One way more direction - 11. kapitola: Aj navždy je pominuteľné

16. srpna 2013 v 13:07 | Emma |  One Way, More Direction


Ozvalo sa klopanie a ja som zdvihla hlavu od práce.
"Áno?"
"Ahoj Jenny." Strčil dnu hlavu Hazz.
"No ahoj. Poď ďalej." Vyzvala som ho. Zdal sa mi nejaký čudný.
"Si v poriadku?"
"Len menší úraz nič veľké." Mykol plecom. Pod vplyvom môjho pohľadu ale všetko vysypal. Chodila som nahnevane hore dolu po izbe a premýšľala som, čo mám urobiť. Harry sa na mne po celý čas bavil. Ale keď prešiel k časti, kedy Biance povedal o Karen, spozornela som. Tým jej vlastne povedal všetko. On jej odhalil svoje ja. Harry Styles sa znovu zamiloval. Ani neviem prečo, ale odrazu som na neho skočila a pevne ho objímala. Harry sa smial, ale nebránil sa.
"Som hrozne šťastná. Vážne."
"Len pomaly, nejdeme sa brať. Len sme začali zase komunikovať." Uviedol na pravú mieru.
"Harry, keby si sa teraz videl, pochopil by si, prečo som šťastná. Ver mi, Bianca bola tá najlepšia vec v tvojom živote. Teda našom." Opravila som sa.
"Nie, mýliš sa, ona je stále to najlepšie a dúfam, že bude aj naďalej."
"Tak to určite áno." Súhlasila som. Vtedy sa ozvalo ďalšie klopanie.
"Nialler, nie teraz." Zahriakol ho Harry.
"Jennyyyyyyy." Zaskučal.
"Už idem macko." Povedala som a krútila som hlavou.
"Macko naozaj?" opýtal sa zaskočene Harry a išiel za nami.
"Hej."
"Ale moment, prečo macko?" Zarazil sa na schodoch.
"Lebo je ako medveď Jogi, čo je stále hladný a zároveň je taký roztomilý, že volať ho medveď, mi príde kruté."
"Aha."
"Kto je macko?" vstúpil do toho Liam. Ostala som stáť, lebo dverami práve vošiel Zayn a vyzeral dosť hrozne. Chalani akoby si to ani nevšimli neustále mi kládli otázky a ťahali ma do kuchyne.
"Moment." Zastala som.
"Zayn stalo sa niečo?"
"Nič to bude dobré." Povedal a kráčal po schodoch.
"Tak ale vy to chápete?" spýtala som sa.
"Nie." Zborovo zanôtili.
"KAMO KDE MAM FARO?" vyletelo z Harolda.
"Nie to je kravina, to pozerať nebudem." Vysmial sa mu Louis.
"Nie, ja to hovorím vážne." Trval na svojom Harry.
"Aha, Bianca si niekam odskočila." Povedal Liam.
"A kam presne?" chcela som vedieť.
"Jenny, ja tu vážne zomriem, ak mi niečo nedáš." Prišiel celkom blízko mu mne Niall.
"Ty si vážne uhundraný ako medveď," pretočila som očami.,
"Choď nakŕmiť svojho macka." Rýpol si Hazza a Liam s Louisom sa na mňa pozreli pohľadom: AKOZE O CO TU IDE?
Mlčky som sa pustila do varenia, ale musela som pritom stále myslieť na Zayna. Preboha, čo sa len mohlo stať? Vyzeral dosť hrozne. Možno sa pohádali a on je nešťastný. Po večeri ho zájdem skontrolovať. Práve som prikázala chalanom, aby prestreli na stôl, keď prišla Bianca. Zayn zišiel dolu, ale nevyzeral o nič lepšie. Posadili sme sa a nastalo čudné ticho. Do toho niekto začal hovoriť o nadchádzajúcom koncerte. Počas večere sa na mňa Zayn ani raz nepozrel a viem to, lebo ja som ho sledovala stále. Pomaly mi došlo, o čo ide.
"Zlatko, čo sa stalo?" vyrušila ma Bianca cestou po schodoch.
"Ale... Zayn bol dnes s Perrie a zdá sa mi čudný, nejaký smutný. Bojím sa, že sa stalo niečo, čo nás veľmi ovplyvní. Nechcem, aby sa tak trápil." Šepla som. Nechcem, aby sa trápil ktokoľvek z nich, ubližuje mi to. Ja ich zbožňujem. Dobre, Zayna milujem, to je iné, preto ma to boli o to viac, ale... Moje vnútorné úvahy preťala Bianca, ktorá ma ťahala do izby.
"Mám nápad a geniálny a Nie, nie je odpoveď. Spravíme si výlet. Iba my dve?"
"Ja neviem teraz? Mam dosť práce okolo toho koncertu a chalani majú skúšky a ak tu nebudeme, kto bude hasiť ich problémy?"
"Super, teším sa, že súhlasíš, takže sa pobaľ, ja sa idem tiež pobaliť nanovo a zajtra ideme. Dobrú noc," usmiala sa a totálne odignorovala. čo som povedala.
Pobalila som sa celkom rýchlo a keďže ideme len na pár dní, tak som nebrala toho veľa. Paul s mojím návrhom súhlasil a dokonca s mi zdal byť nadšený. Opakoval, aby som si to užila a že to dobre dopadne, že na chalanov dozrie. Niečo mi na tom nesedelo, ale nevedela som čo.
Dopriala som si kúpeľ a zvalila sa na posteľ. Dlho som nemohla zaspať a ráno som bola skoro hore. Zišla som dolu a na moje prekvapenie všetci už sedeli pri stole a o niečom sa vzrušene rozprávali. Všetci okrem Zayna.
"Bré...." nestihla som dokončiť.
"RÁNKO"
"Ahoj Jenny."
"Krásne ráno."
"Ako si sa vyspala?" vybafli na mňa nečakane.
"Nieeeee, len mi nepovedzte, že sa niečo deje." Prečesala som si rukou vlasy.
"Nič všetko tak ako má byť." Usmial sa Niall.
"Ok už idem niečo ti uvarím." Kráčala som k šporáku.
"Nemusíš, už sme pripravili raňajky." Doplnil Liam.
"Tak čo sa kruci deje?"
"Vedia, že ak nám pokazia výlet zabijem ich." Milo sa usmiala Bianca.
"Aha." Zívla som si.
"Spala si vôbec?" flochľa po mne pohľadom.
"Nie moc dobre. Ale nevadí dospím to v lietadle." Povedala som a natiahla si krk.
"O tom pochybujem." Zašepkal Hazza.
"Čo?"
"Budete také nebudené vidinou spoločného voľna ďaleko od nás, krásnej pláže a barov s lákavými drinkami, že spánok bude to posledné, na čo budeš myslieť." Nevinne sa usmial.
V aute som sa Bianci pýtala ako dopadla návšteva. Očividne sa s Haroldom rozpráva normálne, takže sa niečo stať muselo. A ja som chcela počuť aj jej verziu..
"V lietadle, dobre?" žmurkla a ja som to ďalej nerozvádzala.
Kým chalani vynášali naše kufre, ja som volala do vily. Nikto mi to nebral.
"Je všetko v pohode?" uisťovala sa Bianca.
"Zayn to nedvíha a nebol ani na raňajkách, čo ak sa niečo stalo?"
"Nič mu nie je, ráno som s ním hovorila. Bol len unavený, ale normálne sa najedol a potom šiel do mesta, že si musí niečo vybaviť. Chcel to stihnúť, ale asi sa zdržal."
Už sme kráčali po schodíkoch, keď Bianca zrazu povedala
"Och, ja som sa zabudla rozlúčiť so Stylesom."
V tej sekunde mi ani na um neprišlo, že nemá dôvod predstierať. Lenže Letuška zatvorila dvere a lietadlo začalo štartovať.
"Sadnite si a pripútajte sa." Vyzvala ma.
"Ale počkať moment, ja tam mám priateľku." Hovorila som.
"Slečna, sadnite si." Povedala znovu. Rýchlo som vytočila jej číslo a tá odporná blondína ma začala ťahať ku kreslu.
"Kde si? Veď pilot už zavrel dvere a..." hovorila som keď mi zdvihla a potom som si všimla osobu na kresle oproti mne. "Zayn?"
"Užite si to," povedala Bianca.
"Ty malá klamárka!" zasyčala som.
"Jenny, najkrajší Valentín je napravený Valentín. Máte pre seba štyri dni, využite ich naplno. Pá a nezabi ma za ten darček v kufri," zložila zo smiechom.
Zayn mlčal a ja som na neho pozrela.
"Čo sa tu deje?"
"Zmena plánu." Usmial sa.
"Stihla som si všimnúť, ale nerozumiem." Podotkla som a vtedy nám hlas pilota oznámil, v akej sme výške a kam smerujeme a že sa môžeme odpútať. Zayn to urobil okamžite a sadol si ku mne. Vzal ma za ruku.
"Prečo si bol včera taký nešťastný?" pohladila som ho po tvári a on zatvoril oči. Na perách mal úsmev.
"Musel som, inak by som sa prezradil." Vydýchol a otvoril oči.
"Nechápem."
"Jenny, ja som konečne single."
"Čože?" vypúlila som oči.
"Včera som bol za Perrie a rozišli sme sa. Jenny ja som sa rozhodol. Chcem byť s tebou. Potrebujem byť s tebou. A nechcem sa pred nikým skrývať. Chcem ti patriť rovnako ako ty budeš patriť mne."
Nevedela som, čo mám na to povedať. Usmiala som sa.
"Ja už ti patrím dávno." Zašepkala som a natiahla sa k nemu po bozk, ktorý mi ochotne dal. Počas letu som si trochu pospala a celý čas som bola opretá o jeho rameno.
"Kam to vlastne ideme?" pýtala som sa, keď som sa plno prebrala k vedomiu.
"Jazero Garda v Taliansku. Počul som, že by sa ti tam páčilo. A navyše budeme tam mať dokonalé súkromie." Žiarivo sa usmial a perami ma pošteklil na čele.
"Milujem ťa, ty si neskutočný." Vydýchla som.
"Ani netušíš, aký som šťastný." Povedal.
"Ale áno, mám akúsi predstavu." Zasmiala som sa.

Cestou v aute k miestu, kde sme boli ubytovaní mi prezradil, že v tom išli všetci. Do slova a do písmena, dokonca aj Paul.
"Mne bolo hneď podozrivé, že ma pustil bez námietok."
"Operácia Zenny bola veľmi dôležitá." Vypol hrdo hruď Zayn.
"Operácia Zenny? Dostali sme vlastný názov?" smiala som sa.
"Hej ostatných už nebavilo, ako okolo seba chodíme a keďže sa cítili previnilo pre ten Valentín, tak nám dali druhú šancu. Lepšiu." Pobozkal ma do vlasov. Pozorovala som naše prepletené prsty a stále si v hlave preberala, či sa to všetko skutočne deje alebo je to len sen.
Ukázalo sa, že si všetci dali riadne záležať. Dostali sme maličkú útulnú chatku kúsok od jazera s nádherným výhľadom. Na opačnej strane jazera boli hoteli a mestá, kde sa dalo toho veľa vidieť. Len čo sa za nami zavreli dvere chatky, pocítila som to zvláštne dobre známe napätie. Zayn ku mne pristúpil zozadu a omotal svoje ruky okolo môjho pása. Nosom mi prechádzal po krku.
"Konečne sami." Fúkol mi teplý dych za ucho.
"Aký je vlastne program?" zašepkala som zadýchane a jednou rukou som mu vbehla do vlasov. Pritisol sa ku mne ešte bližšie.
"Zayn?" zašepkala som.
"Je to len v našej réžii." Zamručal a zubami mi prešiel po ušnom lalôčiku. Prudko som sa k nemu otočila a naliehavo sa k nemu prisala perami. Nutne som ho potrebovala a on neprotestoval. Vyzliekla som mu bundu a chytila lem jeho trička. Ako malé dieťa pohotovo zdvihol ruky a dovolil mi, aby som mu ho prevliekla cez hlavu. Položila som mu ruky na hruď a jemne ho hladila.
"Bože Jenn." Zašepkal a ja som cítila ako sa usmievam.
"Hrozne ťa chcem Zayn." Povedala som a on sa nedal dvakrát prosiť. Vzal ma na ruky a hľadal posteľ. Vôbec si nepamätám ako sme sa do nej dostali alebo ako som prišla o šaty. Za to mám hlboko v sebe každý jeho pohľad, dotyk, či bozk. Bolo to niečo neskutočné, cítila som na sebe jeho vôňu, jeho chuť, jeho blízkosť.
Pritúlil si ma k sebe a prstami jemne bubnoval po mojej pokožke na chrbte. Mlčali sme. Nakoniec som zdvihla hlavu a zadívala sa mu do očí. Boli plné lásky a radosti.
"Bolo to neskutočné, oveľa krajšie ako som si myslela, že to môže byť." Povedala som a pobozkala ho na hrudi v mieste, kde mu bilo srdce.
"Nakoniec je len dobre, že nám to prvý raz nevyšlo, čo? Ale mala si vedieť, čo som prežíval vo vnútri. Myslel som, že ich zabijem všetkých."
"Ale no tak." Chlácholila som ho.
"Som rád, že to dopadlo takto. Pretože sme spolu bez výčitiek. Konečne si moja tak ako som to chcel." Usmiala som sa na neho. To sa veľmi dobre počúvalo.
"Hmm, keď tak nad tým premýšľam, asi sa hnevám." Podoprela som sa na lakti a jeho dokonale zasnený výraz sa razom zmenil na pozorný.
"Prečo?" spýtal sa opatrne.
"No klamal si ma. A ja som sa o teba celú noc bála a nemohla som spať."
"Hmm, tak to rozhodne nie je dobré, je niečo, čo by som mohol urobiť, aby som to odčinil, slečna Bomer?" spýtal sa.
"Noo, na začiatok by ste mi mohli pripraviť niečo chutné, pán Malik." Odvetila som. Zayn okamžite vyskočil z postele a ja som sa kochala pohľadom na jeho krásne telo. Pri dverách zastal.
"Na čo by mala slečna vlastne chuť?" otočil sa. Bez váhania som odhodila perinu a skúsila som zvodný úsmev.
"Naozaj Vás nič nenapadá?" zasmiala som sa. Jeho oči zaiskrili a v momente bol naspäť v posteli. Perami hľadal tie moje. Smiala som sa.
"Milujem tvoj smiech." Zašepkal uvoľnene.
"Ale nehovor." Povedala som a zovrela som jeho tvár vo svojich dlaniach.
Krátko pred západom slnka sme sa rozhodli, že bude vhodné vyliezť aj na vzduch. Máme pred sebou jeden večer a tri plné dni a ja by som rada videla toto miesto, aj keď pohľad na Zayna ma riadne zneisťoval. Kým on sa sprchoval, ja som hľadala v kufri niečo na seba.
"Čo to je?" nechápala som a držala darček od Bianci.
"Hmmm vyzerá to veľmi dobre, ale na tebe to bude vyzerať dokonale." Zašepkal a otrel sa o mňa. Uvedomila som si jednu vec a musela som sa zasmiať.
"Ale no tak pán Malik, vážne by ste mali popracovať na svojom ovládaní."
"Ja za to nemôžem, to som mnou robíte vy, slečna Bomerova." Šepkal mi do ucha a jeho ruky mi začali blúdiť po tele.
Dobre, nebudeme si klamať, v ten deň sme sa nedostali ani na krok zo spálne. Keď som sa zobudila na druhý deň, Zayn práve vošiel do izby s podnosom a raňajkami.
"Kde si bol tak dlho?" spýtala som sa.
"V kuchyni?" povedal zmätene.
"Ja som myslela, kde si bol doteraz, prečo som ťa hľadala tak dlho." Vysvetlila som mu a on sa na mňa tak nádherne usmial.
"Už som tu. A nikam ti neodídem." Uistil ma.
"To by som prosila."
Po raňajkách sme sa rozhodli na návštevu mesta. Prechádzali sme sa ukrytí pred zrakom ostatných len slnečnými okuliarmi. Zayn ma držal za ruku a palcom mi upokojujúco krúžil po dlani. Okolo obeda som už bola unavená, tak sme sa posadili a dali obed a ochutnali sme pravú taliansku kuchyňu. Ľudia chodili hore dolu a nikto sa pri nás nezastavil, nepýtal si autogram, nechcel sa fotiť. Tu sme boli ako každý iný mladý par.
"Nad čím premýšľaš?" vyzvedal Zayn.
"Len mi tak napadlo, aké to bude, keď sa vrátime. Tu je také prirodzené byť sama sebou, ale v Londýne nebudeme môcť vyjsť na ulicu bez toho, aby nás niekto neobkľúčil a nepýtal si podpisy."
"My to zvládneme, zlatko." Povzbudivo sa na mňa usmial.
"Ja viem, že áno, ale už teraz chápem ako sa cítila Bianca. Ja som sa s vami ukazovala stále, ale mňa majú fanúšikovia zaradenú do kategórie: NEOHROZUJE NAŠICH CHLAPOV, lenže teraz?"
Zayn sa začal smiať na celé kolo a ja som na neho urazene pozrela.
"Ale no ták. Snáď sa ich nebojíš." Doberal si ma.
"Tsss."
"Jenny, zlatko mne je jedno, čo si kto bude šepkať. Ja sa nezľaknem len preto, čo si o nás kto pomyslí. Som šťastný, že ku mne patríš a chcem, aby to všetci vedeli." Povedal vážne a díval sa mi pri tom do oči.
"Ty si taký sladký." Povzdychla som si. Čaro tejto sladkej chvíle prerušil mobil. Zayn sa zamračil a ja som urobila nevinné oči.
"Bomerova prosím?"
"Slečna Bomer, tu je Kaithlen Summersová, volám Vám ohľadom tej autogramiády pred utorkovým koncertom. Mohli by sme si to prebrať?"
"Mrzí ma to, ale momentálne som na pár dní odcestovaná, môžem Vám zavolať o tri dni?"
"Iste. Budem čakať a prepáčte, že som Vás vyrušila."
"Nič sa nedeje." Usmiala som sa.
"Kto to bol?" vyzvedal Zayn.
"Mamina ti práve vybavila ďalšiu akciu."
"Bože nie... Nehovor to tak, prídem si ako nejaký zvrhlík." Zaškeril sa.
"Ale si môj zvrhlík." Zamrkala som.
Po dobrom obede sme prešli pár obchodov a nakúpili sme nejaké suveníry. Na chatku som prišla totálne vyčerpaná. Hodila som sa do kresla.
"Bol to fakt dlhý deň." Povzdychla som si.
"Večera alebo sprcha?" kľakol si ku mne Zayn.
"Hmmm to je tak hrozne ťažký výber."
"Tak to vezmeme postupne, čo ty na to?" žmurkol a vytiahol ma na nohy. Spoločne sme sa pustili do varenia, ktoré sa uprostred tak nejako zvrhlo. Ale ja som v tom nevinne to on sa o mne "nenápadne" otieral a dotýkal sa ma.
"My sme vážne zvieratá." Skonštatovala som, keď som videla ten neporiadok, čo sme narobili. Zayn sa o mňa opieral a ja som sa mu hrala s vlasmi.
"Nikdy ťa nebudem mať dosť." Povedal a pritúlil a ku mne tesnejšie.
Na druhý deň ráno sme sa rozhodli pre ľahkú turistiku. Nabalila som nejaké veci na piknik a vykročili sme smerom do lesa.
"Vieš, čo je na tomto dni úžasné?" spýtal sa, keď sme dorazili na vrchol a kochali sa výhľadom.
"Nie, ale ty mi to určite povieš, že?" pobozkala som ho na krk.
"Že tu nás nikto nevyruší, sme skrytý pred civilizáciou, žiadne mialy, smsky ani..." nestihol dopovedať, pretože z vrecka sa mu ozvalo znovenie.
"Ehm, pán Malik nechcete si to tvrdenie ešte rozmyslieť?" uchechtla som sa. Pozrel na číslo a prevrátil očami.
"TY to nezdvihneš?"
"Nie, počkajú do pondelka, nie?" mykol plecom a znovu ma objal. Zvonenie utíchlo a potom sa ozval môj mobil.
"Ja to ale zodvihnem." Povedala som.
"Haloooooo?"
"Ahoj Jenny. Tak čo, ako sa máte?" pýtal sa Niall.
"Si hladný, že?" tipla som si.
"Ako to vieš?"
"A Bianca ešte spí, že?"
"TO je strašidelné, ako to dočerta robíš?"
"Už ťa dokonale pozná." Smial sa mu Liam. "Ahoj Jenny."
"Čau, ste tam všetci?" spýtala som sa.
"Okrem Harolda a Bianci." Povedal Louis.
"Chalani chcem, aby ste vedeli, že keď sa vrátim, tak si to s vami vybavím."
"Prečo stalo sa niečo? Kde je Zayn?" opýtal sa Louis.
"Zhodila som ho z útesu." Povedala som a zahľadela sa mu do očí. Šibalsky sa usmial a potom ma obišiel. Prisal sa mi perami na krk a zahájil útok.
"POLOŽ TO." Zachrapčal a ja som zatvorila oči.
"Aaaa a že ho hodila z útesu." Smial sa Liam.
"Nedajte sa rušiť hrdličky. Papá." Zavesili a ja som sa mohla naplno venovať Zaynovi.
Nedeľu sme si vychutnali pri vode a vybláznili sa do sýta a keď prišlo pondelkové ráno, obaja sme mali takú čudnú náladu. Nechcelo sa nám vracať späť, ale zároveň sme vedeli, že nám nič iné neostáva.
Na letisku v Londýne sme prekĺzli bez väčšieho rozruchu. Pred vilou sme vystúpili a Zayn vykladal tašky. Potichu sme vošli dnu. Bolo ešte skoro ráno a všade bolo ticho.
"No to snáď nie." Povedala som, keď som uvidela tú skazu.
"Hmm, niekto tu mal party." Uchechtol sa Zayn a hodil spiatočku, keď videl ako sa tvárim.
"Tsss, to sú ale nezodpovedné deti."
O hodinu na to sme sedeli so Zaynom pri stole. Mala som nohy prehodené cez jeho stehná a listovala som si v novinách. Nikde som nenašla žiadny článok, takže asi to nebolo také divoké ako vyzeralo. Do kuchyne vošla Bianca a zarazene na nás zostala hľadieť.
"Vy už ste doma?"
"Nie máš len vidiny." Povedala som a odložila som noviny, aby som sa jej mohla venovať.
"Hehe." Neisto sa usmiala a urobila krok smerom do chodby.
"To by som nerobil." Pobavene ju varoval Zayn.
"DECKÁ JENNY A ZAYN SÚ DOMAAAA!!!!" zakričala a pozrela na mňa pohľadom. TAK A MAS TO.
Pokrútila som hlavou a odpila si z kávy. V momente bolo počuť rachot na schodoch a dnu vošli vyškerení chalani.
"Aaa naše hrdličky sa vrátili do hniezdočka." Vtipkoval Louis.
"Tak čo ako bolo?" opýtal sa Liam a ako jediný sa odvážil sadnúť si na dosah. Pozreli sme sa so Zaynom na seba a mykli sme plecami.
"Fajn."
"Dobre." Povedali sme neurčito a vedeli sme, že to ich vytáča.
"No tááááák." žadonila Bianca.
"Možno by sme im fakt mohli niečo povedať." Pozrel sa na mňa Zayn.
"Myslíš?"
"Tak vieš predsa len aj vďaka nim sme tam boli."
"Asi máš pravdu." Pritakala som.
"Takže?" zvedavo sa nadýchlo Louis.
"Chalani to jazero bolo neskutočné, Loui mali tam aj skútre, a to jedlo. Niall ty by si bol v raji. Dokonca sme boli aj v centre mesta, tam by sa zase páčilo tebe Liam." Nadšene hovoril Zayn a ja som sa musela premáhať, aby som nevybuchla. Presne takto vedel napínať aj mňa.
"Dobre to je síce všetko pekné, ale nás zaujíma len jedno." Pohoršene si nás premerala Bianca.
"Hej jasné, prepáč. Mali tam tú najlepšiu zmrzlinu, akú som kedy jedol." Povedal jej.
"To je tak nefér." Zaúpela.
"Sú spolu." Povedal Harold, ktorý vošiel do kuchyne.
"Fakt? A ty to vieš ako?" opýtala som sa prekvapene.
"Videli Vás dnes na letisku. Na nete sú nejaké fotky. Mala by si Zayna naučiť ovládať sa." Uchechtol sa. A podal mobil kolovať ostatným, ktorí sa smiali a kývali spokojne hlavou.
"Hazza a čo akože tieto fotky dokazujú?" spýtala som sa, keď som sa pozrela na mobil, boli z dnešného rána, Zayn nakladal veci do auta a smial sa na mňa.
"Otvor si tú druhú linku." Žmurkol na mňa. Zayn sa ku mne naklonil a obaja sme šokovane hľadeli na fotky od jazera. A to som si myslela, že nás tam majú všetci na háku.
"Dokelu."
"Hmm, áno na toto si pamätám." Povedal a pobozkal ma na krk.
"Bože akí sú rozkošní." Povedal Niall a usmial sa. Rozdali sme im darčeky a chvíľku sme ešte sedeli a rozprávali sa.
"Dobre dosť bolo oddychu, páni pred zajtrajším koncertom máte autogramiádu a teraz buďte takí láskaví a zdvihnite Vaše ctené zadky, treba ísť skúšať."
"O nie už je späť, to sa pozná." Otrávene povedal Louis, ale usmieval sa.
Kým chalani skúšali, Bianca mi hovorila o tom, aké ťažké to s nimi mala. Musela som ju trošku poľutovať, ale zvládla to dobre, až na ten bodrel tu. Upratovali sme a ona mi hovorila ako sa mala s Hazzom na Valentína.
"Podľa mňa je to jasné. On ťa miluje."
"Nemyslím si." Povedala.
"Bianca ty si ho nevidela pred tým. To, čo si mi tu povedala a to, čo som naposledy videla, len dokazuje, že je na dobrej ceste. On ťa potrebuje a nie je na tom nič zlé, ak aj ty to isté cítiš k nemu. Ste naozaj krásny pár."
"Ja neviem, občas mám pocit, že to s ním je na vraždu, ale potom zase príde okamih a ja som načisto zmätená." Zamyslela sa.
"Preboha, to kto tu čo vylial?" nadávala som, kým som drhla nejaký fľak.
"Niall tu včera jedol."
"Dopekla drží to ako židovská viera." Zúrila som. Bianca sa rozosmiala.
Po obede prišli chalani a boli hotoví. Harold sa pritúlil k Biance a položil jej hlavu na rameno. Všetci sme ostali šokovane pozerať. Dokonca aj Bianca.
"Potrebujem pomoc." Povedal.
"Áno?" opýtala sa neisto.
"Musíš ma chrániť, nechceš mi robiť ochranku?"
"Ale určite áno Styles čo ťa nemá."
"Fakt by ma zaujímalo, či ho niekedy bude volať aj inak." Opýtal sa Liam.
"Môžeme sa staviť." Navrhol Louis.
"Nie žiadny hazard." Povedala som karhavým tónom. Louis s Liamom sa na seba pousmiali a potom sa postavili predo mňa a začali mrkať očkami.
"Nie toto nie. Prestaňte."
"Jenny prosím prosím." Šúchali ručičkami.
"Zayn nechcel by si mi pomôcť?" spýtala som sa, postavil sa ku mne a zamračil sa na chalanov, potom spojil ruky a pridal sa k nim.
"No vy ste mi ale komedianti." Sykla som. Bianca s Harrym spustili smiech a Niall sa k nim pridal.
"A Zayn ma chrbtovú kosť, na okamih som si myslel, že podľahne Jennynmu kúzlu." Nedal sa Louis.
Vypla som hruď, zdvihla hlavu a na protest som odkráčala do svojej izby. Na druhý deň som o šiestej lietala s megafónom po dome a všetkých budila. Mrzuto na mňa zazerali a nadávali.
"Nehnevajte svoju manažérku." Povedala som a spokojne sa posadila v kuchyni za stolom.
"Jenny chápem, že to bola pomsta pre nich, ale prečo stihla aj mňa?" hundrala Bianca.
"Len tak." Usmiala som sa.
"Ó no tak to ti pekne ďakujem." Frkla a vzala si toast.
Po raňajkách prišiel Paul a spolu sme vyrazili na miesto koncertu. Štyri hodiny pred začiatkom sedeli chalani nastúpení v jednom obchodnom centre a išli si ruky vypísať. S Biancou sme to pozorovali z bezpečnej vzdialenosti.
"Chudáci myslíš, že udržia mikrofóny?" spýtala sa ma.
"Budú musieť. Nie sú z cukru."
"Ani Zayn?" doberala si ma.
"No on možno trošku cukru v sebe má." Usmiala som sa.
"Som rada, že Vám to vyšlo."
"Aj ja, ale nabudúce by to šlo aj bez tých úskokov."
"Prepáč, ale nemohli sme si pomôcť." Zatvárila sa nevinne.
Keď sa autogramiáda skončila, Harry odchádzal spoločne s Biancou ruka v ruke. Reakcie na jej osobu sa trošku zmiernili, ale stále boli dosť zlé. Bola som z toho nešťastná, prečo tie dievčatá nevidia, že takto je ich idol šťastný?
Presunuli sme sa do haly, kde sa konal koncert a ja s Biancou sme si sadli do VIP zóny.
"Nepovedala som ti, že Harold zaplatil letenku Sandre a mame." Povedala a potom spozornela.
"Jenny si v poriadku?"
"Ty si mu povedala menom." Šepkala som omámene.
"Prepáč Styles." Opravila sa.
"Ty si mu povedala menom a usmiala si sa pritom." Zopakovala som.
"Dobre tak som sa pomýlila, nechceš mu to ísť povedať?" doberala si ma.
Po koncerte, ktorý mal hrozný úspech a kde to chalani roztočili, sme sa presunuli do autobusu, aby sme sa vrátili do vily. Smiali sme sa a vtipkovali. S Paulom sme doladili ďalšie koncerty a zaradili sme nahrávanie nového albumu.
Pred domom stálo auto a keď som videla, kto z neho vystúpil stuhla som na mieste. Liam si nevšimol, že som zastavila a narazil do mňa.
"Prepáč, nevidel som ťa."
"Ahoj Jenny." Ozval sa dotyčný. Moja nová rodina si ho premerala.
"Taylor? Čo ty tu robíš? A ako si ma našiel?"
"Mohli by sme sa porozprávať?"
"Nie my dvaja si už dávno nemáme čo povedať." Triasla som sa po celom tele a bola mi zima. A už len to, že tu stál práve tento človek, mi na pokoji nepridalo.
"Prepáčte, Jenn mala náročný deň a potrebuje si oddýchnuť." Povedal Zayn a objal ma. Chalani sa inštinktívne postavili predo mňa a Bianca mi stisla ruku.
Už ma viedli dnu, keď za mnou zakričal.
"Ide o Christophera." V hlase mu bola počuť panika. Keby ma Zayn nedržal asi spadnem. Otočila som sa a nemohla som zabrániť slzám, už len to meno vo mne vyvolalo spomienky, na ktoré som nechcela myslieť.
"Ty si neskutočný hajzel. Nestačilo ti, čo si mi urobil pred troma rokmi, ako sa opovažuješ ho spomínať."
"Jenny on žije."
"Čo?" zalapala som po vzduchu.
"Nezomrel tak, ako ti povedali. Žije a ja som ho našiel."
Po týchto slovách mám tmu. Neviem, čo sa stalo. Viem len že som sa prebrala v posteli a pri mne sedeli moji priatelia. Nikto sa na nič nepýtal, ale vedela som, že im to budem musieť objasniť. Najťažšie pre mňa bolo pozrieť na Zayna, čo si teraz bude o mne myslieť? A čo si budú myslieť ostatní? Nadýchla som sa, ale nemohla som hovoriť. Musela som myslieť len na to, že môj malý synček je niekde úplne sám, kým ja mám okolo seba novú rodinu. Taylor mi na seba nechal číslo, aby som sa s ním mohla spojiť.
"Jenny si v poriadku, čo sa stalo? Kto bol ten chlap? Máme ho zbiť?" pýtali sa opatrne a ja som len krútila hlavou.
"Kto je Christopher?" opýtala sa Bianca.
"Môj syn." Povedala som a v izbe sa rozhostilo hrozivé ticho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Damonica15 Damonica15 | 16. srpna 2013 v 20:48 | Reagovat

Veľmi dobrá časť teším sa na ďalšiu je to nečakané a to sa mi páči :)

2 Iva Iva | 17. srpna 2013 v 22:06 | Reagovat

Sup sup dalsiu kapitolu lebo to uz asi nevydrzim... Ked som si precitala moj syn tak som mala stastie ze sedim lebo inak by som asi padla na zadok :D. Gratulujem perfektne zapletky viete vymysliet :). A ked raz napisete knihu tak nam dufam ze date vediet nech si ju mozeme ist hned kupit :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama