They Don't Know About Us - 6. Kapitola - - Nové mesto si žiada nové známosti

14. května 2013 v 15:00 | May |  They don't know about us


Nenávidela som pohreby, v týchto veciach som naozaj citlivá a preto, som bola nesmierne šťastná, viac ako inokedy, že mám Jane. Ednin pohreb by som sa nedokázala zorganizovať, bolo to strašne stresujúce a deprimujúce, najhoršie však bolo, že na tom pohrebe bolo len pár ľudí, tí by sa naozaj dali spočítať na prstoch dvoch rúk. Dokonca prišiel aj Olly. Áno presne ten Olly Murs, spoznala som sa sním, pretože som ho raz masírovala, až neskôr mi povedal, že sa s Ednou poznajú už dlho a my sme sa tiež skamarátili.
"Ahoj, myslela som, že si na turné" pýtala som sa
"To som, ale keď som sa to dopočul musel som priletieť aj keď len na otočku" usmial sa zdvorilo
"Ďakujem" objala som ho
"To je samozrejmosť, teraz už musím bežať ale číslo máš ak budeš niečo potrebovať ozvi sa" hovoril
"Nie to je v pohode, nejako to zvládnem, ale ty sa môžeš ozvať ako na turné"
"Jasné, budem ti volať každý deň" zasmiali sme sa spolu
"Tak to som teda zvedavá" doberala som si ho a on potom odišiel. Po pohrebe sa nič nedialo, ja som do práce nechodila načo aj keď Edna zomrela. Štúdio ostalo zatvorené a ja som bývala stále doma, celé dni som preležala v posteli, nič sa mi nechcelo, bola som unavená a to som nič nerobila iba spala. Vedela som, že Jane je zo mňa smutná, dokonca si vzala kvoli mne aj týždeň voľna aby mohla byť pri mne, ale ja som si jednoducho nedokázala pomôcť, Edna mi chýbala a ja som nemala náladu naozaj na nič. Jane chodila do práce, naozaj sa jej darilo a ja som sa z nej tešila a cez víkendy som na jej veľké naliehanie chodila s ňOu do klubu na proti nášmu bytu. Boli sme tam naozaj každý víkend, dokonca sme poznali aj majiteľa, bol to sympaťák a bol milý a mala som taký pocit, že sa mu Jane páči. Ja som sa tam väčšinou posadila k baru a pila a pila. Raz sme takto znova dorazili do baru, už pred vstupom sa mi niečo nezdalo, obstávalo tam nejak moc ľudí ale my sme nemali problém, už nás poznali aj vyhadzovači tak nás hneď pustili dnu. Išli sme k baru, čo to popili a potom sa Jane vybrala do stredu parketu, sledovala som ju a usmievala sa. Ja som dopíjala svoju vodku s džúsom a premýšľala, najskôr nad nesmrteľnosťou chrústa, keď si niekto vedľa mňa prisadol. Nevenovala som mu pozornosť a ďalej som krúžila prstom po okraji pohára, no dotyčný si odkašľal, aj tak som sa na neho nepozrela, len som sa ozvala
"Čo tu tak sama kráska?" prehovoril zrazu
"No to si zo mňa robíš asi srandu nie??Na toto zvyčajne balíš baby??Vážne??A očividne to nezaberá..hm mal by si sa zamyslieť prečo asi" upierala som svoj zrak na pohár a hovorila
"P-Prosím??" koktal
"O čo ma prosíš??Akurát ti môžem povedať, že také trápne frázy ti môžu zbaliť jedine nejakú štetku a nie normálne dievča, pretože normálne inteligentné dievča, by sa teraz postavilo a dala ti zato facku" vysvetľovala som
"Uhm...Tak prečo to nespravíš??" opýtal sa zrazu
"Pretože..ja som o sebe nikdy netvrdila, že som normálna" konečne som podvihla zrak a uvidela muža vedľa seba a zamrzla "No do riti,očividne nie som" dodala som, muž sa začal smiať
"Hej páčiš sa mi, ja som Jay" podal mi ruku
"Ehm..May, prepáč ja som nevedela..ja..že..ty..a..že.." radšej som stíchla
"Nevadí, som rád, že si bola úprimná, aspoň už viem v čom robím chybu" zasmial sa a ja trápne sním
"Uhm..ty a chybu??Neviem si predstaviť dievča,, ktoré by ťa odmietlo" priznala som, naozaj som nechápala tejto bizardnej situácii. Sedím v bare s Jayom Mcguinessom, spevákom s The Wanted a vážne mu hovorím ako má baliť baby??Tak to je gól
"No je pravda, že sa ich veľa nenašlo, ale myslím, že to bolo skôr pre môj výzor ako preto, čo som hovoril ale očividne ty si jedna z nich" pozoroval ma
"Prepáč, ja len že bola to naozaj trápna hláška" priznala som a sklopila hlavu
"Hej ja viem" začal sa smiať "Ale vieš, pomáha mi celkom dobre odhadnúť dievčatá, tie ktoré na ňu nezaberú stoja za ďalšiu konverzáciu a tie ostatné je jasné, že vedia kto som" zamyslel som
"Ehm..ale ja viem kto si!" poznamenala som
"Teraz možno vieš, ale keď si mi nadávala tak si to nevedela" smial sa
"To je fakt" odmlčala som sa
"Tak čo ty tu??" ozvali sme sa zrazu naraz a začali sa smiať
"Vystupovali sme tu aj s chalanmi" vysvetlil
"No ja sem chodím s kamoškou každý víkend" ukázala som na Jane ktorá sa vrtela na parkete
"Aha to je super a prečo netancuješ s ňou?" pýtal sa
"Nemám náladu, poväčšine tu len sedím a opíjam sa"
"Aha..no tak to je veľmi..hm.." odmlčal sa znova
"Hlúpe??" dokončila som za neho
"Áno, je to hlúpe" začali sme sa smiať
"Ja viem, to len..." stíchla som
"Ty čo?" vyzvedal
"Ale to nič" zarazila som sa
"Ale no tak, povedz mi to vidím, že niečo nie je v poriadku a popravde, páčiš sa mi, si milá a dá sa s tebou porozprávať, nie si ako ostatné fanynky" hovoril
"Vážne??" nadvihla som obočie
"No vieš, nekričíš, nepištíš a neomdlela si, keď si zistila kto som. Takže" oprel na mňa zrak
"Ale to ešte môžem" zasmiala som sa a on na mňa nechápavo pozrel, začala som pišťať a kvičať
"Aaaaaaaaaaaaah to je Jay...oooh to nieje možné" kvičala som, kým mi nezakryl ústa rukou, všetci pri bare sa na nás dívali
"Prestaň čo to robíš?? Ty nie si normálna" hovoril
"Už som ti predsa povedala, že to som nikdy netvrdila" zasmiala som sa a on sa po chvíli pridal
"Ty si blázon, musím ti predstaviť chalanov" povedal a zrazu ma niekam ťahal
"Hej počkaj, kam ma to berieš??" hovorila som stále ale on nepočúval a ťahal ma do VIP boxu. Zrazu som ich uvidela, sedeli všetci okolo stola a boli dokonalí, krásny jasné, že nie ako One Direction, ale predsa len.
"Ale, ale Jay, našiel si si dnešnú obeť nejak rýchlo" zasmial sa Max
"Tak kráska ako sa voláš??" ozval sa Tom, zamračila som sa a Jay sa začal smiať, ostatný nechápali
"Teraz sa priznaj!!" pozrela som na neho "Ty od neho alebo on od teba??" spýtala som sa nakoniec
"Určite ja od neho, to on ma to naučil je to jeho vina, mala by si mu to vysvetliť" rehotal sa ako blázon
"Nemám čas mu to tu vysvetľovať, ktovie či by to pochopil v tomto stave, myslím, že by si im to mal všetkým!!" zdôraznila som to slovo "Vysvetliť doma!" zasmiala som sa aj ja
"O čo ide??" ozval sa Nathan
"Vysvetlím vám to zajtra chalani, toto je May" predstavil ma, každý z nich sa postavil a podal mi ruku
"Teší ma" usmievala som sa, chvíľu som s nimi ešte kecala, bola s nimi vážne sranda, vymenili sme si čísla a dohodli sa, že niekam ešte skočíme a ja som sa vybrala za Jane. Odišli sme domov a viac neriešili, ani som jej o nich nehovorila, pretože viem, že si o nich myslí, že je to len banda gayov. Dni ubiehali a nič prevratné sa teda nedialo, Jane chodila do práce a ja som si s Jay písala a volala skoro každý deň, občas ma prišiel aj navštíviť, keď bola Jane v práci, vážne sme sa skamarátili.
Jedného dňa sa mi znova nechcelo vôbec z postele, Jane bola v práci a tak som prespala celý deň až kým neprišla Jane, klopala na dvere ale neotvárala som ani sa neozývala, chcela som spať, no ona neodišla
"No taak May," sadla si ku mne na posteľ
"Hmm?"
"Mala by si sa dať dokopy," hovorila ustarostene
"Uhm,"
"Čo keby sme si pozreli film?" navrhla "A žiadne nie nechcem počuť." Dodala
"Mne sa nechce,"
"To som sa nepýtala. Ak to nepôjde po dobrom, tak prisahám, že ťa z tej posteli vytiahnem násilím,"
"Tak to si pozriem," odvrkla som, no ona zo mňa strhla paplón a ťahala ma nohu
"Jane!" kričala som a nechcela sa pustiť postele, v tom ma začala štekliť, to som nevydržala.
"Dobre, dobre! Vyhrala si!" rezignovala som, išli sme do obývačky a pustili si film. Bol to po dlhej dobe zasa super večer. Vtedy som si uvedomila, že Edna by ma nakopala do zadku keby mohla, keby ma takto videla, nechcela by aby som bola smutná takú dlhú dobu, pravdepodobne by nechcela aby som bola vôbec smutná.
Chcela som začať znova naplno žiť, baviť sa a užívať si no ani len vo sne by ma nenapadlo, že sa mi to splní tak skoro. Bola streda večer a ja som sedela v obývačke, keď došla Jane z práce, zdala sa mi nejaká divná, zamyslená, hneď odišla do izby a ráno zasa skoro do práce, takže som sa jej nestihla opýtať, čo sa deje.
"Večer sa jej spýtam" napadlo ma, celý deň som upratovala nech to tu vyzerá ako u dievčat. Potom som si sadla k telke a dívala sa na maratón filmov, zabalená v ruke, som vyjedala chipsy, haribo cukríky a všetko možné. Keď došla Jane z práce, mala plné ruky tašiek
"Vykradla si potraviny?"
"Nie, iba mi prišla výplata," zasmiala sa a vybaľovala nákup, išla som sa teda osprchovať a kúsok skultúrniť, keď som uvidela všetok ten alkohol, ktorý Jane ukrývala do chladničky.
"Dobre a teraz pravdu,"
"Akú?" tvárila sa ako neviniatko
"To všetko jedlo, alkohol v chladničke. Čo oslavujeme?" vedela som, že niečo chystá
"Nič,"
"Jane," zložila som si ruky na prsiach
"Dozvieš sa," usmiala sa a zrazu niekto zazvonil
"To budú určite oni," dodala a prechádzala okolo mňa
"Oni?" nechápala som, išla som pomaly za ňou a skoro dostala infarkt, keď som zbadala päť chalanov, pred našimi dverami, nebolo by to nič čudné, keby nemal každý z nich v ruke ružu a neboli to ONE DIRECTION "No boha" napadlo ma
"Ste presný" začula som Jane
"To si zo mňa asi robíte srandu," prehovorila som zťažka
"Prekvapenie!" vstúpil dnu Louis, a silno ma objal , pripadalo to tak len mne alebo sa naozaj správal, že ma pozná už dlho??Nechápala som.
"Tá je pre teba," ozval sa Louis a podal mi ružu, dal mi bozk na tvár a poodstúpil, vystriedali sa pri mne všetci, všetci ma pobozkali a vložili mi do rúk ružu
"Takže sa znova vidíme," zoširoka sa usmial Liam a pobozkal ma tiež
"Aké prekvapivé," zasmiala som sa nervózne a hodila pohľad smerom na Jane, mala som chuť ju zabiť, vyzerám ako príšera z hlbín a ona si pozve One Direction a ani sa mi otom nezmieni, aké pohodlné. Kráčala som pomaly do obývačky a chalani za mnou, prvý išiel Niall, ten ma z nich znervózňoval najviac, pretože sa mi z nich najviac páčil, ešte keď sme ich nepoznali a ja som bola len fanynka, vlastne stále som len fanynka, nič sa nezmenilo aj keď sú u nás v obývačke, tvária sa ako doma a normálne sa bavíme. NIall začal brnkať na gitare a mne prešli po chrbte zimomriavky . Litle things bola prvá, potom Moments Niall sa pri svojom sóle na mňa divne pozeral a ja som sa cítila zvláštne, nedokázala som odtrhnúť pohľad od jeho očí nakoniec sa mi to podarilo a viac som sa na neho už nepozrela. Potom zaspievali ešte Torn a zrýchlili sme, bavila som sa dlhej dobe naozaj skvele smiali sme sa, s Louisom sme po sebe hádzali čudné ksichty, ktoré nikto nechápal, stým chalanom som si akoby rozumela bez slov, bolo to naozaj úžasné, chápali sme svoje vtipy a uťahovali sme si z ostatných. Do toho sme samozrejme pili a nie málo, jedli a proste si užívali ako starý priatelia. Zapli sme hudbu a prvý vyskočil tancovať Louis, tak to bolo naozaj veľmi vtipné potom sa k nemu pridal aj Niall, ten chlapec ma znervózňoval, snažila som sa mu vyhýbať, nedívať sa na neho ale nešlo to vždy tak ľahko, jeho pohľad som cítila na sebe totižto skoro stále.
"Tak čo na to hovoríš?" šepla mi zrazu Jane, ktorá sa pri mne zjavila
"Zabijem ťa," odvrkla som
"Zabijem ťa za ten šok, no ďakujem. Toto ešte pre mňa nikto nikdy neurobil," objala som ju, nedá sa ani opísať aká som vďačná, že ju mám. No samozrejme nás niekto musel vyrušiť a kto iný by to mohol byť než ten debil Harry, mala som ho rada ako člena skupiny ale ako osobu, niečo mi na ňom neskutočne vadilo,+ ten malý detail ako sa zachoval k Jane v Taliansku mu tiež veľmi nepomohol
"To bude tým, že nikto z tvojich blízkych ich nepozná osobne," zasmiala sa, Harry ju zrazu ťahal za ruku
"Nevidíš, že máme osobnú chvíľku?" zazrela som na neho
"P- prepáč," koktal
"To je dobré," šepla a odišli na balkón. Ja som sa vrátila k chalanom
"Takže" začala som a všetci sa na mňa obrátili "TY!" ukázala som na Liama
"Áno??" opýtal sa prekvapene
"V tom parku, prehrávala som si náš rozhovor stále dokola, nepovedala som ti ako sa volám!!" nepýtala som sa, len som mu to oznamovala a čakala čo mi povie
"No uhm..vlastne hovorila, nepamätáš??" pýtal sa
"Myslíš, že keby som si to pamätala tak sa na to teraz pýtam??No tak, všetci hovoria, že si ten najinteligentnejší zo skupiny, ak je to pravda, tak nám boh pomáhaj" hovorila som ale posledné slová som už len šomrala dúfajúc, že to nezačujú
"Hej to sme počuli!" skríkol Zayn
"ČO??" hrala som nechápavú
"To o tej inteligencii" doplnil ho Niall a ja som ostala ticho, čo teraz??Ticho sa prehlbovalo
"Ach do riti, prosím teraz nie" behalo mi hlavou, to ticho začínalo byť naozaj trápne, 8párov očí sa na mňa upieralo a ja som nevedela, čo robiť. Zrazu Louis zažmurkal a začal na prstoch odpočítavať nechápala som čo robí ale ďalej som to ani nevládala riešiť vybuchla som do záchvatu smiechu
"Vedel som to!!" skríkol Louis a všetci ostatný sa ku mne pripojili, potom sme sa k tomu už nevracali, všimla som si ale, že sa otvorili dvere na balkón stáli vo dverách aj Jane aj Harry a niečom diskutovali
"Kto z vás má najlepšiu mušku??" opýtala som sa náhle
"Ja!" skríkol Niall
"Tak na, ak trafíš Harryho dostaneš odmenu ak nie máš trest" žmurkla som a podala mu papuču
"To nedáš NIall, nedáš" hovorili ostatný, Niall sa zahnal a trafil Jane
"Somár nie ju!!" buchla dom ho do ramena
"Sorry, to malo byť do Hazzy!" zakričal Niall
"A teraz tvoj trest" usmial som sa "Zatancuj nám opicu" smiala som sa a ostatný tiež. Niall začal tancovať a to bol len začiatok, večer nemal konca, Liam sa rozprával s tým najinteligentnejším zo skupiny, čiže sám zo sebou v rohu izby. Zayn tancoval ale sám, nikoho ku sebe nechcel, Louis behal s píšťalkou a každému pískal do ucha, Harry sa ožral ako také nekultúrne prasa a Niall ten si išiel svoje a nikoho nevnímal, no a my s Jane sme si užívali. Pri pohľade na nich sa inak ani nedalo.
Ráno som sa prebrala na bolesť hlavy, poobzerala som sa a v mojej izbe bol hrozný bodrel, vyšla som do obývačky a tam to bolo ešte horšie no niečo tu dobre voňalo. V kuchyni sme mali na stole nachystané raňajky aj s odkazom
"Dobré ráno slniečka,
Museli sme sa vypariť, máme nejaké fotenia a rozhovory ale stihli sme vám pripraviť aj raňajky (Lou a Harry), nie je ich veľa lebo Niall polovicu zožral tak prepáčte ale obráťte sa so sťažnosťami na neho, máme vás radi a ozveme sa
Lou,Niall,Harry,Liam a Zayn xoxo
"No to je dosť" zasmiala som sa a vzala si jednu palacinku. Chvíľu po mne sa prebudila aj Jane, najedli sme sa a rozprávali sa
"Ďakujem, naozaj ti ďakujem, že si ich sem zavolala kvôli mne, aj keď stále nerozumiem ako sa ti to podarilo" hovorila som
"To vieš, mám svoje tajné zbrane" zasmiala sa
"No to iste" vyplazila som jej jazyk "Hej ty Jane, asi by sme si mali zabookovať letenky domov" navrhla som
"Asi máš pravdu, veď o chvíľu by sme mali už aj cestovať, musíme sa zbaliť" hovorila a hneď vytáčala telefón a volala na letisko. Zabookovala letenky a my sme sa rozišli baliť. Mali sme odísť domov na Vianoce ale len na týždeň, na viac by Jane nedostala voľno, pretože ho veľa minula so mnou po smrti Edny. Všetkým som napísala, že odchádzam na Vianoce domov a že nech ma neotravujú, že chcem byť s rodinnou, Olly samozrejme odpísal, že akonáhle dorazím späť do Londýna napíše a zavolá. Jay bol tvrdohlavejší a nedal sa len tak odbiť, takže som mu musela sľúbiť, sms každý večer a volanie na skype každý druhý, no čo s kamarátmi je to ťažké. A to ani nehovorím o Louisovi, ten sa mi vyhrážal že bude volať aj písať, kým sa neozvem a bude ma otravovať, takže sním by som mala volať každý deň, naozaj krása.
Odleteli sme a pristáli v Bratislave
"Och domov sladký domov" ozvala som sa ironicky, Jane sa len zasmiala
"Je to len týždeň, o týždeň o takomto čase budeme stáť znova tu a odlietať domov" hovorila a tak sme sa rozlúčili a každá išla vlastným smerom. Rodina mi naozaj chýbala, na štedrý deň, to bolo bláznivé a úžasné, rozdali sme si darčeky a len sa rozprávali, pili a proste si užívali ten spoločný čas, keď sme pokope celá bláznivá família. Musela som sa na chvíľu vytratiť a povolať všetkým priateľom, Louis nechcel ani za toho končiť tak som ho musela vypnúť a odísť. Takto to šlo celé dni, stihla som sa stretnúť aj s niektorými starými priateľmi, zaujímavé zmeny naozaj, ale veľmi ma to netrápilo, zvolila som si vlastnú cestu ďaleko od všetkých, takže teraz už bolo na ľútosť alebo iné veci neskoro. Ale samozrejme, nič som neľutovala, darilo sa mi skvelo a Londýn som milovala. Ubehol týždeň a bolo na čase, letieť späť.
"No ahoj tak ako bolo??" zvítala som sa s Jane na letisku
"Ahoj ale super, ale teším sa späť" usmievala sa
"Hej, ja tiež" súhlasila som, počas letu sme si rozprávali všetky možné aj nemožné zážitky, pristáli sme a cestovali domov. Na záznamníku sme mali 26odkazov
"No do riti, to komu sme tak chýbali" smiali sme sa s Jane a pustili ich, väčšina bola od chalanov ale 4 správy boli od Edninho právnika vraj sa musí so mnou stretnúť a niečo mi oznámiť
"Kto vie, čo chce" hovorila som si
"Zavolaj mu asi je to dôležité" súrila ma Jane
"Dobre, dobre, pokoj" odbila som ju a zavolala na to číslo. Ihneď mi zdvihol nejaký pán, hlas mal príjemný, dohodli sme sa na stretnutí hneď druhý deň. Celú noc som premýšľala čo asi chce a nakoniec som zaspala. Ráno ma zobudil telefón, volal mi Olly
"Dobré ránko" vedela som, že sa usmieva
"Ako komu, ja som mohla ešte spať" odvetila som
"Hm, tak to som ťa zobudil, čo viac si človek môže priať" zasmial sa
"Jasné, keď ho zobudí sám veľký Olly Murs, no jasné, veď ja už môžem umrieť, šťastná a spokojná, ďakujem ti" odriekavala som a on sa iba smial
"Fajn vidím, že si zas raz príjemná ako chrípka tak ti zavolám neskôr, len som ťa chcel privítať doma" povedal a vypol
Pozbierala som sa z postele, keďže ma už zobudil a bežala sa osprchovať, čudovala som sa, že ma vlastne nezobudil až tak skoro a za hodinu mám to stretnutie s právnikom. Jane stále spala aj keď som odchádzala, aspoň, že si mohla vziať voľno aj na dnes. Dorazila som do útulnej kaviarne a rozhliadla sa, uvidela som staršieho pána s briadkou ako na mňa máva. Prisadla som si k nemu a on hneď spustil stým, že nemá času nazvyš. Všetko mi vyrozprával a ja som len sedela a počúvala ho s otvorenými ústami, nakoniec si vypýtal číslo môjho účtu a so slovami, že všetko vybaví čo najskôr ma tam nechal sedieť. Chvíľu som to ešte spracovávala a potom som sa mlčky postavila a odišla domov. Po ceste som si to začalo naplno uvedomovať a rozbehla som sa domov, vrútila som sa do bytu, a vrieskala
"Čo ti preboha je??Vyhrala si milión či čo??" smiala sa Jane
"Nie zdedila a keby len jeden" smiala som sa a rýchlo ju objímala
"Čože??" nechápala
"No Edna nám, teda mne ale to je jedno odkázala milióny a wellness štúdio" skákala som ako choré teľa
"To nemyslíš vážne?" neverila Jane
"Myslíš, že by som si z teba v tomto uťahovala??" pozrela som sa na ňu
"Ahhhhhh" začali sme pískať obe, tancovali sme a tešili sa. Bolo to neskutočné
"ĎAKUJEM EDNA!!!" pomyslela som si
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama