Trouble In Love - 9. Kapitola

7. května 2013 v 15:54 | Sophie |  Trouble in Love



Ráno sme sa na chalanoch dobre pobavili. Vyzerali presne tak ako mali vyzerat. Bez laku na vlasy to bolo dosť... vtipné. Viac ako dosť. Vlasy im stáli na všetky strany a nemohli sa učesať, lebo by porušli pravidlá. Keď sme im povedali, že ideme do obchodu, neboli nadšení, ale mali smolu.
"Ak nevystúpite, hodím vám tam lak!" vravela som im a dupala som nohou pri aute.
"To by si nespravila," pozrel na mňa Loui zamračene.
"Ale spravila," zasmiala sa Aly a chlapčekovia konečne ráčili vystúpiť.
Keď sme im dali zoznam do ruky, civeli naňho ako na výplatnú listinu a potom civeli na nás, až kým sa Niall nespamätal a nevzal vozík. S Aly sme im nadšene zamávali a skočili vedľa do obchodu s oblečením, v ktorom nič nebolo a potom sme šli na topánky. Prechádzali sme sa pomedzi obuv, keď som začula niečo, čo ma zaujalo.
"Oni sú takí krásni. A tak úžasne spievajú!"
"Aly," šepla som a zákerne som sa usmiala.
"Čo je?" spýtala sa ma prekvapene a ja som jej ukázala na fanynky.
"Počuli ste ich nový song?"
"Napadlo ti to, čo mne?" pozrela na mňa a ja som s úsmevom číslo dvanásť prikývla.
"Počuj, len sa mi to zdalo alebo som vedľa v obchode videla Louisa s Harrym?" povedala som akože tajne, ale tak, aby nás slečny vedľa počuli. Po tejto vete sa fanynky zbláznili a bežali za chalanmi a my sme šli za fanynkami, lebo toto sme si nemohli nechať ujsť.
"Podpíšeš sa mi? Odfotíš sa so mnou? Môžem ťa objať? Ja neverím, ja vás vidím naživo! Ste skvelí! A čo tu robíte? Ehm a čo, máte s vlasmi?" prekrikovali sa jedna cez druhp a poslednú vetu sme s Aly nevykryli a kosili sme sa.
"Ehm, ehm!" objavil sa pri nás Zayn.
"Potrebujete poradiť?" usmiala som sa sladko.
"No nakúpiť podľa toho zoznamu," ukázal nám Harry zoznam, v ktorom boli tri položky vyškrtnuté a prázdny košík. Keď som videla, koľko im toho ešte treba, s Aly sme odišli v záchvate smiechu.
"Toto neprežijem," smiala sa Aly a oprela sa o regál.
"Pozor!" skríkla som, ale už bolo neskoro. Regál spadol a my sme ostali v záplave cestovín. Okamžite sa pri nás pristavili všetci, ktorí v tej chvíli nakupovali. My s Aly sme plakali od smiechu, chalani nás fotili a predavač nás vyhodil.
"Toto sa môže stáť len nám," hovorila som, keď sme sa smiali pri aute ako bláznivé.
"Ako inak, vy dve ste prírodná katastrofa," došiel k nám Loui so smiechom a pre istotu kontroloval auto, či sme nezničili aj to.
"To sa stáva," mykla plecom Aly.
"Ako keby sa vám nikdy nič podobné nestalo, Tommo," usmiala som sa.
"No nám sa tiež stávajú zaujímavé veci," usmial sa tiež a ja som nemohla odtrhnúť oči od toho úsmevu. Chvíľu bolo ticho a potom sa Aly spýtala, ako dlho ešte. Loui na to ukázal karavánu, ktorá šla oproti nám.
Naložiť to do auta nám trvalo asi pol hodiny, ale zvládli sme to a potom sme už frčali domov, kde ostali Emma s mojim bratom osamote a ja som sa bála toho, že sa vrhnú buď po sebe alebo na seba a nevedela som, čo by bolo horšie.
"Nechápem, ako sa vám to podarilo," culil sa Liam pri spomienke na nás a cestoviny.
"Mňa sa nepýtaj," krútila som hlavou a ukázala som na Aly, ktorá nám poskytla príklad na to koľkokrát môžeme v jednej vete použiť slovo držať v akejkoľvek podobe.
"Sme tu!" oznámil Louis.
"Vďaka za osvietenie," uškrnula som sa a Aly sa len držala, aby znova nevybuchla.
Emma a následne aj Daniel mali na tvári úplne rovnaký výraz, keď videli, koľko sme toho nakúpili. S Aly sme len pokrčili ramenami a kým šla ona zavolať hore mame, ja aj chalani sme sa zvalili na terasu. Niall chvíľu pozeral na kreslo a potom sa rozhodol, že pôjde radšej do kuchyne.
"Tak ja mu to kreslo uvoľním, tlačím sa tu na gauči a on odíde," odfrkla som si.
"Tebe sa tu nepáči?" spýtal sa Loui, o ktorého som sa opierala. Nohy som mala vyložené na Liamových stehnách.
"To som nepovedala," hájila som sa, lebo som videla, že chalani majú iskričky v očiach.
"Útok," zahlásil Harry a ty blázni ma začali štekliť.
"Nieeee!!! Prestaňte!" smiala som sa ako najatá a oni so mnou.
Zrazu za nami prišla Emma a vyzerala zvláštne. Všimla som si, že Aly vybehla na poschodie a so zdvihnutým obočím som pozrela na Em.
"Čo sa jej stalo?"
"Neviem, je rozrušená a stále spomína Charlie a to, že sa musí vrátiť."
"Odveziem ju," ponúkol sa Harry. Pozrela som naňho a usmiala som sa pre seba. Harold, Harold. Koľká ochota, hovorila som si v duchu. O chvíľu na to zbehla Aly a vyzerala, že ani nevie, kto sedí vedľa nej v aute.
"Zavolaj späť!" skríkol Louis na Harryho. Ten prikývol a zaradil spiatočku, aby mohol vycúvať.
Keď odišli, všetci sme stíchli. Nikto z nás nevedel, čo sa stalo, čo rozrušilo Aly a ako veľmi vážne to je, no podľa jej správania sme si boli takmer istí, že to bolo veľmi zlé. Mala som z toho zlý pocit. Vstala som od ostatných, ktorí ticho sedeli v kuchyni pri Emme, ktorá varila, no bola rovnako zamyslená ako my všetci a šla som k jazeru. Posadila som sa na zvalený peň, ktorý tam bol a civela som pred seba.
Zrazu si ku mne prisadol niekto v pruhovanom tričku. Zdvihla som k nemu pohľad, pousmiala som sa a zložila som si hlavu na Louisove rameno. Objal ma okolo ramien a spolu sme mlčali, až kým po nás neprišiel Liam, aby sme sa šli najesť.
Uprostred obeda Emme zazvonil mobil. Volal jej Harry, ktorý ju poprosil, aby ho dala na odposluch.
"Haz, čo sa deje?" spýtal sa nedočkavo Zayn.
"Alyssa s Charlie sú u nás. Ich mamka je mŕtva. Viac neviem. Mali byste prísť."
"Ideme," odvetila som a zmizla som na poschodí, kde som si začala baliť veci. Chuderka Aly. A malá Charlie. Viem presne ako sa musí cítiť. Moja mamina zomrela len pred pár mesiacmi a stále to bolí. A ja mám aspoň ocina a Daniela. Ony dve ostali samé.
S pobaleným kufrom som zišla dole a videla som ako na terase oproti sebe stoja Emma s mojim bratom a niečo po sebe kričia. Daniel sa potom namosúrene otočil, hodil cestovku do auta a odišiel. Kufor som položila k dverám a šla som do obývačky, kde ležal Niall na gauči.
"Niall? Si v poriadku?"
"Hej, len na mňa asi niečo lezie," šepol a tvárou mu prebehol kŕč.
"Braček, čo ti je?" zišiel dole Liam a posadil sa na konferenčný stolík tak, aby naňho videl. Keď Niall zaskučal, pozreli sme na seba.
"Ideme?" zišli dolu Zayn a Loui.
"Nie, Niall nie je v poriadku, čo budeme robiť?" pozrela som na nich.
"Vy choďte, my tu ostaneme," povedala Em. "Dám mu nejaké tabletky a zajtra, keď mu bude lepšie, dôjdeme za vami."
"Ja neviem," šepla som. Aly ma potrebovala, ale Niall vyzeral, že mu je strašne zle. Nechcela som si vyberať medzi mojimi priateľmi.
"Choďte," povedal Niall a usmial sa na nás.
"Daj naňho pozor," poprosil Liam a spolu sme sadli do auta. Zayn si sadol za volant, Liam vedľa neho a ja s Louim sme sadli do zadu. V aute bolo neprirodzené ticho. Chalani nespievali, ani si zo seba neuťahovali, len mlčali. Pozrela som von oknom a povzdychla som si. Zrazu som na kolene pocítila Louisovu dlaň. Pozrela som naňho a keď sa povzbudzujúco usmial, oprela som sa oňho.
Keď sme konečne zaparkovali, napoly som driemala. Cesta ma uspala, takže som sa musela najprv rozpozerať, kde vlastne sme, kým som si uvedomila, že sme doma. Kým chalani vykladali kufre, ja som šla rovno k Stylesovcom.
"Už ste tu?" usmiala sa na nás Anne.
"Práve sme došli. Kde sú?"
"Obe sú v obývačke s Harrym."
"Charlie to už vie?"
"Pred chvíľou sme jej to povedali," odvetila mi.
"Och bože."
"Zlatko, budú v poriadku," pozrela na mňa starostlivo. Anne bola úžasný človek. Starala sa o všetkých, ktorých milovala. Keď mi zomrela mama, bola pri mne po celý čas. Keď som plakala, keď som sa budila s krikom, keď som potrebovala radu matky šla som potom za ňou. Viem, že tu bude aj pre Charlie a Alyssu. Viem, že si ich hrozne obľúbila aže jej na nich záleží.
"Viem, že budú, ale... keď si pomyslím na to, aké sú tie prvé mesiace ťažké, tak mi je na nič. Ja som mala ocina, ale Alyssa je sama na Charlie."
"Má nás. Spolu to zvládneme. Budeme jej všetci pomáhať. Chlapci, ty s Emmou, ja, určite aj Daniel a tvoj otec. Bude to v poriadku," povedala a ja som prikývla a vbehla do obývačky. Alyssa sa snažila usmievať kvôli Charlie, ale vyzerala, že nemá ďaleko od zrútenia. Harry sedel vedľa nej a držal ju za ruku a malá Charlie kreslila na papier anjelov.
"Aly," šepla som a prišla som k nej. Keď sa postavila, silno som ju objala. "Je mi to tak veľmi ľúto."
Dnu prišli aj chlapci, ktorí ju tiež vyobjímali a potom sme si posadali k nim. Zrazu sa Harry akoby uvedomil a pozrel na nás.
"Kde ste nechali sestru a Niallera?"
"Na chate. Niallovi prišlo zle."
"Charlie, zlato, poď papať," zakričala Anne z kuchyne. Charlie pozrela na nás a premýšľala, čo má robiť.
"Nechcem ísť sama. Aly? Pôjdeš so mnou."
"Zlatko, ja teraz nie som hladná."
"Poď zlatko, idem s tebou," usmiala som sa na ňu a podala som jej ruku. Malá ju chytila a cupkala vedľa mňa. Aly na mňa pozrela a šepla ďakujem.
"Vieš o tom, že moja mamka je teraz anjel?" spýtala sa ma Charlie, keď si sadla k stolu. Pozrela som na ňu a ona si smutne povzdychla. "Ale teraz ju už neuvidím."
"Vieš, Charlie, aj moja mamka je anjel."
"Tiež odišla tak ako moja?"
"Áno," pritakala som. "Moja mamka odišla pred pár mesiacmi. Teraz asi potrebujú v nebi veľa anjelov," usmiala som sa na ňu a malá ma sústredene počúvala. "Vieš, niekedy tam v nebi potrebujú anjelov a tak vezmú tie najkrajšie osoby, ktoré sú na zemi, aby im pomohli. A tvoju mamku potrebovali, tak z nej spravili anjela. A ona ťa teraz bude strážiť a dávať na teba stále pozor a hoci ju ty neuvidíš, ona tu bude stále."
"Naozaj?"
"Naozaj," pritakala som.
"Takže ma neopustila?"
"Nie, zlatíčko. Maminka ťa ľúbila, ale musela odísť. A ty tu máš Alyssu, ktorá ťa ľúbi, máš tu mňa, Emmu, Anne a chlapcov, ktorí ťa zbožňujú," pohladila som ju po hlavičke.
"Ja viem," povedala. "Len mi bude smutno, keď ju už nebudem môcť objať. Tebe nie je smutno za tvojou mamičkou?"
"Je a veľmi. Ale vždy, keď mi je smutno, tak sa pozriem na jej fotku a potom na nebo. Lebo ona je niekde tam a vidí ma a nechce, aby som bola smutná. Preto sa usmievam, lebo jej by sa to páčilo. preto ani ty nesmieš byť smutná. Lebo potom tvoja mamka bude tiež a videla si už smutných anjelov?"
"Nie," pokrútila hlavou.
"Tak vidíš," usmiala som sa na ňu. Keď dojedla, hneď bežala za Anne, aby jej pustila nejakú rozprávku a ja som sa pridala k osadenstvu v obývačke.
"Ďakujem," pozrela na mňa Aly. "Nevedela som, ako jej to mám povedať."
"To je v poriadku, na to sa ťažko hľadajú slová. Hlavne, keď sama nevieš, ako si to máš vysvetliť. Ver mi, poznám to," prisadla som si k nej a chalani dišli za Anne.
"Ako dlho?" spýtala sa ma Aly.
"Šok pár dní. Bolesť... spýtaj sa ma o desať rokov, dnes ti viem povedať len to, že stále. No bojím sa, že aj o desať rokov bude odpoveď rovnaká."
"Charlie už spí," oznámila Anne. "A ty by si si mala tiež oddýchnuť, zlatko. Môžeš ísť do izby k Em, kým je ona na chate."
"Ďakujem," šepla a pobrala sa do izby.
"Ja idem k nám. Prídem ráno," vstala som a objala som Aly. "Dobrú noc."
"Aj tebe."
"Odprevadím ťa," podišiel ku mne Louis a spolu sme vyšli z domu, kde sme prešli asi sedem krokov a boli sme u nás. Sadli sme sa na schody a zhovárali sme sa, až kým sa dvere domu neotvorili a Daniel ma neprinútil ísť si ľahnúť. Bolo asi pol druhej.
"Ty si dnes nemal rande?"
"Nie. Nemal som chuť na žiadne rande. Ako je Alysse?"
"Ako asi?"
"Neboj, Soph, ona to zvládne," usmial sa a šiel k sebe do izby.
Celú noc som nemohla spať a tak som si písala s Louisom. Zaspala som až niekedy nadránom, no o siedmej som už bola prekvapivo na nohách. Osprchovala som sa a šla som vedľa do domu. Jediný, kto bol hore bol Zayn a vyzeral strašne nevyspato.
"A tebe sa čo stalo?" spýtala som sa ho, keď otváral chladničku.
"Ale nič, len Tommo si do pol štvrtej vypisoval SMS a ja som nemohol spať. Nemala by sa Eleanor učiť?" zamyslel sa a ja som zamlčala fakt, že Loui si písal so mnou.
"To by mala. Aly ešte spí?"
"Všetci očividne ešte spia," povzdychol si. "Budem musieť zájsť do vily. Povieš ostatným, že som tam?"
"Spoľahni sa," pritakala som a len čo sa za ním zatvorili dvere, po schodoch schádzal Harry, ktorý tiež vyzeral, že celú noc nespal.
"Harold, nemáš na pyžamo?" spýtala som sa ho, keď som sa naňho pozrela.
"Veď mám boxerky," ohradil sa. "A my sa pred sebou nehanbíme, či? Veď spolu vyrastáme."
"To je fakt," prikývla som a sledovala som ako premýšľa, čo zje. Napokon asi po pol hodine si nasypal cereálie, ktoré zalial mliekom a zjedol z nich dve lyžice. Zvyšok nechal tak a dojedol to Liam.
Okolo obeda prišli Emma s Niallom, ktorý už bol v poriadku. Anne sa s Aly dohodla, že u nich ostane aspoň do pohrebu, kým sa všetko vybaví, aby na to neboli samé a potom sa uvidí. No a Harry a Emma sa pohádali. Prečo, nikto netuší, no z kuchyne vyšli obaja namosúrení a vrčali po sebe celý zvyšok dňa.
"Nezdá sa ti Hazza čudný?" spýtal sa ma Louis, keď sme prestierali na stôl. Anne musela odskočiť do práce, Niall zabával Charlie, Harry sa rozprával s Aly, Liam šiel za Danielle a Emma šla k sebe do izby.
"Ako čudný?"
"Neviem. Má taký výraz... akoby trpel. Ale asi to bude tou situáciou, čo?"
"Najskôr. Veď pred pol rokom to bolo takmer to isté."
"Ty si v pohode?"
"Hej, prečo?"
"No, veď tvoja mamka..."
"Som v poriadku, Louis. Len... je mi ľúto Aly a Charlie. Čo s nimi bude? Aly má ešte školu. Ako sa bude starať o Charlie?" spýtala som sa ho.
"Poď sem," objal ma. "Budeme sa o ňu starať my."
"Len to nie," zasmiala som sa. "Vieš čo z nej vyrastie? Narcis ako Zayn, blázon ako ty, pažravec ako Niall, drzý spratek ako Haz a vtipálek po Liamovi, no možno podedí po ňom aj trocha rozvážnosti."
"Tak to bude úplne dokonalá," smial sa Louis a hladil ma po vlasoch. Bolo mi tak príjemne, keď ma objímal.
"Neruším?" vošla Emma.
"Nie, ideš práve vhod," zasmial sa Tommo. "Ideme jesť. Zavolám ostatných."
"Em? Čo sa stalo medzi tebou a Haroldom?"
"Žiarli. Niečo mu sadlo na nos a správa sa ako rozmaznaný idiot," prskla.
Zvyšok dňa sme presedeli všetci pri rozprávke, ktorú chcela Charlie pozerať. Keď nám došli čipsy, Harry sa postavil, že po ne skočí, no vyzeral, že sa ledva drží na nohách. Z ničho nič to s ním seklo. Ani neviem ako a zrazu sme šli do nemocnice.
Charlie ostala s Danielom, ktorému sme zavolali a Emma šla s Harrym sanitkou, ktorú privolala, lebo mu praskol slepák. Ja, Loius, Niall a Aly sme sa narvali do jedného auta a v nemocnici sme si sadli pekne do čakárne. Po pár minútach pršla aj Anne s Robertom.
"Toto snáď ani nie je pravda," povzdychol si Loui. "Ja som vedel, že s ním niečo nie je v poriadku. Mal som to z neho dostať aj na silu. A on stále len, že je v pohode. Idiot malý."
"Nie je to tvoja vina," pohladila som ho po ruke.
"Mal som naňho dohliadnuť."
"Tommo, už prestaň," pozrela som naňho a on sa potom zhlboka nadýchol. Keď ma chytil za ruku, pevne som mu ju stlačila, aby vedel, že som pri ňom.
Kým Emma Harryho operovala, prišli aj Zayn s Perrie, Liam s Danielle a Paul, ktorý ako ich manažér a kamarát sa o Harryho tiež bál. Medzitým ako sa naplnila čakáreň som volal s Danielom, ktorý prekvapivo malú zvládal, pretože keď s ňou Aly dohovorila, tak vravela, že jej Daniel spravil super večeru a maľovali spolu a teraz majú kino a pozerajú rozprávky.
Po asi hodine prišla Emma s tým, že Harry je už v poriadku, ale chvíľu potrvá, kým sa preberie, takže nás poslala domov. Nikto z nás nechcel ísť preč, ale bolo zbytočné ostávať tam, takže sme mu len odkázali, že prídeme zajtra a nechali sme tam len Anne, Roberta a Em.
Liam so Zaynom a dievčatami šli do vily a my sme šli k nám. Daniel na nás čakal, lebo chcel vedieť, ako je Harrymu a potom ukázal Aly, v ktorej izbe je Charlie. Tá sa za ňou vybrala a ľahla si k nej. Niall sa uložil v hosťovskej a ja s Tommom sme sa ešte chvíľu zhovárali v kuchyni. Potrebovala som horúcu čokoládu.
"Mala si si dať radšej mrkvu. Je polnoc," hovoril mi Louis, keď som chlipkala zo šálky.
"Ale ja mám chuť na niečo sladké. Za posledné dva dni sa toho zomlelo tak veľa, že potrebujem niečo na nervy."
"No to máš teda pravdu. Dnes sme sa mali ešte len vrátiť z chaty a my sme už doma, Alyssina mamka zomrela, Harry je v nemocnici a všetko je presne naopak ako by byť malo."
"Takto sa to stať nemalo," povedala som a hlavu som si oprela o stôl.
"Sophie, nezaspi v kuchyni."
"Mhm."
"Ja to myslím vážne, Soph," zasmial sa Loui a bral ma na ruky, aby ma mohol preniesť do mojej izby. Objala som ho okolo krku a vdýchla som jeho vôňu. Tommo ma položil na posteľ a pohladil ma po vlasoch.
"Loui," zastavila som ho, keď odchádzal. "Ostaň pri mne," šepla som. Louis sa otočil, na chvíľu akoby váhal a potom pristúpil k posteli. Vyzul sa a ľahol si vedľa mňa.
"Ďakujem, Tommo," šepla som, len čo som sa k nemu pritúlila.
"Nemáš za čo, dobrú noc, Soph," objal ma okolo ramien a vo vlasoch som pocítila bozk.
Keď som sa ráno prebudila, uvedomila som si, že vedľa mňa je ďalšia osoba a potom som si spomenula, že som poprosila Louisa, aby ostal pri mne.
"Dobré ráno," začula som pri uchu.
"Aj tebe," usmiala som sa.
"Asi by sme mali vstať."
"Asi hej. Musím do školy. Mám hodinu tanca a idem ospravedlniť Aly aspoň na pár dní."
"Ja chcem ísť za Harrym, ale pravdepodobne bude ešte spať, takže sa chystám poobede."
"Ja za ním tiež skočím, keď všetko vybavím. Idem do sprchy, pokojne ešte lež," povedala som, hoci som si želala, aby tam chcel ísť so mnou.
Vliezla som do kúpeľne a potriasla som hlavou. Niečo so mnou nie je v poriadku. nemôžem na Louisa hľadieť takto. To bude určite preto, lebo sa toho naozaj stalo v posledných dňoch príliš veľa.
Keď som zo sprchy vyliezla, uvedomila som si, že som si nevzala veci na prezlečenie, no počula som ako sa otvorili a zatvorili dvere, tak som sa len v uteráku vybrala späť do izby a zažila som šok. Louis tam ešte stále ležal a keď ma zbadal v uteráku, premeral si ma od hlavy po päty.
"Počula som dvere," šepla som.
"Niall ma hľadal."
"Aha. Ehm..."
"Budem v kuchyni," vstal a s úsmevom vyšiel z izby a ja som sa prezliekla.
V škole som zašla najprv za Alyssinými profesormi a potom som šla na svoju hodinu. Precvičovala som sa pri zrkadle, keď sa za mnou objavil Will.
"Ahoj," usmial sa na mňa.
"Ahoj."
"Pripravená?"
"Na tanec? Vždy."
"Tak poďme na to," vzal ma za ruku a začali sme precvičovať choreografiu.
"Sophie?"
"Áno Will?"
"Čo robíš večer? Chcel by som ťa pozvať von."
"Oh, ja by som rada šla, ale..." v mysli sa mi vybavila jedna tvár, ktorú som rýchlo zatlačila do úzadia. "Máme doma trocha problémy, teraz sa to nehodí. Mojej priateľke zomrela mamka a kamarát je v nemocnici."
"Oh, tak to nevadí. Snáď nabudúce," usmial sa na mňa.
"Snáď," opätovala som mu úsmev.
"Si tu autom?"
"Nie, priviezol ma brat."
"Tak ťa môžem aspoň niekam hodiť?"
"Do nemocnice," šepla som a on prikývol. Celú cestu sme preberali tanec a choreografiu a to, že budeme musieť trénovať častejšie, ak chceme, aby sme boli najlepší. Keď ma vysadil pred nemocnicou, bolo mi až smutno, že sa musíme rozlúčiť.
"Tak zatiaľ, zavolám ti, aby sme sa dohodli na tých tréningoch," povedala som.
"Jasné, zatiaľ, Soph," usmial sa a vtisol mi bozk na líce.
"Tak ako sa má pacient?" spýtala som sa Harryho, keď som prišla na izbu.
"Už lepšie."
"Prečo si nám nič nepovedal?"
"Lebo... Aly práve zomrela mama. Chcel som tam byť pre ňu."
"Záleží ti na nej?" spýtala som sa ho na rovinu. Sklopil pohľad, čo bol znak toho, že som trafila do čierneho a napokon vykoktal chabú odpoveď.
"Jasné, takisto ako na tebe a mojej sestričke," usmial sa. Samozrejme, že som mu to zožrala. Pochybovačne som dvihla obočie. "Tak fajn, možno sa mi páči."
"Ale ak to niekomu povieš..."
"Ja viem udržať tajomstvo, Hazza."
"A ako to je s tebou a Louim?"
"Hm?"
"Niall..."
"Nechcela som spať sama. Louis je mi ako brat. Presne ako ty. A má skvelú priateľku."
"Ahoj," vošiel dnu Louis spolu s Eleanor akoby na potvrdenie mojich slov a za nimi aj Aly s Charlie, ktorá silou mocou chcela vidieť Harryho a zvyšok skupiny.
"El, ahoj," objala som ju.
"Nemáš školu?" spýtal sa Hazza.
"Mala som voľno a Perrie mi písala, čo sa ti stalo, tak som prišla. Ale hneď pozajtra sa vraciam späť."
"Asi je zbytočné hovoriť vám, že tu nemá byť toľko ľudí, však?" vošla Emma.
"Len na chvíľu," prosil ju Liam a ona si len povzdychla a ostala pri nás.
Napokon sme sa všetci akosi vytratili a s Harrym ostala len Aly. My s Em sme si boli dať zákusok v nemocničnom bufete.
"Si nejaká smutná," povedala Emma, ktorá ma pridobre poznala.
"To len kvôli Aly a Charlie. Pripomenulo mi to moju mamku. Vieš, že to nie je ešte zahojené," šepla som, no sama som vedela, že nehovorím celú pravdu.
"Si si tým istá?"
"Úplne," pritakala som.
"A čo tvoja hádka s mojim bratom na chate?"
"Och toho idiota mi nespomínaj, ja viem, že je to tvoj brat, ale je to debil prvej triedy a ja naňho začínam byť alergická," vrčala a ja som vedela, že som odviedla pozornosť od seba.
"Keď si pomyslím, že kedysi som vám plánovala svadbu," povzdychnem si.
"Ale to bolo ešte predtým ako ho ona nechala a z neho sa stal debil."
"To je pravda. No ja stále neverím, že by sa až tak zmenil. Podľa mňa to je len maska. Aby mu už nikto neublížil."
"Zlatíčko, ja viem presne, o čom hovoríš, ja by som tiež neverila, ak by mi niekto povedal, že môj malý Hazza je egoista, cynik a arogantný pokrytec."
"Uh, až tak?" pozrela som na ňu a ona radšej neodpovedala.
"Idete?" prišla za nami Aly spolu s Charlie.
"My hej, neviem kto bol pri Harrym ešte dve a pol hoďky po tom, ako všetci odišli," zatiahla som.
"Charlie," pohotovo odvetila Aly a šli sme k Emme domov, kde nám oznámila, že pohreb je vo štvrtok. Kým si šla Aly po nejaké veci pre seba a malú k sebe domov, ja som zašla k nám, aby som hodila tašku. V schránke som našla obálku. V kuchyni som ju otvorila a bola to pozvánka na charitu na sobotu.
"Ahoj, voláš kvôli tým tancom?" opýtal sa ma Will, keď som mu volala. Rozhodla som sa totiž, že nič nedám, ak by som tam šla s ním.
"Ani nie, volám, aby som sa ťa spýtala, čo robíš budúcu sobotu."
"No je tá akcia, takže asi budem tam."
"A máš už partnerku?"
"Ani nie. Ty máš partnera?" spýtal sa a mne sa vybavil Louisov úsmev a hneď potom Eleanor.
"Tiež nie."
"Fajn, tak ideme spolu. Pá Soph."
"Pá Will," rozlúčila som sa a zložila som. Za babami som šla s úsmevom na tvári.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Norika :D Norika :D | 7. května 2013 v 16:35 | Reagovat

kráásne..chudačik Harry a Aly s Charliem.. tesim sa na dalsie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama