1. kapitola: Znovu na štarte

18. dubna 2013 v 15:47 | Emma |  One Way, More Direction



"Zlatko prosím zdvihneš to?" povedala som unaveným, ospalým hlasom.
"Ale ty si k nemu bližšie." Odpovedal mi a spokojne sa otočil na druhú stranu.
Drnčanie telefónu neprestávalo, tak som po ňom natiahla. Posadila som sa a vbehla som si prstami do vlasov. Prečesala som si svoje medovo plavé vlasy.
"Halo?"
"Jenny, prepáč hrozne ma mrzí, že ťa ruším. Ja viem, že som ti sľúbil voľno, ale potrebujem ťa tu. Máme problém."
"Budem hádať, zase to má čo robiť so Stylesom?"
"Je to súrne." Paulov hlas znel dosť rozrušene.
"Do hodiny som tam."
"Ďakujem Jenn. Sľubujem, že ti to nejako vynahradím."

Zložila som a hodila som sa späť do vankúšov. Len pred štyrmi hodinami som sa dostala domov a pred dvoma hodinami som si ľahla do postele. Už teraz v duchu premýšľam ako toho nepodareného idiota zabijem. Odokryla som perinu a vstala som.
"Kam ideš?" spýtal sa ma Rob. Rob je môj priateľ už viac ako rok a pred troma mesiacmi som sa k nemu nasťahovala.
"Volal Paul." Povedala som dúfajúc, že to ako vysvetlenie bude stačiť. Lenže asi to nestačilo. Neviem, prečo sa rozhodol riešiť to, práve v tej chvíli, ale z domu som odchádzala pomerne v nahnevanom stave. Cestou som musela myslieť na našu nezmyselnú hádku.
"Takže za ním pobežíš vždy, keď ťa zavolá?" osopil sa na mňa.
"Je to moja práca." Snažila som sa mu vysvetliť.
"Nemôže to vybaviť niekto druhý? Prečo to musíš byť stále ty?"
"Vieš sám dobre, že ma to nijako neteší. Chcela som tento víkend stráviť s tebou. Neviem čo sa stalo, ale keby to nebolo vážne, tak by ma Paul nevolal."
"Prečo ho vlastne voláš menom? Je medzi Vami niečo?"
"To nemyslíš vážne, však?"
"Ja neviem. Posledné týždne chodíš domov neskoro a keď máš čas, buď sa učíš alebo riešiš tie decká."
"Decká? Sú to ľudia v mojom veku a je to chlapčenská skupina a je to moja práca." Už som strácala pokoj.
"Lenže ja som tvoj priateľ. Alebo to je v poriadku, mňa zanedbávať môžeš?" spýtal sa a ja som sa cítila ako po facke. Dobre vedel, ako ho mám rada a že robím, čo môžem, aby sme boli spolu. Ale toto prehnal.
"Musím už ísť." Povedala som.
"Jasné musíš."

Pred budovou, kde sme sa mali s Paulom stretnúť, som sa nadýchla a skontrolovala ako vyzerám. Na mojej tvári nebolo po slzách ani stopy. Nahodila som úsmev a vystúpila som z auta. Výťahom som sa vyviezla na poschodie a vošla som do Paulovej kancelárie, kde sedela už spomínaná chlapčenská skupina. Sprava to bol Louis, Niall, Zayn, Harry a Liam.
"Čaute chalani." Zamávala som im a prešla k Paulovi, ktorý pozeral von oknom.
"Tak o čo ide?" spýtala som sa a on fľochol škaredým pohľadom na Benjamína celej skupiny a ten sa stiahol.
"Hovor Harold." Vyzval ho.
"Poznáš ten nový nočný klub na Shaftesbury Avenue?" spýtal sa. Pozrela som na neho a čakala, kedy bude pokračovať, ale on čakal.
"Mieniš prejsť k pointe?"
"Hmm, takže nie. A to je škoda, žena s tvojou postavou by ho určite mala navštíviť." Zasmial sa Harry a chalani len pokrútili hlavou.
"Budem hádať zase si sa opil a vyviedol niečo, prečo ja teraz prídem o celý víkend?"
"Znervózňuje ťa, keď ti niekto zloží kompliment?" nedal sa Harry a postavil sa. Prebehol ma pohľadom a hodnotil to, čo vidí. Mala som na sebe čierny krátky sukňový kostým a ružovú blúzku s V-čkovým výstrihom.
"Ak máš dnes čas, vezmem ťa tam." Navrhol. Odlepila som sa od stola a podišla k nemu celkom blízko.
"V prípade, že nechceš zvyšok svojho života stráviť na dvoch nohách, ťa varujem, odpusti si tie tvoje slizké poznámky a prejdi k veci."
"Milujem drsné ženy."
"Harry už dosť dobre?" povedal Paul.
"Mohli by sme sa vrátiť k pointe?" žiadala som.
"Boli sme včera v tom klube, aby sme sa trochu zabavili a Harry to mierne prehnal s alkoholom. Chceli sme ho vyviesť von. Pred klubom stáli novinári a začali nás fotiť a Harry sa trochu neovládol a jedného napadol." Vysvetlil mi Zayn.
"Takže ste tam boli všetci?"
"Eleanor, Perrie a Danielle tam boli s nami." Dodal Liam.
"Stalo sa ešte niečo, o čom by som mala vedieť?"
"Harry mu rozbil foťák." Povedal Niall a rozbaľoval si ďalší cukrík.
"To nemyslíš vážne." Vybehla som na Harryho a Niall sa tak zľakol, že mu vypadol z rúk.
"Ty nebudeš kompletný. Nielen, že si ho napadol, ale zničil si mu foťák lebo Vás fotil?"
"Jenny, dá sa to napraviť?" spýtal sa Paul.
"Určite áno, len ma to bude stáť celú sobotu." Pozrela som na Harryho.
"Prepáč?" mykol plecami.

Harryho problémy sa mi podarilo zažehnať bez mediálneho škandálu, ale vyšlo nás to pekne draho. Bolo asi pol piatej večer, keď mi niekto zaklopal na dvere. Bol to Paul.
"Deje sa niečo?"
"Priniesol som ti kávu a poslal som chalanov domov. Ty Jenn, mrzí ma, že som ti zničil víkend."
"To je v poriadku. Už sa preto netráp, aspoň môžem dokončiť to plánovanie koncertov."
"Zvládnem to aj sám. Pokojne môžeš ísť domov."
"Čo na to povie tvoja žena?"
"Vie, že teraz toho máme veľa. Chápe to."
"Vidíš a preto tu radšej zostanem, lebo pochopenie nepatrí medzi Robove silné stránky."
"Pohádali ste sa?" prikývla som. Potom sme sa pustili do plánovania koncertov. O ôsmej sme to mali hotové. Ubytovanie a rozhovory ako aj voľný čas na prehliadky mesta a návštevu nejakých klubov. Obaja sme vedeli, že s Harrym musíme niečo urobiť, ale ani jeden z nás nevedel, čo presne by to malo byť.

Počas najbližších dní mali chalani päť koncertov po celom Anglicku. Medzi mnou a Robom bolo akési napätie a všetko to vyvrcholilo, keď mi Paul dva dni pred koncertom na Slovensku povedal, že musím ísť s nimi. Mala som mať voľno a Rob naplánoval predĺžený víkend na chate v horách.
"A je to tu zas." Hneval sa, keď som sa mu to snažila vysvetliť.
"Rob mrzí ma to, ja viem...."
"Nie, nič nevieš. Jenny, mňa už to takto vážne nebaví. Prečo, keď ide o tých chalanov, všetko urobíš hneď a keď ide o nás, tak to má čas? Ty to nevidíš? My dvaja už nemáme zďaleka toľko toho spoločného ako doteraz. A všetko začalo odkedy spolupracuješ s Higginsom."
"Je to smiešne. Keď budem pracovať na prípadoch, tiež budem pracovne vyťažená." Oponovala som mu.
"Lenže teraz nie si. Máš dvadsať, ale chováš a obliekaš sa ako tridsiatnička. Kedysi si si vedela aj užívať. Teraz je s tebou nuda."
"Aha výborne, dobre vedieť ako o mne zmýšľaš."
"Len to nehádž na mňa Jenny, dobre? Ja nie som ten, kto neustále nie je doma. Ja nie som ten, kto zrušil už štvrtú dovolenku a nie som ten, kto bude radšej s tými buzíkmi, ako s niekým koho miluje."
"Ak by si ma miloval, nikdy by si mi nevyčítal prácu a tí buzíci ako hovoríš, sú moji priatelia. Ja tiež nehovorím o tom že Stev s Lennym sú feťáci. Ale dobre, máš pravdu, takto to ďalej nepôjde." Začala som si baliť vecim čo som mala po ruke.
"Po zvyšok si prídem neskôr alebo niekoho po ne pošlem. Myslíš, že by mohli byť dovtedy tu?"
"Jenny ja... prepáč. Nechcel som sa s tebou hádať a mrzí ma.." chytil ma za rameno.
"Nechaj ma." Vytrhla som sa mu.
"Už si povedal dosť." Vyšla som dverami. A kam teraz? Odviezla som sa do našej kancelárie. Bola som unavená. Natiahla som sa na gauč a zaspala som. Tak ma ráno našli chalani, ktorý prišli na schôdzku s Paulom. Ten mal ale meškanie.
"Jennifer? Jenny? Jenn?" niekto na mňa hovoril.
"Áno?" opýtala som sa a otvorila som oči. Bola som dezorientovaná. Nado mnou stáli Liam, Louis a Niall.
"Prečo si tu spala?" spýtal sa Louis.
"Mala som nejakú prácu a..."
"Jasné, preto tu máš tie kufre, že?" povedal Zayn, ktorý prešiel dverami a podával mi kávu.
"Odkedy vieš ľuďom čítať myšlienky?"
"Neviem, len som si všimol, čo piješ." Usmial sa.
"Kokosové latté." Povedal Liam.
"Bez cukru." Doplnil ho Louis.
"A viac mlieka." Usmial sa Niall.
"Ja som v šoku. Kedy ste to stihli?"
"Áaaale." Mávol rukou Niall a sadol si ku mne.
"Nazdar vospolok... Páni Jenn, dnes si nejako naľahko." Usmial sa Harry a ja som si uvedomila, že mám na sebe len tielko a šortky. Louis mi podal deku a ja som sa prikryla. Vtedy vošiel Paul.
"Jenny?"
"Ahoj."
"Ako to, že si tu?" opýtal sa a ignoroval moje nenápadné kývanie hlavou, aby nepokladal práve tieto otázky.
"Spala som tu."
"A čo tie kufre?"
"Som pobalená na turné."
"Ideme len na štyri dni, nie na mesiac." Podozrievavo na mňa pozrel.
"Dobre fajn. Pohádali sme sa s Robom a ..."
"Vyhodil ťa." Dokončil Paul.
"Ten idiot." Sykol Niall.
"Čo budeš robiť?" spýtal sa Liam.
"To bude v poriadku. Ubytujem sa v hoteli a nájdem si nejaký podnájom, keď sa vrátime." Povedala som.
"Ja mám lepší nápad, poď bývať k nám." Ozval sa Harry a všetci sme sa na neho otočili.
"Čože?"
"Prečo na mňa všetci tak čudne zízate? Čo som také povedal. Jenny potrebuje bývanie. My máme voľné izby."
"To znie logicky." Pritakal Zayn.
"Ja som za." Usmial sa Niall a ja som mu to vrátila.
"Bude to super." Zapojil sa Liam.
"A sranda." Pridal sa Louis.
"Ja neviem." Váhala som.
"Ale no ták. Tento nápad nie je od veci. A ak sa chalani budú správať slušne, nevidím v tom problém." Povedal Paul. Kým som sa ja prezliekla na toalete, chalani vzali moje veci do auta. Vo vile mi dali izbu a nechali ma, aby som si oddýchla. Neskôr som urobila večeru, ktorú ocenil najmä Niall.
"Je to skvelé. Ubytovať ťa u nás je ten najlepší nápad na svete." Hovoril s plnou pusou.
"Aby ti nezabehlo." Drgol do neho Zayn a ostatní sa rozosmiali. Pridala som sa. Večer sme sledovali nejakú reláciu. Chalani boli skvelí chovali sa ku mne úžasne. Ani som si to nezaslúžila. Ale len ma utvrdili v tom, že som urobila dobre, keď som si vybrala ich namiesto Roba.

Na druhý deň som stála pod sprchou a skoro som dostala infarkt, keď sa v kúpeľni zjavil Harry.
"Čo tu chceš?" ziapala som a zakryla sa osuškou.
"Páni Jenny to vážne ty a tetovanie?"
"Ja ťa zabijem ty malý zasran." Kričala som čo privolalo aj ostatných. Okamžite ho spacifikovali a vyviedli von.
"Čo je, ženská v dome je zaručené vzrušenie, tak mi nemajte za zlé, že na rozdiel od Vás som chlap." Smial sa.
Cestou na letisko som sedela vpredu v aute. Odmietala som sa s Harrym baviť. Musela by som ho zabiť. V lietadle som sa snažila sadnúť si čo najďalej. Ale v jednej chvíli si ku mne prišiel sadnúť.
"Prepáč mi to ráno."
"Harry občas sa chováš ako idiot. Prečo ma vytáčaš? Vieš, že chránim teba a chalanov. Ale ty mi to len komplikuješ."
"Ja viem ale to som ja. Som hovado." Usmial sa.
"To teda si."
"Hej, teraz bola tá chvíľa, kedy si ma mala objať a hovoriť: "Nie zlatíčko nie si. Príliš si to berieš." Mrkal na mňa svojimi očami.
"Nie zlatíčko, to sa nikdy nestane." Povedala som.
"Sakra. Tak nič. Čo to tetovanie?" spýtal sa.
"To je niečo, čo sa nikdy nedozvieš." Usmiala som sa. Vtedy nás vyrušil Paul a Harry odišiel na svoje miesto.

Po príchode do Bratislavy sme sa ubytovali v hoteli a prebrali s chalanmi program. Chalani mali pár rozhovorov a viedli si výborne. V deň koncertu bolo celkom pekne vzhľadom na to, že bol január. Hala bola plná a fanúšikovia kričali z plných pľúc. Chalani sa pripravovali a boli nervózni. Bola som ich pozrieť a povzbudiť a potom vybehli na scénu a roztočili to naplno. Fanúšikovia jačali a chalani boli úžasní. Po koncerte som ich vzala na hotel, lebo Paul si musel niečo vybaviť.
"Bolo to úžasné, baby z Vás idú do kolien." Hovorila som, keď sme sa zložili na izbe.
"To je predsa jasné." Sebavedomo vyhlásil Harry.
"Škoda, že tu nie sú dievčatá." Povzdychli si Louis, Zayn a Liam.
"Ale no tak fešáci, hlavu hore. Prídu nabudúce." Uistila som ich.
"Jenny, kedy je večera?"
"O hodinu. Paul príde aj so svojou neterou. Takže sa chovajte slušne." Povedala som a hľadela som priamo na Harryho.
"Hej, prečo sa dívaš na mňa?"
"Lebo ťa už poznám." Povedala som.
O siedmej sme sedeli v reštaurácii a čakali, kedy príde Paul spolu so svojou neterou. Celkom sme sa bavili.
"Vieš, že ti to pristane aj v normálnom oblečení? Prečo to nenosíš častejšie?" zaujímalo Harryho.
"Pretože, keď žehlím tvoje problémy, lepšie zaberie, keď mám na sebe kostým ako rifle a tričko." Povedala som. To už som si všimla Paula, ktorý kráčal k nášmu stolu spolu so sympatickou hnedovláskou približne v mojom veku. Vyzerala dosť nervózne.
"Mládež dovoľte mi, aby som Vám predstavil svoju neter. Biancu Novak. "
"Bianca toto sú Jennifer Bomer moja pravá ruka, a chalanov určite poznáš, ale ak by náhodou nie, tak sprava: Zayn, Liam, Louis, Niall a Harry."
"Ahoj. Teší ma," usmiala som sa na ňu a urobila jej miesto, aby sa mohla posadiť.
"Ahoj." Povedala nesmelo. Počas večere sa trošku oťukala a začala komunikovať. Nikto z nás s ňou nemal problém. Nikto, až na jednu osobu a to sa dalo čakať.


A/N: poprosíme komentáre k poviedkám, aby sme vedeli, ako sa vám páčia :)
nielen k tejto, ale aj k ostatným :)
za všetky komentáre ďakujeme :) veľmi nás tešia :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Damonica15 Damonica15 | 19. dubna 2013 v 12:41 | Reagovat

jeej teším sa že je tu ďalšia poviedka .. začínam byť na vás závislá ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama