Láska, nenávisť a iné oplzlosti - 3. Kapitola - Hra začala

7. května 2013 v 15:35 | Abby |  Láska, nenávisť a iné oplzlosti



Ellin návrh, že sa vymeníme sa mi popravde nepozdával. Vedela som, že to chce urobiť z veľkej časti práve kvôli mne, aby som nemusela ísť proti svojim zásadám, no nezdalo sa mi to fér. A k tomu som sa bála reakcie otca, keď na to náhodou príde. Sedela som v izbe a premýšľala nad tým. Úprimne som si nevedela predstaviť, že budem musieť byť osamote s neznámym chlapcom, držať sa s ním za ruky a tváriť sa aká som do neho zamilovaná. No moja sestra by to zvládla. Jej by to problém nerobilo.
"Ell?" vstúpila som jej do izby pred večerou.
"Tu som!" vyšla zo šatníka s plnými rukami oblečenia.
"Čo robíš?" nechápavo som na ňu zazrela a posadila sa na posteľ.
"Upratujem a triedim," spokojne sa usmiala.
"Ale ty si nikdy neupratuješ."
"Dnes musím."
"Prečo?" nechápala som ďalej.
"Priateľka známej osobnosti predsa musí chodiť štýlovo," usmiala sa na mňa.
"Ty si vedela už dávno predtým ako som sa sama rozhodla, že s tou výmenou budem súhlasiť. Však je to tak?" povzdychla som si a ona prikývla. Niekedy ma desilo ako ma má moja sestra prečítanú. Poznala ma dokonale. Vedela ako zmýšľam, ako reagujem ako konám. A tak jej nerobil problém vydávať sa za mňa. Za to ja som bola úplne mizerná keď som sa ju snažila napodobniť.

XXX

"Pripravená?" pýtal sa ma otec keď som k nemu nasadala do auta. Plánoval ma zoznámiť s Liamom aby mohol rozbehnúť svoj zvrátený plán.
"Ako by na tom záležalo," zašomrala som si pre seba.
"Čo si povedala?" zazrel na mňa.
"Že som pripravená," zaklamala som a pripútala sa pásom. Celú cestu som už iba mlčky počúvala príkazy, ktoré mi otec dával. Čím sme boli bližšie pri jeho kancelárií, tým som sa cítila nervóznejšie. Rukami som mačkala kabelku a priala si to mať už z krku. Cez sekretariát sme prešli ako dvaja cudzí ľudia. Otec nás nikdy nikomu nepredstavil. Nikto v jeho práci ani len netušil, že ma dve dcéry. A ak sa náhodou niekto našiel, tak nemal ani poňatia ako vyzeráme.
"Počkaj otec," zastavila som pred dverami jeho kancelárie.
"Deje sa niečo?" opýtal sa ma a zodvihol obočie.
"Ja- ja len, že neviem či to zvládnem," šepla som neisto, pretože som vedela ako neznášal keď som o sebe pochybovala.
"Si Newtonová, samozrejme, že to zvládneš," usmial sa, objal ma okolo ramien a otvoril kanceláriu.
"Liam," pohľadom sa zameral na chalana, ktorý bol k nám otočený chrbtom a pozeral sa cez okno.
"Richard," otočil sa a zamieril si to k nám. Poznala som ho už z televízie, takže jeho pekná tvár ma neprekvapila. No bola tu iná vec, ktorá ma na ňom zaujala. Jeho charizma, ktorá z neho vyžarovala.
"Toto je moja dcéra, Beatrix," predstavil ma a Liam mnou prešiel pohľadom.
"Ako vidím výzorovo si sa podala viac na matku.... našťastie," posledné slovo dodal po tichšie a ja som sa zasmiala.
"Liam!" okríkol ho môj otec.
"Pokoj. Iba som žartoval," pretočil očami a pobozkal ma na líce. Prešla som okolo neho a sadla si do kresla k stolu. Pozrela som sa na fotografiu, ktorú mal otec na stole a úprimne ma vôbec neprekvapilo, že je na nej iba s mamou.
"Tak si to zopakujme ešte raz," otec prešiel okolo mňa a posadil sa za stôl. Liam si prisadol do kresla vedľa mňa a vzal si do ruky pero, s ktorým sa začal následne hrať. Zdal sa mi na rozdiel odo mňa tak uvoľnený a tak v pohode.
"V prvom rade žiadne zbližovanie, žiadne dotyky, žiadne bozky," začal vymenovávať a ja som sa pri tej predstave začala červenať. Veď mňa ešte žiaden chlapec ani len nepobozkal! Tak prečo to tu otec vyťahoval?
"Rozumieš Liam?" pozrel na neho prísne.
"Žiadny problém," prikývol a potom sa zamračil: "Ale ako potom máme presvedčiť okolie, že spolu chodíme, keď sa jej nemôžem ani dotknúť?"
"Fajn. Držať sa za ruky môžete a maximálne občasné objatie," zvažoval otec a mňa táto predstava čoraz viac desila. Ani som len netušila ako sa správa človek keď s niekým chodí.
"Platí," odvetil Liam a v tom mu vyskočila pružina z pera.
"Ups," zháčil sa.
"Môžeš to pero konečne položiť!" zvýšil na neho hlas otec.
"Pokoj Richard. Rozčúlenie ti neprospieva," odvetil mu flegmaticky a ja som nechápala ako sa k nemu môže takto správať. Bolo to akoby k nemu nemal až tak obrovský rešpekt ako som si myslela, že pred ním každý má.
"Nepokúšaj ma," zazrel na neho otec.
"To ani nerobím," spokojne sa usmial a prekrížil si nohy cez seba.
"Ešte je tu jedna vec," vrátil sa otec k téme keď si uvedomil, že toto škriepenie nemá význam.
"Čo máš ešte na srdci Richarde?" zapriadol pobavene Liam a položil pero. Otec na neho iba zazrel, no odignoroval sarkazmus v jeho hlase.
"Chcem aby si chalani tiež mysleli, že Beatrix je reálna," oznámil.
"Čo?" vyhŕkol zo seba a skoro vyskočil z kresla.
"Pochop Liam,..." otec chcel niečo povedať, no Liam mu skočil do reči.
"Tak na toto nepristúpim. Vieš, že som za každú sprostosť ale toto nie. Ak o tom nesmú vedieť, tak do toho nejdem," odvetil nahnevane a ja som vo vnútri plesala. Stále som dúfala, že on od toho cúvne a ja budem mať pokoj. Ja aj Ella, ktorá by sa nemusela za mňa vydávať.
"Nerozčuľuj sa hneď!" okríkol ho otec.
"Daj si to aspoň vysvetliť." Dodal už miernejšie a Liam sa iba ironicky zasmial a uhol pohľadom.
"Vieš aký sú chalani....poznáš ich viac ako ktokoľvek iný. Obaja dobre vieme, že sú to ešte deti. Nevybúrené a drzé, so svojimi pocitmi a myšlienkami, že môžu zmeniť svet. Ak by vedeli pravdu,....všetko by mohli pokaziť. Nikdy by nedovolili aby si mal fiktívnu priateľku a ty to vieš," prízvukoval mu otec a ja som videla na Liamovej tváry, že sa mu to vôbec nepáči.
"Sú to moji priatelia," odvrkol.
"Ja viem. No nezabúdaj prečo toto všetko robíme. Ide mi hlavne o vás, o vašu budúcnosť, o vašu skupinu. Ak by sa tie klebety o vašej orientácií šírili ďalej ver, že skôr alebo neskôr by to vaša skupina nezvládla," dohováral mu a ja som fascinovane pozorovala ako ho vie môj otec opantať slovami.
"Fajn. Ale aby bolo jasné, robím to iba pre nás," zašomral po dlhom zvážení a zazrel na mňa. Sklopila som hlavu a uhla pohľadom. Bolo mi zle z toho ako môj otec ostatnými manipuluje. Ako vie svoje rozhodnutia vnútiť ostatným, síce je im to proti srsti. Viem, že to robil aj mne, no nebola som zvyknutá sledovať to iba zo strany pozorovateľa.
Po tým ako sme sa ešte dohodli na našej prvej spoločnej večeri som sa pobrala domov. Otec zostal v práci a ja som si zavolala taxík. Cestou som premýšľala, či je to naozaj dobrý nápad.
"Tak aký je?" pribehla ku mne Ell hneď ako som dorazila domov.
"Aj tebe ahoj," pozdravila som ju a hodila sa do gauču.
"Nie si moc nadšená," skonštatovala moja sestra a skočila ku mne.
"To je až tak viditeľné?" pozrela som sa na ňu.
"Len mi nehovor, že ten chlapec je nesympatický, škaredý, bez akéhokoľvek najmenšieho náznaku po sexepíle," zamračila sa.
"Nie, O Liama nejde," povzdychla som si.
"On je skvelý a veľmi pekný. Dokonca sa nebojí otca, práve naopak."
"Ako to?" nechápala.
"Mala som z neho pocit, že si z neho miestami robil dokonca dobrý deň."
"V tom prípade si budeme určite rozumieť," pousmiala sa.
"Ell sľúb mi, že budeš opatrná," pozrela som na ňu a chytila ju za ruku. Nevedela som sa zbaviť pocitu, že táto výmena dopadne naozaj zle.
"Neboj sa sestrička," stlačila mi ruku a záhadne dodala: "Otec konečne dostane poriadnu lekciu."

XXX

Večer som jej pomáhala s prípravou na stretnutie s ním. S Liamom som sa mala stretnúť v reštaurácií na námestí. Ell si na sebe vzala kokteilové tmavo fialové šaty a vlasy si jemne natočila.
"Nie sú tie šaty odvážne?" pozrela som sa jej na holý chrbát a ona sa zasmiala.
"Prosím ťa. Z tohto pôjde do kolien," odvetila pobavene.
"Si si istá, že vieš čo robíš?" povzdychla som si.
"Pokoj zlatko. Ja viem presne čo robím," prikývla a odišla z izby. Ja som si vzala na seba koženku a vybrala sa za ňou. Otec našťastie nebol doma a mama bola na návšteve znova u jednej zo svojich podarených kamarátok.
"A nebuď dlho dobre?" prízvukovala som jej kým sme si to mierili do garáže.
"Viem aký je plán, neboj sa," usmiala sa a nastúpila do auta. Ja som si vzala druhé auto a išla hneď za ňou. Na hlavnej križovatke som však zabočila doprava kým ona išla rovno do mesta. Boli sme dohodnuté, že ja sa zatiaľ schovám v knižnici pre prípad keby otec dorazil domov. Keďže nie som dobrá v hraní sa na ňu, ihneď by odhalil, že to bola práve Ell, ktorá išla na stretnutie s Liamom.
"Bea čo tu tak neskoro?" pýtal sa ma Mark, ktorý mal dnes večer službu.
"Prišla som sa kúsok odreagovať," usmiala som sa a vytiahla svoj preukaz.
"Alebo si znova prišla utiecť od svojho života," odvetil a ja som sa na neho prekvapene pozrela.
"Nie, tentoraz to tak nie je," pokrútila som hlavou.
"A ako to je?"
"Tak ako som povedala. Prišla som sa odreagovať," zopakovala som a vybrala som sa k regálom. Prechádzala som uličkami s historickými knihami cez detektívnu literatúru až som sa nakoniec dostala k romantickým príbehom. Pousmiala som sa a prstami prechádzala po obaloch kníh až kým som nenarazila na moju obľúbenú.
"Bea nechcem ťa vyhadzovať, ale už zatvárame," oznámil mi Mark a ja som odtrhla pohľad od čítania.
"Už?"
"Je pol jedenástej," zasmial sa a dodal: "Záverečná už bola pred pol hodinou."
"To je vážne už toľko hodín?" vyskočila som od stola a pozrela sa na mobil. Myslela som si, že si nájdem zmeškaný hovor od mojej sestry, s ktorou sme boli dohodnuté, že o desiatej pôjde domov.
"Chceš odviezť?" ponúkol sa.
"Nie, som tu autom," pokrútila som hlavou a ihneď som vytáčala moju sestru, ktorá však nebrala. Keď mi to nezdvihla ani na šiesty krát začala som pomaly zmätkovať. Otec bol už určite doma a keď sa tam objavím, zabije ma. Určite mi neuverí, že som išla takto oblečená na stretnutie s Liamom.
"Toto nijako neuhrám," šomrala som si pre seba nervózne.
"Deje sa niečo?" vyzvedal Mark.
"Uhm," prikývla som.
"Môžem ťa poprosiť o láskavosť?" úpenlivo som na neho pozrela.
"Samozrejme," usmial sa.
"Nešiel by si so mnou do mesta?"
"Teraz?" prekvapene nadvihol obočím.
"Uhm."
"To má byť ako pozvanie na rande?"
"Nie!" vyvalila som oči, pretože už iba zo slovíčka rande sa mi po dnešku robilo zle.
"Iba potrebujem vedieť, či sa moja sestra nachádza v jednej reštaurácií," dodala som už pokojnejšie.
"Aha," povzdychol si a mňa zamrzelo ako posmutnel.
"Tak?" čakala som na odpoveď.
"Poď," miesto odpovede ma potiahol za ruku a viedol ma von. Do mesta sme išli mojim autom a celú cestu sme obaja mlčali. Mark bol môj kamarát od základnej školy. Rozumela som si s ním, pretože bol rovnaký ako ja. Mal rovnaké sny, rovnaké predstavy. On vedel o mojom živote všetko a ja som zasa vedela všetko o jeho. Síce pochádzal z chudobnej rodiny, otcovi nevadilo naše kamarátstvo. No po tým ako sme nastúpili na strednú náš vzťah ochabol a z nás sa stali skôr iba dobrý známy ako kamaráti.
"Si si istá, že by mala byť v tejto?" opýtal sa ma keď vyšiel z reštaurácií von.
"Áno," prikývla som.
"Ale ona tam nie je," pokrútil hlavou a mňa sa zmocňovala panika.
"Do čerta Ell. Kde si?" zaúpela som a prešľapovala z nohy na nohu. Ja som vedela, že toto bol zlý nápad. Že to nedopadne vôbec dobre. Teraz mi už iba ostávalo dúfať, že neurobí žiadnu hlúposť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama