They don't know about us - 3. Kapitola - Noc pod hviezdami

27. dubna 2013 v 18:25 | Abby |  They don't know about us



Stála som tam neschopná akéhokoľvek pohybu. Pozerala som na chlapa, ktorý ležal oproti mne na lehátku a zasnene pozoroval oblohu. Najprv som premýšľala, že sa potichu vytratím, no stretnúť Harryho Stylesa, to sa nestáva každý deň. Omyl, to sa nestáva nikdy!
"Je vedľa teba voľné?" ozvala som sa nakoniec a on sa pozrel mojim smerom, pričom si ma pozorne premeral.
"Pre teba určite," usmial sa a mne sa podlomili nohy. On sa ku mne ozval a k tomu mi dovolil aby som mu robila spoločnosť!
"Budem potichu, sľubujem," šepla som, pretože sa mi triasol hlas a posadila som sa na lehátko vedľa neho.
"Nemusíš," zasmial sa a ja som si poriadne odpila aby som odbúrala stres, ktorý ma premohol.
"Dáš si?" podala som mu fľašu a on sa na ňu pozrel.
"Prečo nie," pokrčil ramenami po chvíľkovom zaváhaní a napil sa, pričom sa kyslo zatváril.
"Uff, to je silné," povzdychol si.
"Domáca," usmiala som sa a vzala späť fľašu. Oprela som si hlavu a zapozerala sa na oblohu. Mala som na neho toľko otázok, no zrazu som nedokázala žiadnu vysloviť. Bolo to akoby som mala v sebe blok, ktorý som nevedela prekonať. Miesto toho aby som využila, že som tu s ním sama som iba mlčala a pozorovala som hviezdy.
"Poznáš hviezdu Aldebaran?" opýtal sa ma zrazu a ja som sa na neho pozrela.
"Koho?"
"Hviezda Aldebaran, inak nazývaná Býčie oko," odvetil a ja som pokrútila hlavou.
"Pozri sa tam," ukázal mi prstom na severnú stranu oblohy a ja som sa snažila pozerať priamo na miesto, na ktoré ukazoval.
"Tá najviac žiarivá, zafarbená až do oranžova," pomáhal mi ju opísať a v tom som ju zazrela.
"Vidím," prikývla som a dodala: "Čo s ňou?"
"Hovorí sa, že je to hviezda šťastia spojená s bohatstvom a uznaním."
"A ty ju máš preto rád," usmiala som sa.
"Máš pravdu, mám ju najradšej, no nie kvôli tomu čo sa o nej povráva. Ale preto, že je iná ako ostatné. Vyniká a rozžiaruje všetko okolo," odvetil, pričom sa na mňa zvláštne pozrel.
"Ako si sa sem vlastne dostal?" zmenila som tému, pretože som sa cítila zvláštne pri tom akým spôsobom sa na mňa pozeral.
"Ty nevieš?" odvetil mi pobavene otázkou.
"A mala by som?" zamračila som sa.
"Ou," zvraštil čelom a ostal ticho.
"Čo ou?" opýtala som sa.
"Nič," pokrútil rýchlo hlavou.
"To tvoje ou muselo niečo znamenať," podozrievavo som sa na neho pozrela.
"Nepozeraj tak na mňa!"
"Ako?" nadvihla som nechápavo obočím.
"Takto," odvetil a napodobnil môj výraz tváre, čím ma rozosmial.
"Fajn. Už sa na teba nepozriem," rezignovala som a ľahla si.
"Fajn," zasmial sa a ľahol si na svoje lehátko tiež.
"Odkiaľ vlastne si?" opýtal sa ma po chvíli ticha a doplnil: "Pretože z Talianska rozhodne nie si."
"Slovensko," odvetila som.
"A čo tu robíš?" vyzvedal ďalej, pričom sme obaja hľadeli celú dobu pred seba na oblohu.
"Pracujem."
"A tvoja rodina?"
"Tá je na Slovensku."
"Takže si tu sama?"
"S kamarátkou."
"Aha," povzdychol si a následne sa pýtal ďalej: "Nechýba ti domov?"
"Chýba."
"A neplánuješ sa vrátiť?"
"To má byť výsluch?" odvetila som otázkou a on si v tom sadol.
"Iba ma to zaujíma," zasmial sa.
"Odišla som, aby som zmenila svoj život. Teraz neurobím krok späť," odvetila som mu na predchádzajúcu otázku.
"Nebola si spokojná so svojim životom predtým?"
"Bola, no...." na chvíľu som sa zamyslela. Harryho som vlastne nepoznala. Síce som ho zbožňovala ako známu osobnosť, o skutočnom Harrym som nič nevedela.
"No niekedy potrebuješ odísť ďaleko aby si na isté veci zabudol, aby si sa postavil na vlastné nohy alebo aby si spoznal samého seba," začala som vymenovávať dôvody pre ktoré som odišla, pričom som to neplánovala rozoberať podrobnejšie.
"Určite to poznáš," pozrela som sa konečne na neho a on iba prikývol. Ostal ticho a vyzeral dosť zamyslene. Pomaly som dostávala strach, že som povedala niečo zlé a tak som sa radšej posadila a znova sa poriadne napila. Potom som fľašu znova podala Harrymu, ktorý urobil to isté.
"Ty ma chceš opiť?!" obvinil ma.
"Ja?!" zháčila som sa.
"Prečo by som to robila?" zatvárila som sa nevinne.
"Čo ja viem? Aby si ma mohla zneužiť?" odvetil mi otázkou a ja som sa pobavene zasmiala.
"A dal by si sa?" opýtala som sa ho.
"To by záležalo na tebe ako vieš dobre zvádzať," pokrčil ramenami a vytrhol mi z ruky fľašu.
"Beriem to ako výzvu," usmiala som sa a postavila som sa.
"Čo to robíš?" pozrel sa prekvapene na mňa keď som sa k nemu nahla a tvárou sa priblížila k jeho tvári pričom som mu prstom nadvihla bradu.
"Zatancuj si so mnou," šepla som, keď som bola blízko jeho pier a zacítila som ako začal zrýchlene dýchať. V tom som ho chytila za ruku a potiahla ho z lehátka.
"Počkaj, nemáme hudbu!" smial sa.
"A?" otočila som sa k nemu.
"Mne to neprekáža," dodala som a rukou mu prešla po hrudi.
"Ty ma pokúšaš," šepol a v tom som zacítila ako si ruku ovinul okolo môjho pása.
"To by som si nedovolila," koketne som si zahryzla do spodnej pery a on si ma privinul bližšie k sebe. Oprela som si čelo o jeho a pohľadom skákala z jeho očí na jeho pery. Tak veľmi som ich túžila pobozkať a ochutnať ich, no chcela som ho ešte kúsok potrápiť. Chcela som nech po mne túži tak ako som ja túžila po ňom. Nech nie som iba ďalšia na jeho zozname. Chcela som, aby si túto noc zapamätal presne tak ako si ju budem pamätať ja.
"Toto robíš každému?" opýtal sa ma, keď som už druhý krát cúvla vo chvíli, keď ma chcel pobozkať.
"Iba tebe zlato," odvetila som a prstom som mu prešla po pere, čo on už nevydržal a privinul si ma k sebe tak tesne ako to len išlo. Cítila som ako ma silno zviera vo svojom náručí a ja som sa poriadne nemohla ani hýbať.
"Chcem ťa," šepol naliehavo a ja som vedela, že som dosiahla presne to čo som chcela. Tvárou som sa znova k nemu priblížila a chvíľku som si iba šúchala nos o ten jeho až kým sa on na mňa nevrhol a nežne ma nepobozkal. Cítiť dotyk jeho pier spôsobilo, že sa moje srdce rozbúšilo o závod a moje nohy sa podlomili. AK by ma tak silno nedržal, určite by som upadla na zem. Rukami som mu prešla cez krk až som sa mu nimi zamotala v jeho vlasoch a postavila sa na špičky. Pritiahla som si ho bližšie k sebe a on povolil zovretie. Jednou rukou mi podvihol nohu a ja som ho prestala bozkávať. Pozrela som sa na neho a v pohľade som mu zbadala rovnakú túžbu akú som cítila ja. Cítila som jeho zrýchlený dych a tlkot srdca, ktorý bil v rovnakom rytme ako to moje. Rukami som mu prešla pod tričko a pomohla mu ho vyzliecť. Fascinovane som mu prešla pohľadom na jeho vypracovanú hruď a pomaly ju začala skúmať aj svojimi bozkami. Harry nečakal ani chvíľu a urobil to isté presne na mne.
"Bude to naše tajomstvo," šepol mi medzi vášnivými bozkami.
"Navždy," odvetila som a užívala si jeho bozky, dotyky a jeho hrejivé teplo tela.
Ráno som sa prebudila na to ako mi fúka silný vietor do tváre. Rozospato som si rukami zakryla tvár a otočila sa na druhý bok kde včera v noci ležal Harry a objímal ma. Chcela som sa k nemu pritúliť, no bola som už sama. Posadila som sa a obzrela sa okolo seba. Na sebe som mala jeho mikinu, ktorú som si včera obliekla a kraťasy.
"Ja som ale hlupaňa," ironicky som sa zasmiala nad svojou naivitou. Hlúpo som si myslela, že ráno ho nájdem pri sebe. Myslela som si, že keď otvorím oči uvidím jeho anjelskú tvár, pritúlim sa k nemu a budem vedieť, že včerajšia noc nebola iba sen.
"Kde si celú noc bola?" opýtala sa ma May keď som vošla do izby. May práve vychádzala z kúpeľne aj so zubnou kefkou a ja som sa zvalila na jej posteľ.
"A čo to máš na sebe?" pozrela sa na mikinu.
"Keď ti to poviem, neuveríš," povzdychla som si zasnene.
"Nie zlato, to ty neuveríš čo mne sa v noci stalo," prisadla si ku mne a ja som na ňu pozrela.
"Neverila by si koho som stretla v parku," začala.
"Tak už ma nenaťahuj."
"Liam, Liam Payne," vyslovila jeho meno.
"Ty nie si prekvapená?" pozrela sa na mňa keď si všimla, že sa tvárim neutrálne.
"Nie," pokrútila som hlavou.
"Pretože..." chcela som jej povedať čo sa v noci stalo, no nevedela som nájsť správne slová a tak som iba zjednodušene dodala: "Pretože som túto noc nestrávila s nikým iným ako s Harry Stylesom."
"Čože si?!" vyvalila na mňa oči.
"Počula si nie?"
"Počkať...strávila si s ním noc akože ste sa rozprávali a tak nie? Tak ako ja a Liam," uisťovala som sa.
"No dá sa to tak povedať. Teda prvú polovicu to boli iba rozhovory."
"A druhá polovica?" opýtala som, no to som už ani nemusela odpovedať, pretože jej to došlo samo vďaka môjmu výrazu tváre.
"Bože môj! Ty si zneužila Harryho!" skríkla a ja som ju musela tíšiť.
"Ver, že ak by sa dalo urobila by som to znova a znova," povzdychla som si.
"To je až taký dobrý?" pobavene sa smiala.
"Že váhaš," usmiala som sa a May ma začala nadšene objímať. Smiala som sa na jej radosti z toho, síce ja som cítila akosi zvláštne. Neľutovala som, že som sa s ním vyspala, pretože to bola tá najkrajšia noc akú som kedy zažila. No mrzelo ma, že odišiel bez toho aby mi niečo povedal, bez toho aby sa rozlúčil.
"A ty a Liam?" opýtala som sa po chvíli, keď sa May ako tak upokojila.
"Rozprávali sme sa," odvetila a ihneď doplnila: "Nič viac."
"Ale o čom?" bola som zvedavá.
"Povedala som mu o tom našom incidente s lístkami a naším oknom z tej noci."
"A čo on na to?" zasmiala som sa.
"Vlastne nič. Ale bol zlatý, vypočul ma aj keď vôbec nemusel. Vlastne ani nechápem prečo ku mne dorazil," na chvíľu sa zamračila.
"Nebol to túto noc iba hlúpy žart, skrytá kamera?" snažila som sa vysvetliť čo sa nám stalo.
"V tom prípade by si bola v háji zlato," smiala sa May na môj účet a ja som na ňu škaredo zazrela.
O 5 mesiacov neskôr:
Po príchode z Talianska som s May nastúpila na masérsky kurz. Peňazí sme mali dosť z toho čo sme si zarobili v Taliansku, už ich iba bolo treba dobre zužitkovať. Preto sme nastúpili na kurz masérstva kde nás vyškolili v priebehu mesiaca. Na konci sme prešli skúškami a aj praktickými časťami. Dostali sme certifikát a mohli sme si rezervovať letenky do Londýna.
"Znova odchádzaš?" smutne na mňa hľadela mama, ktorá si stále nemohla zvyknúť, že sa pomaly poberám vlastnou cestou.
"Mami, len nebuď sentimentálna. Je to zasa iba na pár mesiacov," uisťovala som ju.
"Len aby," povzdychla si a začala ma silno objímať.
Do Londýna sme dorazili v polke novembra kedy začalo poriadne mrznúť. S May sme za jeden deň museli nájsť vhodné bývanie kde sa usadíme a pobehať úrady kvôli plateniu príjmu, keďže to poväčšine boli mestské domy.
"Je to tu skvelé!" hodila sa do gauču večer May, keď sme konečne dorazili do bytu, ktorý sme si vybrali. Bol dvojizbový s malou obývačkou a kuchyňou spojenou s jedálňou. Páčili sa mi na ňom však okná, ktoré siahali až po zem a malý balkón, z ktorého sme malo úžasný výhľad na rieku.
"Poď sa pozrieť!" zakričala som za ňou, keď som sa opierala o zábradlie balkóna a s úžasom som pozorovala rozsvietené mesto predo mnou.
"Páni," zasnene si povzdychla a prikročila ku mne. Ja som si z predného vrecka vytiahla cigarety a zapálila si jednu.
"Nehovorila si náhodou, že s tým prestávaš?" pozrela na mňa May nahnevane.
"To aj robím, ale táto príležitosť si to pýta," vyhovorila som sa.
"Dáš si?" ponúkla som ju a ona na chvíľu zaváhala, no nakoniec si jednu vzala. Sedeli sme v kreslách na balkóne a popíjali sme vínko až do neskorej noci a potom sme spoločne odišli spať. Ja do svojej novej izby, May zasa do svojej.
"Robím kávu, dáš si?!" kričala na mňa ráno, kým som sa dostávala z postele. Rozospato som pricupitala do kuchyne aj vo svojich obľúbených mackových papučiach a sadla si za stôl.
"Poriadne silnú," chytila som sa za hlavu.
"Zle si spala?" pozrela na mňa May.
"Práveže až príliš dobre. Až tak, že sa mi z tej posteli ani nechcelo stávať," odvetila som a spoločne s May a s kávami v ruke sme sa premiestnili znova na balkón. Vonku pomerne mrzlo a mne sa ani nechcelo myslieť na to všetko čo nás dnes čakalo.
"Tak kde začneme?" pýtala som sa May, keď sme sa vybrali do mesta hľadať prácu. May v rukách držala miestne noviny a prezerala si stranu s masérskymi štúdiami.
"Čo keby do Wellness štúdia?" navrhla a ja som iba prikývla. Za ten deň sme pobehali asi všetky miesta kde by nás mohli zamestnať ako masérov, no všade nám povedali to isté. A to, že sa nám ozvú.
Prešlo pár dní a potom aj týždňov a nikto sa nám neozýval. S May sme začali mať pochybnosti, či bol tento náš krok ísť do Londýna správny. Peniaze sa nám minuli a posledné čo nám ostali boli na spätnú letenku.
"Tak zasa...nie všetko nám môže vyjsť, nie?" snažila sa odľahčiť situáciu posledný večer pred naším plánovaným odchodom. Letenky sme mali zabookované a veci zbalené.
"Myslela som si, že to bude jednoduchšie," povzdychla som si a úprimne ma mrzelo, že nám to nevyšlo.
"Hej. Človek by si myslel, že ak vie jazyk a má masérsky kurz, tak ho príjmu hoc aj v malom štúdiu."
"Možno by sme si mali zložiť ružové okuliare," pozrela som sa na ňu a ona sa zamračila.
"Nezačínaj s tým," varovala ma.
"Ja len.... May pozri sa na nás. Všetko čo sme urobili bolo preto, aby sme sa tu dostali. A ty najlepšie vieš, že to nebola ľahká cesta. A zrazu, zrazu je všetko preč. Zajtra sa náš sen končí, zajtra sa všetko skončí," začala som sa opúšťať.
"Hovoríš akoby toto bol koniec," pokrútila hlavou.
"A nie je?" nadvihla som obočím.
"Pamätáš si na ten deň, keď nás nepustili na koncert?" opýtala sa ma.
"Akoby sa na to dalo zabudnúť," zasmiala som sa pri tej spomienke.
"Vtedy si mi povedala, že to možno tak má byť. A na ďalšiu noc sme dvoch členov zo skupiny stretli tam kde by sme ich nikdy nečakali."
"To bola iba náhoda," mávla som rukou.
"Hovor si tomu ako chceš, no nakoniec sa nám ich podarilo stretnúť," žmurkla na mňa a neodpustila si nakoniec: "A nie len to."
"Hahaha," zašomrala som, pretože som nemala rada keď ma týmto doberala. Ja som sa rozhodla na to zabudnúť, no May ma s tým často podrývala. Nemôžem jej to zazlievať, pretože nevedela aký mám k tomu postoj, pretože som jej o ňom ani nikdy nepovedala.
"A tým všetkým chcem povedať, že by sme sa nemali vzdávať ani teraz," dokončila a ja som si vyložila nohy na stôl.
"Som zvedavá, či to isté budeš tvrdiť aj zajtra na letisku."
"Na letisku, v lietadle, na Slovensku. Budem to tvrdiť stále, pretože nikto nepovedal, že nám Londýn vyjde na prvý raz," usmiala sa a odišla si ľahnúť. Ja som ešte chvíľu pozerala televízor a tiež som si to nasmerovala do izby.
Ráno som vstala na to ako mi May nadšene skáče po posteli a snaží sa ma zobudiť. Zašomrala som a prehodila sa na druhý bok, no ona zo mňa strhla perinu.
"Heeej!" skríkla som a posadila som sa.
"Ha zas som mala pravdu!" zakričala a sadla si oproti mne.
"V čom?" nechápala som a pozerala som na ňu ako na blázna.
"Čítaj!" podala mi do ruky akýsi dopis, ktorý som otvorila.
"To nie je možné!" pozerala som na neho s polootvorenými ústami a potom skočila na May.
"Ja som to vravela!" smiala sa pri tom ako som ju silno objímala.
"Milujem ťa, vieš o tom?" nadšene som zvýskla a vyskočila z postele.
"Ešte aby nie," zasmiala sa a spoločne sme rýchlo vybrali zo šatníka čo si na dnes oblečieme. V liste, ktorý sa po ceste niekde zdržal bolo písané, že dnes nás čaká skúšobný deň v malom štúdiu v centre mesta. Tým pádom sme zrušili rezerváciu leteniek a chystali sa na skúšobný deň, ktorý rozhodne či tu ostaneme alebo pôjdeme domov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Anetušák Anetušák | 27. dubna 2013 v 22:59 | Reagovat

je to užasné doufám že brzo bude další díl

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama