Summer Love - 4, Kapitola - Ťažké časy a priatelia - 2. Část

15. května 2013 v 15:02 | Sophie |  Summer Love


"Pomôžem ti," vošiel za mnou Zayn.
"Prečo ste tu? Teda, nie že by som nebola rada, ale prekvapilo ma to."
"Keď som bol doma, mama vravela, že príde Natasha. A keďže viem, aké máte vzťahy, spýtal som sa chalanov, či sa im nechce ísť na návštevu, aby ťa rozptýlili."
"Ďakujem to je od teba veľmi milé," objala som ho a on si ma k sebe pritisol.
"Nemáš za čo. Veď vieš, že pre teba chcem vždy len to najlepšie," šepol mi do vlasov. stáli sme v objatí a zrazu sme začuli zvonček. Šla som teda k dverám so Zaynom v pätách a začula som Abby.
"To si zo mňa niekto robí prdel, však?" cúvla dozadu a skontrolovala číslo domu.
"Ahoj," usmiala som sa.
"No poď dnu, snáď sa nehanbíš," žiarivo sa usmial Harry.
"Strč sa!"
"Zlato, rád by som vedel, čo ti tento raz sadlo na nos."
"Mne? Mne nič a nevolaj ma zlato!"
"Ale zlato..."
"Ja ti jednu švihnem ty zasran..."
"Och nie, zase?" zaúpel Loui a Liam si len povzdychol.
Celý večer bol vtipný. Ja som sa bavila skvele. Natalie sa zoznámila s chlapcami a bola rada, že Bea má nových kamarátov, pretože chalani sa hneď zamilovali. Ona s otcom šli na večeru a my sme mali party. Beu šiel uložiť Harry, ktorý ukladá spať aj malú Lux a to bola zázračná polhodina ticha. Inak sa s Abby doťahovali celý čas.
Okolo pol noci odišli všetci. Až na Zayna, ktorý sa chcel uistiť, že budem sladko spať a ostal pri mne.
A na druhý deň prišla katastrofa. Len čo Natasha prišla, skritizovala ma od hlavy po päty. Že sa jej nepáčia moje vlasy, mala by som ich prestať farbiť, mám hrozný vkus, až príliš americký, určite sa neučím a len sa flákam. Chvíľu som premýšľala, či jej ukážem tetovanie, ktoré mám na krížoch, možno by ju vystrelo a ja by som mala pokoj, ale potom mi došlo, že ona tak ľahko nezmizne. Len čo prišla, rozhodila chápadlá, kufre nechala pri dverách a kázala mi ich odniesť. Vyšla som hore do izby, kufre som nechala tam a napísala som Abby SMS: Pohroma je tu. Zabi ma alebo mi zožeň niečo... hocičo... značka Zúfalá...
"Hej dievča, dones mi ešte zákusok," skríkla na mňa, keď dojedla už tretí.
"Veď vieš, kde je kuchyňa," sykla som. "A mám aj svoje meno a nie som pes."
"Ale ja som tu hosť," pozrela na mňa povýšene.
"Neželaný," odkašľala som si.
"Čo si to povedala?"
"Že to, že si tu hosť, neznamená, že som tvoja slúžka!"
"Lilliana!" zvýšil hlas otec. "Okamžite sa postav a choď do kuchyne!"
"Fajn!" vstala som, odrezala som poriadny kus a priniesla som jej ho. Koláč trčal z taniera a ona na mňa víťazoslávne pozrela.
"Neviem, čo ťa učia v škole, ale takto sa zákusok nekrája, má byť presne..." začala, ale skočila som jej do reči.
"To je preto, aby sa ti zatvorili ústa aspoň na desať minút a aby som ja nemusela ísť o chvíľu po ďalší. A v škole ma učia tancovať, som totiž tanečnica, nie slúžka ani čašníčka," odvrkla som a šla som preč.
Prechádzala som sa po vonku a začalo pršať. Nič nové. Nevedela som, kam idem, kým som neprišla k cintorínu a potom som poľahky našla jej hrob.
"Ach mami, chýbaš mi," sadla som si na lavičku a tak som tam sedela v daždi celé hodiny. Keď som prišla domov, bola som zmoknutá, uzimená a smutná. Dom bol tmavý, všade bolo ticho, ale keď som otvorila, zistila som, že ma čaká ocino.
"Kde si bola?"
"Vonku."
"Čo to malo znamenať?"
"Bola som k nej taká istá ako ona ku mne. Ju si tiež vypočúval?"
"Nie, Lilliana, je to mama Natalie, prosím, buď k nej milá."
"Lilliana? To odkedy mi takto hovoríš? A odkedy mi kážeš pchať sa do zadku ľuďom, ktorí na mňa serú a nemajú ma radi? Uvedomuješ si, že ma neznáša?"
"Si príliš vzťahovačná, myslel som si, že puberta ťa už prešla, no mýlil som sa."
"To nemyslíš vážne, však? Takže ty si na jej strane?"
"Nie som na nikoho strane. Len som si myslel, že sme ťa s mamou lepšie vychovali."
"Mamu do toho neťahaj! Aj tak si na ňu už zabudol! Vieš vôbec, že Natasha vyhodila maminu striebornú súpravu, ktorú mama chcela dať mne? A kedy si bol na jej hrobe, pretože ja som tam bola dnes a pomník vyzeral dosť zanedbane! Vykrikuješ mi ju na oči, hoci ty uprednostňuješ ženskú, ktorá terorizuje jej jediné dieťa pred tým ako by si sa mal zastať vlastnej dcéry!" skríkla som a vybehla som do izby, kde som s nervami zatresla dvere a zamkla som ich. Milujem svojho ocina. Vždy sme si boli blízki, ale toto ma zranilo. Skĺzla som po stene a začala som plakať.
"Ššš," začula som niečí hlas a zrazu ma Zayn bral na ruky. "Neplač."
"Čo tu robíš?"
"Mala si otvorené okno, tak som ťa prišiel pozrieť, ale nikde si nebola. Rozhodol som sa teda, že ťa počkám."
"Ďakujem," šepla som a zaborila som mu tvár do krku.
"Nemáš za čo Lilly," pohladil ma po líci. "Si celá skrehnutá, napustím ti vaňu, dobre?" posadil ma na posteľ a zmizol v kúpeľni. Potom prišiel po mňa, vzal ma na ruky a preniesol ma do kúpeľne. Kým som sa vyzliekala, bol otočený chrbtom.
"Zayn?" šepla som jeho meno, keď som ležala vo vani pod kopou peny. "Ostaneš tu prosím?"
"Samozrejme," prisadol si na kachličky k vani a zhovárali sme sa. Keď voda vychladla, znova sa otočil, aby som sa mohla osušiť a obliecť a potom ma uložil na posteľ. Ľahol si vedľa mňa a ja som sa mu stúlila na hrudi, kde som spokojne zaspala.
Keď som ráno vstala, bol prekvapivo hore. Pozrela som sa naňho a keď sa usmial, usmiala som sa tiež. Po chvíli sa však postavil, vtisol mi bozk do vlasov a odišiel. Ja som sa obliekla, zišla som na raňajky, kde už bola bosorka a vzala som si cereálie a mlieko. Sadla som si za stôl a ani som na ňu nepozrela, až kým nezačala rozprávať.
"Prečo neštuduješ tu v Londýne?"
"Lebo chcem študovať v Amerike."
"Nepáči sa mi to."
"Tebe sa ani nemusí. Ty s tým nemáš nič spoločné."
"Ale mám. Peniaze, ktoré dáva otec tebe, môže dať predsa mojej vnučke," usmiala sa.
"Bea dostane to isté, čo aj ja."
"Bea si zaslúži viac a ty mi nepapuľuj moja milá, lebo zle skončíš," varovala ma.
"Vyhrážaš sa mi?"
"Len ťa varujem, zlatíčko. A čo je toto?" vzala z poličky maminu najobľúbenejšiu šálku. Jednu z mála vecí, ktoré sa za tie roky ešte nezničili. "Ups," zhíkla po tom ako ju zhodila na zem a spravila z nej milión črepov.
"ČO SI TO SPRAVILA?" skríkla som a začala som zberať črepiny.
"Varovala som ťa," usmiala sa sladko a nohou mi šliapla na ruku, takže som sa porezala.
"Čo sa tu deje?" vošiel do kuchyne otec spolu s Natalie, ktorá mala Beu na rukách.
"Zhodila maminu šálku," pozrela som naňho so slzami v očiach.
"A preto robíš také cavyky?"
"Vyhrážala sa mi..."
"Lilliana prestaň," pokrútil hlavou.
"Ty mi neveríš?" nemohla som to vstrebať. Tak ona sa mi tu vyhráža, že prehovorí otca, aby ma už neposlal späť a že mi vezme prístup k tomu, čo mi patrí, lebo otec s mamou to šporil pre mňa a pre Beu má iný fond a on kričí na mňa? "Vieš čo? Neodpovedaj, ak si si vybral ju, tak čau!" skríkla som a s krvácajúcou rukou som si vzala kabelku a vybehla som z toho domu.
Šla som rovno za Abby, ktorá keď ma zbadala uplakanú a s poranenou rukou, okamžite zúžila oči.
"To ti spravila ona?" pýtala sa ma, keď mi to v kuchyni obväzovala.
"Kto iný? Rozbila maminu šálku, vyhrážala sa mi, že nepôjdem do New Yorku..."
"Čože?" vyvalila oči a ja som jej to celé rozpovedala.
"Takže Zayn bol celú noc pri tebe? To je do neho krásne."
"Uhm," usmiala som sa. Nemať Zayna, zbláznim sa. Až teraz, keď som opäť s ním si uvedomujem ako veľmi mi po celý ten čas chýbal. Ako veľmi mi chýbal na mojich vystúpeniach, ako mi chýbal, keď som kvôli Simonovi nejedla ani nespala, ako mi chýbal, keď som sa tešila. Moja spriaznená duša.
"Ana? Pôjdeš si so mnou zakopať?" vletel do kuchyne Mark.
"Jasné, rada," usmiala som sa naňho a šla som s ním do záhrady.
Od Abby som odchádzala až neskoro večer. Viezli ma jej rodičia, ktorí šli na nejakú večeru a nechceli, aby som šla metrom alebo pešo.
Dnes ma doma nečakal len otec, ale aj Natalie a bosorka. Pretočila som očami a chcela som ísť do svojej izby, lenže ona mi zatarasila cestu.
"Tak toto nie, kde si bola?"
"Čo ťa je do toho? Nie si moja matka, ani babička ani nič."
"Ale bývaš v dome, kde býva moja malá vnučka, takže sa budeš správať slušne a nenecháš sa voziť domov cudzími chlapmi!"
"Čo?" civela som na ňu.
"Lilliana," oslovil ma otec opäť celým menom, čo som neznášala. "Kto bol ten muž, ktorý ťa práve priviezol?"
"Ten muž? Pozeral si sa z okna ty alebo si len počúval, čo ti povedala ona? Lebo ak by si sa pozeral ty, tak by si videl, že vystupujem zo zadného sedadla a spoznal by si auto Abbyných rodičov, ktorí ma priviezli obaja!"
"Ale prišla si neskoro!" ozvala sa bosorka. "A toto je dom mojej dcéry, budeš počúvať jej pravidlá."
"Jej alebo tvoje?"
"Ty jedna malá drzá nevďačná..."
"Mama prestaň!" ozvala sa Natalie.
"Nie nechaj ju nech to dopovie."
"Malá drzá voš... využívaš tvojho otca, lebo si rozmaznaná a len od neho ťaháš peniaze."
"Lebo som jeho dcéra, lebo celý život pracoval na tom, aby uživil svoju rodinu, svoje deti, čiže mňa a Beu, lebo s mamou celý život zveľaďovali majetok, aby som mohla študovať a mať sa dobre. Milujem svojho otca, hoci on mňa nie," povedala som a hlas sa mi takmer zlomil. Po tom všetkom, čo mi včera a dnes povedal viem, že ma nemá rád. Inak by mi veril. "A aj keď sa to tebe nepáči, mám právo na to, čo mi dáva, ak hovoríme o príživníkoch, tak by si sa najprv mala pozrieť do zrkadla. Toto je dom mojej matky a pokiaľ sa pamätám, ty nemáš žiadne právo vyhadzovať jej veci, nemáš právo ničiť vec, ktoré mi ostali po nej ako tú šálku ráno, ktorú si hodila na zem úmyselne a potom si mi ešte pristúpila ruku, aby som sa na tom porezala a nemáš právo ani zneužívať môjho otca a svoju vlastnú dcéru na to, aby si sa mala ty dobre!" skríkla som a ona mi vlepila.
"Vráť sa do pekla ty stará striga!" skríkla som a znova som vybehla z domu.
"Zayn?" vytočila som jeho číslo, keď som sedela v parku na lavičke. "Môžeš prísť?"
"Zlatko, čo sa deje?" spýtal sa ma, keď prišiel.
"Nechcem sa tam vrátiť. Nemala som sem nikdy chodiť. Nemala som sa z Ameriky vracať a mohla som žiť v tom, že otec ma má stále rád a verí mi," plakala som a rozpovedala som mu všetko, čo sa stalo od raňajok.
"Och, zlatko, to ma mrzí," pohladil ma po vlasoch. Chvíľu som mu ešte plakala na ramene a potom som si zotrela slzy a premýšľala som nad tým, čo urobím.
"Zajtra si musím ísť po veci. A potom si musím nájsť nejaký byt, kde budem tie dva mesiace. Malo by tam byť dosť peňazí aj na to, aby som utiahla školu. Na tie peniaze mi tá stará fúria nesiahne."
"Lilly, nemusíš si hľadať nový byt. Vo vile je predsa dosť miesta a chalani sa potešia, keď budeš s nami. Aj ja sa poteším," pohladil ma po tvári. "Ale stále si myslím, že sa to vyjasní. Tvoj otec ťa ľúbi. Nevieš si predstaviť ako mu chýbaš keď tu nie si. Vždy o tebe rozpráva s toľkou láskou."
"Nezastal sa ma. Uprednostnil ju. Veril jej a na mňa kričal, len aby jej vyhovel. Bolí to Zayn, veľmi to bolí. Okrem neho nemám nikoho."
"Máš mňa, chalanov, Abby a moju rodinu," usmial sa povzbudivo. "Poď, ideme k nám, moja mama robí najlepšiu horúcu čokoládu pod slnkom, uvidíš, že po nej ti bude lepšie."
"Ahoj mami," usmial sa Zayn, keď sme vošli.
"Zayn, srdiečko, Ana, si krásna, vyrástla si tak rýchlo," objala ma.
"Ďakujem, Tricia."
"Mami, môže u nás Lils ostať na noc?"
"Jasné," prikývla, keď zbadala na mojej tvári stopy po slzách. "Spravím vám horúcu čokoládu a usteliem v hosťovskej."
"To nebude treba, Lils bude spať u mňa," usmial sa Zayn a pobozkal mamu na líce.
"Ešte raz ďakujem," usmiala som sa na ňu a šla som za Zaynom.
Tricia nám priniesla hore čokoládu a nechala nás samých. Ja som z nej uchlipkávala a mlčala som. A Zayn tiež nehovoril nič. Len ma objímal, hladil ma po vlasoch a spieval mi do ucha nejakú ich pieseň.
"Mala by si spať, si unavená," šepol, keď videl, že sa mi zatvárajú oči.
"Budeš pri mne?"
"Budem, nikdy ťa neopustím. Budem ťa strážiť a chrániť."
"Zayn?"
"Áno Lils?"
"Nepôjdeme do domu na strome? Tam sa cítim bezpečne. Pripomína mi to detstvo... keď všetko bolo ešte fajn."
"Dobre, len vezmem deky," usmial sa a vstal z postele. Potom zobral deky, spacáky a šli sme ďaleko dozadu na ich záhradu. Potom sme vystúpili po rebríku až hore a ja som sa ocitla v našom domčeku.
"Je tu čisto," pozrela som naňho.
"Pripomínalo mi to tu teba, tak som sem chodil často. Ako som vravel, veľmi si mi chýbala," povzdychol si a ja som ho objala.
"Už ťa neopustím. Teraz, keď odídem do školy, tak si budeme písať a volať a navštevovať sa. Sľubujem. Neviem ako som to mohla bez teba zvládnuť."
"Neviem ako som to mohol zvládnuť bez teba," pobozkal ma do vlasov a potom nám ustlal v strede na dreve. Ľahla som si k nemu a obzerala som sa po izbe, ktorá v sebe niesla kopec spomienok.
"Ľúbim ťa Lils," šepol Zayn.
"Aj ja ťa ľúbim, Zayn," stúlila som sa mu na hrudi a spokojne som zaspala, lebo som vedela, že môj najlepší priateľ je pri mne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vikuska Vikuska | 15. května 2013 v 21:19 | Reagovat

Kraaasne, títo dvaja sa mi hrozne k sebe hodia.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama