Trouble In Love - 7. Kapitola

22. dubna 2013 v 16:31 | Emma |  Trouble in Love



,,Tak už mi to konečne povieš?" vyzvedal Harry keď som ho v piatok ráno vyliezla do obchodu. Po niekoľkých dňoch som konečne vyliezla z izby. S časti na tom mali podieľ aj chalani, ktorí ma chodili neustále kontrolovať a nosili mi čaj a sušienky. Dobře Naill ich takmer vždy všetky zjdedol ale vždy sa ospravedlňoval a bol pri tom taky rozkošný že som sa na neho nemohla dlho hnevať.
,,Vážne braček nechaj to tak. Už je mi oveľa lepšie takže v pohode."
,,Em ja viem, že sa občas chovám hrozne ale mne môžeš veriť."
,,Srdiečko ja to viem a vážim si to a si ten najlepší brat na svete." Postrapatila som mu vlasy a po prvý raz nevyletel z kože.
,,Ale aj tak si stále závislý ne féne." Dodala som a obaja sme sa rozosmiali.
,,Som rád, že sa smeješ je to pokrok od soboty."
,,Už o tom nehovorme. Dobre? Som v poriadku takže si nemusíš robiť starosti. "
V škole sme toho mali dosť veľa a za ten čas čo som trucovala v posteli som toho pomerne veľa zameškala. Musela som to doháňať po nociach. Aspoň že na stáži to bolo trošku voľnejšie. Chris ma vzal na obed a musím uznať že som sa bavila. Bol hrozne vtipný a čas s ním priam utekal. Úplne som zabudla na to, že dnes sa u nás doma koná ,,večierok" o ktorom mi hovorili po telefone. Domov som sa dostala až neskoro večer. Len čo som vošla do obývačky z pivnice som zachytila zvuky hudby a smiechu. Vošla som dolu práve v najlepšej chvíli.

"Fajn sme dohodnutí." Skákali chalani samou radosťou.
"Povie mi niekto, prečo to tu vyzerá ako po druhej svetovej?" pýtala som sa zo založenými rukami.
"No, vieš..."
Po vypočutí ich zaujímavého nápadu som sa musela smiať. Ale na druhej strane je to výzva a ja som bola zvedavá, či to chalani zvládnu. Netrúfala som si tipnúť ako to nakoniec dopadne ale bude to poučné.
Nechala som ich nech sa bavia a vyšla som k sebe do izby. Dala som si sprchu a sadla si nad skriptá z Patofyziológie, ktoré musím prelúskať. Ani neviem ako sa mi nad nimi podarilo zaspať. Keď som sa zobudila zistila som, že v dome vládne podozrivé ticho. Nikde ani nohy. Odšuchtala som sa do kuchyne a otvorila som chladničku.
,,No to si robí srandu." Zaúpela som keď som si všimla, že je prázdna. Tresla som dverami a vtedy ma upútal oznam na jej dverách. Všetko jedlo sme zobrali so sebou, ale aj tak už pravdepodobne nemáme, čo jesť, pekne prosíme zachráň nás, s láskou, tvoji chlapci a dievčatá.
,,Pekný pokus." Pousmiala som sa.
,,Ema? Čo tu robíš?" spýtala sa mama.
,,Chcela som sa naraňajkovať ale to by tu muselo niečo byť."
,,Preto sme boli na nákupoch." Dodal otec.
Len čo sme si sadli k stolu rodičia začali znovu.
,,Myslíš, že je bezpečné nechávať tie deti samotne pri jazere?" pozrela mama na otca a nenútene prežúvala. Presne viem, o čo im ide ale ja im nebudem robiť pestúnku ani náhodou.
,,Drahá upokoj sa, čo také by sa im mohlo stať?"
,,To nemyslíš vážne zamysli si sa nad tým znovu. Oci je to banda puberťákov, pridaj si k tomu dve atraktívne mladé dámy, chatu bez dospelého a čo ti vyjde?" smiala som sa.
,,Že tam okamžite ideš robiť dozor." Povedala nekompromisne mama.
,,Nie." Vyskočila som na nohy.
,,Emma, no tak čo je to s tebou?"
,,Nič ja len. Mám kopec učenia do školy a musím sa učiť inak najbližšie skúšky nespravím."
,,Preháňaš to. Berieš si toho na seba priveľa. Pár dní mimo ti pomôže." Prehovárali ma.
,,Nie proste nie a nie." Dupla som si a odpochodovala som k sebe. Naštvane som sa premávala po izbe no potom mi tak nejako došlo, že to naši robia len preto, lebo majú o nich strach. Pretočila som očami a hodila som na seba niečo pohodlnejšie. Zbalila som si pár nutností a nejaké to učenie a zišla som dolu.
Mamu ani otca som nikde nenašla takže som im nemohla povedať, že idem za deckami na chatu.
Cestou som sa zastavila v obchode aby mi chúďatká nezomreli od hladu. Keď som nakúpila všetko čo som si myslela, že sa nám zíde. Pustila som si v aute rádio a stiahla okienko a nechala sa unášať teplým jesenným počasím. Možno to nebol tak celkom zlý nápad na pár dni vypadnúť mimo mesta a čím budem ďalej od miesta kde sa zdržuje Daniel, tým lepšie pre mňa. Nechcem toho chudáka už ani vidieť. Vyložila som nákup a kráčala som hore schodmi.
,,Tak decká som túúúúú." Kričala som a vošla som do chaty, kde v predsieni stáli chalani s dievčatami a ...
"TY?"
"Do riti," doľahlo ku mne spoza chrbta.
,,Čo tu robí on?" otočila som sa k bratovi.
,,Ale no ták je to nutné?" spýtal sa Daniel a na tvári mal zase ten svoj typický frajerský úškrn.
,,Nebavím sa s tebou tak mlč." Sykla som.
,,Nechce si ísť niekto zakopať?" navrhol Louis a spolu s ním odišli všetci okrem Harryho a Daniela.
,,Povieš mi už konečne čo sa tu deje?"
,,Mohla by si na neho prestať kričať?" zastal sa ho Daniel.
,,Ty mlč teba sa to netýka."
,,Čo máš PMS keĎ si taká podráždená? Čo máš dopekla za problém?" prskol. Pomaly som sa k nemu otáčala a mala som pocit, že mi od hnevu exploduje hlava.
,,TY sa ma pýtaš vážne?" skríkla som nahnevane. Harry odskočil a vybehol von.
,,Ty si problém. LEN TY!!!"
,,Ja?"
,,A navyše sa teraz hráš na neviniatko? Si obyčajný sebecký namyslený idiot!"
,,Nemôžem za to, že si to pochopila inak." Bránil sa.
,,Mlč, nepripomínaj mi moju chybu."
,, prečo nepáčilo sa ti to?" usmial sa a doberal si ma ďalej. V jednej sekunde mi proste rupli nervy a začala som s tašky loviť veci a hádzať ich po ňom. Daniel sa im uhybal a smial sa mi akú mám príšernú mušku. Schytila som konzervu tuniaka.
,,Hou len pekne pomaly to už je trošku iný level."
,,Máš strach že by som sa trafila?" prskala som nahnevane.
,,Čo sa to tu deje?" letmo som zazrela že všetci stoja vo dverách a vyjavene na nás hľadia. Neuhla som pohľadom. Stále som prepaľovala Daniela a vraždila ho.
A odrazu ani neviem ako ale plechovka letela vzduchom. Počula som ako Sofie niečo zakričala a odrazu sa pred Danielom objavila blonďatá hlava.
,,Naill." Skríkla som a bežala som k nemu.
,,Vážne Em? Jedlom? A povedal ti niekto že jedlom sa neohadzuje?" výraz v jeho očiach bol pološialený v ruke držal konzervu tuniaka.
,,Keby som ťa tak nemala rada tak ťa zmasakrujem." Sykla som.
,, Nie je mi dobre asi som si pri tom skoku niečo natiahol." Skrivil tvár.
,,Uvarím ti niečo dobre a bude ti lepšie."
,,Ok." Pousmial sa a ja som vedela, že je to v suchu.
V kuchyni som si do uší strčila slúchadlá a venovala som sa vareniu. Práve som sa otáčala k chladničke keď som si uvedomila že niekto stojí vo dverách a pobavene ma sleduje.
,,Páni tanec pri varení. Aké originálne. Spievať do toho nebudeš?"
,,Čo tu ešte robíš už si mal byť dávno preč."
,,Prečo by som to robil? Sľúbil som otcovi a Vašim, že dozriem na mladých."
,,No ty si učinená matka Tereza. Ale už sa nemusí obťažovať Harry je môj brat ja to zvládnem."
,,A Sophie je moja sestra." Povedal a odlepil sa od dverí.
,,Nechcem aby si tu bol." Zavrčala som.
,,To ma mrzí ale bohužiaľ nemáš na výber."
,,A kde chceš spať?" zaujímalo ma.
,,Hore na poschodí v spálni Vašich. Sami mi ju ponúkli." Pousmial sa.
,,Moment tam spím ja."
,,Je tam veľká posteľ." Pousmial sa.
,,Na to zabudni. Druhý raz tú chybu neurobím."
,,Mal som pocit, že sa ti to páčilo. Nebola si to ty, kto to začal?" pousmial sa a podišiel ku mne čím mi zablokoval možnosť odchodu.
,,Pusti ma."
,,Ale Em, veď ja ťa nedržím." Naklonil sa ku mne.
,,DANIEL OKAMŽITE ODTIAĽTO ZMIZNI!"
,,Prečo rozptyľujem ťa?" bavil sa ďalej. Strelila som mu facku a vyliala na neho pohár s vodou čo som držala v ruke, vtedy vošli Alyssa a Sophie.
,,Deje sa tu niečo? Nie je na kúpanie trochu priskoro?" spýtala sa Alyssa a hodnotila situáciu. Sophie vyzerala že brata na fleku zabije ale počká až budú osamote.
,,Em Nailla by zaujímalo kedy bude večera." Strčil hlavu do dverí Liam.
,,Em? Nepridáš sa k nám na volejbal?" pridal sa Louis.
,,Nie chalani Ema teraz potrebuje kľud." Zastala sa ma Sophie.
,,A na čo je šialená." Ozval sa Daniel.
,,Ja nie som šialená." Skríkla som a hodila som po ňom pohár, ktorý sa tesne za jeho hlavou roztrieštil na malé kúsky. Nastalo ticho ako v kostole. Nikto ani nedýchal.
Otočila som sa na päte a vyšla som von. Večeru som vynechala hoci som počula ako sa na nej celá partia dobre baví. Daniel sa ujal role zodpovedného a prestrel na stôl. Sedela som zabalená do deky na terase a sledovala som jazero. Na hladine sa práve lámali lúče zapadajúceho slnka.
,,Si v poriadku?"
,,Som."
Harry sa posadil ku mne a zadíval sa na mňa.
,,Nechceš sa k nám pridať?"
,,Myslím že nie."
,,Mám ho poslať preč?" spýtal sa a ja som sa pousmiala. Harry si ku mne ľahol.
,,Kedy si tak vyrástol? Pamätám si ako sme takto spolu často trávili chvíle. Nepohol si sa odo mňa ani na krok."
,,Musel som ti hrozne liezť na nervy." Zasmial sa.
,,Iba občas."
,,Em som hrozne rád, že si s chalanmi tak dobre rozumieš. Majú ťa radi ako svoju sestru. Neviem čo ti urobil ten frajer ale stačí slovo a my ho odtiaľto vyprevadíme."
,,Prosím ťa s týmto účesom?" zasmiala som sa.
,,ČO?" v panike sa posadil.
,,Len pokoj zajtra to bude horšie." Uistila som ho.
,,Ehm nemáš náhodou pri sebe lak?" zaklipkal očami.
,,Náhodou mám ale braček to by bol predsa podvod. A Stlyesovci nepodvádzajú."
,,Máš pravdu." Zvesil hlavu.
,,Harry no ták je to len víkend a navyše nezabúdaj nech si na Vás pripravia čokoľvek ak vyhráte budete im to môcť vrátiť."
,,Ty nie si na ich strane?"
,,To som nepovedala len by si mal zvážiť všetky možnosti. Záleží na Vás ako spolu dokážete držať."
Harry sa vrátil do chaty a ja som zostala sama. Medzičasom vyšiel mesiac a nad hlavou sa mi rozžiarili milióny malých svetielok. Dvere za mojím chrbtom sa znovu otvorili a vyšli dievčatá. Niesli mi tanier a šálku čaju.
,,Nie je ti tu zima?" spýtala sa Sophie.
,,Som v pohode."
,,My sme netušili že sa ukáže." Hovorila Al.
,,To asi nikto."
,,Ale aj napriek tomu by si si tým nemala nechať pokaziť tento pobyt. Zábava sa začne už ráno." Pousmiala sa Sophie.
,,Baby a čo ak to chalani zvládnu?"
,,Ale prosím ťa poznáš Zayna ten bez svojich siedmich vrstiev nevyjde z izby." Smiala sa Al.
,,Súhlasím s Alysson ale na to by sme sa mali dobre vyspať." Objala nás obe Sophie. Dievčatá ma prinútili zjesť večeru a potom sme vošli do chaty kde chalani práve rozkladali nejakú hru.
Daniel sedel v kresle a s niekym smskoval.
,,Ak je to niečo súrne pokojne choď zvládneme to tu." Povedala som keď som išla okolo.
,,Nie slečna Stylesová, nie je to nič prečo by ste si museli robiť starosti." Usmial sa. Keby nevyzeral tak dobre tak ho kopnem. Posadila som sa na gauč vedľa Nailla, ktorý do seba tlačil druhú porciu večere a vyzeral spokojne. Aspoň niekto. Hra bola zábavna a dokonca som sa pristihla pri tom, že sa dobre bavím. Smiali sme sa čo to sme popili. Neviem ani ako som sa dostala do postele ale zobudila som sa na na to že mám sucho v puse. Ležala som v tej veľkej posteli sama. Dala som si sprchu a zišla do kuchyne. Sophie s Al sedeli za stolom a vzrušene si čosi šepkali.
,,Ahojte."
,,Ahoj." Usmiali sa obe. ,,Tešíš sa? O chvíľku to vybuchne."
,,Kde máš brata?"
,,Išiel behať. Vstal pred hodinou."
,,Aha."
,,Všetko v pohode?" pýtala sa Alysson a tvárila sa dosť podozrivo.
,,Jasne vyspala som sa dosť dobre."
,,Ahaaaa."
,,Prečo sa usmievaš?"
,,Neusmievam." Povedala rýchlo.
,,Ušlo mi niečo?"
,,O ničom neviem."
,,Pšššt dámy je to tu. TRI, DVA, Jeden..." odrátavala Sophie a v tom sa chatou ozval krik akoby niekoho mučili. Do desiatich minút boli všetci dolu Liam vyzeral, že ešte spí, Naill krútil hlavou a šuchtal sa k chladničke, Harry zdesene hľadel na Zayna , ktorý kričal a ukazoval si na hlavu. Lousi sa tváril pobavene.
,,Vi-vidíte t-to-toto?"
,,Hlavne pokoj to bude dobré nie je to také hrozné." Snažil sa k nemu hovoriť Harry.
,,Nie?? A čo potom povieš na toto?" skríkol a hodil mu zrkadlo, čo ležalo na stole. Len čo sa do neho Harry pozrel zvreskol a krvi by sa v ňom nedorezal. Baby z toho mali srandu a div sa neotrieskali o stolík ako sa smiali.
Druhý záchvat dostali keď im dievčatá oznámili, že musia ísť do obchodu a oni ich tam ochotne vezmú. Viem, že si nabili foťáky a všetko to zdokumentujú. Vzali si na to moje auto a ja som zatiaľ varila obed. Na Daniela som úplne zabudla takže ma pochopiteľne jeho príchod šokoval a rozčúlil.
,,Mohla by si byť milšia keby nebolo mňa spíš na tom nepohodlnom gauči."
,,Nabudúce sa nemusíš unúvať."
,,Môžeš mi povedať prečo si taká nabrúsená?"
,,Ak ti to musím povedať ťak to som na tom dosť zle nemyslíš?"
,,Ema no ták." Podišiel ku mne.
,,Nie nechaj ma. Pozri mne je jedno s kým spávaš alebo čo s ním robíš. Ale mne daj už pokoj dobre?" obišla som ho schmatla som učebnicu a vyšla som na terasu, kde som sa ponorila do učenia. Sedela som tam dobré štyri hodinky kým som nezapočula zvuk môjho milovaného autíčka. Sú späť a ja dúfam, že živý a zdraví.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Norika :D Norika :D | 22. dubna 2013 v 20:11 | Reagovat

paradnaa cast.. nemalo chyby ako Ema hadzala ten nakup po Danielovi.. :D A som zvedava ako to dopadne s tou stavkou :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama