One Way, More Direction - 2. Kapitola - Zmluva

27. dubna 2013 v 18:35 | Sophie |  One Way, More Direction



Ráno som sa prebudila na to, ako mi niečo skáče po posteli a naradostene piští. Pomaly som otvorila jedno oko, potom druhé a nakoniec som sa prevalila na druhý bok a hlavu som si strčila pod vankúš.
"Bianca, wake uuup," pišťala moja malá sestrička a ťahala zo mňa perinu. S mojou sestričkou som od malička hovorila po anglicky a mamina po slovensky. Rodičia to robili presne takisto so mnou, keďže otec bol Angličan. Zomrel však tesne predtým ako sa Sandra narodila a tak som s ňou po anglicky rozprávala ja. Teraz, keď je staršia, tak to striedame, no väčšinou so mnou hovorí výlučne v angličtine.
"Sandra, chcem spať," pozrela som na ňu zúfalo. Po dvoch týždňoch mám konečne voľno a môžem si trochu pospať a moja malá príšerka ma budí... pozrela som na hodinky a zdesila som sa. "Sedem ráno? To si nemohla počkať aspoň do deviatej, zlatko?"
"Prepáč," šepla a vopchala sa ku mne do postele. "Ale dnes si mi sľúbila, že mi nalakuješ nechty a že ma zoberieš aj do obchodov a do cukrárne."
"Samozrejme, že ťa tam zoberiem zlatko," usmiala som sa na ňu. "Ale teraz ešte ideme spať," pohladila som ju po vláskoch a ona sa ku mne pritúlila.
Keď sme vstali znova, bolo pol deviatej. Spoločne sme spravili raňajky, lebo mamina už bola dávno v práci a potom som Sandre nalakovala nechty tým najčervenším lakom, aký som doma mala. A potom sme vyrazili. Sandra sa ma celý čas držala za ruku a rapotala mi o tom, ako sa veľmi teší a aká je nadšená.
Keď sme došli do nákupného centra, moja malá princezná si vybrala cukráreň, do ktorej chcela ísť a objednala si rovno tri koláče.
"Zlatko, dobre vieš, že to nezješ," dohovárala som jej.
"Tak to za mňa dopapáš ty," žiarivo sa na mňa usmiala a ja som jej nevedela odolať. Takto ma týrala už šesť rokov. Odo dňa, keď sa narodila, som vedela, že pre ňu urobím čokoľvek.
"Páči sa ti tu?" pýtala som sa jej, keď sa nadšene obzerala.
"Veľmi," kývala hlavičkou. "A Bianca? Môžem sa ešte niečo opýtať?"
"No, čo je zlatíčko?"
"Pôjdeme dnes aj do kina?"
"Chceš?"
"Áno, áno, pekne prosím, prosím. Ja budem dobrá. Budem ťa počúvať a nebudem ťa rušiť, keď sa budeš učiť. Len ma vezmi do kina."
"Po kom to máš?" krútila som hlavou, ale vedela som, že jej smutným očiam neodolám. "Tak fajn, pôjdeme aj do kina. Ale potom pôjdeme domov, lebo dnes idem so strýkom Paulom na večeru."
"A ja ho uvidím kedy? Vieš, že príde aj s nimi," povedala významne.
No to áno. Strýko Paul je manažérom One Direction. Nie je to náš pokrvný strýko, ale bol najlepším priateľom môjho ocka. A on jediný sa s ním neprestal baviť, keď sa môj ocino zamiloval do mamky. Jeho rodina sa ho zriekla a vydedila ho, pretože nechceli ani len počuť o tom, že muž s jeho postavením a neviem čím ešte, sa zaľúbil do cudzinky, ktorá nemá milióny. A tak keď si musel vybrať medzi rodinou a mojou maminou, vybral si ju a odišiel s ňou na Slovensko. Naučil sa po slovensky, našiel si tu prácu na dosť dobrej pozícii, mamina pracovala tiež na vyššom poste a strýko Paul nás chodil navštevovať. Dokonca sme chodili aj my za ním. Otec rodinu nikdy nevyhľadal, ale do Londýna, čo je jeho domov sme zašli. No potom sa stala tá nehoda. Ocino zomrel, mamka čakala Sandru, musela splácať dom, ktorý sme nakoniec predali a kúpili sme z toho byt a situácia sa nám zmenila. Nežijeme zle, ale nesmieme rozhadzovať. A môj sen o škole pre umelcov v Londýne sa mi vzďaľuje, pretože viem, že mi ju mamina nebude môcť platiť.
"Bianca! Look at me!" zvýšila hlas Sandra, lebo som sa príliš zamyslela a vynútila si tým pozornosť.
"Zajtra. Stretneš sa s nimi zajtra," usmiala som sa na ňu.
"Tak fajn," potešila sa.
Do kina sme šli na prvé premietanie a potom sme už šli domov, kde nás čakala mamina. Len čo sme vošli, Sandra sa k nej rozbehla a začala jej rozprávať o zážitkoch z dneška. Ja som zaliezla pod sprchu. Potom som sa namaľovala, obliekla a keď som vyšla zo svojej izby, z obývačky som začula výskanie malej.
"Paul, ty si už tu?"
"Práve som prišiel a stihol som sa zvítať s touto malou kráskou, ktorá je už taká veľká," žmurkol na Sandru. "Takže zajtra to platí, však?" usmial sa na ňu.
"Jasné," pritakala mu a potom pozrela na mňa. "Zajtra ideme na ich koncert!"
"Vau, budeš v prvom rade," pohladila som ju po hlávke.
"Nie, budeme vo VIP zóne," povedala dôležito.
"To je super, a teraz sa choď napapať a prezliecť do pyžamky, aby si zajtra vydržala dlho hore, dobre?"
"Áno, ahoj. I love you," objala ma okolo pása.
"Love you too," sklonila som sa k nej a dala som jej pusu na čelo.
"Budeš sa im páčiť," usmial sa Paul, keď sme nasadli do čierneho auta, ktoré na nás čakalo.
"To je jasné, otázne je, či sa budú aj oni mne," pozrela som naňho vážne a on sa rozosmial. "Stále máte problémy s tým neposlušným?"
"Rád by som povedal, že nie, ale áno. Harry je skvelý. Naozaj je slušne vychovaný, je to gentleman, je milý, len mám pocit, že na to zabudol. Je z neho sukničkár a ignorant."
"Potrebuje len tvrdú ruku a stály vzťah. To mužov zvyčajne zmení," povedala som mu, keď sme vystupovali z auta pri hotely.
"Super, tam sú," ukázal Paul na stôl pred nami a keď sme došli, začal nás predstavovať. "Mládež dovoľte mi, aby som Vám predstavil svoju neter. Biancu Rimmes. Bianca toto sú Jennifer Bomer moja pravá ruka, a chalanov určite poznáš, ale ak by náhodou nie, tak sprava: Zayn, Liam, Louis, Niall a Harry."
"Ahoj. Teší ma," usmiala sa na mňa Jennifer ako prvá. Bola pekná a vyzerala strašne prívetivo. Hneď mi bola sympatická.
"Ahoj," podala som jej ruku a potom som sa zvítala s chalanmi. Keď som si podala ruku s Harrym, videla som, ako si ma premeral od hlavy po päty a začala som uvažovať nad tým, či tie legíny s tričkom boli naozaj taký dobrý nápad, ako sa mi zdalo doma, lebo teraz by som mala najradšej rifle.
"Bola si na dnešnom koncerte?" spýtal sa Liam.
"Nie, idem zajtra aj so sestrou. Už sa na vás teší."
"A na koho najviac?" spýtal sa Louis a začal žmurkať.
"Nelíškaj sa," okríkli ho ostatní.
"Nelíškam sa, len mám niečo, čo vy nie."
"A to je?" spýtal sa ho Harry prekvapene.
"No predsa Kevina," rozhodil rukami a ja som sa začala smiať.
"To sú takí vždy?" spýtala som sa Jenny.
"Nie, oni dokážu byť aj normálni. Tak minútu z dňa."
"Asi ako moja sestra," usmiala som sa pri spomienke na ňu. "Ona je taký môj malý blázon."
"Koľko má?"
"Šesť."
"Čo šesť? Nás je päť. Chceš sa pridať?" zasmial sa Louis.
"Jedlo!" skríkol Niall a Paul len pokrútil hlavou a povzdychol si. Ja som sa však bavila.
"Povedz nám niečo o sebe," navrhol Zayn.
"Pýtajte sa."
"Máš priateľa?" usmial sa Harry zvodne.
"HAROLD!" ozvalo sa šesť hlasov.
"ČO? Len sa pýtam, nejdem ju hneď pretiahnuť!" vyhŕkol a Paula zdvihlo zo stoličky.
"Paul," chytila som ho za ruku.
"Harold, niečo sme ti s Jenn povedali."
"Preboha! Veď sa mi ani nepáči, len som sa pýtal," odul sa.
Pretočila som očami. Nie je len arogantný, neposlušný a nevychovaný, ale ešte aj rozmaznaný. Úprimne ich všetkých ľutujem.
"Koľko máš rokov?" spýtala sa Jenny, aby zmenila tému.
"Osemnásť."
"Takže ešte chodíš do školy?" spýtal sa Zayn zvedavo.
"Nie, chodila som na bilingválne osemročné gymko, takže som skončila minulý rok."
"Aha a na výšku..." chcel pokračovať, ale Niall mu skočil do reči.
"Budeš ešte toto jesť?"
"NIALL!" zas ho okríkli všetci, okrem Harolda, ktorý sedel nahnevaný pri stole.
"Nie, v pohode, zober si to."
"Počuj Bianca," začal Liam, "ak by si si mala vybrať film, tak Pomáda alebo Toy story?"
"Pomáda, prepáč."
"HA!" tleskol Louis. "Za toto ti zajtra venujem pesničku."
"Radšej ju venuj mojej malej sestričke," usmiala som sa.
Strávila som s nimi asi ďalšie dve hodiny, počas ktorých som sa skvele bavila. Harold si do mňa občas rýpol, ale statočne som mu to vrátila, čo ho štvalo ešte viac a tak napokon odišiel naštvaný niekam von z hotela. Paul za ním ešte kričal, že ak znova vyvedie hlúpsť, tentokrát si to vyžerie úplne, ale ten ho nepočúval.
"Je to až také zlé?"
"Horšie," šepla Jenny. "Oveľa horšie. Bojím sa, že ak niečo nevymyslíme, manažment ho spacifikuje po svojom. A to sa mu páčiť nebude."
"Tak vám teda držím palce," usmiala som sa a rozlúčila. "Vidíme sa zajtra ráno."
"Čakáme ťa," objal ma Liam a po ňom aj ostatní chalani. Dohodla som sa s nimi, že im budem robiť sprievodcu.
Domov som prišla unavená a rovno to so mnou seklo o posteľ. A na druhý deň ma budila Sandra, lebo chcela všetko počuť.
"Všetci sú super. Ale musím ti niečo povedať. Na koncerte ich nespoznáš."
"Ale prečo?" šepla smutne.
"Lebo ich spoznáš už o deviatej. Strávime s nimi celý deň."
Len čo som to dopovedala, moja sestra začala skákať po posteli, tancovať, behať po byte a popritom stíhala ešte aj výskať.
"A čo si oblečiem?" vbehla mi do izby zúfalo a ja som spustila rehot. Má šesť a vyzerala zúfalejšie ako ja. Napokon sme vybrali niečo vhodné a keď zazvonil zvonček pri dverách, boli sme vychystané obe.
Čakala som, že Sandra bude hanblivá ako vždy, ale na moje prekvapenie okamžite sa so všetkými zvítala, zoznámila a začala rapotať.
"Ehm a kde je Harry?" spýtala sa ich po chvíli.
"No on je v hotely," odvetil jej Zayn a usmial sa na ňu. Na Harryho sa Sandra tešila najviac. Pozrela som na nich a oni len mykli plecom, tak som sa otočila na Jenny.
"Čo sa stalo?"
"Včera sa vrátil do hotela vlastne dnes... natrieskaný ako doga... Vôbec o sebe nevedel. Boli z toho aj nejaké fotky, ale stihli sme to stopnúť predtým, ako sa to dostalo vonku. A keď sme ho teraz budili, tak..."
"Čo? Jenny povedz mi pravdu."
"No... povedal, že nemá chuť ísť von s nabručanou ženskou zo včera."
"Umm... máš kľúče od vášho apartmánu?" spýtala som sa jej. Od Paula som vedela, že sú v hotelovom apartmáne, kde majú normálne obývačku, kuchynku a izby. Jennifer prikývla. "A dáš mi ich?"
"Jasné, ale..."
"Postrážite Sandru? Stretneme sa o trištvrte hodiny, dobre?"
Dohodla som sa s Paulom, kam ich má vziať, keďže to tu poznal, lebo tu nebol prvýkrát a šla som do hotela. Veď ten malý namyslený rozmaznaný drzý spratek ešte len teraz uvidí nabručanú ženskú, moja sestra sa naňho teší už tri mesiace. Nedovolím, aby ju sklamal.
Vošla som do hotela, na recepcii som sa preukázala kartičkou od apartmánu a nastúpila som do výťahu. Celý čas som v duchu nadávala. Keď sme konečne zastavili, otvorila som si dvere a nabehla som k nim do apartmánu. Dobre. A teraz, ktoré dvere? Otvorila som asi dvoje a potom v tých ďalších som ho našla. Žalúzie zatiahnuté, on zamuchlaný v perine. Prišla som k oknu, odtiahla som závesy, vytiahla žalúzie a otvorila som ho dokorán.
"Jenny, nechaj ma," zamumlal a pretočil sa na druhú stranu.
"Ja nie som Jenny, ja ťa nenechám, kým sa nepostavíš, takže teraz zdvihni zadok a zalez do kúpeľne, máme pol hodiny."
"Čo tu ty robíš?" okamžite sa posadil.
"Prišla som po teba. Takže sa osprchuj, obleč a ideme."
"Nejdem," odvrkol a ľahol si späť.
Tak toto nie. Mňa ešte drahý Harold nepoznáš. Pristúpila som k posteli, stiahla som z neho prikrývku a ťahala som ho z postele.
"Je mi jedno, že máš opicu, je mi jedno, že si sa nevyspal. Je mi jedno, že na mňa budeš nadávať celú cestu, ale moja sestra sa na teba teší tri mesiace, takže teraz zalezieš do sprchy a spravíš zo seba človeka."
"Nenávidím ťa," sykol vážne so zlosťou v hlase, keď som ho zaviedla až do kúpeľne. Akoby som dostala facku. Naozaj len kvôli tomu, že som ho zobudila ma nenávidí?
"Napodobne," sykla som tiež a vyšla som von. Sadla som si do obývačky a zapla som si hudbu, kým som naňho čakala.
"Môžeme," povedal, keď vyšiel. Vstala som a šla som pred ním.
Spolu sme nastúpili do auta a šli sme za ostatnými, ktorí nás čakali v parku. Šofér nám zastavil pri bráne a my sme potichu šli za ostatnými. V aute sa Harold hral po celý čas s mobilom a teraz sme sa spolu tiež nerozprávali. Keď nás zbadali ostatní, prekvapene na nás hľadeli a Sandra sa k nám rozbehla.
"Bianca, ty si ho priviedla. Harry, ahoj, ja som Sandra a veľmi som sa na teba tešila," zaklipkala naňho svojimi okáľmi a on si k nej hneď čupol a začal sa s ňou rozprávať.
"Ja neverím," krútil hlavou Loui.
"Čomu? Prečo?"
"Vieš, čo sa ti podarilo? Toto sa nikomu nepodarilo. Naozaj. Ani Jenn s Paulom. Ani nám. Ako si to spravila?"
"Jednoducho. Otvorila som okno, stiahla som z neho perinu a dotlačila som ho do kúpeľne. Žiadna veda."
"Tak to blahoželám," usmiala sa na mňa Jenny a pozrela na Paula, ktorý na ňu veľavýznamne hľadel. Keď sme šli potom po meste, na chvíľu sa vzdialili, niečo si šepkali a potom sa vrátili usmiati.
"A kedy pôjdeme jesť?" spýtal sa Niall.
"Za chvíľu," odvetila som mu a on sa vďačne usmial.
"Dobre, lebo už aj Sandra je hladná," povedal Harry, ktorý ju držal za ruku. Malá sa od neho nevzdialila. Rozprávala sa so všetkými, ale Harry bol pri nej, odkedy sme prišli. A jemu to očividne nevadilo.
Keď sme sa naobedovali, prešli sme zvyšné pamiatky a potom sme šli s chalanmi do hotela. Sandra v aute všetkým vykladala ako sa teší na ich koncert a oni jej sľúbili, že jej zaspievajú pesničku na želanie, nech si dovtedy nejakú vyberie.
Kým sa chalani prezliekali, my sme ich čakali v obývačke spolu s Jenny, ktorá mala na tvári široký úsmev.
"Čo je?"
"Skvelý deň," mykla plecom.
"Sandra? Čo povieš na horúcu čokoládu?" žmurkla na ňu a ťahala ju do kuchyne.
"Čo tu takto sama?" spýtal sa Naill, ktorý vyšiel ako prvý.
"Sandra sa ulakomila na horúcu čokoládu."
"Mňam, nečudujem sa jej. Navyše, treba sa posilniť pred koncertom. Tešíš sa?"
"Vidieť vás naživo? Samozrejme."
"Bude nám cťou znova tu spievať," prišiel Liam a sadol si z druhej strany. "A spievať vám bude úžasné."
"Ako pre koho," prehodila som.
"Harryho si nevšímaj. Má blbé obdobie. On nie je zlý."
"Hmm."
"Som tu skôr ako Zayn? Super, dlhuje mi dvacku," zasmial sa Louis.
Zayn vyšiel ako posledný, čo sa dalo čakať a pred ním vyšiel Harry, ktorý si to ihneď zamieril do kuchyne, len čo videl, že som v obývačke s chalanmi. Asi si na mňa stihol vypestovať alergiu.
Koncert bol úžasný, chalani to odpálili neskutočne. Stála som vo VIP zóne spolu s Jenny a mojou sestričkou, ktorá najprv ani nedýchala, aká bola nadšená a keď si uvedomila, že je tu naozaj, tak odspievala spolu s nimi všetky pesničky. Na konci už ledva stála na nohách, lebo chlapci skončili o pol jedenástej, keďže publikum si vypýtalo dva prídavky, ale očká jej žiarili šťastím.
Potom sme šli za nimi do zákulisia. Sandra ledva prepletala nožičkami, ale keď ich zbadala, rozbehla sa k nim.
"Louis!" skríkla a rozbehla sa k nemu.
"Boli ste úžasní," objímala som všetkých, okrem Harolda. Ten sa venoval Sandre, ktorá už zvyšok skupiny vyobjímala.
"A kam teraz?" spýtal sa Zayn.
"Ja domov, Sandra ledva stojí na nohách," povedala som.
"Ale no, to nám neukážeš ako to tu žije v noci," pozrel na mňa Louis.
"Mám nápad, čo keby sme odviezli Sandru domov a pôjdeš s nami niekam," navrhla Jenny a všetci na ňu prekvapene pozreli, tak hneď dodala. "Samozrejme sa vy všetci budete správať slušne. A to platí najmä pre teba Harold."
"No veď dobre," zamumlal a vzal Sandru na ruky.
"Ja neviem."
"No tak, poď," presviedčal ma Liam.
"Nenechaj sa prehovárať," štuchol do mňa Niall.
"Tak fajn," rezignovala som. Ešte, že mám teraz pár dní voľno v práci, kde robím, aby som si zarobila aspoň na začiatok na školu.
Len čo sme sadli do auta, Sandra zaspala. Pri našom bloku som si ju zobrala na ruky a vyšla som s ňou hore, kde som ju uložila spať. Mamine som povedala, že idem ešte vonku a šla som za ostatnými, ktorých som vzala do môjho obľúbeného podniku.
Pili sme, tancovali, smiali sme sa a ostatní tak trocha dávali pozor na Harryho, aby nevytrielil nejakú hlúposť.
"Ja to proste nechápem," hovorila som Jenn, keď sme sedeli pri bare.
"Čo nechápeš?"
"Jeho. A vás. Že s ním máte toľko trpezlivosti. Veď je to debil. Ja by som ho už dávno zabila. Je to rozmaznaný, drzý, nevychovaný, arogantný debil."
"Nebol taký... len sa sklamal."
"To aj mnoho iných. On len ešte nedozrel. Je to dieťa, ktoré si o sebe myslí, že je chlap."
"Ty si strašná," zasmiala sa. "Inak ten barman... dala by som si povedať. Myslím, že nám objednám. Dve vodky, prosím."
"Jasné, kráska," žmurkol na ňu.
"Napime sa."
"Súhlasím, tak na zdravie."
"Vy tu pijete bezo mňa?" prišiel k nám Louis, ktorému už svietili oči.
"Nie," pokrútili sme hlavou svorne, pripili sme si aj s ním a vyliezli sme na stôl, kde sme s Jenny tancovali zvyšok noci.
Jenn sa na chvíľu vzdialila a pár minút som ju nikde nevidela. Potom som ju zbadala pri bare. Chvíľu flirtovala s barmanom a keď som sa tam pozrela znova, už som nevedela, čia ruka je čia. Boli na seba nalepení, poprepletaní a navzájom si čistili mandle. Keď sa vrátila, bola vysmiata ako lečo a očká jej žiarili šťastím. Spýtavo som na ňu pozrela a ona si len povzdychla a tancovala ďalej.
Domov som sa dostala niekedy nad ránom a ešte aj v posteli som sa smiala, keď som si spomenula, ako chudák Liam naháňal chalanov, aby si sadli do auta. S Jenn sme to dokonca aj kamerovali a potom sme mu povedal, nech povie šoférovi, aby naštartoval a šiel. Len čo sa pohol, pribehli sami.
Ráno, teda niekedy o jedenástej mi zvonil telefón. Volal mi Paul, aby som prišla do hotela, že so mnou chce niečo vážne prebrať. Sľúbila som mu, že do hodiny som tam.
Na recepcii už vedeli, že prídem, tak ma pustili hore. Keď som zaklopala na dvere apartmánu, v obývačke sedeli Jenny, Paul a Harold. Podozrievavo som sa na nich pozrela, lebo sa mi nepáčilo, že tam je aj on. Niečo mi na tom nesedelo, len som ešte nevedela, čo.
"Zlatko, tu si, poď si k nám sadnúť."
"Ehm... o čo ide? A prečo je tu aj on?" kývla som hlavou smerom k Haroldovi.
"Ide oňho," odvetila Jenn.
"A ja som tu lebo...?"
"Ide aj o teba," doplnil ju Paul. Začala som sa smiať.
"Čože?"
"Takže... vieš, že Harry v poslednej dobe vyrobil niekoľko problémov a už si to všimli aj fanúšikovia, ktorým sa to nepáči..."
"Dobre a čo ja s tým mám?"
"No, ide o to, že sme sa zhodli na tom, že Harry potrebuje stály vzťah. Niekoho, pri kom to robiť nebude môcť a niekoho, kto bude po jeho boku."
"Dobre, to je všetko pekné, ale zopakujem otázku, čo s tým mám ja?"
"Harry momentálne nie je do nikoho zamilovaný a aj ak by bol, trvalo by to len jednu noc," pozrel naňho Paul. "Tak sme sa rozhodli, že mu priateľku nájdeme my."
"Ide o to, že by predstierali, že sú pár," vysvetľovala Jenn. "Chvíľu by sa akože skrývali. Novinári by si ich začali všímať a fotiť a videli by, že sú často spolu. Budú sa tváriť ako pár, ktorý sa snaží, aby ich neodhalili. A potom sa priznajú. Harry to prizná na verejnosti, hodí spoločné fotky na twitter a začnú sa ukazovať na verejnosti, chodiť spolu na rôzne akcie a tváriť sa totálne zamilovane."
"Úplne krásny príbeh, ale čo s tým mám..." sekla som sa, keď mi to došlo. "Nie. Nie! NIE! To odo mňa nemôžeš žiadať. Proste nie!"
"Počkaj, Bianca, počkaj," zastavil ma Paul, keď som sa začala zberať z kresla.
"Čo?"
"Môžeme spolu hovoriť osamote?" spýtal sa ma a keď som prikývla, zaviedol ma do kuchynky.
"Tak?"
"Harry to už podpísal. Nemal na výber. Manažment je naňho nahnevaný, lebo robí prúser za prúserom a ak sa nechce dostať do väčších problémov, tak musí so sebou niečo robiť. Ak by sa to nevyriešilo, dostal by pokutu. Niekoľko miliárd a ver mi, že by sa postarali aj o to, aby si už nikdy v showbiznise neškrtol, ak by sa naňho nahnevali. Roznosili by ho na kopytách a vymysleli by si také klebety, že by sa z toho nikdy nespamätal. Buď to budeš ty alebo nájdeme niekoho iného. Ale tebe verím, viem, že mu pomôžeš, lebo ten chlapec potrebuje pomoc."
"Ale prečo mám trpieť týmto?"
"Zlatko, pozri. Máme účet, kde sú peniaze na riešenie krízových situácii. Za toto budeš normálne platená. Chceš predsa ísť študovať do Londýna, či nie?"
"Paul, jasné, že áno, ale..."
"Takto si na školu zarobíš do konca leta... a kto vie..."
"Si si vedomý toho, že ho neznášam? A že on neznáša mňa? A že ho zabijem, ak bude taký ako doteraz?"
"Som si vedomý toho, že ho dokážeš znormalizovať, verím ti, dievčatko."
"Na ako dlho je zmluva?"
"Zatiaľ na pol roka. s tým, že je tam klauzula, že sa potom bude predlžovať minimálne raz," odvetil mi. "Nechceš vedieť, o koľko peňazí ide?"
"To si prečítam. Peniaze ma nezaujímajú. Otec ma vychovával tak, aby som si peniaze vážila, ale aby neboli mojou hodnotou. Pozri, čo sa stalo jemu. V jeho rodine. Kde peniaze boli tým najdôležitejším. Volám sa Rimmes, ale nechcem byť ako oni."
"Ja viem," pohladil ma po vlasoch. "Takže do toho ideš?"
"Len kvôli tebe. A kvôli mojej škole. Lebo ocko by chcel, aby som sa tam dostala," prikývla som. "Len mám poslednú otázku. Ako vám napadla táto blbosť?"
"No, vnukla si mi ju ty. Keď si povedala, že potrebuje vzťah a pevnú ruku a potom keď sme videli, ako si ho priviedla, vedeli sme, že si tá najsprávnejšia voľba."
"Vďaka, takže som sa do sračiek dostala sama. Super."
"Takže?" spýtal sa Harold, keď sme prišli.
"Od dnes máš oficiálne priateľku."
"Šesťstotisíc libier je lákavá ponuka však?"
"Čože?" vytreštila som oči.
"O peniazoch ste nehovorili?" spýtala sa Jenny a ja som len pokrútila hlavou.
"Nie," šepla som, keď som podpísala zmluvu.
"Ale neteš sa, ak to vzdáš predtým, budeš si môcť nechať len jedno percento a zvyšok budeš musieť vrátiť," zasmial sa.
"Nevyškieraj sa na mňa ako debil. Zachraňujem ti týmto zadok," sykla som.
"Pfff," odfrkol si. Pretočila som očami a pozrela som sa na Jenny a Paula.
"Kto o tom vie?"
"My. Louis, Niall, Liam, Zayn, Harry, ty, Jenn a ja. Nikto viac sa o tom nesmie dozvedieť. Ani manažment. Ani rodiny."
"Dobre a čo máme teraz robiť?"
"No, naštudujete si o sebe základné veci. Kde ste študovali, čo máte radi, čo nemáte radi, obľúbené jedlá, filmy, farby a potom pôjdete vonku na kávu a budete sa tváriť, že nechcete, aby vás nachytali."
"Tu máte najzákladnejšie veci o tom druhom, doplňte tie o sebe a naštudujte si to," podala nám Jenn nejaké papiere a ja som si pozrela ten, kde boli veci o mne. Paul si toho pamätal naozaj veľa. Niektoré veci som však prepísala. "A váš príbeh si utvorte sami. Zoznámili ste sa predvčerom a hneď ste si boli sympatickí a teraz to už len rozvite. Ja si idem ľahnúť."
"Paul? Stalo sa niečo Jenn?" spýtal sa ho Harold.
"Prečo?"
"Je čudná."
"Kto je čudný?" vošli dnu chalani.
"Jenny."
"No to som si všimol," pritakal Zayn. Menej sa usmieva.
"A včera sa v bare úplne odviazala. Vypila toho asi aj viac ako Hazza."
"Rozišla sa s Robom."
"To vysvetľuje toho barmana," šepla som.
"Akého barmana?" spýtali sa všetci.
"Ale nič, musím študovať, sorry," zobrala som si Harryho papiere a zaliezla som do kuchynky. Po pol hodine za mnou prišiel Louis.
"Máš ísť za Harrym."
"Kde je?"
"Vo svojej izbe."
"Uhm," prikývla som a šla som za ním. Ležal rozvalený na posteli so slúchadlami v ušiach a všade mal papiere.
"Som tu. Načo som mala prísť?"
"Neviem. Paul na mňa reval, že máme študovať spoločne, aby sme si zvykli na prítomnosť toho druhého."
"Aha," šepla som a sadla som si na zem oproti posteli. Oprela som sa o stenu a čítala som si ďalej. Toto bude fakt ťažký rok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama