Láska, nenávisť a iné oplzlosti - 5. Kapitola - Neželaná stránka hry

18. května 2013 v 15:00 | Abby |  Láska, nenávisť a iné oplzlosti


Domov som dorazila až hodinu po polnoci. V dome bolo všade pozhasínané a tak som nechala auto iba pred vchodom aby som náhodou nikoho nezobudila pri otváraní garáže. Po špičkách som sa zakrádala hore schodmi ku Ellinej izbe. Odľahlo mi keď som ju našla ako spokojne spí vo svojej posteli.
"Vďaka bohu," povzdychla som si a zamierila som si to rovno do kúpeľne. Po horúcej sprche som sa schúlila do perín a zaspala som skoro okamžite.
"Beatrix Newtonová!!!" ráno ma prebudil hlasný krik môjho otca, ktorý sa ozýval po celom dome. Hneď na to som počula dupot jeho nôh a následne mi nahnevane vtrhol do izby bez zaklopania.
"Deje sa niečo?" pretrela som si oči a rozospato som zívla.
"Ako si len mohla neuposlúchnuť môj príkaz!" kričal na mňa a ja som celá zmeravela. Bola som na tom, že hovorí o mojej včerajšej výmene s Ellou.
"Otec ja...ako si sa to dozvedel?" koktala som kým som si sadala.
"Je to v každých novinách!" hodil po mne dnešné noviny a ja som na neho zmätene pozrela.
"Čo je v dnešných novinách?" nechápala som.
"Ja toho chalana zabijem!" zavrčal zlostne, kým som noviny roztvárala. Šokovane som vyvalila oči keď som na titulnej strane zbadala fotku Liama a mojej sestry ako sa vášnivo bozkávajú.
"Ou," zamračila som sa a na sucho som prehltla.
"Ty mi na to povieš iba ou?!" pozrel na mňa prísne.
"Asi?" neisto som odvetila pričom sa mi triasli celé kolená od strachu. Vedela som, že toto je zlé. Môj otec zabije buď mňa alebo Liama keď neprídem s nejakou dobrou výhovorkou.
"Jasne som povedal, že žiadne dotyky!"
"Ja- ja viem, ale inak sa nedalo. Nie je to tak ako to vyzerá na tej fotke," snažila som sa z toho nejako vyvliecť.
"Nie je?! Bozkávate sa Beatrix!"
"Ale to nie...." už som išla povedať pravdu, pretože som mala pocit, že iné východisko nemám keď do izby vtrhla Ella.
"Čo je to tu za krik?" opýtala sa a rozospato prikročila ku mojej posteli.
"Vráť sa do izby. Teba sa to netýka," odvrkol jej otec a Ella sa zamračila. Prosebne som na ňu pozrela aby ostala a tak mi skočila do postele.
"Nepočula si ma!" skríkol aj po nej.
"Nie," pokrútila flegmaticky hlavou a vzala mi noviny z rúk. Keď zbadala fotku, začala sa nahlas smiať.
"Je ti tu niečo vtipného?!" zavrčal na ňu otec.
"Ak nerátam teba, tak nie," smiala sa z chuti.
"Trochu rešpektu si vyprosím!"
"To by si si ho musel aj zaslúžiť milý otecko," vrátila mu to a ja som si iba povzdychla. Nikdy som nemala rada ich doťahovačky. Obaja boli rovnakej povahy a ani jeden z nich nechcel nikdy ustúpiť.
"Tak už dosť Ella! Vypadni do svojej izby ale okamžite!"
"Nie," usmiala sa pokojne.
"Už prestaňte!" skríkla som, pretože už som ich mala po krk.
"Nemôžete sa aspoň raz k sebe správať ako otec s dcérou?" opýtala som sa.
"Nemôžeme. Pretože tento chlap sa nespráva ako otec. On nevie čo to slovo znamená," znechutene si ho prezrela a potom sa otočila ku mne.
"Alebo mi vieš povedať, ktorý otec by donútil svoju vlastnú dcéru konať proti jej zásadám? A to všetko pre svoj vlastný prospech," nadvihla obočím a ja som sklopila zrak. Ella mala pravdu. No ja som ho aj napriek tomu milovala a nechcela som aby sa k nemu takto správala.
"Mala by si si niečo uvedomiť Ella. Všetko čo robím, robím iba pre vás. Ak by mi Bea s tým chlapcom nepomohla, skupina by sa skôr či neskôr potopila a ja by som stratil prácu. A my by sme prišli o všetko čo máme," snažil sa jej to otec vysvetliť.
"No možno by sme tým získali späť svojho otca," odvrkla a začala si listovať v novinách. Otec už na to nič nepovedal iba zaťal päste a pozrel sa na mňa.
"My dvaja sa ešte vážne porozprávame," povedal a ja som neisto prikývla. Hneď ako otec za sebou zabuchol dvere pustila som sa do Elly, ktorá to brala až príliš flegmaticky.
"No tak aspoň raz z toho nerob takú vedu," snažila sa ma upokojiť.
"Počúvaš sa?! Ty si sa s ním bozkávala a otec si myslí, že som to bola ja!" opakovala som jej to už po tretí krát.
"A? Ježiš Bea bol to iba hlúpy bozk!" prevrátila očami.
"A ostalo to iba pri tom bozku?" opýtala som sa neisto a podozrievavo na ňu pozrela.
"Mala by si mu zavolať a varovať ho," odignorovala moju poznámku a mne neušlo ako kúsok znervóznela čo pri mojej sestre nebolo vo zvyku.
"Ella?" posadila som sa oproti nej a nespúšťala z nej oči.
"Hmm?" zatvárila sa nevinne a bez záujmu ďalej listovala v novinách.
"Povedz mi, že si sa s ním nevyspala. Prosím," šepla som a ona sa na mňa konečne pozrela.
"Nie. Ten idiot ma odmietol," povzdychla si a vstala z postele.
"Čo urobil?" vyvalene som na ňu pozrela. Vedela som, že moja sestra dostane každého chlapa ktorého si zaumieni. Práve preto mi prišlo divné, že on odolal.
"To čo si počula. No...on mi neujde. Liam Payne bude môj, viem to," povedala, no prišlo mi ako by tým skôr presviedčala samu seba ako mňa.
"Dávaj pozor. Zahrávaš sa s ohňom, tak aby si sa nepopálila," varovala som ju, no ona moje slova určite nebrala vôbec vážne.
Na obed som odišla radšej do mesta. Nechcela som riskovať, že sa za stolom stretnem s otcom. Určite by ma prepaľoval pohľadom za to čo som urobila. K tomu som si musela vyzdvihnúť vstupenku na jednu výstavu obrazov, ktorá sa mala konať o dva dni.
Keď som vybavila všetko čo som mala, nasmerovala som si to do mojej obľúbenej reštaurácii. Sedela som rohu a pochutnávala si na tacos, keď v tom niekto zakričal. Zodvihla som tvár a zbadala bandu pubertálnych dievčat, ktoré sa rozbehli smerom ku mne.
"To je ona!" kričali a mne skoro až zabehlo.
"To ona mi ukradla Liama!" ukázalo na mne prstom jedno ryšavé dievčatko a ja som nevedela ako zareagovať. Rýchlo som sa postavila a rozutekala sa preč, no tie dievčatá sa rozbehli za mnou. Nastúpila som do auta kde som zaistila dvere a tie fanatičky mi začali rukami búchať po prednej kapote. Boli síce iba štyri, no správali sa akoby boli posadnuté diablom. Až keď som naštartovala tak odstúpili a ja som rýchlo zdrhla.
Bola som otrasená a v šoku. Toto mi otec nespomenul. Nepovedal mi, že budem musieť čeliť útokom maloletých dievčat.
"Je tu pán Newton?" pýtala som sa sekretárky môjho otca keď som dorazila do jeho firmy.
"Kto ho hľadá?" odvrkla mi nevrelo, pričom sa na mňa ani nepozrela.
"Jeho..." chcela som povedať jeho dcéra, no zasekla som sa. Vedela som, že by sa otcovi nepáčilo keby som odhalila svoju identitu.
"Povedzte mu, že ho hľadá Beatrix. On už bude vedieť," dodala som nakoniec.
"A máte dohodnutú schôdzku?" opýtala sa ma a zazrela na mňa cez svoje okuliare.
"Nie, ale..."
"V tom prípade budete musieť počkať," ukázala mi rukou na chodbu s lavičkami.
"Vy ma asi nechápete. Je to súrne," naliehavo som na ňu pozrela. Potrebovala som mu povedať o incidente, ktorý sa mi stal. Vlastne ani neviem čo som od neho očakávala, pretože by mi určite nedovolil skončiť s touto fraškou.
"Máte dve možnosti. Buď počkáte alebo sa vrátite inokedy," zopakovala a ja som si iba povzdychla. S tou ženskou som nemala šancu pohnúť. Rezignovane som sa otočila smerom k lavičkám a pomalými krokmi som sa tam vybrala.
"Ahoj," zrazu ma niekto pozdravil čím ma vytrhol z mojich myšlienok. Pozrela som sa smerom za hlasom a ostala som prekvapene stáť. Predo mnou nebol nikto iný ako Harry Styles z One Direction. Poznala som ho už z televízií, no na živo vyzeral úplne inak. Nebol to ten dokonalo nastailovaný chlapec. Tento bol obyčajný iba v teplákoch, širokých botách, vyťahanom tričku a s čiapkou na hlave.
"Ahoj," odvetila som neisto.
"Počul som tvoj rozhovor s tou ropuchou a..." chcel niečo povedať, no skočila som mu do reči.
"S ropuchou?"
"Tá čo sedí za stolíkom a myslí si, že je kráľovná krásy," šepol aby ho nepočula a ja som sa za ňou obzrela. Nikdy som si to nevšimla, no Harry mal pravdu. Sekretárka môjho otca sedela vystreto, nohy mala prekrížené a tvárila sa aká je tu dôležitá.
"Tiež čakám na Richarda," povedal a ja som sa otočila späť k nemu.
"Čo by si zatiaľ povedala na kávu a spoločné čakanie?" navrhol a ja som ostala v rozpakoch. Pozerala som iba na neho a jediné na čo som sa zmohla bolo prikývnutie.
"Skvelé," pousmial sa a začal hádzať drobáky do automatu na kávu.
"S cukrom či bez cukru?" opýtal sa ma.
"S cukrom," odvetila som a rýchlo od neho uhla pohľadom. Cítila som jeho pohľad na sebe a cítila som ako sa mi farba dostáva do líc. Stretnutie s ním bolo pre mňa trápne a prijemné zároveň.
"Nech sa páči," podal mi pohár a ja som nesmelo poďakovala.
"Takže ohľadom čoho si prišla za Richardom?" opýtal sa ma, keď sme si to zamierili k lavičkám.
"K- kvôli práci," odvetila som v rozpakoch.
"Si nejaká začínajúca hviezda? Pretože som ťa ešte nikde nevidel," dedukoval.
"Nie," pokrútila som hlavou a posadila sa.
"Tak aké je tvoje povolanie?" pýtal sa ďalej.
"Ja- ja som..." rozmýšľala som čo odpovedať, no našťastie mi v tom zazvonil mobil.
"Prepáč," ospravedlnila som sa a zodvihla som. Bola to Ella, ktorá sa so mnou chcela okamžite stretnúť. Naliehala aby sme sa stretli za 15 minút v kaviarni na námestí a ja som nakoniec súhlasila.
"Už budem musieť ísť," pozrela som sa na Harryho.
"Ešte si ani nedopila kávu," ukázal na pohár, ktorý som položila na lavičku.
"Vlastne ja ani kávu nemám rada," priznala som sa a vybrala sa na odchod. Musela som si švihnúť aby som stihla to stretnutie s Ellou.
"Neviem ani tvoje meno!" počula som ešte Harryho hlas ako za mnou kričí, no to ja som už behala preč z budovy. Nasadla som do auta a vybrala sa za sestrou.
"Psst, Bea!" počula som Ellu, keď som vstúpila do kaviarne, no nikde som ju nevidela.
"Ell?" porozhliadla som sa okolo seba.
"Tu som," schytila ma za ruku a ja som sa k nej otočila.
"Čo to máš na sebe?" zamračene som po nej prešla pohľadom. Na hlave mala blonďavú parochňu a na očiach slnečné okuliare akoby sa pred niekým chcela skryť.
"Neuveríš čo sa mi stalo," povzdychla si a sadla si späť na svoje miesto. Prisadla som si k nej a objednala som si kávu. Nemusela som byť ani veštec aby som vedela, že sa jej dnes stalo presne to čo mne.
"Myslela som si, že si tie deti vlastnoručne podám," zašomrala po tým ako mi vyrozprávala čo sa jej stalo v obchodnom centre.
"Ell sú to iba deti," pripomenula som jej.
"Nie sú to diabli, ktorí sú iba za ne prezlečení."
"Nepreháňaj," zasmiala som sa.
"Nepreháňam. Veď tá mala krpaňa mi skočila po vlasoch!"
"Musíme niečo urobiť," povzdychla som si.
"Ale čo?"
"To sa pýtaš ty mňa? Ty si tu na nápady," pozrela som na ňu.
"Sem tam by si sa tejto úlohy mohla zhostiť aj ty," povedala.
"Dnes som bola za otcom v kancelárií," priznala som sa jej.
"Na čo si tam preboha šla?" nechápala.
"Myslela som si, že by mohol pomôcť v tejto situácií," priznala som sa.
"A pomohol?" podvihla obočím.
"Ani som sa k nemu nedostala," odpila som si z kávy.
"Aké prekvapivé," ironicky poznamenala.
Domov sme išli spoločne, no každá vo vlastnom aute. Na záhrade sme sa vyvalili k bazénu a užívali sme si kúsok pokoja. Kým sa Ella opaľovala, ja som sa snažila o osobný rekord v plávaní.
"Tri a pol minúty," zahlásila mi môj čas.
"Do čerta," zašomrala som a vyliezla z vody.
"Nechápem na čo sa chceš stále zlepšovať keď nechodíš na žiadne závody."
"Pre môj dobrý pocit. Nestačí?" zabalila som sa do osušky a sadla si na lehátko.
"Toto nikdy nepochopím," pokrútila hlavou vo chvíli keď mi zazvonil mobil. Pozrela som sa na displej a skoro ma vystrelo.
"Prečo to nevezmeš?" pozrela sa na mňa Ella.
"Je to Liam," odvetila som a na sucho prehltla.
"Daj mi to," doslova mi vytrhla mobil z ruky a zodvihla mu. Prekvapene som pozerala ako sa s ním dohaduje na dnešnom stretnutí a neuniklo mi ako sa pri tom zvláštne usmieva.
"Tak?" opýtala som sa keď položila.
"Dnes večer idem k nemu," usmiala sa a dodala: "Teda ide tam Beatrix."
"Ell nechcem sa opakovať dookola, ale dávaj vážne pozor čo plánuješ robiť," znova som ju varovala.
"Prečo toľko stresuješ?" pobavene pokrútila hlavou.
"Ja neviem. Iba sa neviem zbaviť pocitu, že táto naša výmena nám urobí ešte obrovské problémy."
"Ale prosím ťa. Čo by sa mohlo stať?" mávla rukou a vybrala sa do domu.
"Dúfam, že nič," šepla som si pre seba a znova vliezla do bazéna. Mala som ešte dve hodiny času. Potom som sa musela vypariť z domu aby ma tam otec nezbadal keď sa vráti z práce. Dopriala som si horúci kúpeľ, poriadne som sa najedla a zamierila som si to iba v teplákovej súprave do knižnice.
"Zasa si tu?" privítal ma prekvapene Mark.
"Máš niečo proti?" nadvihla som obočím a podala mu preukaz.
"Dva dni za sebou. To sa mi zdá podozrivé," prižmúril oči.
"Zvykaj si," pokrčila som plecami a vybrala sa dočítať si knihu zo včerajška. Bola som práve v najlepšom, keď mi zavolala Ella.
"Máme problém," oznámila mi do telefónu a ja som celá stŕpla.
"Otec je na ceste a keď ma zbadá s Liamom zistí, že som to ja," vysvetlila mi a ja som už začínala myslieť na najhorší scenár.
"Ja som ti to hovorila! Hovorila som, že toto dopadne zle. Prečo si ma do čerta nepočúvala!" začala som hysterčiť.
"Upokoj sa. Mám nápad len mi musíš povedať kde sa práve nachádzaš."
"V knižnici," odvetila som.
"Skvelé. To nie je ďaleko. Teraz ma počúvaj Bea. Okamžite vyrazíš, dám ti adresu kde sa dostavíš a..." nestihla dopovedať, pretože som jej skočila do reči.
"Ty sa chceš so mnou vymeniť však?"
"Nemáme na výber."
"Máme. Povieme otcovi pravdu," zahlásila som, pretože táto situácia sa nám vymykala z pod kontroly.
"Blázniš? Iba teraz to začalo naberať grády."
"Ale Ell..." chcela som namietať, pretože to bola pre ňu očividne zábavná hra. Áno, ona zbožňovala dobrodružstvo, adrenalín a stresové situácie, no ja som sa takým veciam celý život vyhýbala.
"Žiadne ale. Alebo chceš aby sa na teba otec nahneval a nerozprával sa s tebou?" opýtala sa ma. Vedela som kam tým smeruje. V tomto bola rovnaká ako otec. Vždy vedela ako ma presvedčiť.
"Nie," rezignovane som si povzdychla.
"V tom prípade ťa čakám. Nech ti to netrvá príliš dlho," upozornila ma a nadiktovala mi adresu. Síce sa mi to nepáčilo z knižnice som zmizla tak rýchlo ako to len šlo. Ella mala pravdu tá adresa bola vzdialená iba 15 minút od knižnice. Zaparkovala som auto neďaleko domu a vybrala sa cez cestu k nemu. Pri bráne ma už čakala Ell, ktorá ma potiahla za ruku a nasmerovala si to späť do jej auta, ktoré som teraz používala ja.
"Už je tam?" opýtala som sa so strachom.
"Ešte nie," pokrútila hlavou a začala si vyzliekať šaty.
"Čo to robíš?" nechápavo som na ňu pozrela.
"Vyzliekam sa?"
"Na čo?"
"Zlato. Dúfam, že si nemyslíš, že v tomto tam môžeš ísť," prezrela si moje športové oblečenie a podala mi do ruky svoje šaty. Prezrela som si ich a zamračila som sa.
"Má to na mňa až príliš veľký výstrih," zašomrala som.
"Aspoň raz ukáž, že máš čo ukazovať," usmiala sa na mňa a stiahla mi z vlasoch gumičku.
"Au!" zakvílila som keď ma nechtiac potiahla za vlasy.
"Už je to lepšie," prečesala mi vlasy dopredu a podala mi riasenku.
"Namaľuješ sa sama alebo ti mám pomôcť?" opýtala sa..
"Nie som nemehlo," zazrela som na ňu.
"Ja len pre istotu," bránila sa.
"Do čerta!" zašomrala následne a ja som odtrhla zrak od zrkadla.
"Čo sa deje?" pozrela som sa na ňu a ona mi rukou ukázala nášho otca ako parkuje pred domom.
"Toto je zlé," zamrmlala som si nervózne.
"Bea, Bea!" drgla do mňa keď som si začala naťahovať prsty. Toto gesto som robila od malička zakaždým keď som pociťovala obrovské stresy.
"Hm?" prestrašene som sa na ňu pozrela.
"Ty to zvládneš," chytila ma za ruku.
"Prečo? Pretože som Newton?" opýtala som sa s iróniou.
"Nie," pokrútila hlavou.
" Zvládneš to, pretože sa v tebe skrýva oveľa viac ako si len myslíš. A ja som si istá, že túto situáciu zvládneš ľavou zadnou," snažila sa ma podporiť.
"Myslíš?"
"Som si tým istá. A teraz bež," dala mi svoju kabelu a ja som si ešte automaticky vzala knihu, s ktorou som vybehla z knižnice. Kým som kráčala k domu, párkrát som sa ešte pozrela za seba na moju sestru. Čím som bola bližšie k dverám, tým som pociťovala väčšiu nervozitu. Kolená sa mi podlamovali a dlane potili. Bolo to strašné. Takéto stresy som nepociťovala ani na skúškach a to už čo povedať.
Zhlboka som sa nadýchla a chcela som zaklopať na dvere, no prekvapivo boli pootvorené. Neisto som nakukla dnu kde som zbadala Liama a môjho otca, ktorý bol ku mne otočený chrbtom.
"Tak tu si miláčik," ozval sa Liam a v tom sa otec ku mne otočil. Pohľadom po mne prešiel a asi na malú chvíľu zapochyboval či som to naozaj ja, pretože sa zamračil. Určite nebol zvyknutý, že ma vidí takto oblečenú.
"Už som chcel po tebe vyhlásiť pátranie," zasmial sa a vybral sa smerom ku mne.
"P- prepáč," zakoktala som sa.
"Kde si vlastne bola?" opýtal sa ma a chytil ma za ruku čo spôsobilo, že som stuhla.
"B- bola som si iba do auta po knihu," ukázala som mu knihu, ktorú som držala v druhej ruke.
"Takže toto prekrásne dievča je tvojou novou priateľkou?" ozval sa otec a Liam ma k nemu viedol. Vedľa otca stál ešte Louis, ktorý si ma pohľadom premeriaval. To ma ešte viac znervózňovalo, pretože som si myslela, že tu budeme iba my traja. Ja, môj otec a Liam.
"Presne tak," usmial sa Liam, ktorý svoju úlohu hral až príliš dobre.
"Chalani, mali by ste si brať príklad!" zakričal otec a pozrel sa doprava. Nasledovala som jeho pohľad a v tej chvíli som si uvedomila, že stojíme na chodbe s výhľadom do obývačky kde bol zvyšok skupiny. Zayn s Niallom hrali hru na veľkom televízore a Harry sedel na gauči a cez operadlo nás pozoroval. Všimla som si ako na mne visí pohľadom a tak som radšej odvrátila tvár.
"Ja priateľku už mám," usmial sa spokojne Louis a vybral sa ku chalanom.
"Liam môžem sa s tebou porozprávať?" opýtal sa zrazu otec a Liam prikývol.
"Zlato choď zatiaľ za chalanmi. Hneď prídem," šepol mi Liam do ucha, pričom sa mi naschvál perami dotkol vlasov z čoho otca išlo poraziť.
"Tak už poď!" zašomral potichu aby ho nikto iný nepočul a Liam sa na neho iba ironicky usmial. Vybral sa za ním do miestnosti oproti a zavreli za sebou dvere. Chvíľku som tam stála iba bez pohnutia nevediac čo urobiť.
"Nestoj tam! Poď k nám!" zakričal na mňa Louis a ja som sa neisto vybrala k nim. Posadila som sa do kresla a ostala ticho.
"Teba vymenili?" zasmial sa Zayn a položil džoestik na stôl.
"Nie," pokrútila som hanblivo a chalani si medzi sebou vymenili začudované pohľady. Vedela som, že Ella musela pred nimi pôsobiť sebavedome a komunikatívne zatiaľ čo ja hanblivo a ustráchane.
"Harry," ozvala som sa po vnútornom boji s mojim sebavedomím.
"Hmm?" pozrel sa na mňa.
"Dostal si sa nakoniec k môjmu...." chcela som povedať k môjmu otcovi, no našťastie som si to uvedomila. Toto si budem musieť ešte cvičiť.
"K Richardovi?" opravila som sa.
"Počkaj," zamračil sa po chvíľkovom zaváhaní a dodal: "Ty si pamätáš, že sme sa tam stretli?"
"Zvyčajne si pamätám koho som stretla za 24- hodín," nervózne som sa zasmiala, pretože mi potom došlo, že Ella sa k nemu musela správať akoby ho nikdy predtým nevidela.
"Ale prečo si pred chvíľou..." chcel niečo povedať, no našťastie mu to Niall prekazil.
"Tak kto ide ďalší?" opýtal sa a pohodlne sa posadil aj s džeostikom v ruke.
"Nech ide Bea!" vyhlásil Zayn.
"To je dobrý nápad. Ešte nikdy som nevidel túto hru hrať ženu," podporil ho aj Louis.
"Nie, radšej nie," rýchlo som odmietla.
"V živote som to nehrala. A ani neviem ako sa to hrá," začala som sa vyhovárať, keď v tom sa Harry postavil, vzal druhý džeostík zo stola a prisadol si do kresla ku mne.
"Ja ti pomôžem," usmial sa a podal mi do rúk džeostík.
"S týmto horným strieľaš, s týmto sa pohybuješ, s trojuholníkom skáčeš a s krížikom mieriš," vysvetľoval mi, no mne sa všetko okamžite doplietlo.
"Môžeš ešte raz?" pozrela som sa na neho a on sa pobavene zasmial, pričom sa mu na lícach objavili malé jamky.
"Vieš čo. Urobíme to tak," povedal a v tom ma jednou rukou objal okolo môjho pásu a priložil si ju na džeostík. Vo chvíli keď som zacítila jeho dotyk mojim telom prešiel zvláštny závan tepla.
"Drž ho a ja budem tvojimi prstami stláčať čo potrebujeme," vysvetlil mi a ja som iba v rozpakoch prikývla. Celú hru som vôbec nevnímala. Cítila som jeho dych na mojich vlasov a počula som jeho hlas, ktorý mi šepkal do ucha čo mám stlačiť. No mne to bolo jedno. Ja som si užívala každú sekundu jeho blízkosti a nedokázala som vnímať nič ostatné. Môj hrudník sa nadvihoval častejšie akoby mal od toho ako mi srdce búšilo ako o závod.
"Zasa som vyhral! Ja som proste najlepší!" z tranzu ma prebral až Niallov krik, ktorý poskakoval na gauči.
"Možno nabudúce," ozval sa Harry a v tom sa odo mňa postavil a odišiel si sadnúť späť kde sedel pred tým. Pomaly som znova začala vnímať realitu a nechápala som čo sa pred chvíľou stalo. Poriadne som si ani nepamätala čo za hru sme to hrali. Jediné čo sa mi úplne vrylo do pamäti bol jeho dotyk, ktorý bol až priveľmi prijemný.
"Nevadí. Na prvý krát to bolo aj tak celkom slušné," prihovoril sa mi Louis.
"Ďakujem," usmiala som sa a nachytala som sa na tom, že na miesto Louisa visím pohľadom na Harrym, ktorý sa pokojne bavil so Zaynom. No akosi som od neho nemohla odrhnúť zrak. Nechápala som ako je možné, že v skutočnosti pôsobí úplne inak ako v televízií kde ho predstavujú ako pána dokonalého pričom to bol iba obyčajný chlapec. Chlapec, z ktorého vyžarovalo niečo tak silné a prijemné, že ma to kúsok po kúsku pohlcovalo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Vikuska Vikuska | 19. května 2013 v 1:35 | Reagovat

Toto je veľmi zaujímavá poviedka a nieco mi hovorí, za Bea a Harry budú spolu....jupi :)

2 Damonica15 Damonica15 | 21. května 2013 v 17:30 | Reagovat

No začína to naberať dobrý spád .. ale ešte to je len nazačiatku .. tešíms a na ďalšiu ;)

3 Anetušák Anetušák | 30. května 2013 v 19:40 | Reagovat

je to naprosto krásný...  opravdu se mi to líbí. skvělý

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama