Trouble In Love - 6 Kapitola

15. dubna 2013 v 15:05 | Sophie |  Trouble in Love



Na druhý deň po našej babskej jazde som vstala posledná. Všimla som si, že Aly je už hore a Em nebola nikde, tak sme si mysleli, že zašla len dole do pekárne niečo kúpiť, ale keď sa neukázala hodinu, začali sme sa báť. Keď som už vravela, že zavolám na políciu, objavila sa vo dverách aj s Danielom, ktorý sa hneď začal ospravedlňovať, že sa zdržali.
Dievčat som sa potom spýtala, či nebude vadiť, ak pôjdem von s Danielom, lebo som si ho chcela užiť, kým je tu. Im to vôbec nevadilo. Aly sa ponáhľala za Charlie a Em tiež vyzerala, že má dosť naponáhlo.
"Tak, Daniel Grey? Aké máš plány s Em? Varujem ťa. je to moja najlepšia priateľka. Ak jej niečo urobíš, naseriem sa a to tak, že si to nevieš predstaviť," pozrela som naňho so zdvihnutým obočím, keď sme nastúpili do výťahu.
"Ehm... prečo by som mal mať plány?"
"Lebo ťa poznám, lebo si môj brat, lebo ste si dohadovali rande..."
"Zlatko, to nebolo rande, len ideme na večeru. Dlho som ju nevidel. A sama dobre vieš, že sme kedysi boli dobrí priatelia. Rád by som obnovil staré vzťahy, keďže tu ostávam."
"Ostávaš? Akože v Londýne?" zvýskla som.
"Uhm. Chcem byť s jedinou ženou môjho života," žmurkol na mňa. "Ja som verný tebe."
"Počkaj, raz príde niekto, kto ti zamotá hlavu a potom na mňa zabudneš."
"Kryl som ťa pri každej hlúposti, pomáhal som ti s úlohami, chránil som ťa pred idiotmi, ktorým šlo len o jedno... už nikdy nepovedz, že an teba zabudnem."
"Daniel, obaja vieme, že bolo obdobie, keď si..."
"Nespomínaj mi to. Už nikdy sa takto oblbnúť nenechám. Nikdy. Láska je len pre idiotov. Ja sa už zamilovať nemienim. Nemienim znova skončiť tak ako vtedy."
"Dan..."
"Kam ideme? Raňajkovala si? Čo povieš na piknik?"
"A potom pôjdeme korčuľovať alebo na motorky, dobre? Dáme si závod."
"Budeš ma povzbudzovať z miesta?"
"Nie, nakopem ti zadok," našpúlila som pery a on sa rozrehotal.
S Danielom sme prišli domov večer. On sa len osprchoval a šiel na večeru s Em a ja som sa hodila do postele a pustila som si nejaký film, pri ktorom som však zaspala. Celý druhý deň som prespala, keďže pondelky nemám školu a tak som mohla ostať doma.
Poobede, keď som vyliezla z postele, som sa rozhodla, že sa pozriem aj do skrípt, takže som si čítala poznámky, až kým som nezačula zvonček pri dverách.
"Ahoj Emma," usmiala som sa, len čo som otvorila dvere.
"Mám tu zásielku od Stylesovcov."
"Mňááám tento milujem. Tvoja mama je poklad," nadchýnala som sa a vytešovala sa z toho, že tento koláč mi Naill nespraská.
"Brata máš doma?"
"Nie od včera večera som ho nevidela. Myslím, že má zase rande."
"Zase?"
"Hej v poslednom čase ho má až pričasto," prekrútila som očami a dnu vošiel Daniel s nejakou slečnou, ktorú som v živote nevidela. A hádam, že po dnešku už nikdy neuvidím.
"Ahoj Sophie," vtisol mi bozk a ďalej sa venoval svojej slečne.
"Myslím, že ja už pôjdem," povedala Em a ja som na ňu prestrašene pozrela.
"Ema si v poriadku?" nič mi na to nepovedala, len bez slova vybehla z domu. Daniel sa tváril akoby to nevidel a so slečnou šiel k nemu do izby. Po chvíľke premýšľania, čo sa asi včera stalo som sa radšej pustila do koláča, lebo som vedela, že sa to endozviem, ak mi ani jeden z nich nepovie pravdu.
Keď som ráno pozrela na hodinky, tak som sa pekne pochválila. Vstala som tri minúty pred budíkom. Ale takmer som to opäť nestihla, lebo som si myslela, že mám kopec času, tak som všetko robila trikrát pomalšie a z domu som šprintovala ako vždy. Vybehla som pred dom a sadla som si do auta, keď som v tom zbadala Aly, ako sa rúti z domu.
"Zase si zaspala?" pýtala som sa jej s úsmevom a otvorila som jej dvere spolujazdca.
"Ako vidím, ty tiež."
"Tak sadaj, nech to stihneme," mrkla som na ňu a len čo sa pripútala, dupla som na plyn. Kde som si mohla pridať, tam som šla mierne mimo predpisov a na prednášku sme dorazili tesne, ale stihli sme to. S Aly sme chvíľu preberali Daniela a Emmu, no keďže sme dospeli len k tomu, že môj brat je kus chlapa, začali sme sa venovať prekážke. Domov sme šli opäť spolu. Vysadila som Aly pri jej dome a ja som zaparkovala v garáži vedľa Danielovho auta.
Dala som si rýchly obed a plánovala som sa zatvoriť v miestnosti, z ktorej som mala spravené tanečné štúdio, no začula som bratov hlas.
"Čo sa deje?"
"Poď, ponáhľame sa," schmatol ma za ruku Harry, ktorý prešľapoval v obývačke a ja som len nechápavo pozerala na Aly, ktorú ťahal druhou rukou a ktorá vyzerala rovnako zmätene ako ja. "Emma je celý deň zatvorená v izbe. S chalanmi máme pohotovosť. Od rána sa pri nej striedame, ale nechce jesť, hovoriť a iba plače," vysvetľoval nám rýchlo, čo bolo zvláštne, pretože Harry nikdy nerozpráva rýchlo.
S Aly sme teda vybehli rovno hore do izby k Em a zaklopali sme na dvere. Na druhej strane bolo ticho, len sem tam sme začuli vzlyky, takže sme opatrne vošli a každá sme si ľahli k Em z jednej strany.
"Em? Čo sa stalo?"
"Som naivka," vzlykla.
"Niečo s Danielom?" načrtla Aly a keď Em prikývla, vedela som jednu vec. Zabijem ho.
"Čo tu robíte?"
"Harry bol po nás," začala som.
"Čo sa stalo? Harry šalie, lebo si nechcela sušienky," pozrela na ňu Aly. Em sa zasmiala a chvíľu na to sa pustila do usedavého plaču. Objala som ju a snažila som sa ju utíšiť.
"Asi si toho máte, čo povedať. Keby niečo, pošlite Harryho," zdvihla sa Aly.
"Takže? Už mi povieš, čo ti môj brat urobil?" spýtala som sa Em, keď sa asi po pol hodine ako tak upokojila. Ona pokrútila hlavou a nič nevravel. "Em, no tak."
"Ja nemôžem."
"Prečo by si nemohla? Viem, že sa ti páči."
"Čo?"
"Zlatko, si moja najlepšia priateľka. Poznám ťa odkedy nás mamy kočíkovali. Poznám tvoju rodinu, tvojho fénom na vlasy posadnutého brata. Ty poznáš našu rodinu. myslíš si, že som si za celé tie roky nevšimla, že sa ti Daniel páči?"
"Preboha," schovala si tvár do dlaní.
"Emma Styles, čo ti spravil?"
Chvíľu na mňa pozerala, akoby premýšľala, čo mi povie a či mi vôbec niečo povie a potom sa asi na trikrát nadýchla a na prázdno zatvorila ústa a až potom mi odpovedala.
"Len som si myslela, že ten večer znamenal viac aj preňho. Možno som len naivne dúfala, že to, že je ku mne milý a že sa o mňa zaujíma je preto, lebo mu na mne záleží a nečakala som, že ho na druhý deň uvidím s ďalšou," odvetila a ja som mala zlý pocit, že nehovorí celú pravdu, no nechala som to tak.
"To ma mrzí. Naozaj," pohladila som ju po vlasoch.
"Nemusí, je to moja vina."
"Nie, zlatko, nie je. Je to Danielova vina. je to môj brat a ja ho milujem, ale v tomto sa správa idiot. Chápem, že je zlomený, po tom, čo mu spravila hentá šľapka pred svadbou, ale toto jeho správanie sa mi nepáči. Ty nemôžeš za to, že Daniel je chodiaci magnet. On je idiot a ja som ho varovala."
"Soph, prosím, nehovor to Harrymu," pozrela na mňa.
"Nepoviem," vystrela som malíček na znak sľubu a ona svoj skrížila s mojim. "A vieš čo? Idem dole, spravím ti harmančekový čaj a hrianky a prídem, dobre? Zješ niečo a potom pôjdeš spať. Oddýchneš si a zajtra to bude lepšie."
"Ja nemám chuť jesť."
"A nebudeš protestovať," dodala som a šla som do kuchyne.
Len čo som vyšla z izby, všimla som si, že Harry sedí na schodoch a hlavou sa opiera o zábradlie. Keď ma zbadal, vyskočil na nohy.
"Bola si tam nejako dlho. Čo ti povedala?"
"Nemôžem, Harry, je mi to ľúto."
"Je to moja sestra," rozhodil rukami.
"Aj moja," skrížila som mu pred očami svoje malíčky, aby pochopil, že mu to neprezradím ani pod hrozbou mučenia a zišla som do kuchyne, kde sedeli chalani, keď zistili, že im nič nepoviem, chceli aspoň vedieť, či je Em v poriadku.
"Bude," povedala som a s podnosom som šla aj hore.
"A my čo?" pozrel na mňa Zayn a Naill hladne prikyvoval.
"Máte dve ruky. Skúste ich používať aj na niečo iné ako na hranie sa s lakom na vlasy."
Em som donútila zjesť tri hrianky, za čo sa na mňa statočne mračila a počkala som, až kým nezaspala. Potom som vyšla z izby, povedala som chalanom, nech sa stíšia a šla som domov. Bola už asi polnoc.
Otvorila som si dvere a nahnevane som dupala až k Danielovej izbe. Bez zaklopania som otvorila a môj brat sa tam práve muchloval s nejakou ženskou. Chvalabohu, že obaja mali ešte spodné prádlo.
"Soph?" pozrel na mňa.
"Ty! Von!" hodila som po nej jej tričko so sukňou zo zeme. "A ty...! Teba čakám v pracovni a keď neprídeš do dvoch minút, spravím také rošambo, že sa budeš hanbiť!"
"Tak, sestrička, o čo ide?" vošiel do pracovne Daniel len v rifliach a vyzeral napálený.
"Ty dobre vieš."
"Nie, našepkaj mi," hral sa na nechápavého, ale videla som ten moment, keď mu to došlo.
"Varovala som ťa, Daniel. Čo si jej urobil?"
"Emme?"
"Takže predsa len vieš, o čo ide."
"Čo ti povedala?"
"To nie je podstatné," odvetila som. Daniel na mňa pozrel a chvíľu premýšľal.
"Pozri, tak po prvé, sme dvaja dospelí ľudia. Po druhé, len som bol milý a očarujúci ako vždy. A po tretie, nikdy by som neurobil niečo, čo by nechcela."
"Daniel, si môj brat a ja ťa bezhranične milujem, ale Emma je mi ako sestra a ja ju budem chrániť. Rob si, čo chceš, spávaj si, s kým chceš, užívaj si každú noc s inou, pre mňa za mňa aj s viacerými naraz. Ale už nikdy nepozývaj na rande moju priateľku, pokiaľ to nebudeš myslieť vážne, pretože, ak zistím, že si jej ublížil alebo zlomil srdce, tak si minimálne dva týždne nevrzneš, ak vôbec. Rozumel si mi? Už nikdy sa k nej nepriblížiš." Nekričala som naňho. Hovorila som to ľadovo pokojne. Daniel na mňa pozeral s vytreštenými očami a potom prikývol.
Na druhý deň sme s Aly mali spoločné dve prednášky na začiatku a na konci a v strede sme mali každá svoje vlastné hodiny. Ja som trénovala tance a Aly mala niečo hudobné. Domov sme šli spolu a ja som sa konečne dostala do telocvične.
Keď som na druhý deň sadala do auta, zistila som, že neštartuje, takže som volala Aly, aby ma počkala a na metro sme šli spolu. medzitým som poslala Danielovi SMS, že mám pokazené auto, aby to nejako vyriešil. Mali sme strašne nudnú hodinu, ktorá sme celú prekecali. Aly mi vravela, že včera nakoniec ešte šla do školy na nejakú prednášku a chalanom nechala strážiť Charlie, no keď sa vrátila, zistila, že na ňu dávala pozor Em, takže sme sa rozhodli, že chalanov nejako poškádlime. Po prednáške sme sa s Aly rozdelili, aby každá šla na svoju hodinua a dohodli sme sa, že sa stretneme v suteréne. Ja som šla do štúdia, pretože sme mali hodinu tancov.
V skupine nás bolo asi dvanásť, čo bolo podľa mňa úplne ideálne, pretože ak nás je veľa, nemá to nejaký veľký efekt. Precvičovala som sa pred zrkadlom, keď som za sebou zbadala známu tvár.
"Sophie Grey."
"William Coleman?" pozrela som naňho, lebo som nečakala, že ho stretnem práve tu. Ocino pozná jeho otca a dokonca chodil na tú istú strednú ako ja, len je o rok starší a nevidela som ho už... "Kde sa tu berieš?"
"Po strednej som bol rok v Štátoch a teraz som si dal prihlášku sem. Videl som ťa už na prednáškach, ale vždy si mi nejako unikla."
"Sorry," usmiala som sa naňho.
"Utíšime sa," začuli sme hlas profesora, ktorý bol dosť mladý. Mohol mať tak tridsať. Maximálne tridsaťpäť. "Ako vidím, je tu presný počet chlapcov a dievčat, čo som rád, lebo po iné roky tomu tak nie vždy bolo. Dúfam, že ste sa rozcvičili. Ak nie, máte na to ešte päť minút a potom začneme."
Hodina bola úplne fajn. Profesor nám ukázal kroky, ktoré sme zopakovali. Začali sme s úplne jednoduchými a na konci sme si prešli celú zostavu. Hodina bola trocha dlhšia a keďže som nechcela, aby Aly čakala dlho, iba som schmatla tašku a vyšla som von v dlhom tričku, legínach a converskách.
"Už som si myslela, že vyhlásim pátranie," smiala sa Aly.
"Prepáč, profesor je vášnivý tanečník."
"Mladý?"
"Dosť."
"Tak potom je dobre, že je vášnivý," povedala a obe sme so smiechom prišli pred budovu. Chceli sme ísť rovno na metro, ale zaujala nás postava v strede parkoviska.
"Harry?" zvolali sme obe.
"Čaute baby, nasadať, ideme domov," ukázal na jeho Range Rover.
"Čo ti robíš?" čudovala som sa riadne.
"Videl som ráno, že ti neštartuje auto a tak som si povedal, že po vás zájdem," mykol plecom, ale pozrel sa doľava, takže som vedela, že nevraví úplnú pravdu.
"Harold Styles, ale ty si nikdy predtým nič také nespravil," rýpala som doňho ďalej.
"To preto, lebo som nikdy predtým nemal vodičák, Sophie Grey," odvetil mi, no všimla som si ako sa nenápadne pozrel na Aly. Pousmiala som sa a videla som len ako Harry v spätnom zdvihol obočie. Mykla som ramenami, no neprestala som sa usmievať.
Celú cestu domov som ich oboch pozorovala a striehla na niečo podozrivé. Mala som také tušenie, že niekomu sa tu niekto páči.
Keď sme vystúpili, rýchlo som zmizla a keď som sa obzrela, videla som, že tí dvaja tam ešte stoja a o niečom sa zhovárajú. Pousmiala som sa a šla som domov. Na stole som našla kľúče od auta s odkazom, že v garáži čaká nové a toto je v servise. Potešila som sa, zaliezla som do sprchy a potom som šla na nákup, lebo sa nám stenšovali zásoby potravín.
Nové auto krásne priadlo, takže som sa najprv povozila po meste, až potom som zaliezla do obchodu. Nákup som mala spravený celkom rýchlo, len v rade som stala tak strašne dlho, že som tam skoro zaspala. Keď som mierila na našu uličku, bola som už spokojná.
"Ahoj, pomôžem ti?" spýtal sa ma Louis, ktorý videl, že vykladám nákup.
"Ahoj, no bolo by to fajn. Sama by som to nosila asi na päťkrát," pritakala som a keď sme brali tašky dnu, spýtala som sa ho na chalanov.
"No, Harry so Zaynom hrajú hry, Liam telefonuje s Danielle a keď som to kontroloval naposledy, Naill bol v chladničke," mykol plecami a ja som sa rozosmiala.
"Má ešte vôbec čo jesť?"
"Čudovala by si sa, ale hej. Anne robí nákup každý deň."
"Pochopiteľne," povedala som chápavo.
S Louisom sme vyložili celý nákup na dvakrát a odniesli sme ho do kuchyne. Ja som sa práve chystala variť večeru a nechcelo sa mi byť samej, keďže ocino s Danielom sú iste vo firme a riešia biznis.
"Ostaneš na večeru? Musím ju najprv navariť..."
"Môžem ti pomôcť."
"To bude super," usmiala som sa naňho a pustili sme sa do varenia. Myslela som si, že kura budeme mať celkom rýchlo hotové, ale to by ho Louis nesmel vziať, aby sa poslednýkrát pozrelo na západ slnka a potom by s ním nesmel behať po kuchyni a kotkodákať.
"Louis, vráť sem to kura, chcem večerať ešte dnes," mračila som sa naňho.
"Nechytíš ma, nechytíš," začal sa smiať, držal kura pred sebou a tváril sa, že lieta. Vzala som mrkvu, ktorú som mala pripravenú do šalátu, vrazila som mu ju do úst a on prekvapene vypúlil oči. Využila som moment prekvapenia a vzala som mu z ruky kura, ktoré som okorenila a hodila na pekáč.
"A vraj ty si z nich najstarší. Tomu ťažko veriť," pokrútila som hlavou.
"Zdanie klame," zahuhlal a ďalej sa cpal mrkvou. "Dáš si?"
"Rada" odhryzla som si a varila som ryžu. "Ako sa má Eleanor?"
"Celkom fajn, práve sa zabeháva v škole. Volal som s ňou tesne predtým ako si prišla."
"Doma nebol pokoj?"
"Videla si už predsa, aké to je, keď Harry so Zaynom hrajú hry."
"Hej," prikývla som a otvorila som pec, aby som pozrela na kura.
"Oh nie!" skríkol Louis. "Nie, nie, nie, úbohé kura," začal akože plakať.
"Chceš, aby som tvoju porciou zaniesla Naillovi?"
"To nespravíš," usmial sa.
"Prečo?"
"Lebo sa ti tu nasačkujú všetci," zatváril sa ako neviniatko.
"Nemám rada, ak má pravdu niekto iný ako ja," pozrela som naňho a snažila som sa tváriť naštvane, no nešlo to. Musela som sa smiať.
"Daj, na tanier to naložím ja," vstal a naservíroval nám večeru. "Inak, čo je vlastne Em?"
"Louis to ti nemôžem povedať. Harry je tvoj najlepší priateľ a ja viem, že by si mu to povedal. A Emma je moja najlepšia priateľka, takže určite nevyzradím jej tajomstvo. Ak bude chcieť, povie to Harrymu sama."
"Vážne mi to nepovieš?" hodil smutné oči.
"Nie."
"A keď ťa začnem štekliť," dvíhal sa zo stoličky.
"Tommo, skús ma začať štekliť a zvyšok kuraťa skončí na tvojej hlave," varovala som ho, ale tváril sa nebezpečne, takže som začala utekať. Louis ma dohnal v obývačke, chytil ma okolo pása a začal ma štekliť. V záchvate smiechu sme sa obaja zvalili na gauč.
"Ty si strašný psychopat," smiala som sa. Louis potom odišiel, lebo už bolo niečo po jedenástej. Tesne predtým ako odišiel sme sa ale dohodli, že zajtra prídeme aj s Aly za nimi a spravíme si pohodový večer. To znamená, že Naill bude mať donášku z Nando`s, Zayn bude mať na hlave tri kilá laku, Louis bude môcť robiť šaša, Harry ho v tom pravdaže nenechá samého a ak Liamovi neprepne, tak SA s nim bude dať normalne baviť. Ale dôležité je, že s Aly budeme môcť niečo na chlapcov vymyslieť.
Cestou do školy sme volali s Em, aby sme jej povedali o tom, čo sa má konať večer. Nadšene sme jej hovorili, ako ich na niečom nachytáme.
"Dievčatá, ja dorazím neskôr, teraz mám školu a poobede idem do nemocnice."
"Ale ponáhľaj sa," nahodila som smutný tón raneného šteniatka.
"Budem."
"Tak? Čo im vyvedieme?" pozrela na mňa Aly, keď sme vystúpili z auta a počas prednášok sme plánovali, ako ich dostaneme.
Večer sme sa stretli pred domom Stylesovcov a otvoril nám Naill s úsmevom na tvári, no keď nás zbadal, tak sa pozrel ešte aj za nás, či náhodou neprišiel nejaký poslíček, ktorý by mu priniesol niečo skvelé.
"Takže, čo budeme robiť?"
"No, rodičia sú preč, takže sa môžeme pozrieť sem," Harry otvoril bar a vytiahol nejaké fľaše. S Aly sme sa rozosmiali.
"Myslím, že zajtra do školy nejdeme," pozrela na mňa.
"Veď je piatok, to nemusíme," spiklenecky som na ňu mrkla.
S chalanmi sme si pripili a prišla pizza. Teda prišlo veľa pizze. Chvíľu sme sa s nimi len tak zhovárali a potom sa Zayn s Harrym na seba záhadne usmiali.
"Poďme niečo hrať."
"Čo také?" chytili sme sa toho.
"No," Liam si sadol na zem. "Máme dopitú jednu fľašu, takže navrhujem, aby sme ňou točili. Ten, na koho ukáže hrdlo odpovedá a pýta sa ho ten, kto točil fľašou."
"A ak odpovedať nechce?" spýtala som sa.
"Tak dostane úlohu," odvetil Harry.
"Fajn," súhlasili sme.
"Točím," zasmial sa Naill. Zatočil fľašou a ukázala na Louisa. "Kde si bol včera večer?"
"U Sohpie."
"A čo ste robili?" spýtal sa ho.
"Hej, hráme len na jednu otázku," podotkla som. Louis na ňa žmurkol a všetci ostatní sa začali chechtať.
"Máš priateľa, Aly?" spýtal sa jej, keď na ňu ukázala fľaša.
"Nie," odvetila a všimla som si, ako si Louis s Harrym vymenili rýchly pohľad.
"Zayn, zapietol si sa niekedy s fanúšičkou?"
"Raz."
"Kedy?" spýtala som sa a Harry ma zahriakol.
"Hráme len na jednu otázku," vyplazil mi jazyk a so Zaynom si ťapli.
"Soph, čo ste včera robili s Louisom?"
"Varili sme kura, ktoré on chcel oslobodiť a dopriať mu posledný západ slnka predtým ako ho upečieme," odvetila som a Liam sa skosil v záchvate smiechu.
"Vy ste mali kura?" pozrel na nás Naill, ktorý sa cpal ďalšou pizzou a to sme sa kosili úplne všetci.
"Harry, prečo si po nás bol v škole?"
"Lebo som chcel byť milý a preto, lebo vás mám rád," nahodil svoj najkrajší úsmev.
"Aly? Páči sa ti niekto teraz?"
"Áno," odvetila a skôr ako Harry stihol otvoriť ústa, zahriakla ho. "Jedna otázka."
"Liam? Podviedol si niekedy Danielle?"
"Nie."
"Aly, kto sa ti páči?"
"Úloha."
"Chceš úlohu?"
"Už som povedala, nie?" Neviem, kto pri tom napadol chalanom, ale ja som svoj tip mala, keďže Aly úkosom pozrela na Harryho.
"Takže, musíš nám zatancovať na stole."
"Fajn," postavila sa na stôl a začala tancovať.
"Louis, s koľkými dievčatami si spal?"
"Úloha," povedal a my sme na seba pozreli.
"Musíš si obuť ponožky a topánky a vydržať tak pol hodiny."
"Chcem právo veta!"
"Nebolo to v pravidlách."
"Harry, máš ma rád?" hodil po ňom smutné očká.
"Samozrejme," povedal sladko, našpúlil pery a dal mu pusu na líce.
"Soph? Prečo ste sa rozišli s Brianom?" spýtal sa ma na bývalého.
"Úloha," okamžite som odvetila. Nebudem predsahovoriť, že na maturitnom večierku sme sa tak trocha navzájom podviedli. Videla som ho ako sa vešia po jednej krave, ktorú som z duše neznášala a tak som sa ja zavesila na jedného vysokoškoláka.
"Daj si dole podprsenku," vyplazil na mňa jazyk.
"Fajn," dala som si ju dole a držala som na ju na jednom ramienku. "Povedal si podprsenku a nie tričko," dodala som, keď civel s otvorenými ústami. Louis sa začal rehotať, Aly sa otočila, aby zakryla záchvat smiechu, Naillovi zabehla pizza a Liam so Zaynom sa decentne chechtali.
"Liam, ty si taký inteligentný chalan, prečo si vlastne s nimi?"
"Mám ich rád, sú to moji bratia."
"Ha!" zasmial sa Harry.
"Veď ja som to nemyslela v zlom."
"Veď dobre."
"Aly? S kým stade by si šla von?"
"So Sophie," povedala pohotovo a ja som vyprskla smiechom.
Hrali sme asi ďalšiu hodinu, Louis si konečne vyzul ponožky a vyzeral akoby ho oslobodili. Liam musel zjesť jogurt lyžičkou, Naill nesmel polhodiny nič jesť, Harry si musel nechať vyžehliť vlasy, s Aly sme plakali a chalani to fotili a natáčali. A napokon sme sa začali doťahovať a stavili sme sa.
"Môžem si nalakovať vlasy?"
"Nie," pokrútili sme s Aly hlavou.
"Ale veď..."
"Nie, jediné, čo viete je lakovať si vlasy. Ste deti. Rozmaznané detičky, ktoré musia mať všetko, čo potrebujú."
"To nie je pravda."
"Chce to stávku," navrhli sme s Aly.
"Akú?"
"No, takže týždeň sa nedotknete žiadneho prípravku na vlasy, žiaden lak, fén, tužidlo. Iba šampón. Nič viac. Pochybujem, že to zvládnete," smiala sa im Aly.
"My to zvládneme, ale ak vyhráme, tak vy nám budete týždeň plniť želania, všetky."
"Tým myslíš čo?"
"No všetko, ak nebudeme chcieť spať sami, ak budeme potrebovať ohriať jedlo, pomojkať, čokoľvek nám napadne," usmieval sa Harry.
"Porada," zavolala som Aly.
"Budeme riskovať byť otrokyňami psychopatov na týždeň?"
"Nemáme šancu prehrať. Vezmem ich na chatu a necháme len tak pohodený lak na vlasy alebo tužidlo. Budeme sa pred nimi premávať so všetkými prípravkami. Nezvládnu to."
"Tak fajn," prikývla. "Berieme, ale máme podmienky. Ideme na chatu. Na celý týždeň. Aby sme vás mohli kontrolovať."
"Odchádzame v sobotu ráno."
"Fajn," usmiali sa chalani.
"Ehm, prečo to tu vyzerá ako po vojne?" spýtala sa Em, ktorá práve došla.
"No, vieš..." začali sme a nevedeli sme, ako jej vysvetlíme, že sme si dávali čoraz horšie disciplíny.
V sobotu ráno sme sa stretli vonku a všetci sme boli nabalení ako na dva roky. S Aly sme v piatok boli ešte na nákupe, aby sme doplnili zásoby lakov na vlasy a kúpili sme dva fény. Pre istotu. Aby sme mali čím provokovať.
Keď sme o tej stávke vraveli Em, smiala sa, ale varovala nás, že chalani nebudú chcieť prehrať, no máme plán, takže by to malo vyjsť.
Narvali sme sa do dvoch áut. Ja s Aly sme šli s Louisom a Harrym v jednom aute a Zayn, Naill a Liam šli v tom druhom. Cestou sme sa zastavili v obchode, aby sme nakúpili veľa potravín, hoci sme vykradli zásoby aj z domu, ale máme Nailla, takže to sa neráta, ani keby sme bývali priamo v potravinách.
Len čo sme prišli na chatu, skontrolovali sme chalanom batožinu, ktorú museli vybaliť pred nami a na naše veľké prekvapenie so sebou naozaj nemali nič. S Aly sme si vymenili prekvapený pohľad, ale nekomentovali sme to.
Šli sme sa vybaliť do izby, ktorú sme mali spoločnú, kým chalani sa rozhodli, že pripravia jedlo. Keď sme zišli dole, chalani už mali mäso v marináde a vonku sme mali pripravenú vodu a chlebíky.
"Ideme do vody?" spýtala som sa Aly, keďže sme boli na chate pri jazere, ktorú vlastnili Stylesovci.
"Poďme," zasmiala sa a rozbehli sme sa k jazeru.
"Čakajte na nás," zakričal Zayn a behal za nami.
"Fúha, no tá voda nebola až taká teplá," drkotala som zubami, keď sme vyšli von. Predsa len bol september. Harry vyberal uteráky a podával nám ich.
"Tá voda nebola vôbec teplá," podotkla Aly, keď okolo ne Harry omotal uterák.
"Bol to váš nápad slečny," Louis mi šúchal ramená.
"A vy idioti ste nám to nevedeli vyhovoriť, ale skákali ste za nami," pozerala som naňho.
"Chyba v systéme," smial sa Liam. "Asi zakúrim."
"V-veľmi dobrý nápad, ja sa idem osušiť a obliecť si niečo teplé," Aly odstúpila od Harryho a zmizla hore.
"Idem aj ja," usmiala som sa na nich a zmizla som za ňou. Žeby bolo očarenie obojstranné?
"Myslíte, že Emma príde už dnes?" spýtal sa Zayn.
"Prečo? Chcel by si azda lak na vlasy?" usmiala sa naňho Aly sladko.
"Nie, ale Harrymu práve volali rodičia, či sme v poriadku a že určite pošlú Emmu, lebo potrebujeme niekoho zodpovedného."
"Ja som zodpovedná," ohradila som sa.
"Ja tiež," pritakala Aly.
"Uhm, neviem, kto skákal v septembri do jazera," zasmial sa Loius.
"A ja neviem, kto chcel kuraťu bez hlavy a bez peria dopriať posledný pohľad na západ slnka," odsekla som a Louis mi vytiahol deku, o ktorú sme sa delili až na hlavu.
"Ja si myslím, že príde," ozval sa Naill.
"Prečo?"
"Lebo sme jej nechali na chladničke odkaz," začal sa chechtať Harry.
"Panebože, aký?"
"Všetko jedlo sme zobrali so sebou, ale aj tak už pravdepodobne nemáme, čo jesť, pekne prosíme zachráň nás, s láskou, tvoji chlapci a dievčatá," odrecitoval Zayn.
"Ale my ešte máme čo jesť. Neviem, ako to bude zajtra, ale dnes ešte máme..." pozerala na nich Aly.
"Ale to Em nevie," mykol plecom Harry. Chceli sme jej zavolať a varovať ju, ale zavolal mi ocino, ktorý mi oznámil, že vzhľadom na to, že Em nechce prísť, za nami posielajú Daniela, takže sme jej už ani nedávali vedieť.
Okolo piatej sme začali grilovať. S Aly sme sedeli so šálkami čaju zabalené v deke a pozorovali sme chalanov, ktorí si to vzali na starosť.
"Počuj a čo spravíme, keď sa ničoho ani nedotknú?" spýtala sa Aly potichu.
"No, tipujem, že budeme v riadnej kaši," usmiala som sa.
"O čom sa rozprávate?" prisadol si k nám Liam.
"Nechceli sme vám to vravieť," začala Aly potichu.
"Ale tebe môžeme dôverovať, takže ti to povieme," doplnila som ju.
"Máme v našej izbe tajné zásoby laku na vlasy. A máme aj fén," dokončila to a všimli sme si, že Harry so Zaynom zbystrili pozornosť. No a čo? Veď nikto nepovedal, že máme hrať čisto.
"Viete, že som na ich strane, takže im to nepoviem, však?"
"Hej, vieme," prikývli sme s najnevinnejším výrazom na tvári.
"O chvíľu bude večera," prišiel nám oznámiť Naill.
"Super, lebo dnes zjem viac ako ty, taká som hladná," povzdychla som si a vtom niekto zaklopal.
"To nebude Em, tá má kľúče," ozval sa Harry a šiel otvoriť. Po chvíli sa vrátil aj s mojim bratom, ktorý sa na nás škeril.
"Daniel? Budeš nám robiť dozor celý týždeň?"
"Nie, len dnes v noci a zajtra poviem našim, že ste zodpovední a zvládate to bravúrne."
"Super," potešili sme sa.
"Počujem auto?" spýtal sa Zayn.
"Emma prišla," potešil sa Harry.
"Do riti," šepli sme s Aly naraz.
"Jedlo!" skríkol Naill.
"Ešte, že sme spravili viac," zasmial sa Louis.
"Výborne, zahráme si nejakú hru," povedal Liam.
"Som tuuu," začuli sme jej hlas.
Daniel skamenel.
"TY?" skamenela aj Emma.
"Do riti," hlesli sme s Aly znova a tentokrát nahlas.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Anetušák Anetušák | E-mail | 16. dubna 2013 v 11:27 | Reagovat

Ahoj úúúúúúúúžááásnýýýý příběhhhh doufám že bude brzo další nemužu se dočkat prosíííím brzo další sem napjatá jak struna na kytaře,

2 Ema Ema | 16. dubna 2013 v 11:44 | Reagovat

[1]: Neboj sa určite bude máme toho pripraveného viac vrelo odporúčam aj zvyšné poviedky :D

3 RIA RIA | 16. dubna 2013 v 13:20 | Reagovat

super poviedka tak ako vsetky prosim cim skor dalsiu kapitolu :)

4 Norika :D Norika :D | 17. dubna 2013 v 18:53 | Reagovat

uzasna kapitola :D prosííím dalsiu kapitolu :D

5 Marta Marta | 26. února 2014 v 14:43 | Reagovat

Také kámošky by som chcela. Jedna druhú nezradia, majú bláznivé nápady... a Naill mi spravil chuť do jedla :D Som zvedavá, čo sa vykľuje z Daniela.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama