One way more direction - 10. kapitola:Najkrajší Valentín je napravený Valentín časť treita

12. srpna 2013 v 22:24 | Sophie |  One Way, More Direction



Celá jeho rodina bola úžasná a mne bolo fajn. Styles bol ako vymenený. Chvíľu som naňho pozerala a mala som pocit, akoby z auta vystúpil niekto iný. Niekto normálny. Tu, kde bol doma, som mala pocit, že začínam vidieť jeho skutočné ja. A hoci som nechcela, ten chalan, ktorým bol tu, ten uvoľnený, veselý, vysmiaty, milý a pozorný chalan, sa mi páčil viac ako by mal. Keď už bolo neskoro, Gemma s Liamom sa pobrali spať. Robin odišiel tiež a keďže ja som chcela čo najviac oddialiť chvíľu, kedy budem musieť byť so Stylesom sama a on bude znova idiot, ktorý ma neznáša, tak som začala upratovať.
"Zlatko, nemusíš to robiť," usmiala sa na mňa Anne.
"To je v poriadku."
"Pomôžem ti?" spýtal sa Styles.
"Nie v pohode."
"Dobre, nebuď dlho," usmial sa a pristúpil ku mne. Chvíľu sa na mňa bez slova díval a potom sa ku mne nahol, aby ma pobozkal. Keď sa jeho pery dotkli mojich, položila som mu jednu ruku na pás a dovolila som mu, aby si ma pritisol čo najbližšie k sebe.
"Ehm, Harry," odtiahla som sa od neho, lebo v miestnosti s nami bola ešte aj jeho mama.
"Dobrú mami," usmial sa na ňu a odišiel. Ja som sklopila pohľad.
"Nemusíš sa hanbiť, tiež som bola mladá," zasmiala sa a pomohla mi odpratať veci.
"Som rada, že ste prišli," povedala, keď sme už šli po schodoch do izieb.
"Vieš, ja chápem Harryho prácu. Viem, že je to jeho sen a on miluje to, čo robí. Ale... odišiel tak skoro. A chýba mi. Preto som rada, keď je doma."
"Ja to chápem. Moja mama a sestra sú ďaleko odo mňa a hoci si s nimi volám každý deň, bolí to, keď nemôžem dať Sandre pusu na dobrú noc."
"Veľmi ich ľúbiš, však?"
"Sú všetko, čo mám," šepla som.
"Zlatko, tvoja mama je ďaleko, ale ak by si čokoľvek potrebovala, som tu pre teba, dobre?" usmiala sa na mňa a ja som prikývla. Strašne mi pripomínala moju mamu. Bola rovnako láskavá, krásna, dobrosrdečná, šľachetná a trocha aj bláznivá. Pri tých hrách sa to ukázalo poriadne.
"Ďakujem, Anne. Dobrú noc," usmiala som sa a vošla som do izby. Styles práve vyšiel z kúpeľne a na sebe mal len tepláky. Vzala som si kozmetickú tašku a šla som do kúpeľne. Keď som vyšla, Styles hádzal na zem vankúš a bral deku zo skrine.
"Čo robíš?" pozrela som naňho.
"Ustielam si na zemi. Ty budeš spať na posteli a ja sa vyspím dole."
"Nie," pokrútila som hlavou a zdvihla som vankúš.
"Sme predsa dvaja dospelí ľudia a posteľ je veľká."
"Naozaj ti to nebude vadiť?" spýtal sa a ja som pokrútila hlavou. Obišla som posteľ a všimla som si, že na nástenke niečo chýba. Nechcela som však vyzvedať, tak som si ľahla. Styles si ľahol vedľa mňa a zaželal mi dobrú noc. Po tom ako som mu zaželala aj ja, som sa otočila na druhú stranu. Už som takmer zaspávala, keď som pocítila na posteli pohyb a pri uchu som začula Stylesov hlas.
"Nechcel som ti ublížiť Bianca. Veľmi ma to mrzí. Viem, že sa so mnou už nikdy nemieniš rozprávať a nebudem ti to môcť povedať do očí, ale naozaj ľutujem tú hádku a všetko, čo som ti v nej povedal," šepkal, lebo si myslel, že už spím. Bála som sa čo i len pohnúť. Styles chvíľu nič nehovoril a tiež sa nehýbal a napokon ma opatrne pobozkal na rameno a pritúlil sa ku mne. Keď zaspal, vstala som z postele a vyšla som na balkón len v šortkách a tielku. Bolo mi úplne jedno, že je chladno. V podstate som zimu vôbec nevnímala. Premýšľala som nad Stylesom. Nad jeho rozhovorom s mamou, nad tým, čo povedala Gemma a nad tým, čo povedal on, keď si myslel, že spím. A potom som si spomenula na tú hádku a do očí mi nahrnuli slzy. Stále ma bolelo to, čo povedal, pretože som mu začínala veriť.
"Bianca?" začula som jeho hlas.
"Babe, čo tu robíš? Veď je zima, prechladneš," hovoril.
"Ja..." nevedela som, čo povedať.
"Bianca, ty plačeš?" spýtal sa.
"To nič," zahovorila som.
"Poď sem," šepol a roztvoril náruč. Neviem prečo, ale pristúpila som k nemu a vkĺzla mu do náručia. Styles ma silno objal.
"Mrzí ma to. Som debil. Nemal som právo nič ti vyčítať, prepáč mi to Bianca, ja..."
"Ja viem," šepla som.
"To je v poriadku."
"Celá sa klepeš, poď dnu."
"Tu mi je fajn."
"Tak dobre," šepol a vošiel dnu. O chvíľu sa vrátil s druhou dekou, do ktorej nás zabalil a sadol si na zem tak, že som mala nohy prehodené cez tie jeho a hlavu na jeho ramene.
"Styles? Môžem sa ťa niečo opýtať?"
"A prestaneš mi hovoriť Styles?"
"Možno raz," zasmiala som sa.
"Pýtaj sa."
"Všimla som si, že z nástenky zmizli nejaké fotky..."
"Na niektorých ľudí je lepšie nespomínať," šepol a potom na mňa pozrel.
"Hovorili ti mama s Gemmou o Karen?"
"Spomenuli ju."
"S Karen som chodil predtým ako som šiel do súťaže. Boli sme spolu dva roky. Veľmi som ju ľúbil. Vieš, ja som chalan z malého mesta. Vyrastal som s mamou a sestrou. Ženy som si vždy vážil a ju som miloval. Nepotreboval som nikoho iného. Ona mi stačila, bola to, čo som chcel a potreboval. Chcel som s ňou byť navždy. Chodila so mnou na koncerty, sedela v prvom rade, povzbudzovala ma, podporovala. Bola pri mne. Bol som ňou očarený. Naozaj som si myslel, že nám to vydrží dlho. Že so mnou bude stále. Keď som šiel na konkurz, mala ísť so mnou, ale musela ostať v škole ako členka rady, pretože sa mali konať nejaké oslavy a musela dohliadať na výzdobu. Keď som sa z konkurzu vrátil, šiel som rovno za ňou a našiel som ju v profesorskom kabinete s mojím najlepším kamarátom. Bol to najkrajší deň môjho života, lebo som postúpil a zároveň najhorší, lebo som prišiel o Karen a o najlepšieho kamaráta. Keď som sa jej spýtal prečo, tak mi len povedala, že som bol dobrý na hranie a spýtala sa, ako som dopadol. Povedal som jej, že ma nevybrali. Keď potom zistila, že som postúpil, začala doliezať. Tak som ju vzal na koncert a ona prichytila mňa s Caroline. Bolo mi to jedno. Myslel som si, že mi bude ľúto, že som jej ublížil, no jediné, čo som cítil bolo zadosťučinenie. A potom som si začal s Caroline. No tá to tiež ukončila. A ja som spravil to isté. Videla ma s inou a prišla za mnou. Poslal som ju do kelu. Ľúbil som ich obe a obe ma oklamali a nechali, lebo som im nebol dosť dobrý. A tak som začal piť a spúšťal som sa s každou, ktorá chcela. Ráno som nevedel ich mená."
"Ja chápem, že ťa to bolelo, ale toto je najhorší možný spôsob zabudnutia. Nemstil si sa totiž im, ale sebe. Pozri, čo to urobilo. Stal sa z teba arogantný do seba zahľadený idiot bez citov, ktorý ubližuje ľuďom naokolo. Ublížil si Jenn. Neviem, čo si jej povedal, ale bolelo ju to. Ubližoval si týmto chalanom a Paulovi. Záleží im na tebe."
"Ublížil som tebe," šepol a zahľadel sa na mňa.
"To teraz nerieš," mávla som rukou.
"Musíš hlavne pochopiť, že takto to ďalej nepôjde. Čo ak príde niekto, do koho sa zamiluješ? Čo ak príde žena, ktorú budeš milovať, ale týmto svojim postojom ju zraníš a nepôjde to vziať späť. Viem, že..." povzdychla som si.
"Viem, že ti náš nevzťah nevyhovuje, ale kým sa nedáš dohromady, bude to takto. Paul, Jenny aj chlapci chcú, aby sa z teba stal ten starý Harry. Ten chalan, ktorého som dnes videla. Daj mu šancu vrátiť sa späť. Čím skôr to urobíš, tým skôr bude každý z nás môcť ísť vlastnou cestou."
"Ty chceš, aby to skončilo?" pozrel na mňa.
"A ty nie?" spýtala som sa.
"Zmluvu neporuším. Ale..."
"Chceš veľkú lásku?"
"Kto nechce," pousmiala som sa.
"Ja chcem len niekoho, komu na mne bude záležať. Kto ma prikryje, keď budem spať v noci odkrytá, kto pri mne bude mlčky sedieť, keď budem maľovať, kto mi spraví kakao, kto ma prenesie do postele, keď zaspím na gauči. Ja len chcem niekoho, kto bude hriať moje dlane vo svojich," šepla som a Harry ma chytil za ruky.
"Bola si niekedy zamilovaná?"
"Teraz neviem, vtedy som si myslela, že áno."
"Povieš mi o tom?"
"Chceš to počuť?"
"Inak by som sa nepýtal," usmial sa na mňa. Znova som si oprela hlavu o jeho rameno a povedala som mu o Marekovi. O tom, ako dlho sme boli spolu a o tom ako sa so mnou rozišiel, kvôli tomu, že sme od seba boli ďaleko.
"A čo tvoja rodina?"
"Mamu so Sandrou poznáš."
"Myslel som tú druhú," načrtol.
"Nie sú moja rodina," šepla som tvrdo a on prikývol. Chvíľu sme mlčali a potom sa ozval znova.
"Vieš o tom, že po dlhom čase je toto môj najkrajší Valentín?"
"Vieš, že aj môj?" usmiala som sa naňho.
"A keď už sme pri tom, mám pre teba darček."
"Vážne?"
"Uhm. Prešla som kvôli tomu celý Londýn. Ale sľúb mi, že sa nebudeš smiať," varovala som ho a keď prikývol, vbehla som do izby, kde som z kufra vybrala darčekovú taštičku, ktorú som mu podala. Keď do nej nakukol, vybuchol smiechom.
"HEJ!" zahriakla som ho.
"Toto je najoriginálnejší darček, aký som dostal," prezeral si čierne boxerky so žltými kačičkami a smial sa. "Teraz ty," podal mi balíček, ktorý vybral z kufra. Prekvapene som naňho pozrela. On mi naozaj niečo dáva?
"Čo to je?"
"Otvor to," šepol. Opatrne som otvorila balíček, v ktorom bol jeho náhrdelník, ktorý mi pripol na krk so slovami: "Chcem, aby si ho nosila." A vybrala som z neho obálku. Keď som ju otvorila, videla som tam potvrdenie o zaplatení leteniek. Bratislava - Londýn. Chvíľu mi trvalo, kým mi to došlo. So slzami v očiach som naňho pozrela. "Prídu hneď po tvojich skúškach. Chcel som ti dať niečo, čo ti urobí radosť a viem, že mam so Sandrou ti chýbajú. Takto s nimi budeš môcť stráviť pár dní," hovoril a ja som mu skočila okolo krku.
"Ďakujem," šepla som a silno som ho stískala. On mal dlane na mojich bokoch a jemne ma pohladil. Pomaly som sa odťahovala a líce som pritom obtrela o jeho. Keď mi došlo, ako blízko sme, zrýchlil sa mi dych. Styles si oprel čelo o moje a hladil ma po chrbte. Vedela som, že ak to nestopnem, budem si môcť zapísať na svoj zoznam po štvrté a to som nechcela.
"Dobrú noc," šepla som a vymotala som sa z jeho zovretia.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Iva Iva | 13. srpna 2013 v 9:41 | Reagovat

Bezkonkurencne najkrajsia cast zo vsetkych piatich... To ako sa jej ospravedlnoval ked si mysel ze spi a potom ten rozhovor na balkone...ach roztapala som sa :). Sup sup dalsiu cas! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama