaké víno? Mamka robí večeru a pribudne nám pár hostí navyše?"
"Prídu Greyovci?"
"Áno aj."
"A kto ešte?" vyzvedala som.
"Pred pár dňami sa k nám naťahovala nová rodina a mamka by ich chcela zoznámiť a privítať."
"Aha."
"A zlatko je tu ešte jedna vec."
"Počúvam."
"Mohla by si vyzdvihnúť aj brata a jeho priateľov?"
"ČO?"
"Harry ich pozval tiež. Majú niečo rozrobené a prespia tu."
"Takže budeme mať dom plný slečiniek závislých na féne a laku?"
"Nebuď taká zlatko." Karhal ma.
"Oci vieš o tom, že by sa mali dať liečiť že? Nie je to normálne."
"Tak vyzdvihneš ho?"
"Ale áno jasné vyzdvihnem Harryho, tie jeho slečinky a dorazíme domov okolo šiestej."
"Výborne poklad a nezabudni na to víno, prosím ťa."
"Otec mám 22 a strata pamäti sa ma zatiaľ netýka." Smiala som sa.
"Ty a tvoj brat máte čudný humor a myslím, že je za tým Váš starý otec." Povedal kyselo.


"Čau ségra." Povedal môj milovaný brat a hodil sa na sedadlo spolujazdca, kým sa traja ďalší ukladali na zadné sedadlá.
"Čakáš na niečo?" pýtal sa ma asi po piatich minútach.
"Neboli ste ráno piati?"
"No a???"
"Čo ste tomu chudákovi urobili? Kde ste ho zakopali?"
"Vtipná ako strýko Roger, keď spieva karaoke." Sucho povedal.
"Náhodou ide mu to."
"Áno a ja som vyštudovaný lekár."
"No tak to už hej pán kolega." Usmiala som sa.
"Tak čo ste dnes robili, hrali ste sa pekne?" vyhodila som blinker. V späťáku som si všimla jeden mierne pobavený úškrn.
"Sorry ja som zabudla ty vlastne dávaš na tie deti pozor, že? Boli dnes dobrý?"
"Em, nie si vtipná, kedy to pochopíš?"
"A ty sa kedy ostriháš?" vrátila som mu.
Doma nás čakali naši a len čo sme prešli začali objímať Harryho a jeho kamarátov a hrozne im blahoželali.
"Ušlo mi niečo? Podarilo sa im niečo neočakávané?" zaujímalo ma.
"Predstav si, tvojho brata a jeho priateľov nominovali na BRIT AWARD." Hrdo mi povedala mama.
"Ahaaa a ja že sa sťahuje." Mykla som plecom a odišla som do kuchyne, kde som vyložila to víno. Nevšimla som si pána Greya, ktorý hovoril s niekým po telefóne a hrozne sa hádali.
"Nie Daniel, mal si prísť, nepáči sa mi, že ignoruješ svoju rodinu."
"Hmmm Daniel, tak toto meno tu nepadlo už pár rokov. Žije ešte?" preletelo mi hlavou.
"Myslel som, že si priletel, aby si trávil čas s rodinou a nie priateľmi v bare." Hromžil pán Grey starší. Nakoniec zložil a vtedy si ma všimol.
"Jeej ahoj Ema, ty si už doma?"
"Nie, ja sa učím ovládať astrálnu projekciu." Uškrnula som sa.
"Ide ti to." Kývol uznanlivo.
"Nejaké problémy?" spýtala som sa.
"Ale klasika. Daniel."
"Aha, čo spravil tentoraz?"
"Kašle na svoju rodinu." Povzdychol si.
"Možno sa ešte ukáže."
"To pochybujem."
"Tak jeden nikdy nevie, že?" usmiala som sa a odišla som. Harry a jeho banda sa rozložili v obývačke a neustále sa hovorilo o tom udeľovaní cien. Pretočila som očami a kráčala som do izby. Poslala som rýchlu sms Sophie a dala si sprchu. Keď som zišla dolu v našom dome boli traja nový ľudia. Staršia pani s prívetivým úsmevom držala za ruku malé dievčatko v červených šatách, ktoré sa druhou rukou pevne držalo, predpokladám, že jej staršej sestry. Dievča vyzeralo tak niečo okolo môjho veku. Malo červeno hnedé vlasy a hnedé oči, ktorými si zvedavo obzerala okolie. Chudák počkaj, keď spoznáš tie hovädá vedľa, dostaneš mŕtvicu.
"Poďte prosím za mnou predstavím Vám moju rodinu a priateľov." Viedla ich mama ďalej. Rýchlo som zbehla schodmi to musím vidieť. So širokým úsmevom som sa vrútila dnu a môj ty bože.
"Toto je náš mladší syn Harry a jeho kamaráti, Liam, Louis, Naill a neskôr dorazí ešte Zayn. Možno ste ich zachytili pod menom One Direction."
Mama tej červenovlásky ľahko pokrčila plecami a s ospravedlňujúcim výrazom pozrela na svoje dcéri.
"Prečo sa pozeráš na mňa?" okamžite sa bránila a ja som v jej hlase zachytila niečo ako odpor??? Že by sa z nás stali spojenkyne?
"Tak ty si odborník na hudbu."
"Aly pozná One Direction, spolu tancujeme." Povedalo to malé dievčatko a ja som sa tvárila akoby mi niekto osolil čaj. To je podpásovka. Dievča sčervenelo a sklonilo hlavu.
"Niekedy si môžeš zatancovať priamo s nami." Navrhol jej pobavene Harry a to som už musela zasiahnuť a brániť to chúďa.
"Brat má pravdu na črevné problémy sú ich hity tým najlepším liekom." A teraz sa Harry tváril pre zmenu kyselo. Dievča sa pousmialo.
"Ja som Emma. A tam ten kudrlinkáč je bohužiaľ môj brat. Neboj sa má drsné reči, ale stačí skovať fén a je z neho hysterka." Šepkala som jej.
"Alysa." Usmiala sa na mňa. ,,A táto malá slečna, čo si pustila, ústa na prechádzku je moja Charlie."
"Ahoj drobec." Privítala som ju.
Ozval sa zvonček a ja som bežala otvoriť. Nadšene som skríkla a hodila sa Sophie okolo krku. Spolu sme vošli dnu.
"Sophie toto je Alyssa, práve sa k nám prisťahovali a...." vtedy som si všimla ako sa dievčatá na seba čudne pozerajú a cuká im kútikmi.
"Čo je?"
"My sa už poznáme tak nejako chodíme do rovnakej školy." Vysvetlila mi Sophie.
"Fááákt ty študuješ?" spýtala som sa.
"Dejiny hudby." Povedala opatrne.
"HARRYYY dnes máš smolu, sme tu samý inteligentní ľudia, takže ty a tvoje slečinky sedíte spolu s Charlie za jedným stolom."
"SI TRHNI!" naznačil ústami za čo dostal pohlavok od otca, ktorý ho pri tom videl. V nestráženej chvíli som mu vyplazila jazyk.
"Kto rozhodol o tom, že si staršia?" naštvane zasyčal.
"Asi otec s mamou? Vieš nechcú, aby som ti to povedala, ale nebol si v pláne. Proste sa nad tebou zľutovali."
"Keby som ťa nepoznal, myslel by som si, že ma nemáš rada."
"Čo ťa nemá Harry. Ľúbim ťa jak koňa." Objala som ho a postrapatila mu jeho účes. Skoro vyskočil z kože.
"No čo je nemáš to už aj tak ako antény na všetky svetové?" čudovala som sa.
"Trvalo mi to hodinu kým som to tak upravil."
"Toto??? HMMM vážne by si mal navštíviť kaderníka." Mykla som plecom a išla si sadnúť. Pri večeri sme sa všetci bavili a ja som si odpustila to večné rýpanie do brata a jeho priateľov. Louis sedel najbližšie ku mne a celkom rozumne sa s ním dalo hovoriť. Až do chvíle kým som s nevšimla čosi zvláštne. Akosi čudne pokukoval po Sophie, ktorá sa bavila s Alyssou, Naillom a Harrym. Liam zabával Charlie a rodičia preberali ani neviem čo. Počas dezertu sa ozval zvonček. Vstala som a išla som otvoriť. Zayn si určite už dostatočne prelakoval vlasy a usúdil, že je pripravený vyraziť medzi ľudí, aby ich ohúril.
"Tak čo tiger koľko fliaš padlo?" smiala som sa keď som otvárala dvere.
"Čo prosím?" odpovedal mi dosť tvrdým hlasom. Stál tam mladý muž mohol mať o pár rokov viac ako ja. Jeho modré oči ma ostražito sledovali. No nepopieram, že nevyzeral prudko úchvatne.
"Pardón očakávala som niekoho iného. Ako Vám môžem pomôcť?"
"No mohla by si začať tým, že ma pustíš dnu?"
"Prečo by som to preboha robila?"
"Lebo je to slušné?" zahrmel ľadovo.
"Ja ale bežne nepúšťam cudzích ľudí do domu." Povedala som a zatvorila mu pred nosom.
"Kto to bol?" pýtala sa mama.
"No Nalakovaný superman nie."
"Tak kto?"
"Neviem, nepoznám ho." Mykla som plecom. To už mama kráčala k dverám. O chvíľu vošla späť a za ňou ten veľmi príjemný cudzinec. Prepaľoval ma pohľadom šialenca.
"DANIEL!!!" zvýskla Sophie a bežala k nemu.
"A KURVA!!!!" prebehlo mi hlavou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama