Summer Love - 1.Kapitola - Nemôžem mať pokoj ani cez prázdniny?

27. dubna 2013 v 18:33 | Abby |  Summer Love



Sedela som v lietadle a pozerala som von oknom. V hlave mi hučalo a v ústach som mala neskutočne suchoty. Podopierala som si hlavu o ruku a modlila sa aby som tento dlhý let akosi zvládla.
"Na, daj si. Pomôže ti to," prisadla si ku mne Ana a podala mi fľašu vody, ktorú vypýtala u letušky.
"Si poklad," otvorila som ju a na jeden hlt som vypila polku fľaše.
"Tak už mi povieš čo sa v noci medzi tebou a Seamusom stalo?" vyzvedala a ja som iba pokrčila ramenami. Úprimne ani som len netušila čo sa dialo od polnoci.
"Ty si naozaj nič nepamätáš?" pobavene sa zasmiala a ja som nevinne pokrútila hlavou.
"A to si sa na ten večer tak dlho tešila," smiala sa mi a ja som sa snažila naozaj si spomenúť aspoň na niečo. Posledné čo som si vedela vybaviť bola veľká fľaša whiskey, ktorá bola predo mnou a ufrflaný mladík, ktorý sa mi sťažoval, že ešte v živote nemal dievča. Ani len nepoznám jeho meno.
"No podľa toho ako som ťa ráno našla si si ten večer moc neužila," dodala a spomenula ráno, kedy ma našla v kúpeľni vo vani už s prázdnou fľašou.
"Kto vie," pokrčila som ramenami.
"A ty si sa ako bavila? Celý večer som ťa ani nevidela," pozrela som na ňu a bola som zvedavá, pretože som vedela, že včera mala dohodnuté rande s chalanom z jej krúžku.
"Neskutočne," jemne sa usmiala.
"Joshua bol neskutočný. Bude mi chýbať," povzdychla si a ja som sa zamračila.
"Veď v septembri ho uvidíš nie?"
"Nie. On bol iba na erasme," vysvetlila mi.
Zvyšok cesty sme obe prespali. Ja som musela ešte vytriezvieť a Ana dospať to čo nestihla. Nakoniec nás zobudil až hlas letušky, ktorá oznámila, že sa máme pripraviť na pristávanie.
"Zajtra večer to dúfam platí," usmiala som sa keď sme sa lúčili.
"Samozrejme. Jedine ak by si to sama odvolala," odvetila mi a ja som ju objala. Síce sme bývali od seba vzdialené iba dve zástavky metrom, bolo mi smutno. Celých 5 mesiacov bola mojou spolubývajúcou a teraz budem mať izbu pre seba. Nevedela som si to už ani predstaviť. Dobre, možno budem mať viac súkromia, no s kým budem po nociach blbnúť???
"Vitaj doma, zlato!" vyobjímala ma mama, keď som s otcom dorazila domov. Hneď ako som vkročila som ucítila pečené kura na bylinkách, moje obľúbené.
"Ty si poklad," usmiala som sa a ihneď som vyrazila do kuchyne, kde som začala chutnať omáčku z hrnca.
"Mama povedala, že so špinavými rukami nemáme chytať jedlo!" ozval sa za mnou Mark, môj malý 6- ročný brat, ktorý sníval o kariére futbalista.
"A ja som povedala, že malý spratek ako ty na mňa nemá zvyšovať hlas!" odvrkla som mu a on na mňa zlostne prižmúril oči.
"Čo si mi kúpila?" opýtal sa a následne nahodil nevinný úsmev.
"Tebe?" snažila som sa pôsobiť prekvapene. S mojím braškom som mala zložitý vzťah. Kým nebol na svete, mala som všetko. Rozmaznávali ma, dávali mi všetko a práve keď som bola v puberte sa Mark narodil. A to mi skomplikovalo a viac poznačilo život ako som čakala. Zrazu som nebola na prvom mieste, ale bola som odstrčená na druhú koľaj. A to ma štvalo. A niečo z toho vo mne ostalo až do dnes. A síce ho ľúbim, stále som na neho akoby nahnevaná za to, že mi obsadil miesto, ktoré patrilo iba mne.
"No tak už ho nenaťahuj," zasmiala sa mama, ktorá dobre vedela, že som mu zohnala tričko so všetkými hráčmi jedného amerického týmu.
"Presne, už ma nenaťahuj," mädlil si ruky a očká mu svietili.
"Sľúbiš mi, že do mojej izby nevkročíš bez dovolenia?" uisťovala som sa v tom čo mi sľúbil cez skype, keď ma prosil aby som mu niečo kúpila. Samozrejme, že by som mu kúpila aj bez toho, no môj malý brat bol ešte naivný a uveril mi každú kravinu.
"Ani s dovolením," prikývol a ja som sa zasmiala.
"Počuješ mama? Si mi svedkom," pozrela som na ňu a ona iba pretočila očami. Z tašky som vytiahla zabalený darček a podala mu ho. Pri trhaní papiera bol taký sústredený, že si ani nevšimol, že mu vyjedám z jeho obľúbených cukríkov, ktoré boli položené na stole. Za iných okolností by ma asi zavraždil.
"Pošta je asi rýchlejšia ako lietadlo," pobavene došiel otec do kuchyne, čím nás vyrušil z pozorovania Marka.
"Čo tým myslíš?" pozrela na neho mama a on mi do ruky podával obálku, na ktorej bola adresa z mojej školy.
"To nemyslia vážne," povzdychla som si a otvorila ju. Znechutene som čítala inštrukcie k povinnej praxi, ktorú musím vykonať celý mesiac cez leto.
"To si robia zo mňa dobrý deň?" hromžila som a podala list mame.
"Ja mám mať prázdniny a nie pracovať! A k tomu bez zaplatenia!" nahnevane som šomrala, keď v tom po mne skočil Mark a silno ma začal objímať a ďakovať.
"Nepreháňaj to zase," odtrhla som od neho a nahnevane som vyšla po schodoch do svojej izby, ktorá sa za ten čas vôbec nezmenila. Jedine čo tu pribudol bol prach na poličkách s mojimi vecami.
Otec mi doniesol moje kufre a ja som sa pomaly začala vykladať. Fotku s Anou som si položila na nočný stolík a prehodila som cez ňu náhrdelník, ktorý sme si obe navzájom kúpili.
"To je to dievča, ktoré si nám tak často spomínala?" opýtal sa otec a ja som mlčky prikývla.
"Vyzerá sympaticky," dodal a ja som pretočila očami.
"Môžeš ma nechať samú?" pozrela som sa na neho.
"Viem, že si nahnevaná kvôli tej praxi, ale nerob si starosti. Mama už volala so strýkom Natom a on sľúbil, že ti vybaví moderovanie v malej talkshow," odvetil.
"Super," odvrkla som ironicky.
"Viem, že si si chcela toto leto užiť, no možno..." chcel niečo povedať, no ja som mu skočila do reči.
"No možno si ho neužijem, pretože mesiac budem musieť pracovať."
"Nebuď nahnevaná na nás. My za to nemôžeme," bránil sa otec, keď započul sarkazmus v mojom hlase.
"Ja viem," povzdychla som si a pozrela na neho: "Prepáč."
"Počkáme na teba s večerou," usmial sa a zavrel mi dvere.
"Späť doma," šepla som si a prezrela som si izbu. Keby som vedela, že budem musieť mať povinnú prax, radšej by som ostala v Amerike. Tak veľmi som sa tešila na leto a teraz boli polka prázdnin v prdeli.
Ráno som sa prebudila pomerne skoro. Chcela som si ísť zabehať a pri tom vypnúť. Tak ako každé ráno. Vzala som Frenkyho, môjho labradora z klietky a vybehla na ulicu. Prešla som pár blokov a vrátila som sa späť. Vkročila som do kuchyne cez balkónové dvere a naliala si pohár vody. Frenky sa okolo mňa celú dobu ani len nepohol a tak som ho radšej zavrela na záhradu. AK by sa mama vrátila z obchodu a videla ho v kuchyni asi by ma zabila.
"Mark! Otec!" kričala som po celom dome, no nikto mi neodpovedal. Myslela som si, že zašli na nejaký futbalový zápas a tak som úplne vypla. Zapla som si na plné basy rádio, v ktorom hrali letné hity a naplnila som si plnú vaňu, v ktorej som ležala asi tak polhodiny. Vydržala by som aj dlhšie, keby ma nevyrušil zvonček. Stíšila som na chvíľu hudbu aby som si bola istá, že niekto zvoní a keď som sa uistila, znova som hlas zvýšila. Rýchlo som vyliezla z vane, utrela a zababušila sa do osušky a zišla dolu schodmi.
"Už idem!" zakričala som a otvorila dvere. Vonku stál neznámy mladý chlapec s čiapkou na hlave a rozťahaným tričkom a teplákmi v rovnakom štýle. Na chvíľku zabudol, že slušnosť káže sa pozerať človeku do očí, no keďže som bola iba v osuške a on bol ešte primladý, nechala som to tak.
"Želáš si niečo?" opýtala som sa ho a on sa konečne pozrel aj na moju tvár a nie len telo.
"Máte psa?" odvetil mi otázkou a ja som sa zasmiala.
"Tú otázku myslíš vážne?"
"Nie, teda áno," následne sa opravil.
"V okolí 500 metrov tu má každý psa," odvetila som mu pobavene a nechápala som čo chce.
"Neviem, či som tu správne," povedal a podal mi známku môjho Frenkyho, ktorú mal vždy zavesenú na obojku.
"Našiel som to na konci ulice," povedal a ja som si ju chytila do ruky.
"Asi ju musel stratiť dnes ráno pri behu," pozrela som sa na neho.
"Ty beháš?" opýtal sa ma a ja som na neho nechápavo pozerala na čo mu to preboha je vedieť.
"Príležitostne," odvetila som.
"Aj ja," usmial sa a dodal: "Teda ak sa podarí."
"Tak to je fajn," snažila som sa vyznieť, že ma to zaujíma, no pravdou bolo, že som už chcela konečne zabuchnúť dvere a vrátiť sa do vane.
"Ďakujem za známku," dodala som a chcela som sa rozlúčiť, no on sa v tom spýtal ďalšiu otázku.
"Počúvaš One directions?" spýtal sa pričom sa zvláštne usmial.
"Koho?"
"Práve ti to hrá," ukázal prstom hore na schody odkiaľ sa hudba šírila. Na chvíľu som sa započúvala, pretože som chcela identifikovať či to poznám alebo nie, keď on mi v tom do toho začal spievať slová piesne.
"If only you saw what I can see. You'll understand why I want you so desperately. Right now I'm looking at you and I can't believe. You don't know, oh oh. You don't know you're beautiful. Oh oh, that's what makes you beautiful."
Počúvala som ho a dívala sa na neho a nechápala som odkiaľ sa berie taký divný týpek. A síce hlas mal naozaj úžasný, naozaj som na neho nemala čas.
"Som Harold, no môžeš mi hovoriť Harry," predstavil sa následne s úsmevom a ja som mu ho opätovala.
"Teší ma," odvetila som.
"Som Abby a rada by som tu s tebou strávila čas ale musím bežať," ospravedlnila som sa mu v nádeji, že to zaberie, no on sa nejako nedokázal odbiť.
"Jasné chápem. Večer môj kamarát Zayn plánuje večierok. Mohla by si sa pridať ak by si mala záujem," navrhol, pričom sa na mňa usmial tak, že sa mu v lícach objavili dve jamky a ja som sa musela zachytiť rukou o dvere aby sa mi nepodlomili kolená. Musela som uznať, že úsmev má teda naozaj neskutočný.
"Rada," prikývla som.
"O deviatej príď po mňa," dodala som a on si zahryzol do spodnej pery, pričom spokojne prikývol. Týmto som sa ho našťastie zbavila a mohla som sa vrátiť späť do vane. Chudák chlapček ani len netuší, že som ho oklamala. Je pravda, že niečo do seba mal, no nikdy by som nešla nikde s deckom ako bol on. Toľkú ešte nehrali. Miesto toho som mala v pláne sa stretnúť s Anou a podniknúť poriadnu žúrku s normálnymi dospelými chlapmi.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama