Trouble in love 4. kapitola

11. března 2013 v 20:14 | Emma |  Trouble in Love


"Pripravené vyraziť si?" pýtala som sa s úsmevom, keď som vyšla z domu a uvidela dievčatá stáť pri aute.
"Em, mohla by si mi kúpiť tie nové adiovky, čo sme videli v reklame?" vybehol za mnou Harry.
"Tak si to zrekapitulujem. Lak pre Zayna, sveter pre Liama, šatku pre Louisa, chrumkavé kuracie pre Nailla a pre teba botasky. Máme všetko alebo ste ešte na niečo zabudli?"
"Páni už som ti niekedy povedal, že tvoja pamäť je neskutočná?" sladko sa usmieval.
"A ja som ti už niekedy povedala, že mi nemáš liezť do zadku?"
"Myslím, že si to už spomínala."
"A prečo to potom robíš?" prižmúrila som oči.
"Lebo ťa ľúbim?"
"Aha a to sa pýtaš mňa?"
"Jasné, že nie, ja to viem."
"Fajn."
"Tak si to užite slečny." Zamával dievčatám a vbehol do domu.
"Čo chcel?" zaujímalo Sophie.
"Nič moc." Odpovedala som. Cestou do obchodného centra sme sa rozprávali. Trošku viac som chcela spoznať Alyssu. Sophie je s ňou každý deň v škole, tak už sa ako tak poznajú.


"Tak kam najprv?" pýtala sa nadšene Sophie.
"Navrhujem obuv." Povedala Aly a tak zvláštne sa jej pri tom zaleskli oči. Á že by ďalšia shopoholička? V obchoďáku sme strávili takmer celé dopoludnie a skvele sme sa pri tom bavili. Na obed sme zašli do novootvorenej čínskej reštaurácie a premýšľali sme nad párty, ktorá sa mala konať u Sophie na byte.
"To znie super, ale neviem, či budem môcť zostať do rána. Mama chcela niekam ísť a Charlie ešte nemá opatrovateľku." Hovorila Alyssa.
"Moja mama by ju mohla postrážiť. Od kedy Harry "vyrástol" pociťuje nedostatok materinskej starostlivosti. A ja som im oznámila, že ak splodia ďalšie dieťa, tak ja sa sťahujem." Smiala som sa.
"Prečo Harry by bol skvelý brat. A z vlastnej skúsenosti ti poviem, že to nie je na škodu mať staršieho brata."
"No jasné tvoj brat..."
"Povieš mi už konečne, čo sa medzi Vami včera stalo?"
"Nič."
"No ták Em."
"Ale naozaj sa nič nestalo, len som ho nespoznala to je všetko." O tom, že kedysi dávno, ešte v dobe kamennej, som bola do neho bláznivo rachnutá, jej predsa nebudem hovoriť.
"Určite?" nedala si pokoj.
"Jasné. Veď som s ním ani poriadne nehovorila."
"Ale to je škoda." Pousmiala sa.
"A to je zase čo?" pýtala som sa.
"Nič len mi tak napadlo..." začala.
"Tak to prosím nechaj v tajných zákutiach svojej mysle. A nesnaž sa o žiadne dohadzovanie."
"Nič také nerobím." Smiala sa.
"Ok."

Neskôr, len čo sme sa vrátili a ja som prešla dverami sa okolo mňa zjavila tá banda deciek a obrali ma o moje nákupy.
"Hej čo je toto? Táto je ružová, vyzerám snáď na to, že som pupuš?" pýtal sa ma urazene Louis a ja som sa uchechtla.
"Fialový???? Naozaj si mi kúpila fialový sveter?" zdesene si to prezeral Liam.
"Čo sa ti nepáči. Fialova je in."
"Keď myslíš. Bratranec bude mať narodeniny, tak už viem, čo mu darujem."
"Em zlatko, ja viem, že si toho mala veľa, ale toto je značka, ktorú ja nepoužívam." Ozval sa Zayne a ja som sa k nemu otočila a z očí mi šľahali blesky.
"Ale v pohode, v pohode to sa stratí." Vystrel ruky a zmierlivo hovoril.
"Má ešte niekto s niečím problém?"
"Hej ja, tieto nie sú z tej reklamy." Povedal Harry oduto.
"Je to tá značka, čo si chcel?"
"Je."
"Tak drž mlč!!!" povedala som a vystrela výhražný prst smerom k Naillovi, ktorý sedel na bare a cpal sa, až sa mu za ušami robili gule.
"Všetko ok?"
"MHmmmhm." Odpovedal s plnou pusou.
"Zlatíčko aspoň niekto."
Vzala som si zvyšné tašky hore. Práve som sa naložila do vane, keď mi zazvonil mobil.
"Sophie?"
"Ahoj Em tak ti volám, že Aly s nami dnes zostane, takže si vezmi aj pyžamo." Smiala sa.
"Paráda." Tešila som sa. Znamenalo to, že zajtra ráno ma nezobudí žiadne kuvikanie alebo zvuk fénu z vedľajšej kúpeľne.

"Tak ja padám." Kričala som do obývačky, kde sa jeden vedľa druhého vyvaľovala parta hormónmi nabitých puberťákov.
"Vníma ma niekto?" spýtala som sa a vošla k nim. Všetci sledovali telku.
"Páni to je zmena."
"Sťahuješ sa?" pýtal sa Harry a ani sa na mňa nepozrel.
"Nie takú radosť ti neurobím." Vyplazila som mu jazyk.
"Kedy prídeš?" spýtal sa Naill, ktorý sedel v kuchyni a jedol koláč, ktorý zajedal arašidovým maslom a pomarančovým džúsom.
"Už ti niekto povedal, že si ľudský kontajner?" zasmiala som sa a postrapatila som mu vlasy.
Dievčatá už stáli vonku a nadšene sa rozprávali. Išli sme Sophiinym autom, takže som si sadla dozadu a užívala si, že pre zmenu niekto vezie mňa.
"Tak a sme tu. Je to celkom hore, počkajte na ten skvelý výhľad."
"Páni to je husté." Uznanlivo kývla Alyssa. Vyviezli sme sa výťahom hore a obdivovali ten výhľad.
"A čo budeme robiť?" pýtala som sa.
"Navrhujem nejaký film, niečo popijeme a potom budeme žúrovať." Usmiala sa Sophie.
"A nebude nás na party málo?" ozvala sa Aly.
"Keď tak zavoláme 1D."
"To si robíš sradnu???" vyprskla som.
"Jasné. Prečo by som ich sem volala, keď mi je v skutočnosti bez nich lepšie." Žmurkla na nás a išla urobiť drinky, kým my s Aly sme vyberali filmy.
Po dlhom hľadaní sme sa nakoniec rozhodli pre Listopadovú romancu.
"Nepoznám nikoho, kto by pri tom filme neplakal." Sťažovala sa Aly a poťahovala do vreckovky.
"Je to tak nádherné." Podporila ju Sophie a smrkala tiež. Ja som tam sedela a premýšľala som, kde sa stala chyba v systéme, že moje slzotvorné kanáliky odmietajú spolupracovať.
Po filme sme si pustili hudbu a trošku sme popíjali a tancovali, až kým sme unavene nepadli do postele alebo kto si kde ustlal.
Okolo pol šiestej som sa zobudila na gauči celá dolámaná. Pokúšala som sa vystrieť. Krivkala som do kuchyne, kde som si nabrala pohár vody. Vtedy v zámke zašramotili klúče a dnu vošiel Daniel.
Zostala som na neho nemo hľadieť. Nemohla som si pomôcť, od chvíle, čo som ho videla naposledy, sa hrozne zmenil a ja som bola ešte stále nervózna po tom poslednom fiasku, ktoré sa mi podarilo v piatok večer u nás.
"Netušil som, že tu niekto je." Povedal namiesto pozdravu.
"Trošku sme tu blbli." Povedala som.
"Vidím." Pousmial sa a ja som cítila ako sa mi nohy menia na želé. Páni ten jeho neodolateľný úsmev.
"Heh." Vydala som zo seba a on sa pobavene uškrnul.
"Kde mám sestričku?"
"Ešte spí, vieš je tak trošku ešte málo hodín."
"Moja chyba, nejako som si to neuvedomil."
"To je v pohode, môžem ju ísť zobudiť ak chceš." Navrhla som a vstala som.
"Nie nechaj ju. Vlastne, ak chceš môžeš ísť so mnou ty."
"Ja? A kam?"
"Na raňajky?" znovu sa pousmial.
"Ok." Vydýchla som omámene.
"Ehm a nechcela by si sa prezliecť?" Vtedy mi došlo že tam pred ním stojím vo vyťahanom tričku a vlasy mi trčia do strán. "Dokelu EMMA!" kričalo na mňa moje podvedomie.
"Daj mi minútku." Povedala som a rýchlo som na seba hodila džínsy a tričko. Prečesala som sa a umyla si zuby. Keď som sa vrátila do obývačky Daniel si vyzliekal bundu. Biele tielko, ktoré mal pod ňou, mu dokonale zvýrazňovalo vypracovaný hrudník.
"Tak fajn." Ozvala som sa.
"Páni to bola fakt minútka. Sekne ti to."
"Aaaaaaaaale." Mávla som rukou a spolu sme odišli. Zašli sme si do neďalekej kaviarne a ja som sa pýtala, ako sa mu darí v Amerike. Celkom dobre sme sa bavili a ja som sa mu znovu ospravedlňovala za to privítanie.
"Vážne je to v poriadku. Je to moja chyba, už dlho som sa tu neukázal."
"Naposledy som ťa videla asi pred štyrmi rokmi, keď si bol doma."
"Veď toto. Ale cítim sa tak nejako povinný napraviť to. Čo by si povedala tomu, keby sme si my dvaja zašli večer niekam von? Musíš mi povedať ako prišlo k tomu, že je z tvojho mladšieho brata taká star."
"To je na dlho."
"Ja mám čas." Usmial sa a ja som bola stratená.
"Prestaň s tým."
"S čím?" pobavene naklonil hlavu na stranu.
"Daniel vážne, mal by si ma nechať aj dýchať."
"A nenechávam ťa?" naklonil sa ku mne a moje srdce sa dalo do behu. Vtedy k nám prišla čašníčka a vynútila si jeho pozornosť, ktorú jej venoval. Sledoval ju, kým mu hovorila, aké špeciality majú.
S Danielom čas priam utekal, keď sme sa vrátili späť do bytu, dievčatá už boli hore a bavili sa o tom, či nemajú volať políciu.
"Tak tu si môžeš mi povedať, prečo si si nevzala mobil? A kde si vlastne bola?" pýtala sa Sophie.
"S tvojím bratom." Ukázala som na Daniela, ktorý stál za mnou.
"Prepáč trošku sme sa zakecali." Smutne pozrel na Sophie, ktorej zmäkol výraz a okamžite sa ponáhľala objať ho.
"Chcel som ťa len zobrať niekam von, aby sme strávili nejaký čas spolu." Hovoril jej nežne.
"Prečo si mi to nepovedal včera?"
"Lebo si zaspala a ja som ťa nechcel budiť."
On je taký milý a pozorný. Povzdychla som si a všimla som si, že Aly reaguje podobne. Na malý okamih som jej chcela niečo povedať, ale ovládla som sa.
"Baby nebude Vám vadiť, ak teraz odídem s Danielom?" pozrela na nás ospravedlňujúco Sophie.
"Vôbec nie, aj tak sa budem musieť ponáhľať domov. Nechcem nechávať Charlie dlho samu."
"Moment, ale ona nie je sama." Vstúpila som do toho.
"To nie. Tvoja mamka je veľmi milá, ale nechcem to využívať a navyše má plný dom iných starostí." Presne som vedela, koho tým termínom označila.
"Fajn pôjdem s tebou, aj tak musím už ísť." Povedala som a začala si zbierať veci.
"Platí ten večer?" spýtal sa zrazu Daniel a ja som skamenela. Teda nečakala som, že opýta tak priamo.
"Hej jasné o siedmej?"
"To je tak akurát." Usmial sa a potom už odchádzal so Sophie.


"Takže ty a Daniel?" overovala si Aly, kým sme sa viezli taxíkom domov.
"Je to len večera. Dlho som ho nevidela a zaujíma ma ako sa mu darí."
"Ešte aby nie. Mňa by to tiež zaujímalo." Pousmiala sa.
"Al, Daniel a ja sme len starí priatelia. Zažili sme toho veľmi veľa a...." odrazu som nevedela, čo chcem povedať. Jedna moja časť sa na ten večer tešila, ale druhá z neho bola nervózna.
"Páči sa ti?" opýtala sa odrazu a uprela na mňa svoj pohľad.
"Huh? Čooooo?"
"Em je to len otázka. Ak sa ti páči, potom je to dnes večer rande a nie len kamarátsky pokec pri pive o tom ako kráča život."
"Ale my sme priatelia." Zopakovala som.
"Teraz možno áno, ale ktovie čo prinesie večer." Pousmiala sa takým dosť zvláštnym úsmevom.
"Hej čo to má znamenať?"
"Nič."
"Prečo sa usmievaš?" pýtala som sa.
"Nemôžem?"
"Môžeš, ale máš niečo za lubom?"
"Iba ak ti tvoje rande nevyjde."
"Hej ruky preč." Varovala som ju a začínala som vidieť do červena.
"Ja som to vedela. Ty si v tom až po uši." Rehotala sa Aly.
"Nie som. Sme len dobrí priatelia."
"Chceš presvedčiť mňa alebo teba?"
"Nikoho, len ti hovorím ako to je." Povedala som a vystúpila som, pretože sme práve dorazili pred dom.
Aly si vzala Charlie, z čoho bola sklamaná moja mama, ktorá si toho anjelika dokonale zamilovala a uisťovala Alyssu, že Charlie ochotne postráži kedykoľvek bude treba.


Večer o siedmej som zišla dolu do obývačky a čakala som, kedy príde Daniel. Vzala som si na seba nové čierne šaty a kývkala som si nohou, aby som sa zbavila nervozity.
Krátko po tom, čo Daniel prišiel, sme odišli do mesta. Zašli sme na pohárik, kde sme prebrali časy, kedy sme obaja neochotne strážili mladších súrodencov, ktorí nám liezli na nervy. Ako večer pokročil, pristihla som sa pri tom, že si ho obzerám a hodnotím ho. A zjavne si to všimol aj on.
"Nezatancujeme si?" spýtal sa.
"Ok." Vydýchla som a podala mu ruku.
Ani som sa nenazdala a bolo ráno. Potichu sme sa blížili ku mne do izby snažiac sa zbaviť svojho oblečenia. Snažila som sa ovládať, ale Daniel vo mne prebudil dávno potláčané city a ja som si nevedela pomôcť. Očividne to cítil rovnako. Pod jeho dotykmi som sa celkom strácala. Netuším, čo to do mňa vošlo. Toto nikdy nerobím, obyčajne mi trvá dosť dlho, kým sa s niekým zblížim. Ale toto je predsa Daniel. Toho poznám už toľko rokov a celý večer bol úchvatný a on sa zaujímal o to, čo robím, rozosmieval ma, je celý na zožratie, no kto by nepodľahol.


Keď som a o pár hodín neskôr zobudila, bola som sama. Po Danielovi ani stopy. Zišla som dolu, kde v kuchyni sedela Harryho partia a tlačili do seba mamine špeciálne palacinky, ktoré robievala vždy v nedeľu.
"Vy ste tu tuším nonstop." Pretočila som očami a naliala som si do pohára mlieko.
"Keď nám sa tu tak páááááči." Zatiahol Zayn a natiahol sa po ďalšiu palacinku.
Po obede som premýšľala, či nemám zájsť za Danielom a porozprávať sa sním o tom, čo sa stalo včera. Mala som pocit, že by som mu mala vysvetliť, že také veci nerobím bežne.

"Kam ideš?" pýtala sa ma mama keď som sa chcela nebadane vytratiť.
"Za Sophie." Povedala som rýchlo.
"Mohla by si im vziať tento koláč?" podávala mi ho a ja som prikývla. Cítila som sa hlúpo s koláčom v ruke pred ich domom.
"Ahoj Emma." Usmiala sa Sophie a pustila ma dnu.
"Mám tu záslieku od Stylesovcov." Usmiala som sa.
"Mňááám tento milujem. Tvoja mama je poklad." Usmiala sa a kráčala do kuchyne. Išla som za ňou.
"Brata máš doma?" pýtala som sa nenútene.
"Nie od včera večera som ho nevidela. Myslím, že má zase rande."
"Zase?"
"Hej v poslednom čase ho má až pričasto."
"Aha."
Akoby na potvrdenie jej slov sa otvorili dvere a dnu vošiel Daniel s rukou omotanou okolo mladej ženy v ktorej som okamžite spoznala časníčku z kaviarne kde sme boli na raňajkách.
"Ahoj Sophie." Usmial sa a pobozkal ju do vlasov, pričom mi nevenoval ani pohľad. Ostala som tam stáť a zažila som práve ľadovú sprchu. Tváril sa akoby som tam ani nebola. Pomaly ale iste mi dochádzalo že sa na včerajšie udalosti obaja dívame celkom odlišným spôsobom. Dopekla. Cítila som ako ma štípu oči. Nie tu nie. Nie pred ním a tou jeho novou záležitosťou.
"Myslím, že ja už pôjdem." Povedala som zo stiahnutím hrdlom a môj hlas mi znel čudne. Daniel nijako nereagoval ani sa na mňa nepozrel pričom som čakala že to urobí.
"Ema si v poriadku?" spýtala sa odrazu Sophie a mne došlo že tam stojím a slzy mi stekajú po tvári. Otočila som sa bez slova a vybehla som preč. Preletela som schodmi hore k sebe a zatvorila som sa v izbe. Hodila som sa na postel a rozrevala som sa ako malé decko. On sa so mnou iba hral. Daniel ku mne nič necíti pre neho to bola proste len bežná noc. Cítila som sa tak ponížená a zradená. Nenávidela som sa za myšlienku, že to robil preto, že by ku mne mohol niečo cítiť. Vtedy mi došlo, že som ho nikdy neprestala ľúbiť ale aj to že on to tak nikdy nevnímal. Úplne ma to položilo. Preplakala som celú noc. Ráno ma budilo klopanie na dvere a Harryho hlas.
"Em??? Vstávaj prídeme neskoro."
"Ja nikam nejdem." Mumlala som spod periny a znovu sa mi z očí pustili slzy.
"Em?" ozval s Harry znovu a tentoraz bol pri mne.
"Si v poriadku?" Posadil sa.
"Daj mi pokoj Harry. Prosím." Zamumlala som.
"Nie Em, pozri sa na mňa, chcem vedieť čo sa ti stalo."
"Som strašne sprostá, to sa stalo a teraz ma nechaj zomrieť."
Počula som ako s niekym telefonuje a do hodiny boli všetci nasáčkovaní v našom dome. Na striedačku ma chodili kontrolovať a keby som sa necítila tak mizerne považovala by som to za milý prejav.
"Em?" klopal Naill a vošiel dnu s tanierom sušeniek.
"Mala by si niečo zjesť." Povedal nevinne.
"Nie som hladná."
"Ale sú výborné." Povedal a na dôkaz toho si jednu zobral. Ani som sa nenazdala a on spratal celý tanier.
"No som to ale hovädo tieto boli pre teba." Povedal previnilo.
"To je v poriadku zlatko." Uisťovala som ho.
"Som unavená mohol by si ma nechať?" prosila som ho.
"Si si istá že si v poriadku?"
"NIE a ty mi s tým nepomôžeš."
Z postele som nevyliezla celý deň až do chvíle kým mi na dvere izby neklopali Aly a Sophie.

A/N: poprosíme vás o 5 komentárov k tejto kapitolke :) inak nebude ďalšia :) ďakujeme :*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mima mima | Web | 11. března 2013 v 21:36 | Reagovat

ten daniel je idiot!!! skvela poviedka :D

2 fewqš fewqš | 11. března 2013 v 23:14 | Reagovat

Sem napigwetwčtěčššte komentář

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama