They don't know about us - 5. Kapitola - Nedovolím aby si bola smutná... 1. Část

7. května 2013 v 16:00 | Abby |  They don't know about us




Po skúšobnom dni, kedy dostala prácu iba May sme sa vybrali na prechádzku po Londýne. Vedela som aká je May šťastná za tu prácu, síce sa to predo mnou snažila zakryť. Viem, že ju mrzelo, že mne to nevyšlo, no ja som jej nemohla dovoliť aby zahodila svoju šancu. Až príliš tvrdo makala aby sa z nej stala naozaj skvelá masérka. Kým ja som to tak povediac kúsok odflákla. Nikdy som netúžila masírovať, no s May som išla do všetkého. Vždy sme boli vo všetkom spoločne.

"Takže začínaš pozajtra?" pýtala som sa, kým som do seba hádzala hranolky.

"Uhm," prikývla a odpila si z kávy.

"May," oslovila som ju, keď som na nej stále videla, že je nesvoja z toho, že mňa nevzali.

"Hmm?" nadvihla tvár.

"To je dobré," chcela som ju v tom uistiť, keď v tom sme započuli hlasný krik, ktorý sa šíril z prednej časti reštaurácie. Pozrela som na May a spoločne sme si vymenili začudované pohľady. V pokoji sme dojedli a keď sme odchádzali vybrali sme sa predným východom, pretože sme boli zvedavé čo sa to tam deje.

"Ale to snáď nie," zašomrala som si popod nos, keď som pri pokladni zbadala chalanov z One Direction. Môj pohľad padol rovno na Harryho, ktorý mal na hlave čelenku, ktorá mu začesávala jeho vlasy dozadu. Stál tam a rozdával svoje úsmevy všade navôkol. Bol tak neskutočne roztomilý, že som nechápala ako mohol stráviť noc s niekým ako som ja. S obyčajným dievčaťom z malého mesta.

"Musíme vypadnúť," pozrela som sa na May, ktorá iba prikývla a rýchlo sme si na hlavy nasadili kapucňu. Jedno moje ja sa chcelo za ním rozbehnúť, no druhé moje ja mi v tom bránilo. Ak by Harry mal po tej noci záujem, neodišiel by bez slova. Nenechal by ma tam samú, no on to urobil. Čo znamenalo, že pre neho to bola záležitosť iba na jednu noc.

"Debil" skríkla zrazu May, ktorá kráčala predo mnou a do niekoho narazila. Ja osobne som toho chalana, do ktorého narazila vôbec nepoznala. Všimla som si však, že Liam na neho mávol rukou.

"Prepáč, strašne ma to mrzí ja som ti nechcela vynadať," ospravedlnila sa May, pričom som už na nej videla, že sa každú chvíľu nahlas rozosmeje. Presne tak ako vždy keď sa jej podarilo niečo urobiť.

"Nerob to" štuchla som do nej.

"Proste ho obíď a vypadnime!" naliehala som, no bolo to zbytočné. May vybuchla do hlasného smiechu, ktorý upútal pozornosť všetkých okolo. Sklonila som hlavu aby ma Harry nespoznal a schytila som May za ruku, ktorá sa snažila bojovať so svojím záchvatom, no bolo to zbytočné.

"Prepáč, berie na to lieky ale včera jej došli. Vážne ma to mrzí!" ospravedlnila som sa tomu chalanovi a rýchlo s ňou vyšla pred reštauráciu, kde už May predychávala.

"ČO sa stalo??" pýtala sa ma, keď chytila dych.
"Čo sa stalo??To sa pýtaš vážne??Nemohla si si to odpustiť? Celá reštaurácia na nás čumela, aj oni!!Určite nás spoznali!!" začala som hysterčiť.
"Prepáč, vieš, že toto ovládať neviem" sklonila smutne hlavu a ja som si povzdychla.
"Okey to nevadí, v pohode," odvetila som nakoniec, pretože som si uvedomila, že som reagovala prehnane. Spôsobilo to len to, že som ho znova videla a bola som z toho kúsok rozrušená. Objala som ju okolo ramien a spoločne sme sa vybrali domov. No po ceste sme narazili na ponuku práce do jedného hotela a May ma prinútila sa ešte v ten deň uchádzať o tú prácu. Popravde som tomu nedávala veľké šance, keďže som žiadne skúsenosti s recepčnou nemala. Nechala som im tam moje údaje a s May sme sa pobrali domov, kde sme si spokojne vyložili veci späť do skríň.

"Tak ako bolo prvý deň v práci?" pýtala som sa jej večer, keď dorazila z prvého dňa.

"Neskutočne. Edna je úžasná a hlavne ukecaná," nadšene si povzdychla.

"Takže ste si sadli," zasmiala som sa a ona iba prikývla.

O pár dní sa šťastie usmialo aj na mňa. Neviem akým zázrakom, možno do toho zasiahla vyššia moc, no bola som prijatá na miesto recepčnej. O týždeň na to som sa už usmievala za pultom na zákazníkov, ktorý sa prišli ubytovať do 5- hviezdičkového hotela v centre mesta. Všetko zrazu nasvedčovalo, že sa nám v Londýne bude naozaj dariť. S May sme zarábali celkom dobre, práce nás bavili a život v tomto meste sme si neskutočne zamilovali. Po víkendoch sme chodievali do podniku, ktorý sídlil cez ulicu kde sme bývali. Majiteľ nás tam už poznal a stali sa z nás celkom dobrý kamaráti. Myslela som si, že už sa nemá čo pokaziť, keď v tom mi jedno ráno zazvonil mobil.

"Jane?" ozvala sa rozrušene May, ktorá volala zo svojej práce.
"Halo? Áno, May čo sa deje?" vyplašene som sa pýtala, keď som počula jej hlas.
"Edna je v nemocnici je to s ňou vážne. Idem tam," oznámila mi a položila.

"To snáď nie," šepla som a išla som okamžite za vedúcim aby som si vybavila voľno. Vedela som aká je Edna pre May dôležitá. Neskutočne si ju obľúbila, celé dni ju iba ospevovala a rozprávala mi zážitky s ňou. Bola pre ňu ako jej stará mama v tomto svete, ktorý bol tak vzdialený od nášho domova.

"May," šepla som, keď som ju našla ako čaká v čakárni s tvárou zaborenou v dlaniach. Ani len nezareagovala a tak som si k nej iba sadla a silno ju objala. Chcela som, aby vedela, že v tom nie je sama. Že som tu pre ňu a vždy to tak bude.

"Je nám to ľúto, úprimnú sústrasť," oznámil nám lekár po pár minút čakania a May sa ešte viac rozplakala. Silnejšie som ju objala a snažila sa ju utešiť, no bolo to zbytočné. Ďalšie dni boli ťažké. Ja som si vzala týždennú dovolenku, cez ktorú som May pomohla zorganizovať pohreb, keďže Edna okrem May nikoho nemala.

"Ako sa cítiš?" opýtala som sa jej po pohrebe, na ktorom sme sa zúčastnili iba my.

"Fajn," povzdychla si.

"Iba si potrebujem oddýchnuť," dodala a zamkla sa v izbe. Tak veľmi som jej chcela pomôcť, no nevedela som ako. Trápilo ma, že som ju videla smutnú, no nič čo som obila ju nerozveselilo. Najhoršie však bolo, že som si už viac dovolenky nemohla zobrať, keď som chcela ešte voľno na Vianoce, ktoré sa blížili neskutočnou rýchlosťou.

"Dnes potiahnete až do večera," zahlásil mi šéf, keď som dorazila v pondelok ráno do roboty. Poslušne som prikývla, pretože som vedela, že i tak mi až príliš ustúpil. Doobedie mi utieklo rýchlo, pretože bolo veľa ľudí, no za obedom sa to vlieklo. Pár krát som zavolala May aby som sa uistila, že je v poriadku a potom som ďalej pracovala. Práve som vyplňovala jednu rezerváciu apartmánu na Silvestra, keď som započula známy hlas. Nadvihla som hlavu, no zvláštne bolo, že som toho chlapa nepoznala.

"Zasa ty?" vyvalil na mňa oči.

"Zasa ja?" nechápavo som zopakovala.

"Vy ste to dievča z Verony," prižmúril oči a mne skoro až zaskočilo.

"My sa poznáme?" neisto som sa opýtala.

"Som Paul," skúsil sa mi predstaviť, no bolo to zbytočné.

"Našiel som teba a tvoju kamarátku v noci na ceste," naznačoval ďalej a ja som podvihla obočím.

"Ty si to nepamätáš?" prekvapene na mňa pozrel a ja som pokrútila hlavou.

"V podstate sa ani nemám čo čudovať," zasmial sa a dodal: "V tom stave ako ste boli."
"Môžete mi vysvetliť o čom tu rozprávate?" nechápala som.
"Už budem musieť ísť," usmial sa miesto odpovede a odišiel. Pozorovala som ho až kým neodišiel do výťahu a rýchlo som vytočila May. Tá však nezdvíhala a mne prišli ďalší zákazníci, ktorým som sa musela venovať.
Bolo niečo pred deviatou keď som čakala na kolegyňu, ktorá ma mala vystriedať. Práve som si balila veci do kabely, keď niekto zazvonil na zvonček na recepcii, ktorý oznamoval príchod zákazníka. Vyšla som zo šatne s úsmevom, ktorý mi ale následne zamrzol.
"Takže Paul neklamal," usmieval sa Harry za pultom a celú si ma premeriaval.
"Čo- čo tu robíš?" zakoktala som sa a položila kabelu na pultík.
"Zvláštne. Ja mám na teba rovnakú otázku," odvetil, pričom sa rukami opieral o recepciu.
"Pracujem tu," odvetila som a na sucho som prehltla.
"Myslím, čo robíš tu v Londýne?" spresnil otázku a nadvihol obočím.
"Pracujem," zopakovala som moju odpoveď.
"Ako si tu už dlho?" pýtal sa ďalej.
"Nie dlho," pokrútila som hlavou a robila som sa, že listujem v papieroch, aby som sa nemusela pozerať na neho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama