One Way, More Direction - 6. kapitola: Narodeninový úlet part 1

31. července 2013 v 20:16 | Sophie |  One Way, More Direction


Keď som odomkla dvere na byte, nikto tam nebol. Sandra bola v škole a mamina v práci. Hodila som sa u seba v izbe na posteľ a premýšľala som, ako to teraz bude. Ja v Anglicku a mamina so Sandrou tu. Nevedela som, čo mám robiť a tak som sa posadila za stôl a začala som čmárať na papier. Po chvíli z toho bola krajina so zamračenou oblohou. A potom ďalšia kresba. A ďalšia. Milovala som maľovanie. A fotenie. Milovala som ten pocit, keď môžem niečo zachytiť. Moment, spomienku, tvár, výraz, emóciu. Preto som chcela ísť študovať do Londýna. Keď ocino zistil, že mám talent, začal mi rozprávať London Metropolitan University. On tam študoval právo a zoznámil sa tam s maminou, ktorá tam bola na výmennom pobyte a študovala ekonómiu. Odvtedy som tam chcela ísť a teraz som si podala prihlášku na odbor Umenie a Fotografia. Nič v živote som nechcela viac, ako študovať tam. Už počas gymnázia som pracovala, aby som si našetrila aspoň na začiatok. Celý rok potom som ešte študovala a teraz som si podala prihlášku. Budem chodiť na školu, na ktorú chodili moji rodičia.
Pozrela som sa na hodinky a uvedomila som si, že Sandre o chvíľu skončí vyučovanie, tak som sa rozhodla, že ju prekvapím a zájdem po ňu. Prvý mesiac sme sa s maminou striedali a potom Sandra povedala, že je už dosť veľká, aby šla zo školy sama, tak sme ju nechali. Priznávam, prvý deň som sa klepala a vyhliadala som z okna každú sekundu a keď moje dievčatko potom prišlo, za odmenu som ju zobrala do kina.
"Ahoj slniečko," zamávala som na ňu pred školou a ona sa ku mne s jakotom rozbehla.
"Bianca. Už si doma?"
"Áno, prišla som o deviatej."
"Ako bolo?" vypytovala sa zvedavo a tak som jej cestou všetko povedala. Doma som jej navarila a kým si robila úlohy, zavolala som Zaynovi. Ten mi však nedvíhal, tak som šla maľovať. Celý čas v Nemecku som na to nemala čas, tak som si to chcela vynahradiť.
Večer, keď si už Sandra ľahla spať sme v obývačke sedeli len ja s maminou. Opierala som sa o jej rameno a užívala som si jedny z posledných chvíľ s ňou.
"Maminka?"
"Áno srdiečko?"
"O päť dní odchádzam do Londýna. Idem za Harrym , lebo má narodeniny. A potom mám skúšky do školy."
"Takže mi odídeš už navždy?" pozrela na mňa.
"Nie, maminka. Len... tá škola je môj sen. Ale vždy sa vrátim."
"Ja viem, srdiečko, ale bojím sa."
"Čoho?"
"Ich. Že ti ublížia. Že ťa nájdu. Tvoj starý otec je hrozný človek. Aj keď sa o teba nikdy nestarali, v apríli budeš mať devätnásť a to je vek, kedy sa u nich v rodine dedí. A to, že sa v tomto čase vrátiš do Anglicka..."
"Nie je to môj starý otec. Nie sú mi rodina. Nemám s nimi nič spoločné. A nenechám si kvôli nim zničiť môj sen," skočila som jej do reči.
"Len mi sľúb, že si dáš pozor. Tvojho otca takmer zničili," šepla smutne. "No... stojím za tebou a podporujem ťa."
"Ďakujem," usmiala som sa na ňu.
"Ľúbiš ho?" spýtala sa po chvíli a ja som vedela, že hovorí o Haroldovi.
"Ja..." nechcela som jej klamať. "Možno som príliš mladá, ale viem, že to, čo je medzi mnou a Harrym sa udeje len raz za život," šikovne som sa vyhovorila. Mamka si myslela, že hovorím o láske a ja som hovorila o zmluve.
"Dúfam, že tam budeš šťastná."
"Budem," usmiala som sa, keď som si predstavila moju školu. Vtom mi zazvonil mobil a ja som to okamžite zodvihla, lebo volal Zayn.
"No spusť," povedala som.
"Čo chceš počuť?"
"No všetko, prečo ste sa pobozkali, ako si sa cítil, ako sa cítiš teraz. Úplne všetko."
"Pobozkali sme sa, lebo som jej povedal, že som to chcel spraviť už minule. Vieš... keď sa nasťahovala, tak sme hovorili o jej bývalom a ja som si uvedomil, že ma hrozne štve ako sa k nej správal. A potom mi došlo, že premýšľam nad tým, ako by som sa k nej správal ja, ak by chodila so mnou.
Vieš, ja by som ju nosil na rukách. Ona... Jenny je skvelá. Jej úsmev ma vždy povzbudí. Keď sa usmieva, viem, že môj deň bude stáť za to. A neznášam, keď je smutná. Ona nesmie byť smutná," hovoril a ja som si uvedomila jednu vec. Ten chlapec má obrovský problém.
"Zayn? A čo Perrie?"
"Záleží mi na nej. Naozaj. Ale... keď sme sa s Jenny pobozkali... Ani som na ňu nepomyslel. Jediné, čo som chcel, bolo, aby to trvalo večne. A keď potom ušla, cítil som sa mizerne, bál som sa, že som jej ublížil. A ja jej ubližovať nechcem."
"Ach zlato, mali by ste sa porozprávať."
"Nie, ja... bojím sa, že sa na mňa hnevá."
"Toto musíš vyriešiť."
"Ja viem. Len... daj mi čas... ja si chcem byť istý tým, čo urobím a poviem, keď s ňou budem hovoriť, dobre?"
"Tak dobre. Maj sa Zayn a zajtra sa ozvi."
Zayn mi volal každý deň. A každý deň bol o tom istom. On sa vyhýbal jej, ona jemu. Super. Bola som z nich na nervy. Volala som aj s ostatnými chalanmi. So všetkými okrem Stylesa a to mi vôbec nechýbalo.
Cez deň som vybavovala posledné veci, ktoré som musela a po večeroch som volala so Zaynom. Jeden deň mi povedal, že sa spolu rozprávali.
"A?" pýtala som sa nedočkavo.
"Povedala, že je to v poriadku a sme kamaráti a že sa už nemá chuť bozkávať."
"A ty?"
"Nevieš si predstaviť ako ma to zabolelo. Chcel som ju pobozkať a presvedčiť ju o tom, že to je správne."
So Zaynom sme sa dohodli, že po mňa príde na letisko a preberieme to osobne. Ja som si potom šla ľahnúť. V mojej posteli už ležala Sandra, ktorá so mnou spala, odkedy zistila, že odchádzam. Trhalo mi to srdce, ale vedela som, že si ju k sebe budem brať tak často, ako budem môcť. A že budem za ňou chodiť, lebo bez nej to nevydržím.
Deň pred mojim odletom mi kamaráti usporiadali rozlúčku. Sedeli sme spolu v našom najobľúbenejšom bare a ja som nevedela, ako im mám poďakovať za všetky tie darčeky a objatia a za to, že ich mám.
Pili sme, tancovali, spomínali, smiali sme sa a keď som už nevládala tancovať, tak som si sadla k stolu. Po chvíli sa vedľa mňa zjavila Lucia.
"Nemôžem uveriť, že vážne odchádzaš," zatiahla.
"Už to tak bude."
"Ale prijímačky sú až o mesiac a pol. V tom bude aj niečo iné. Chlap, však?" usmiala sa a potom zhíkla. "Ja som to vedela! Zase ste sa dali dokopy s Marekom, však?"
"Čo? Nie, ako ti to napadlo?"
"No, lebo... veď on je na tej istej univerzite a ty sa tam ponáhľaš, tak som si myslela, že je to kvôli nemu."
"Nie je," odvetila som. Marek a ja sme spolu chodili celý život. Asi od tercie, čiže nejakých šesť rokov. A na LMU sme chceli ísť spolu. Lenže on tam odišiel o rok skôr a skončil to so slovami, že vzťah na diaľku by nemal význam.
"Tak potom nechápem."
"No vieš... je v tom chlap... a... idem za ním," hovorila som sekane, lebo tváriť sa nadšene ešte aj pred Luckou by ma zabilo. Takto to vyzeralo, že neviem ako jej to mám povedať.
"Blahoželám, ty koza a ani si sa nepochválila. Kto to je? Ako sa volá? Koľko má rokov? Ako dlho ste spolu?"
"Volá sa Harry Styles," šepla som a ona sa zasekla.
"Ty blaho," dostala zo seba a potom to zapila.
Domov som sa dostala až okolo jednej. Chalani mi pomohli všetko vyniesť až k nám a sľúbili, že mi prídu pomôcť zajtra, aby som sa vôbec zaniesla, keďže si beriem takmer všetko. Rozlúčila som sa s nimi a potichu som vošla k sebe do izby. Vzala som si uterák osprchovala som sa a ľahla som si k Sandre. Tá sa pomrvila a potom otvorila očká.
"Bianca? Ale nezabudneš na mňa, však?"
"Nikdy srdiečko moje, nikdy," objala som ju. "Veľmi ťa ľúbim a sľubujem, že ostaneme navždy spolu," hovorila som a po tvári mi tiekli slzy. Ak mi niečo lámalo srdce, tak to, že odchádzam od môjho drobčeka.
Na letisku som mala čo robiť, aby som premohla slzy, ktoré sa mi tisli do očí, keď som videla, ako Sandra vzlyká. Tisíckrát som jej sľúbila, že jej budem volať, písať a že za ňou budem chodiť vždy, keď sa bude dať. Potom som silno objala maminu a povedala jej, že pod mojou posteľou ju čaká prekvapenie. Bol to dokončený obraz našej rodiny. Ocina, maminy, mňa a Sandry. Naposledy som vybozkávala moju malú sestričku a potom som musela ísť.
Keď som vystúpila z lietadla, šla som s davom do haly. Tam ma už čakal Zayn. Rozbehla som sa k nemu a objala som ho.
"Hej, čo sa deje?" pozrel na mňa, keď videl, že mám opuchnuté oči, lebo v lietadle som sa rozplakala.
"Sandra," šepla som smutne a on ma znova objal.
"Páni, ty máš toho fakt veľa," zasmial sa, keď sme brali všetky moje veci. Mykla som plecom a sadla som si k nemu do auta. So Zaynom sme zašli na kávu, lebo ako som zistila cestou, u nich sa rozprávať nebude dať a toto je na dlhšie.
"No ako to bolo posledné dva dni?"
"Nezvládam to," šepol. "Je to ťažké byť pri nej. Snažím sa tváriť, že som v pohode, ale ubíja ma myšlienka na to ako veľmi chcem byť viac ako len kamarát. A najviac ma ubíja, že momentálne vôbec neviem ako to vníma ona. Povedala, že sme len kamaráti, ale... spôsob, akým na mňa niekedy pozerá... mám pocit, že je v tom viac aj z jej strany. A potom sa pozerá úplne normálne a ja mám pocit, že som si to len nahováral."
"Počkaj a odvtedy ste spolu sami neboli? Aby si sa jej to opýtal?"
"Práveže boli, ale... ako by som ti to povedal. Nerozprávali sme. Len... to napätie... chcel som ju pobozkať. Chcel som ju objať... a viem, že ona chcela to isté, viem, ako na mňa hľadí, ale vždy nás niekto vyrušil."
"Zlato, vieš, že sa s ňou budeš musieť normálne porozprávať, však?"
"Ja viem. Len sa bojím, že o ňu prídem. Ja o ňu nechcem prísť. Je pre mňa príliš dôležitá."
"Neprídeš o ňu. Len musíš byť úprimný. K sebe, k nej a k Perrie."
"Ďakujem," usmial sa na mňa.
"Nemáš za čo, vieš, že som tu pre vás."
"Mali by sme ísť. Tvoj chlap ťa už iste čaká. Skoro ma prizabil, keď som po teba šiel. Myslím, že sa bojí, že niečo kujeme."
"Tak mu treba. Keď prídeme k vám, tvár sa záhadne. Zabije ho to," usmiala som sa zákerne a Zayn len so smiechom pokrútil hlavou, pričom mi otváral dvere na aute.
"Sme doma!" skríkol, keď sme prišli a zrazu bola obývačka plná mojich chlapcov a Jenny. Tá ma objala hneď a potom začali chalani skučať, že aj oni chcú. Louis mi oficiálne predstavil Kevina a potom sme preniesli všetky veci do mojej novej izby.
"Nechcete byť chvíľu osamote?" spýtal sa Louis mňa a Stylesa, keď sme sedeli všetci v obývačke a my sme mu jednohlasne odsekli, že nie. Potom sa ozval zvonček a Liam s Louisom sa rozbehli k dverám. Zayn vstal a pomaly k nim kráčal. Pozrela som na Jenny a kým mi stihla odpovedať, dnu vošli tri baby, ktoré som poznala len z rozprávania a nejakých fotiek. Harry ma automaticky chytil za ruku a ťahal ma k nim.
"Dievčatá, toto je moja priateľka. Babe, to sú dievčatá, zoznámte sa," usmial sa a sadol si do kresla. Zoznámila som sa s babami a šla som si sadnúť na gauč, ale Styles ma chytil za ruku a posadil si ma na kolená. Usmiala som sa naňho a pohodlnejšie som sa posadila.
"Kedy odchádzate?" spýtal sa Harry asi po dvoch hodinách.
"No moment kamoš, nemysli si, že budeš jediný, kto bude so svojou drahou. Danielle tu zostane do oslavy." Ozval sa Liam.
"El tiež," neoblomne vyhlásil Louis a pobozkal El.
"Aj ja ostanem," šepla Perrie a Zayn na ňu konečne pozrel, lebo miestami hľadel mierne iným smerom.
"Jenny? Ty máš posledné slovo, môžeš s tým niečo urobiť," začal dobiedzať a ja som na jednej strane vedela, že voči chalanom je nefér, aby dievčatá museli odísť, ale ak ostanú, musím zmeniť izbu.
"Jasné, že môžete zostať," usmiala sa a ja som sa mala chuť rozplakať.
"Nudím sa poďme niekam von," zatiahla po chvíli Perrie.
"Výborne sedí vec," Styles už kráčal k dverám a ja som sa usmievala. Chvíľa pokoja. To bude super.
"Harold a čo Bianca?" pozrela naňho Jenny a ja som mala definitívnu chuť rozplakať sa.
"Určite by si chcela oddýchnuť po ceste, však babe?" Už som šla prikývnuť, keď sa ozvala Danielle.
"No ale hádam ju nenecháš doma?"
"Nieeeee," pokrútil hlavou a vyšiel hore. Dievčatá vybehli tiež a napokon som šla aj ja.
Keď som otvorila dvere na svojej izbe, zhrozila som sa. moje kufre nikde neboli. S hrôzou som sa otočila a vo dverách stáli Liam so Stylesom, ktorý vyzeral ako nasrdený dikobraz.
"Veci máš u Harolda, bude to uveriteľnejšie."
"Niekoho zabijem," šomrala som si popod nos, kým som sa prezliekala v šatníku. Styles sedel v izbe na posteli a zamračene na mňa pozeral.
"No čo? Ja som sa sem netrepala. Tie kufre si prenášal ty."
"Pod hrozbou smrti," odsekol.
"Mal by si sa začať usmievať, lebo nás čaká večerné predstavenie."
"Ja ťa neznášam! Ako by mi bolo skvele, ak by si tu nebola."
"Samozrejme, mne by bolo tiež lepšie bez teba Styles, nemysli si, že si to užívam."
"Rozhodne tak vyzeráš."
"Teraz sa s tebou nebudem naťahovať," povedala som mu rázne. "Mám nápad ako to obaja prežijeme. Vymeníme si slovník."
"Fajn, takže vždy keď poviem milujem ťa, bude to znamenať, že ťa neznášam."
"Skvele a ja keď poviem aj ja ťa milujem, bude to znamenať, že ťa neznášam ešte viac."
"Fajn!" odsekol.
"Fajn!" odsekla som ja. Styles ma chytil za ruku a ťahal k dverám. Otvoril ich a zamilovane na mňa pozrel.
"Babe, vyzeráš nádherne," pohladil ma po vlasoch a dal mi pusu.
Šli sme dvoma autami. V jednom baby a v druhom chalani, pretože dievčatá si dali za úlohu spoznať ma a poriadne ma vyspovedať. A tak som im hovorila o tom, ako sme sa spoznali a padli si do oka, ako som za ním bola v Nemecku, ako si často voláme a aké je to krásne. Keď sme zaparkovali, každá sa vybrala k svojmu chlapovi. Ja som prišla k Stylesovi, ktorý ma majetnícky objal. S úsmevom som sa pozrela na podnik, kde sme šli. Bol to jeden z mojich najobľúbenejších. Keď som bola minulé leto na prázdninách u Paula, chodila som sem často. Bol tu biliard, stolný futbal, šípky, bowling, dalo sa tu najesť, aj tancovať. Ideál.
Došli sme k veľkému stolu a objednali sme si u nejakej mladej čašníčky, ktorá k nám prišla. Asi tu bola nová, lebo som ju nepoznala. Styles si ju nenápadne obzrel a ja som na ňom videla, ako sa teší, keď príde znova. No na jeho smolu, neprišla. Prišiel niekto úplne iný.
"Bianca?" začula som známy hlas.
"Colin?"
"Ahoj, teba som tu čakal tak... o dva až tri týždne," usmieval sa, kým kládol jedlo na stôl. Dievčatá naňho hľadeli obdivne, veď vyzeral veľmi dobre, chalani sa culili a Styles zaťal päste.
"Ty si to pamätáš?"
"Mám to v kalendári," žmurkol na mňa.
"Plány sa trošku zmenili," mávla som rukou a Styles si odkašľal.
"Idem, máme veľa hostí a dnes musím obsluhovať aj ja. Ak budeš mať čas, zastav sa."
"Jasné, pá," usmiala som sa naňho a keď odišiel Styles sa na mňa zamračene pozrel. Hrať žiarlivého mu ide.
"Babe, nechceš mi niečo povedať? Odkiaľ ho poznáš?"
"Nie som v Londýne prvýkrát. Colin je starý kamoš. Nemusíš žiarliť," pohladila som ho po tvári. "Aj keď si pritom taký rozkošný."
"Ja nežiarlim," odul sa. Chalani uznanlivo kývali hlavou. Fakt hral veľmi dobre.
Keď sme dojedli, tak sme si šli zahrať bowling. Ja, El, Loui a Styles proti Liamovi, Zaynovi, Dani a Perrie.
Tá vždy, keď hodila dobre, tak sa zavesila na Zayna, čo by nebolo zlé, keďže spolu chodia, ale mala som pocit, že on toho už má dosť. Vyzeral tak... smutne. A hlavne bol myšlienkami niekde inde. Mala som pocit, že bol myšlienkami vo vile.
"Idem si zavolať," povedala som všetkým po svojom hode a vyšla som pred podnik. Zavolala som domov. Sandra sa práve chystala spať, tak som jej popriala dobrú noc a dúfala som, že sa mi netrasie hlas. Ak nerátam ten štvordňový výlet do Nemecka, tak dnes, prvýkrát po šiestich rokoch som jej nedala bozk na dobrú noc. A vedela som, že jej ho o štyri dni nedám tiež. A to mi vohnalo slzy do očí. telefonovala som s ňou, kým nezaspala. Trvalo to len pár minút, lebo bola unavená. Počula som jej to na hlase. Potom som zapriala dobrú noc mamine a ostala som sedieť tom kamennom čomsi s pohľadom upretým do diaľky.
"V poriadku?" začula som Stylesov hlas a cítila som, ako mi cez ramená prehodil kabát. Len som prikývla, takže si čupol predo mňa a vzal moje dlane do svojich. Vedela som, že to robí len kvôli tomu, ak by v okolí náhodou niekto bol, lebo nepredstierať sme mohli momentálne len v jeho izbe, ale aj tak to bolo od neho milé.
"Miluje ťa. A chápe to. Len jej určite hrozne chýbaš. No to, že si šla sem neznamená, že si na ňu zabudla, alebo že ju nemiluješ," hovoril rázne a potom ma objal. Pritisla som sa k nemu a cítila som sa o trochu lepšie. Styles sa odo mňa na chvíľu odtiahol, prešiel mi prstom po perách a pobozkal ma.
"Mohli sme si myslieť, že sa tu budete muchlovať," zasmiala sa Danielle, ktorá po nás prišla. "Ak neprídete, prepadnú vám dva hody."
"Už ideme," zamumlal Styles s perami na mojich. Vzal ma okolo ramien a spolu sme šli dnu, kde sme pokračovali v hre.
"Chlapci, spravte nám fotku," zaprosila El a podala Louimu mobil, aby nás sfotil. A potom už fotiť neprestala. Takže so Stylesom sme mali mnoho fotiek do rodinného alba.
Keď sme vystúpili z áut, Zayn si pred domom ešte zapálil, takže sme sa ho rozhodli počkať. Perrie si zapálila tiež, ja som si pozerala fotku spolu s El a Danielle a smiali sme sa na Louisových výrazoch.
"A s týmto bláznom ja chodím."
"Sama si si vybrala," zasmial sa Styles, ktorý ma objal okolo pása a postupne sme sa presúvali dnu, keďže Zayn s Perrie už dofajčili.
"Ale viete ako sa hovorí...." začal Liam a potom zastal. Všetci sme doňho narazili a potom sme sa automaticky pozreli na schody, kde sedel Niall, ktorý bol mierne zelený, bez trička a pri ňom stála Jenny s rozopnutými rifľami a nevyzerala o nič lepšie.
"No prosím a ja som si hovoril, prečo nechceli ísť s nami a oni aha ho, mali lepšiu zábavu," zatiahol Styles a ja som ho prebodla pohľadom.
"Trhni si Harold," odsekla Jenn a ťahala Nialla preč.
"Nechaj ma tu asi, budem vracať," zaúpel.
"Fíha Jenny netušil som, že si na tom tak zle."
"Hazza brdzi," okríkol ho Liam no ten debil si nedal povedať.
"Už chápem, prečo dostala kopačky," uškrnul sa, na čo Jenny zmizla v izbe a chalani sa naňho škaredo pozreli. Už otváral ústa, keď som mu dala jednu po hlave.
"A to bolo za čo?" opýtal sa ma dotknuto. Louis pre istotu zavrel vchodové dvere a my sme nejako postupovali do obývačky.
"Za to, že sa správaš ako idiot. Práve sa rozišla s priateľom a povieš takúto somarinu! Kde si nechal slušné správanie?"
"Veď som neurobil nič zlé, len som do nej podrýpol."
"Tak nabudúce skús myslieť predtým ako nejaká kvázi vtipná hláška opustí tvoje ústa, lebo ňou môžeš niekomu ublížiť," odvrkla som a uvedomila som si, že sa hádame pred všetkými, čo rozhodne nebolo dobré, ale ostatní to brali tak, že sa zastávam kamošky.
"Hazza, Bianca má pravdu, to čo si povedal, bolo netaktné," dohováral mu Liam. "Jenny nám pomáha a ty sa k nej správaš takto."
"Sama uznaj, že to tu vyzeralo všelijako."
"Hm, uhm. No ja tu na rozdiel od teba vidím palacinky, koláč, misky od pudingu, tácku, na ktorej je posledný chlebík a vyjedenú nutelu, nie porozhadzované oblečenie."
"Ja súhlasím s Haroldom," povedala Perrie a zatvárila sa zhnusene. "Na tých schodoch to vyzeralo všelijako. A Jenny možno potrebovala utešiť. A keďže je Niall sám, tak..."
"Perrie, prosím ťa," pozrel na ňu Zayn, "pochybujem, že Niall, ktorý bol zelený a vyzeral, že vyvráti všetko myslel na to ako si to s Jenny rozdať na schodoch," odfrkol a odišiel hore. Zazrela som na Perrie a začala som radšej upratovať, lebo som nemala chuť sa hádať ešte s ňou. Nechápala som, čo má proti Jenny.
Chalani šli hore, Perrie si utekala udobriť Zayna a El s Dani mi pomohli upratať obývačku. Potom sme vyšli hore aj my. Styles už ležal v strede postele a hral sa na mobile. Vzala som si kozmetickú tašku, uterák a pyžamo a zavrela som sa v kúpeľni. Keď som prišla osprchovaná, odlíčená a prezlečená do izby, Styles na mňa posmešne pozrel.
"Nemysli si, že budeš spať pri mne," povedal.
"Nemysli si, že som to mala v pláne," odsekla som mu. Chcela som ísť do tej druhej izby a ráno vstať tak, aby nevzniklo podozrenie, no keď som prišla k dverám, boli zamknuté. "To má čo znamenať?"
"Máme byť spolu v jednej izbe? Budeme. Ale nebudeš v mojej posteli."
"Hrniem sa tam snáď?" odsekla som mu a schúlila som sa do kresla, ktoré tam mal. Na sedenie bolo pohodlné, no vedela som, že ráno budem dolámaná. To mi však nevadilo. Nemyslela som si, že je až taký debil, že mi nedovolí ísť preč a nechá spať v kresle, ale bolo mi to jedno. Všetko bolo lepšie ako spať so Stylesom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama