Side Effects - 1.Kapitola - Nová spolubývajúca

14. dubna 2013 v 14:49 | Emma |  Side Effect



,,Ďakujeme, že ste leteli s American Airlines, prajeme príjemný zvyšok dňa." Ozval sa v reproduktore hlas blonďavej letušky, ktorá to prehnala s make-upom. Všimla som si, že sa snaží zakryť kožné zjavenie na tvári, pravdepodobne nepodarený výsledok liečenia, keď sa ku mne skláňala aby mi ponúkla nápoj.
Pozrela som sa von oknom a už len ten pohľad vo mne vyvolal úzkosť.
,,No paráda." Pomyslela som si a počkala som, kým sa dvojica seniorov sediacich vedľa mňa ráči odkrivkať smerom k východu. V hale som sa obzerala a len pre pocit pokoja som sa zahľadela na tabuľu odletov. Ako na povel sa mi rozozvučal mobil.
,,Príjem?" spýtala som sa znudene.
,,Už ste pristáli?"


,,Nie, práve sa rútime po silnej turbulencii k zemi a ja sa dobre bavím. Snažím sa presvedčiť ostatných aby zdvihli ruky nad hlavu a užívali si to so mnou."
,,Sarkazmus?" opýtala sa mama.
,,Žeby?" vrátila som jej.
,,Mala si zavolať keď pristaneš."
,,A tiež som mala vyzdvihnúť veci z čistiarne a vyniesť smeti."
,,Si hrozná. Nedá sa s tebou komunikovať." Sťažovala sa.
,,Možno by si sa mala s niekým porozprávať nie? Odporučím ti nejakého psychiatra??? O nie počkaj zabudla som veď sa môžeš porozprávať sama zo sebou."
,,Tento tón si vyprosujem."
,,Nemáš nárok ma o čokoľvek žiadať jasné? Som tu kde ste ma chceli mať a žijem tak kým sa nedozvieš niečo iné daj mi pokoj dobre?" povedala a zložila som. Komunikácia medzi mojou matkou a mnou bola komplikovaná už od detstva. Vlastne od chvíle kedy sme stratili Rose. Moju staršiu sestru. Je to obdobie, na ktoré sa snažím zabudnúť žiaľ neúspešne. Dodnes to mám pred očami a toho poondiateho doktora, ktorý ma skúmal ako laboratórnu krysu by som najradšej zabila.

,,Ide o jeden z najdôležitejších orgánov celého organizmu. Je akýmsi centrálnym počítačom, kontroluje a riadi každú našu myšlienku, pohyb, ale aj procesy, ktoré prebiehajú automaticky, ktoré nie sú vôľou ovládateľné dýchanie, trávenie, srdcový rytmus." Trasľavým hlasom hovoril sivý deduško, ktorý by sa hodil skôr do rozprávky ako do nemocnice.
,,To mi je jasné. Poznám biológiu človeka. Ja chcem vedieť čo sa deje v mozgu mojej dcéry a ako môžeme tento problém vyriešiť." Ostro vyštekla moja matka.
,,Ako psychologička iste viete čo sa deje. Má silné depresie. Potrebuje liečbu."
,,Má sedem rokov nemôžem do nej pchať lieky a odpísať jej pečeň skôr ako príde do puberty. Musí byť iný spôsob. Problém je v sivej hmote. Dostaňte to z nej von a je to." Nedala sa.
,, Dlhodobá pamäť pravdepodobne funguje na akomsi princípe sieti odkazov. To znamená, že i z jednej stopy je mozog schopný vytvoriť celistvú spomienku. Reakcia na nejakú vôňu, hudbu, hlas a veľa ďalších podnetov. Akoby dali podnet na spustenie všetkých odkazov, ktoré sú v mozgu zaregistrované.
Detailný princíp samotného fungovania pamäti ostáva v súčasnosti stále nevyriešený.
Existujú iba hypotézy a domnienky o správnom fungovaní. Jednou z nich je i teória, že samotná spomienka je akoby zakódovaná vo vzorcoch a tvaroch neurónov..."
,,Mohli by ste ma ušetriť tejto prednášky a prejsť k veci?"

,,Tak určite, ale čo sa Vám tu snažím povedať je, či si uvedomujete, že to čo mi navrhujete je nebezpečné? Čo ak sa to nepodarí? Doterajšie výsledky sú získané z testov na zvieratách. Liek nie je na ľuďoch klinicky overený." Varoval ju.
,,Musí to vyjsť." Trvala na svojom. Bola taká vždy neznášala, keď jej niekto odporoval. ,,Bolesť sa predsa dá ultmiť."
,,Iste za pomoci neurotransmiterov."
,,tak vidíte a je to. Chcem od Vás len pár dní ak to nebude zaberať nasadím jej opäť lieky."
,,Pani Chaseová a nemyslíte, že by bolo pre to dieťa vhodnejšie aby zabudla sama? Prečo jej pomáhať komplikovaným spôsobom? Môže to mať nepríjemné komplikácie."
,,Ja ich podstúpim."
,,V tom prípade. Zajtra začneme s liečbou."

A skutočne začal ten pocit keď Vám ide mozog z lebky vyskočiť je u mňa bežným stavom. Obyčajné depresie sa experimentálnou liečbou zmenili v príšerné migrény pri ktorých ani nedokážem vstať z postele. Jedna podobná sa mi začne o pár dní. Vždy to viem vycítiť skôr ako to príde. Okolo mňa sa zrazu ozval hrozný jakot desiatok dievčat mladších odo mňa. Okamžite som vyšla von, lebo ten hluk to celé len zhoršoval.
,,ONE DiRECTION. Aha tam sú." Kričal niekto.
,,Louis milujem ťaaaa."
,,Haryyyy...."
,,Ste super!!!"
,,Zayn usmej sa."
,,Niall, Niall pozri sa sem."
,,Liam zamávaj." Prekrikovali sa jedna cez druhu.

A potom odrazu len zvuk bežnej premávky a žiadny škrek hormónmi nabitých dievčat. ,,O aký to pokoj." Pomyslela som si.
Obloha nad Londýnom bola zatiahnutá a vyzeralo to na nepekný dážď. Vzala som si taxík a nadiktovala adresu hotela. Zajtra ma čaká pohovor v práci, ktorá je súčasťou mojej 3 ročnej stáže a posledným krokom k udeleniu titulu. Predstavia mi skupinu ľudí, s ktorou budem pracovať na skutočných prípadoch pod vedením najlepšieho kriminalistického experta.
,,Ahoj Summy už si ubytovaná?" pýtal sa otec keď ma večer kontroloval cez video hovor.
,,Ak sa dá v hoteli ubytovať tak áno."
,,Neboj sa zlatko. Na zajtra som ti vybavil obhliadku jedného pekného bytu. Je to blízko centra s dobrým výhľadom. Pokojná štvrť."
,,Niečo by som si našla aj sama."
,,O tom nepochybujem ale budem pokojnejší ak sa tam pôjdeš aspoň pozrieť."
,,Dobre. Fajn." Súhlasila som. Otec bol asi to jediné čo mi pripomínalo domov. Síce často cestuje a takmer sa nevídame on je jediná osoba na ktorej mi záleží. Nikdy nesúhlasil s matkiným návrhom na liečenie. Neustále za mňa bojoval. No po rozvode sa venuje len práci a so mnou sa stretáva len výnimočne. Nesťažujem sa som na to zvyknutá.
V tú noc sa mi nespalo práve najlepšie. Neustále som sa prehadzovala. Snívalo sa mi o Rose. Ráno som mala migrénu ale musela som sa prekonať. Lieky na utlmenie boli pasé, lebo ak by ma chceli testovať musím mať čistú hlavu.

,,Dobrý deň vy ste slečna Halletová?"
,,Chaceová." Doplnila som ženu v strednom veku, ktorá mi podávala ruku zo širokým úsmevom na tvári.
,,Ako prosím?" zmätene pozrela do papierov.
,,Summer Hallet Chaceová." Predstavila som sa. ,,Môj otec nám dohodol stretnutie."
,,Á isteže. Tak poďte prosím so mnou ukážem Vám to tu." Viedla ma k výťahu. Pred dverami bytu sedela na schodoch žena. Mohla mať toľko čo ja okolo dvadsiatky. Hnedé vlasy mala vyčesané do konského chvosta a hnedé oči uprela na realitnú maklérku.
,,Vy ste Elizabeth Sandersová?"
,,Áno a vy ste?"
,,Nell Jonesova. Chcela by som vidieť tento byt."
,,prepáčte ale nemáme schôdzku. Mám tu klientku."
,,Aha netušila som, že je to taký problém ukázať nám ho naraz."
Možno tón akým to povedala alebo spôsob jej vyjadrovania ma oslovil a súhlasila som s jej návrhom. Super na tom bolo, že ani jedna z nás poriadne nevnímala čo nám o tom byte vykladá. Problém nastal vo chvíli, keď sme sa obe vyjadrili že máme záujem. Žena sa milo usmiala a nechala nás aby sme si to vydiskutovali. Ale čo si mám vykladať s cudzou osobou??? Byt bude môj bola som tu prvá a hotovo. Ona však zjavne premýšľala rovnako.
,,Pozri je mnoho ďalších bytov, ktoré môžeš mať. Ja to mam odtiaľto do práce na skok." Začala.
,,Ja tiež."
,,Tak inak. Je v tvojom záujme aby si mi ho prenechala." Povedala a ledabolo si rozhrnula bundu pod ktorou mala puzdro zo zbraňou. Pozrela sa akože von oknom no hodnotila moju reakciu. Keď som s krikom neutiekla ani nestuhla ale pohodlne som sa posadila na gauč. Prekvapene na mňa pozrela.
,,Čo je?" usmiala som sa.
,,Buď si cvok alebo si slepá."
,,Beriem prvú možnosť, keďže oči mi slúžia dobre."
,,Mám zbraň." Povedala.
,,Fajn, tá sa ti bude hodiť." Ale skôr ako sa mi začneš vyhrážať čo keby sme tu bývali obe?
,,Spolu?"
,,uhm."
,,My dve?" prižmúrila oči."
,,Yop."
,,V jednom byte?"
,,Dobre máš vôbec oprávnenie na držanie zbrane alebo si ju ukradla."
,,Spýtaj sa ma keď ti vystrelím mozog z hlavy."
,,O budem ti povďačná aspoň mi nebude trešťať v hlave."
,,Tak ale čo toto je???"
,,Toto je tvoja nová spolubývajúca, alebo inak von z môjho bytu."
,,Už teraz viem, že to jedného dňa oľutujem. Ale byť tebou dávam si pozor. Nikdy nevieš kedy náhodne vystrelí." Varovala ma.
,,Beriem na vedomie. Ty tiež nevieš či nie som masový vrah." Pokojne som povedala a potom sme pristúpili k podpisu zmluvy.
Na druhý deň som sa s Nell Jonesovou stretla pri sťahovaní. Spočiatku sme toho moc nenahovorili ale potom sa to celkom rozbehlo.
,,Objednala som pizzu nechceš?" strčila som hlavu do dverí jej izby.
,,Som hladná ale neviem či chcem."
,,pokojne si to pošli na rozbor ale som len slušná." Odišla som.
,,Slušný človek sa nevyhráža." Ozvala sa mi za chrbtom.
,,Hej ty si začala zo zastrašovaním ako prvá. Nemysli si že som ťa neprekukla."
,,Tak ale mohlo to vyjsť." Sadla si a vzala si trojuholník pizze. Z bytu nad nami sa začala rinúť hlasná hudba.
,,No to si robia srandu." Zavrčala Nell.
,,Prečo veď nie je neskoro a je to celkom dobré." Nechápala som. Nell vybehla na balkón.
,,KOPNI DO TEJ BEDNE NECH TO LIETA!!!" usmiala sa a dotancovala späť. Rekacia na jej žiadosť prišla okamžite. Hudba zosilnela. Uznanlivo som kývla hlavou. Nell Jonesová je moja krvná skupina to sa pozná.
Spať sme išli neskoro a ráno keď som sa zobudila Nell už v byte nebola. Obliekla som sa chystala sa na prvý pracovný deň a zoznámenie sa s tímom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Norika :D Norika :D | 14. dubna 2013 v 17:41 | Reagovat

vyzerá to riadne super :D chytila ma ta poviedka ako ostatne co su tu .. :D tesim sa na to pokracovanie :D

2 Anetušák Anetušák | 16. dubna 2013 v 12:47 | Reagovat

wooooww fakt už se moc těším je to užas super

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama