Summer Love - 2. Kapitola

2. května 2013 v 20:55 | Sophie |  Summer Love



S Abby sme sa rozlúčili a ja som sa vybrala domov, hoci sa mi veľmi nechcelo. Najradšej by som ostala v Amerike aj cez leto, ale otec naliehal, aby som sa vrátila a napriek všetkému istá časť mňa chcela ísť domov. Hoci tá väčšia túžila po New Yorku.
"Som doma!" skríkla som, keď som otvorila dvere.
"Srdiečko, vitaj," objal ma otec, ktorý bol prekvapivo doma. "Prečo si nepovedala, kedy prídeš? Prišli by sme po teba."
"Veď stále pracuješ. Nechcela som ťa obťažovať."
"Už nepracujem tak veľa," usmial sa. "A ak by som nemohol, tak by po teba prišla Natalie," hovoril. Uhm. Natalie. Otcova nová žena. Nemala som ju rada a ani ona mňa. Keď mi zomrela mama, vedela som, že ju nikto nenahradí. A otec si potom začal s Natalie. Dúfala som, že si budeme aspoň blízke, mala som štrnásť a potrebovala som niekoho, kto so mnou bude riešiť babské problémy. No jej matka ma neznášala. Bolo to na nej vidieť. Považovala ma za drzé decko a správala sa ku mne ako k odpadu. A potom som raz začula ako Natalie vraví matke, že ona so mnou nič nemá, nech to rieši môj otec. Vtedy som si povedala, že jej seriem a naše vzťahy sa snažíme udržiavať na báze slušnosti.
"Má dosť starosti s deťmi."
"Lilliane," vošla zrazu menovaná a vedľa nej cupkala moja malá nevlastná sestrička.
"Bea!" zvýskla som. "Ako si mi vyrástla."
"Lil!" skríkla malá a bežala ku mne. Vzala som si ju na ruky a vybozkávala som jej tváričku. Bola taká nádherná.
"Ako sa máš?" spýtala sa Natalie.
"Oh... dobre," odvetila som.
"Čo keby sme zašli na rodinnú večeru?" navrhol otec.
"A čo keby sme ostali doma?" pozrela som naňho. Nemala som chuť vyjsť niekam do reštaurácie, kde sa stretne so svojimi obchodnými partnermi a začne sa s nimi baviť a celé to nebude mať konca kraja.
"Bill, Ana musí byť unavená z cesty. Nechaj ju oddýchnuť a zajtra niekam skočíme."
"Zajtra už niečo mám," hovorila som, lebo s Abby sme mali dohodnuté, že sa stretneme. "Ale máme celé leto, však?"
"Aňoo," pozrela na mňa Bea a zaťapkala. Narodila sa minulý rok v júli a ja som si ju zamilovala. Dokonca som sa tešila aj na Vianoce, lebo som sa tešila na môjho drobčeka, ktorý už začína chodiť a rozprávať. Vždy, keď sa dalo som volala s otcom cez skype tak, aby som videla aj malú a aby ona mohla počuť môj hlas. A ocino vravel, že jej o mne veľa hovoria, čo je teraz vidieť na tom, že ma spoznala a teší sa z toho, že ju držím na rukách.
"Ehm idem sa vybaliť a potom môžem vziať malú von?"
"Pravdaže," usmiali sa na mňa obaja.
Vyšla som hore, vybalila som si fotky. Na nástenku som si popripínala tie s Abby, veci som hodila všetky na posteľ, dala som si sprchu a zletela som dole, kde už bola Bea nachystaná na prechádzku.
"Je napapaná, aj prebalená. V poslednej dobe má najradšej, keď môže chodiť vedľa kočiaru, lebo sedieť sa jej už nechce a dávaj pozor, lebo rada rozhadzuje veci," hovorila mi Natalie a ja som len prikývla a vyšla z domu aj s kočiarom aj s malou.
Bea chvíľu pokojne sedela a potom sa začala vrtieť. Naťahovala ku mne ručičky a špúlila pery, len aby som ju vybrala vonku. Vzala som ju teda na ruky a postavila som na zem. Ona sa chytila kočiaru a cupkala pri ňom. Potom sa na mňa otočila, aby sa ubezpečila, že som stále pri nej a vycerila na mňa zúbky.
"Prečo sa smeješ, slniečko moje?" pýtala som sa jej a ona roztomilo krčila noštekom.
"Káč!"
"Kačičku?" spýtala som sa jej a ona prikývla, takže som jej podala jej plyšovú hračku z kočiaru. Od radosti ňou hodila o zem. Keď to spravila štvrtýkrát, varovne som na ňu pozrela.
"Bea, ja ti už tú kačku nedám," obzrela som sa na ňu, keď som ju znova dvihla, no a do niekoho som narazila. "Sorry," začala som sa ospravedlňovať a potom som si všimla, kto predo mnou stojí. Tie oči by som spoznala všade.
"Zayn!" vykríkla som, keď som zbadala môjho najlepšieho kamaráta z detstva. Boli sme nerozluční. Chodili sme spolu do škôlky, do školy aj vonku. A potom som ja odišla študovať tanec do Ameriky a on má teraz skupinu.
"Lils!" skríkol a okamžite ma objal. "Kde sa tu berieš? Teba som riadne dlho nevidel."
"Prechádzam sa so sestrou," ukázala som na malú.
"My sa už poznáme," usmial sa na Beu, ktorá sa naňho škerila. "Ale ty? Nevidel som ťa už dobrých... fúha, pár rokov to teda bude."
"Tak... asi sa míňame. Ja som tu dosť často."
"Vážne? A kedy? Vianoce, Veľká noc a letné prázdniny?"
"Nie, iba Vianoce a leto. A vtedy si zjavne vyťažený ty."
"Trochu," zahovoril to a vzal Beu na ruky. Tá sa spokojne usalašila na jeho hrudi.
"Ako vidím, mne ostal kočiar," skonštatovala som.
"Kedy si prišla?"
"Pred pár hodinami. A doma sa mi akosi byť nechcelo, tak som sa rozhodla vziať túto malú nezbednicu na prechádzku."
"Nezbednica teda je," zasmial sa. "Sestry ju chodia občas strážiť. Respektíve ju vezmú k nám, takže keď som doma, hráme sa spolu, že drobec?"
"Ňaňaňaňa," začala si mumlať.
"Očividne súhlasí," zasmiala som sa. "Ty si teraz doma?" spýtala som sa ho, keď šiel s nami k našej ulici.
"Na striedačku. S chalanmi máme o pár ulíc vilu, takže lietam sem a tam. Teraz momentálne letím sem."
"Som rada, že sa ti splnil sen," usmiala som sa naňho.
"Aj ja som rád. Vlastne nie. ja som nadšený. To nie je len o tom, že sa mi splnil sen, ale... získal som novú rodinu. Chalanov som predtým nepoznal a teraz si neviem predstaviť, že som bez nich. získal som štyroch bratov a je to úžasný pocit," hovoril o nich nadšene.
"Musíš ma s nimi zoznámiť. Chcem vedieť, kto mi ukradol najlepšieho kamaráta."
"Zoznámim, tým si buď istá. Zamiluješ si ich. A oni teba tiež. Vlastne... zajtra máme party. Prídeš?"
"Zajtra sa mám stretnúť s kamoškou."
"Vezmi ju tiež."
"Uvidím, čo sa bude dať robiť," usmiala som sa naňho.
"Dúfam že prídeš," usmial sa tiež, ale to sme už boli skoro doma. "Som rád, že si späť. Chýbala si mi za ten čas."
"Aj ty si mi chýbal," vzala som si od neho Beu, ktorá cestou zaspala.
"Tak sa maj," usmial sa a vykročil k ich domu, ktorý susedil s našim.
Beu som šla dať do postieľky a potom som zaliezla k sebe. Otvorila som notas a prečítala som si správy od spolužiakov. Blikala mi tam správa aj od Simona, ale tú som ignorovala. Nemala som chuť baviť sa s ním. Už nikdy. Nie potom ako mi zlomil srdce. Odvtedy už žiadne vážne vzťahy. Nič dlhodobé. Len úlety. Alebo vzťahy ako ten s Joshom.
Zlato, viem, že si tu, prosím, odpovedz mi... S
No tak, nemôžeš sa mi vyhýbať večne... S
Musíme sa porozprávať... prešlo už dosť času, aby sme vychladli... S
Zaklapla som notas s nervami a mala som chuť na jointa, no žiaden som nemala. Toto bude ťažké leto. Snáď má Abby nejaké zásoby.
"Zlato, poď na večeru!" skríkol otec.
"Uhm," zamumlala som a zišla som dole.
"Pomôžeš mi prestrieť?" spýtala sa ma Nat. Usmiala som sa na ňu a otvorila som linku. Zrazu som zastala a nahnevane som do nej hľadela.
"Kde je tá súprava?"
"Aká?"
"Dobre vieš. Mamina. Bola nová," povedala som jej. Viem, že tá súprava mala šesť rokov, ale kupovala ju moja mama a používala sa len na výnimočné príležitosti.
"Keď tu bola moja mama, tak sme ju vytriedili."
"Čo ste?"
"Tu to dobre vonia," zatiahol otec a ja som len zagánila na Nat. Sadla som si k stolu a v jedle som sa len šprtala.
"Miláčik," otec pozrel na Natalie. "Už si to povedala Ane?"
"Čo mi mala povedať okrem toho, že zlikvidovala maminu striebornú súpravu?"
"Cez víkend príde moja mama."
"Tvoja matka... teda babi?" dostala som zo seba a oni obaja prikývli. Skvelé. Toto nemohlo dopadnúť horšie.
"Myslím, že nie som hladná," vstala som od stola a namosúrene som odišla do izby.
Naštvane som sa hodila na posteľ a mala som chuť sa odsťahovať. Neznášam tú protivnú starú rachetľu. Hrozná protivná zakomplexovaná ženská, ktorá si myslí, že sa môže do všetkého starať. Protiva hnusná.
Ležala som na posteli, hnevala som sa na celý svet a zrazu som začula nejaký buchot... akoby mi niečo buchlo do okna. Vstala som z postele a pod oknami stál Zayn a usmieval sa.
"Ehm... čo ty tu?"
"Smiem ísť dnu?"
"Poď," usmiala som sa a odstúpila som od okna. Zayn vyliezol po strome až na balkón a cez okno mi vhupol do izby. "Čo tu robíš?"
"Nočná návšteva?" mykol plecami.
"Iba tak?"
"Nie, prišiel som ťa trochu vyspovedať. Chýbali mi totiž naše rozhovory. Bola si v mojom živote. Boli sme spolu každý deň a zrazu si zmizla."
"Potrebovala som odísť. Keď mama zomrela... a potom keď sa otec oženil s Natalie..."
"Natalie je fajn," povedal a sadol si na posteľ.
"Fakt?"
"Hej. Mala by si jej dať šancu."
"Nemá ma rada. Nechcela sa o mňa starať. Vraj nie som jej záležitosť."
"Zlato, bolo to pred tromi rokmi? Veci sa zmenili."
"Zayn," povzdychla som si a sadla som si k nemu.
"Lils, si taká tvrdohlavá."
"Nehovor mi Lils. Už som veľká. Už som Ana."
"Si Lilliana. A pre mňa budeš vždy Lils. Dievča, s ktorým som mal dom na strome, ktorému som liezol do izby, ktoré so mnou chodili na piknik, ktoré som učil bicyklovať, s ktorým som sa bláznil a ktoré má v mojom živote nenahraditeľné miesto."
"Chceš ma rozrevať, Malik?" pozrela som naňho.
"Nie, chcem, aby si vedela, že som bol zničený, keď si mi prestala písať."
"Prepáč. Ja som len... veľmi si mi chýbal. A tie listy mi nepomáhali. Čím viac som ich dostala, tým viac som sa chcela vrátiť domov a behať s tebou po okolí. Počúvať tvoj spev a provokovať susedov."
So Zaynom sme sa rozprávali celú noc a spomínali sme na to, aké to bolo, keď sme boli deti. Keď sme prvýkrát vliezli do nášho domu na strome, keď sme šli do školy, keď sa Zayn pobil s chalanom, ktorý mi ako prvý zlomil srdce, keď som ja nakričala na jeho bývalku, že si ho neváži a je nielen slepá ale aj sprostá a na všetky bláznovstva, ktoré sme vystrájali. Kým som bola v Amerike, počas tých troch rokov, tak som si ani neuvedomila, ako veľmi mi môj najlepší kamarát chýbal. Až dotera, kým som ho znova nestretla. Zayn bol bratom, ktorého som nikdy nemala. Vždy stál pri mne. Vždy tu bol pre mňa.
Ráno som sa prebrala sama. Okno bolo otvorené a na posteli bol nejaký papierik. Keď som ho otvorila, Zaynovým písmom tam stálo:
Musel som ísť do vily, volal mi Liam. Dúfam, že sa vidíme večer, pošlem ti adresu na mobil. Ak chceš vedieť, odkiaľ mám číslo, prezvonil som si pá DJ Malik
Keď som to dočítala, rozosmiala som sa ako divá. Chvíľu som ešte ležala a potom som zišla dole, kde som sa hrala s Beou.
Keď bolo pol šiestej, šla som hore, aby som sa stihla vychystať a potom som šla rovno k Abby, s ktorou sme boli dohodnuté na inej party, ale dúfala som, že ju presvedčím aj na túto.
"Ahooj," bežala som ju objať len čo som ju zbadala pri jej dome.
"Ahoj," usmiala sa tiež. "Tak ako?"
"Skvelé. Až na rachetľu, ktorá sa k nám cez víkend natlačí. Premýšľam, že si usteliem pod mostom. Byť v jednom dome s ňou a budem mať traumu do konca života."
"Nebude to až také zlé," zasmiala sa.
"Ale bude. Ako si sa mala ty?"
"Ale... normálka. Zasran otravoval, ale zatiaľ mi nelozí do izby a stretla som takého čudného týpka. Také deculo. Celkom pekný, ale... čo ti poviem. Decko."
"Nemáš chuť na zajaca?"
"Nie," pokrútila hlavou. "Ja som na zrelých mužov."
"To znamená, že má šediny?"
"To znamená, že nemá večierku o ôsmej," smiala sa.
"O pol deviatej stačí?" smiala som sa tiež a ona len pretočila očami.
"Si hrozná. Nechytaj ma za slovíčka."
"Písal mi Simon," povedala som z ničoho nič.
"Čože? Čo chcel ten hajzel?"
"Porozprávať sa. Vraj už prešlo dosť času na to, aby som vychladla."
"To je debil. Tak on ťa podvedie s tou sukou na oslave tvojich narodenín, potom sa odkrágľuje na druhý koniec Štátov, aby ti dal čas, alibista jeden a teraz má tú drzosť ozvať sa ti? To nemyslí vážne! Dúfam len, že ostal v New Yorku a netrieska sa sem, lebo prisahám, že by som ho zabila!"
"Abby, pokoj. Nemá zmysel rozčuľovať sa kvôli nemu, mňa to už prešlo."
"Ana, ja len nechcem, aby sme sa vrátili do čias, keď si nejedla, nespala, nechodila do školy, ani na tréningy a jediné, čo si celé dni robila, bolo, že si plakala. Nechcem, aby ti znova zlomil srdce."
"Poďme sa radšej opiť, snáď chalani prepašovali nejaké jointy, lebo zakapem."
"Nejako si sa rozfajčila," pozrela na mňa.
"Nie, ja len potrebujem niečo, čo mi zabráni zabiť rachetľu," zaksichtila som sa a Abby sa rozosmiala.
Keď sme prišli na party, zvítali sme sa s našimi kamošmi. Bola tu celá partia, ktorá sa vrátila z Ameriky. Chýbali iba niektorí, ktorí ostali tam alebo cestovali.
"No konečne!" zasmial sa Mike. "Skoro sa vám prihrialo pivo."
"Sorry man," pozrela som naňho a hodila som sa na gauč.
"Na zdravie!"
"Na leto!"
"Na nás!"
Pripli sme si a potom sme začali tancovať. zábava bola v plnom prúde, keď mi zazvonil telefón. Vyšla som na terasu a zodvihla som.
"Lils?"
"Zayn?"
"Prídeš?"
"Poslal si mi adresu?"
"Nie, preto ti volám," zasmial sa a nadiktoval mi ju. "Vieš, kde to je?"
"Jasné," šepla som. O ulicu ďalej býva Abby.
"Tak ťa čakám."
"Prídem s kamoškou."
"Super, teším sa. Pá," povedal a zložil. Našla som Abby, ktorá tancovala na stole. Chcela som ju stiahnuť dole, ale ona vytiahla mňa hore. Chvíľu sme sa tam bláznili a zvíjali a potom som jej pošepla, že ideme na ďalšiu party.
"Prečo si mi ju nespomenula?" pýtala sa, keď sme sa vytratili.
"Lebo som nevedela, či to bude aktuálne."
"Kto ťa pozval?"
"Najlepší kamarát z detstva. stretli sme sa včera."
"Uuuu, stará láska."
"Abby, nie je to stará láska. Zayn je môj kamarát. On je moja spriaznená duša. Ale nič viac. Tak nespriadaj plány. Aj tak by to skončilo, veď ma poznáš. A so Zaynom si nemienim pokaziť vzťah kvôli tomuto."
"Tak fajn," mykla plecom.
O pár minút na to sme boli na adrese, ktorú mi nadiktoval Zayn. Dvere boli otvorené, tak sme vošli. Obzerala som sa po ľuďoch a zrazu sa môj pohľad stretlo so Zaynovým. Usmial sa na mňa a podišiel k nám.
"Zayn," objala som ho. teda, hodila som sa mu okolo krku.
"Lils. Ahoj," vtisol mi bozk na líce.
"Toto je Abby. Moja spolubývajúca, kamoška, sparing partner pri zločinoch a moja spriaznená duša."
"Ahoj, teší ma," usmial sa na ňu a pobozkal ju na líce.
"Aj mňa," usmiala sa tiež.
"Toto sú chalani. Louis, Niall, Liam a Harry," predstavil nám ich a zrazu som začula dva prekvapené hlasy.
"Prišla si," povedal Harry.
"No zbohom," povzdychla si Abby a ja som pochopila, že predo mnou stojí jej zajačik.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonica15 Damonica15 | 4. května 2013 v 13:18 | Reagovat

Odpadnem .. koniec najlepšíí .. akoby som seba počula a keď som si to predstavila až smiech :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama