Don´t let me go - 1. kapitola: Skúška

16. srpna 2013 v 12:58 | Sophie |  Don´t let me go

V prológu sme sa zoznámili s dvomi dievčatami. Každá z nich má svoje problémy a starosti, no jedno ich však spája, čo alebo kto to bude sa dozvieme v priebehu poviedky... Dievčatá čaká ešte veľa udalostí, ktoré zmenia ich životy akým spôsobom, to zistíte,...ak budete čítať :D


"Vstávaj, už je koniec," začula som nejaký hlas a keď som otvorila oči, zbadala som Edwarda, ktorý krútil hlavou, Avu, ktorá sa smiala a ďalších dvesto študentov, ktorí vychádzali z auly.
"Tak rýchlo?" spýtala som sa rozospato. "Komu rýchlo, komu pomaly. My sme nespali tri hodiny, ale počúvali sme doktora," povzdychla si Ava.
"Akého doktora? Bol tu doktor?" pýtala som sa neprítomne a ona sa rehotala.
"To je len jeho titul, Ella," pozrel na mňa Edward a pousmial sa.
"Aha. Okej. Sorry, ale v noci som sa učila, mám test z folklóru."
"Test?"
"Hej, musíme vedieť aj teóriu. Neviem načo. Ja chcem len tancovať. A spievať. Nepotrebujem vedieť, že v roku 1867 bolo vymyslené... čo to bolo?" zamyslela som sa a uvedomila som si, že si nepamätám absolútne nič.
"Prečo si si to opäť nechala na poslednú chvíľu?" spýtal sa ma Edward.
"Neviem?"
"Lebo je už taká, veď ju poznáš," pozrela Ava na svojho brata.
"Školu nerieši." "Riešim. Jej praktickú časť a niekedy aj teoretickú," hájila som sa. "To stačí, však?" "Absolútne," usmiala som sa nevinne. "Bežím, lebo nestihnem. Vidíme sa na obede," zamávala som im a rozutekala som sa k triede. Sadla som si na zem pred miestnosť, kde sme mali folklór a rýchlo som si chcela prebehnúť poznámky. Zrazu som mala pocit, akoby som ich nikdy predtým nevidela.
"Ahoj," prisadol si ku mne Chris.
"Pripravená na Ledgera?"
"Načo naňho?"
"Skúša," pozrel na mňa akoby som sa práve prebudila, čo vlastne bola pravda.
"Nemal byť test?"
"Mal, zmenil to dnes ráno, zistil som to len od predchádzajúcej skupiny."
"Do kelu," šepla som. Skúšanie dopadlo strašne. Keď videl, že si nie som istá niektorými vecami, tak ma už dorazil úplne. Bolo mi z toho nanič. "Ella, tancuješ ako bohyňa a spievaš krásne čisto, čo som počul od kolegov. Prosím, začni sa učiť, aby som ti nemusel zhoršiť známku," poradil mi.
"Známky nie sú všetko."
"To je pravda, ale sú dôležité," pozeral na mňa. Mal s nami aj hodiny tanca a bol skvelý tanečník. Teóriu nás vyučoval namiesto jeho otca, ktorého poprosili, aby šiel prednášať na jeden semester do Štátov. "Ale ja nie som flákač, len trocha nestíham v poslednom čase."
"Ja viem, že nie si flákač. Túto odpoveď nebudem brať do úvahy a vyskúšam si ťa o týždeň," povedal. "Ďakujem," usmiala som sa naňho.
"A nenechaj sa rozptyľovať," zakričal za mnou, keď som už vychádzala. Jemu sa to povie celkom ľahko.
"Tak ako?" spýtal sa Edward, keď som došla k stolu.
"Namiesto testu nás skúšal ústne a ja musím odpovedať budúci týždeň znova, lebo som sa doplietla, zasekla a vlastne som sa nič nenaučila," povzdychla som si smutne a prešla ma aj chuť do jedla. "Budúci týždeň to určite dáš," usmiala sa Ava a vyložila si nohy na vedľajšiu stoličku.
"Pomôžem ti," usmial sa na mňa Edward.
"Spravíme ti rozvrh a podľa toho sa budeš učiť. Dokonca ťa budem aj skúšať."
"To mi nepomôže."
"Fotrovci ešte vystrájajú?" spýtala sa Ava.
"Momentálne sa hádajú a kričia po sebe tak nahlas, že ich počujem, aj keď som v inej časti domu a na intráku som sa učiť nemohla, lebo Paty zistila, že ju Andrew podviedol a riešili to celý týždeň, takže som nemala chvíľu pokoja."
"Príď k nám na byt," navrhol okamžite Edward.
"Čo?" "Môžeš sa učiť u nás, ako vždy. Bude to pre teba ľahšie. Nikto ťa nebude rušiť a ku škole to máš rovnako ako z intráku, len z druhej strany."
"No to je dobrý nápad," usmiala sa Ava a ja som vedela, že v hlave sa jej rodí nejaký skvelý plán na nejakú poriadnu party.
"Ava, ja sa musím fakt učiť, nechcem mať horšiu známku."
"Veď sa budeš, ale nebudeš v knihách celý deň. No niekedy môžeš ostať tak ako aj predtým a my si môžeme spraviť filmový večer, môžeš nám zaspievať, dáte si s Ediem duet."
"Neviem spievať," odvrkol jej.
"A nevolaj ma Edie." "Prepáč, asi som si ťa len zmýlila s nejakou popstar," zasmiala sa a on po nej fľochol pohľadom.
"Hej, nehádajte sa, aspoň vy," poprosila som ich.
"Neboj, nebudeme, my len z lásky, však braček?"
"Samozrejme sestrička," usmial sa na ňu.
"Takto sa mi páčite viac," spokojne som sa oprela o sedadlo.
"Končí nám obed," povzdychla si Ava. "Mne nie, ja mám ešte hodinu pred tréningom," pozrela som na ňu.
"A ja mám pre dnešok koniec," usmial sa Edward.
"Tak sa majte, vidíme sa u nás. Ty si zober pár vecí a knihy," pozrela na mňa a potom sa otočila k bratovi.
"A ty... ty ma počkaj, lebo nemienim ísť metrom." "Okej," zamával jej.
S Edwardom sme šli pred univerzitu a sadli sme si do trávy. Chvíľu sme len tak oddychovali a pozerali sme sa okolo seba.
"Koľko sa máš toho naučiť?"
"Asi dvesto strán."
"Na sedem dní to nie je veľa."
"No teraz som na to v skutočnosti sedem dní nemala. A Paty hysterčila, takže to sa učiť nedalo vôbec a ako vieš, doma to tiež nie je ružové."
"Mohla si prísť, vieš, že kedykoľvek môžeš. Už si u nás bola."
"Nechcem vás stále otravovať."
"Prosím ťa, neotravuješ," pozrel na mňa prísne. Mala som ho rada. On a Ava boli moji najlepší priatelia. Edwarda považovali niektorí za bifľoša. Nosil okuliare, vlasy mal vždy sčesané na jednu stranu a nosil svetríky a nohavice, ale bol to skvelý chalan a ten najlepší priateľ.
"Som u vás častejšie ako na intráku a doma dokopy," zasmiala som sa.
"A to je úplne super," mykol plecom.
"Nenechaj sa prehovárať, lebo aj tak k nám prídeš."
"Tak fajn, máš pravdu, budem u vás, kým sa to nenaučím, aby si ma mohol skúšať a kontrolovať," prisľúbila som mu. Edward ma učil zodpovednosti. Veľakrát sa mi učiť nechcelo, ale on ma prinútil. Bola som u nich, kým som sa nenaučila, čo som mala a potom ma odprevadil na intrák. A niekedy som u nich prespala. Ďalšiu hodinu som ja mala tréning, tak som šla do sály a odtiaľ rovno pred univerzitu, kde stála Ava a o niečom sa bavila s Edwardom, keď som k nim prišla, nastúpili sme do auta a frčali sme smerom k nim. Bývali celkom blízko. Možno sedem minút autom.
"Tak ja sa idem učiť," usmiala som sa na nich, keď sme došli do bytu.
Ja idem spať," hodila sa Ava na gauč.
"A ja idem na chvíľu preč. Ella, keď prídem, vyskúšam ťa prvých tridsať strán."
"Okej, maj sa," zamávali sme mu.
"Keď toto dáš, ideme piť," zahlásila Ava.
"Jasné, tanec, zábava, bar, ja úplne súhlasím. Myslíš, že pôjde aj Ed?"
"Ani náhodou. Dobre vieš, že jeho na také nedotiahneš nikdy."
"Škoda," povzdychla som sa a zatvorila som sa v hosťovskej, aby som sa mohla učiť.

Dakujeme za komentáre A/N

V druhej kapitole s názvom: Rozhodnutie, ktoré zmenilo životy, spoznáme Edwardovo tajomstvo, ktoré si tak úzkosltivo stráži, dozvieme sa viac o Ave a o jej živote.

VIKUSKA: Hej je to niečo nové, pretože práve Vaše komentáre nás inšpirujúk tomu, aby sme na nových veciach pracovali :D Veríme, že sa Vám táto poviedka zapáči a zamilujete si ju.

IVA: Uvidíme ako to dopadne v tomto prípade :D A tiež sa nedaj zmýliť niečím, čo vyzerá na dlhoročné kamarátsvo :D


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Damonica15 Damonica15 | 16. srpna 2013 v 20:27 | Reagovat

Uuuuu .. vyzerá to veľmi dobre .. teším sa na ďalšiu kapču ;)

2 Iva Iva | 16. srpna 2013 v 21:32 | Reagovat

Nooo zatial zaujimave :). Tesim s na dalsiu :). Nechapem inak kde vas napadaju take zapletky ja by som to v zivote nevymyslela a dufam ze ked budete raz vydavat knihu tak nam to oznamite :D

3 Vikuska Vikuska | 18. srpna 2013 v 21:30 | Reagovat

Súhlasím,kniha by bola fajn :) No Edward nieco rozhodne tají a mám pocit ze k Elle to nebude iba kamaratstvo...uvidíme :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama