Trouble in Love - 15. kapitola

14. srpna 2013 v 14:52 | Sophie |  Trouble in Love


"Zlato, musíš mi vo všetkom veriť," šepol mi Loui do ucha a ja som naňho nechápavo pozrela. Obmotal mi šatku okolo očí a posadil ma do auta.
"Tak ale toto je drzosť," frflala Aly.
"Súhlasím. Ty vieš, kam ideme?"
"Nemám ani potuchy."
"Tíško," zahriakol nás Harry a počula som ako sa chechtal.
"Len sa bavte, potom sa budeme my," pohrozila im Ally a ja som sa uchechtla.
Po nejakom čase auto zastavilo a chalani nám pomohli vystúpiť. Stále som nevedela, kde sme, až kým dom nezacítila vôňu osviežovača vzduchu, ktorý som používala v byte a nezačula ako v zámke zarachotil kľúč. Chalani nám dali dole šatky a s Aly sme civeli na zatvorené dvere.
"Čo to bolo?" spýtala sa Al.
"Myslím, že odplata."
"Ale veď sa udobrili."
Obe sme pozreli na Louisa a Harryho, ktorí sa tvárili ako neviniatka, no to sme im nezožrali. Prižmúrila som oči a zadívala som sa na nich.
"Čo o tom viete?"
"Nič?" skúsil Loui. Nie, môj krásny, teraz ti tie okále nepomôžu, hovorila som si v duchu.
Chvíľu sme sa s nimi naťahovali, no mlčali ako partizáni, takže sme to napokon ukončili tým, že ostávame a Aly s Harrym šli do kuchyne variť.
"A my čo?" spýtal sa Louis s úsmevom.
"Hádam, že by sme im mali dopriať trocha súkromia," zaškerila som sa a hodila som sa na pohovku. Po chvíli si ku mne Louis prisadol a ja som pocítila, ako si ma k sebe pritúlil.
"To je skvelý nápad, tak budeme mať trochu súkromia aj my," šepol s perami pod mojim uchom. Prísne som naňho pozrela a on sa len usmial. "Čo láska?"
"Tommo, vedľa sú Aly s Harrym," šepla som, no umlčal ma bozkom.
"To vôbec nevadí," šepol mi späť. Oprela som si hlavu o jeho rameno a užívala som si jeho blízkosť.
"Nechceš ich ísť vedľa skontrolovať? Je tam nejako ticho," začula som Aly.
"Nie, tu mám celkom dobrý výhľad. Nechceš ísť radšej ty?"
"Neviem, prečo by som mala chodiť ja!"
"No ja tiež neviem, prečo by som tam mal ísť. Čo ak zbadám niečo, čo sa mi nebude páčiť?"
"Hazza niečo vie?" spýtala som sa Louisa, na čo pokrútil hlavou.
"Nevravel som mu nič."
"Poďme radšej za nimi," vstala som a mierila som si to do kuchyne s Louim za sebou.
"Len by sme vás chceli informovať, že do obývačky je všetko počuť a aj tak by ste nevideli nič, čo by vám uškodilo," uškrnul sa Louis.
"Ha ha ha, vtipné," ozvala sa Aly a umlčala Harryho pohľadom.
"Pustíme si nejaký film?"
"Stihli ste aj niečo vybrať?" zaškerila sa.
"Yop."
Film sme vyberali veľmi dlho, keďže každý chcel niečo iné a Louis ako rozhodca nechcel byť usmažený zaživa. Napokon sme sa s Aly rozbehli k telke, ale ona zakopla a zranila sa. Okamžite sme teda volali Eme, ktorá keď prišla, vzala Aly a Harryho preč a nás s Louisom opäť zamkla.
"Hm, tak čo teraz?" zasmial sa Louis, ktorému to očividne nevadilo.
"Neviem," mykla som plecom.
"Dopozeráme film?"
"Nie," pokrútila som hlavou a pristúpila som k nemu bližšie, aby som mu mohla obmotať ruky okolo krku.
"Tak čo chceš robiť?" spýtal sa a nosom sa otieral o ten môj.
"Chcem sa s tebou bozkávať na streche," šepla som.
"Ale my sme tu zamknutý," namietol.
"Naozaj si myslíš, že so sebou nenosím kľúče od apartmánu? Alebo že nikde v byte nie sú náhradné kľúče?" zasmiala som sa.
"Tak prečo si nič nepovedala?"
"Lebo som chcela, aby Aly s Harrym strávili pekný večer. A pretože ťa takto môžem mať len pre seba," vtisla som mu bozk a keď ho chcel prehĺbiť, odtiahla som sa od neho, vzala som kľúče, deku a spolu sme vyšli na strechu.
Louis jednu deku rozprestrel na zem a keď sme si sadli, tak nás do druhej zabalil. Sedela som opretá chrbtom o jeho hruď a prepletala som si s ním prsty.
"Je tu nádherne, však?" šepla som.
"Prekrásne," šepol Loui a pobozkal ma pod uchom. Privrela som oči a naslepo som vyhľadala jeho pery. Potrebovala som ho. Potrebovala som cítiť, že je skutočný. Že sme skutoční. Keď mi prešiel dlaňou po páse, otočila som sa k nemu úplne a obkročmo som si naňho sadla. Výčitky, ktoré som v tej chvíli cítila som potlačila do úzadia, ako vždy, keď som s ním a nechala som sa unášať citmi, ktoré som síce cítiť nemala, no objavili sa len pri ňom.
Prebudila som sa tesne pred východom slnka. Louis už bol hore, hladil ma po chrbte a usmieval sa. Predtým ako som sa posadila som mu vtisla bozk a obliekla som sa. Potom som hľadela na východ slnka v Louisovom objatí.
"Mali by sme sa vrátiť, nech nám na tento výlet neprídu," šepla som mu.
"No to by sme mali, lebo inak budeme musieť znášať následky," zasmial sa a prehodil si ma cez rameno.
"Hej! Tomlinson! Daj ma dole!"
"Nie."
"Loui, no tak," prosila som ho.
"Povedal som nie," bol neoblomný.
"Ale keď..." chcela som protestovať, no capol ma po zadku.
"Pšššt, nesmieme robiť hluk," upozornil ma.
"Ale ja viem ísť aj po svojich," namietala som.
"Ale ja som superman, takže ťa odnesiem."
"Aha, jasné, chápem," začala som sa smiať a neprestala som ani, keď ma v apartmáne položil na zem a prísne na mňa pozrel.
"Povieš mi, prečo sa smeješ?"
"Nie, si superman, zisti si to," vyplazila som mu jazyk a začala som utekať. Tommo ma však chytil a začal ma štekliť.
"Prestaneš sa mi vysmievať?"
"A čo za to?" spýtala som sa ho zadýchane.
"Bozk," navrhol zastretým hlasom.
"Tak dobre," prikývla som a vrhla som sa na jeho pery. Louis ma začal tlačiť smerom k spálni, kde nás zvalil na posteľ. Vošla som mu rukami pod tričko, ktoré letelo na druhý koniec izby. Louis na nič nečakal a chystal sa vyzliesť moje tričko, keď mu vtom zazvonil mobil. Ignoroval ho a vyhŕňal mi tričko, no mobil vyzváňať neprestal a tak som sa od neho odtiahla.
"Zdvihni to."
"Nechcem," pokrútil hlavou.
"Nemôžeš ju ignorovať," šepla som potichu. Obaja sme totoiž vedeli, kto volá.
"Nechcem s ňou hovoriť, keď som s tebou," namietal.
"Louis, je to tvoja priateľka. Ľúbiš ju. Mal by si jej dvihnúť," vstala som z postele a podala som mu mobil, ktorý ležal v obývačke na stolíku.
"Áno?" zdvihol to. "Ahoj El."
Šla som do kuchyne. Z troch dôvodov. Aby som mu dopriala súkromie, aby som nemusela počúvať ako s ňou hovorí a aby som pripravila niečo na raňajky.
"Soph?" začula som Louisa za sebou len chvíľu predtým ako sa mi jeho ruky obmotali okolo pása.
"Hm?"
"Ľúbim ťa," šepol a pevne ma objal.
"Aj ja ťa ľúbim," otočila som sa mu v náručí a pritisla som sa k nemu tak blízko, ako to bolo možné.
"Mrzí ma to pokazené ráno."
"Nemá prečo. Možno... možno to tak malo byť. Pozri, čo robíme. Podvádzame ľudí, ktorých máme radi."
"Chcem byť s tebou," šepkal. "Ľúbim ťa."
"Ale ľúbiš aj ju. Ľúbi ju tvoja rodina, tvoja mama, tvoje sestry, ľúbia ju chalani, fanúšikovia, dokonca aj ja," šepkala som. "To, čo robíme nie je správne. Ak by to bol hocikto iný, možno by som sa necítila ako totálna krava za to, že ťa niekomu beriem... ale Eleanor? Ona je skvelá a miluje ťa. A ty ju tiež. Máte skvelý vzťah. Nádherný. Nehádate sa, ste tu jeden pre druhého, dopĺňate sa..."
"Sophie, prestaň. Odmietam to počúvať."
"Hovorím len pravdu."
"Ale hovoríš to tónom, ktorý ma bolí," pozrel mi do očí a hladil ma pritom po vlasoch.
"To som nechcela. Ale... cítim hrozné výčitky voči El vždy, keď som s tebou. Pretože viem, že ak by si nebol so mnou, bol by si s ňou alebo by si na ňu aspoň myslel. Mám hrozné výčitky vždy, keď sa bozkávame, objímame, dotýkame, milujeme alebo vedľa seba len ležíme, pretože viem, že ona je tvoja priateľka a ja si beriem to, čo mi nepatrí."
"Nehovor tak."
"Louis... je to ťažké. Nemyslieť na ňu a na to, že je to moja priateľka. Mám ju rada a nechcem, aby trpela. A keď toto zistí, trpieť bude. Všetci traja budeme. Pretože viem, že ju ľúbiš a ani ty nechceš, aby El trpela."
"Láska, ja neviem, čo mám robiť. Nemôžem jej ublížiť, ani ju nechať ísť. Máš pravdu, ľúbim ju. A ľúbi ju aj moja rodina. Ale to, čo je medzi tebou a mnou... nemôžem o teba prísť. Nezniesol by som pomyslenie na to, že už nie si mojou súčasťou. Ľúbim ťa Soph a som zúfalý, lebo ti ubližujem."
"Ššš, prestaň. Neubližuješ mi. Áno, je to zložitá situácia, ale mám teba," pohladila som ho po tvári a vtisla som mu bozk. Bol to bozk s trpkou príchuťou bolesti. "A kým mám teba," pokračovala som, keď som sa odtiahla, "nechýba mi nič."
"Čo budeme robiť?"
"To, čo doteraz. Skrývať sa, kradnúť si bozky a potajme túžiť po tom druhom."
"Ja to nechcem takto," krútil hlavou.
"Inú možnosť nemáme. Chceš nechať El?"
"Ja..." nadýchol sa a potom potichu priznal, "nie."
"Tak vidíš," šepla som. "Ani ja nechcem, aby si ju nechal. Nemohla by som žiť sama so sebou, ak by ste sa kvôli mne rozišli."
"Máš naviac ako byť druhá. Bože som to ja ale sebec," vyhŕkol. "Držím ťa pri sebe a... Soph, ty máš naviac ako na tajný vzťah."
"Ale ja chcem teba. A hoci sa nenávidím za to, že týmto ubližujeme Eleanor, nechcem nič iné ako to, čo máme. Chcem teba a nás."
"A čo Will?"
"Je to len kamarát."
"Páčiš sa mu. Boli ste spolu na plese. Možno..."
"Chceš, aby som si s ním začala?" odtiahla som sa od neho. "Naozaj ti nebude vadiť, ak si s niekým začnem? Nebudeš žiarliť na to, že sa ma dotýka a objíma ma a bozkáva a..." prerušil ma bozkom.
"Budem," dostal zo seba. "Dolámal by som mu ruky, ak by sa ťa dotkol, ale možno... možno by... chcem ti dať šancu na normálny vzťah. Na bozky a objatia, ktoré nemusíš skrývať. Chcem ti dať šancu byť šťastná. Ja nemôžem Eleanor opustiť. Ale nechcem byť sebecký. Nechcem ťa pri sebe držať takto."
"Preto lebo ty nechceš byť sebecký, budeme podvádzať dvoch ľudí alebo ako si to predstavuješ? Potom ma necháš?" pozrela som naňho. "Chceš ma niekomu podstrčiť, lebo si už dostal, čo si chcel? Ja... ja nechápem, o čo ti ide! Naozaj chceš, aby som si začala s niekým iným? Chceš sa zbaviť výčitiek svedomia tým, že sa zbavíš mňa?" vybuchla som.
Nemohla som uveriť tomu, že mi Louis naozaj navrhuje, aby som si začala s niekým iným. Áno, táto situácia bola ťažká, skrývali sme sa. Nechcela som, aby opustil El, ktorá je úžasná a skvelá a je to moja priateľka, ktorú mám hrozne rada. El milovali všetci z jeho okolia. No ja som nechcela ani nič iné. Chcela som to, čo sme mali. Louisa, mňa, nás a to čosi medzi nami, čo bolo krehké, no zároveň tak silné, že mi to vyrážalo dych.
"Soph, nemyslel som to tak," začal, ale to som už cúvala z kuchyne a v zámke zarachotil kľúč.
"Sophieeee! Louiiii!" vbehla do bytu Charlie. Usmiala som sa na ňu a objala som ju. Hneď za ňou vošla Emma, ktorá sa na nás usmievala.
"Ako sa má Aly?"
"Myslím, že viac než dobre. Momentálne aj s Harrym spia."
"Spolu?"
"Uhm," usmiala sa potešnene a ja som len pokrútila hlavou.
"Takže ideme?"
"Pokiaľ ste pripravení," zasmiala sa Emma, na čo som len prikývla a vyšla z apartmánu. Charlie ma po chvíli dobehla, chytila za ruku a hovorila mi, že Aly spí v Harryho izbe, lebo ju bolí noha a Harrymu sa nechcelo vstávať.
Kým sme nastúpili do výťahu, Charlie mi stihla povedať aj o jej výlete k jazeru. Louis sa jej potom začal vypytovať ako sa jej tam páčilo a ona nadšene rapotala o všetkom, čo robila.
"Pôjdeme po pizzu?" spýtala sa Charlie v aute.
"Máš chuť na pizzu?"
"Uhm," prikývla.
"Tak ideme po pizzu a vezmeme domov aj ostatným," naštartovala Emma.
"A Niallovi vezmime dve, lebo on veľa papá," povedala Charlie vážne a my sme sa rozosmiali. Objednala som pizze, ktoré nadiktovala Charlie, aby sme ich mohli len vziať a ísť s nimi domov.
"Okej, o chvíľu som späť," odopla som si pás a vystupovala som z auta.
"Louis? Nejdeš jej pomôcť?" spýtala sa Emma a nevinne zamrkala očami.
"Netreba," pokrútila som hlavou, no to už Louis stál pri mne.
"Samozrejme."
"Zvládnem to aj sama," šepla som, keď sme šli dovnútra.
"Soph, ja som to tak nemyslel. Soph, počúvaj ma..."
"Louis, stopni sa, dobre?" pozrela som naňho.
"Ale..."
"Máme tu objednávku," povedala som slečne za pultom, ktorá takmer omdlela, keď zbadala Louisa a roztrasenými rukami nám podala krabice. Louis sa jej podpísal na lístoček a vzal si odo mňa krabice.
"Sophie..."
"Sme tu," usmiala som sa na Emmu a Charlie.
Keď sme prišli k Stylesovcom, Harry s Aly práve schádzali zo schodov a keď zbadali pizzu, rozžiarili sa im oči.
"Jedlo!" usmial sa Niall, ktorý stál vo dverách kuchyne a kráčal k nám ako námesačný. Všetci sme si sadli do obývačky, kde sme sa najedli. Aly členok ešte pobolieval, ale vyzeralo to lepšie, ako keď jej to včera puchlo.
"Tak ja idem," zdvihla som sa asi po dvoch hodinách.
"Tak skoro?" pozrel na mňa začudovane Liam.
"Mám tréning, nemôžem sa flákať."
"Odprevadím ťa," už vstával Louis, ale pokrútila som hlavou.
"Nemusíš. Majte sa."
Na tréningu som bola nesústredená. Will si to všimol hneď a tak zastavil hudbu, vzal ma za ruku a šli sme si sadnúť do kaviarne, ktorá bola blízko štúdia.
"Takže, čo si dáme?"
"Ja neviem, mne to je jedno," mykla som plecom.
"Nemôže ti to byť jedno. Vždy je niečo, čo chceš viac ako niečo iné."
"Keď ja fakt neviem."
"Fajn, tak si to preberieme postupne," otvoril nápojový lístok. "Pravá polynézka káva, extra horká. Pfu, tak toto by som teda nevypil, to si nedáš ani ty," pokrútil hlavou. "Káva so šľahačkou, klasika, latté, klasika... toto tiež nie..."
"Klasiku nechcem, chcem niečo... čo som ešte nemala."
"Káva s príchuťou červeného vína."
"Ble."
"Írska káva s whisky?"
"Will, snažíš sa ma opiť?"
"Možno," mykol plecom. "Hm, čo povieš na netradičnú chuť mäty, pistácii a mliečnej čokolády?"
"Mňam," usmiala som sa.
"Super," potešil sa a objednal to.
"Sophie? Tu neďaleko je lunapark, čo keby sme si tam zašli," navrhol, keď nám čašníčka priniesla mliečnu čokoládu s pistáciami a mätou.
"Kolotoče? Jasné," rozžiarila som sa a čokoládu som dopila tak rýchlo, ako to len šlo vzhľadom na to, že bola horúca. Will sa na tom začal smiať, ale ja som milovala kolotoče a nevedela som sa ich dočkať.
V lunaparku sme strávili zvyšok dňa. Šli sme z jedného kolotoča na druhý a ja som sa tešila ako malé dieťa.
"Si blázon," smial sa, keď sme sedeli v aute.
"Ja som nikdy netvrdila opak."
"Ale nechať sa vystreliť do vzduchu dvesto metrov a potom letieť voľným pádom. Ty si fakt blázon," krútil hlavou.
"Ďakujem William," usmiala som sa naňho.
"Nemáš začo. Vyzerala si smutne, tak som ťa chcel rozptýliť."
"Podarilo sa ti to," šepla som a vtisla som mu bozk na líce. "Myslím, že druhé rande dopadlo lepšie ako to prvé."
"Myslím, že máš pravdu," usmial sa na mňa. Chvíľu na mňa hľadel a potom mi vtisol bozk na pery.
Doma som šla rovno do sprchy a potom do postele. ešte chvíľu som si písala s Willom, s ktorým sme sa dohadovali na tréningu a potom mi do izby vliezol Daniel.
"Čau ségra," hodil sa ku mne na posteľ.
"Čau brácho, čo by si rád?"
"Kto bol ten chalan, čo ťa priviezol?"
"William Coleman, spolužiak. Poznáš ho. Aj jeho otca by si mal."
"Jáj, ten. A čo má moja malá sestrička s mladým Colemanom?"
"Do toho môjho veľkého bračeka nič a teraz mi zmizni z izby," vypoklonkovala som ho a znova som si ľahla. Prišla mi SMS od Louisa, ale ignorovala som ju.
Ráno som prišla do kuchyne mierne unavená, lebo som v noci nemohla spať a našla som Daniela sedieť nad nejakou obálkou.
"Čo to máš?"
"Ale pozvánka na jednu oslavu."
"A?"
"Je pre dvoch."
"Znova sa pýtam: A? Veď máš na každý prst minimálne desať žien, ktoré by s tebou šli."
"Ale ja by som chcel pozvať len jednu konrétnu."
"Ahááá," zatiahla som s úsmevom. "Tak zdvihni zadok a choď za ňou. Ja ju namiesto teba pozývať nebudem."
Nasledujúcich pár dní som trávila s Willom na tréningoch. Profesorka na nás bola hrdá, lebo sme boli čoraz lepší a ďaleko pred spolužiakmi a my sme sa z toho tešili. Párkrát po tréningu sme si zašli do kina, na večeru alebo na prechádzku. Louisove telefonáty som ignorovala a SMS tiež. Vyjadril sa jasne. Mám si začať s niekým iným, tak fajn.
Jeden večer ma bol Will znova odviezť domov. Keď zastavil, obišiel auto, aby mi mohol otvoriť dvere.
"Vidíme sa zajtra?" spýtal sa ma a otočil si ma k sebe.
"Hm, myslím, že nie," pokrútila som hlavou a obmotala som mu ruky okolo krku.
"Prečo nie?" usmial sa a pohladil ma po vlasoch.
"Lebo som sa dlho nevidela s Aly, ktorá nebola ani v škole a s Emou, vieš? Nesmiem ich zanedbávať."
"Tak fajn, ale volať ti budem," šepol a pobozkal ma.
"Hm, ako chceš," vplietla som mu ruky do vlasov a keď som cúvla o krok, narazila som na auto.
"Už mi nemáš kam ujsť," šepol Will, keď sa na chvíľu odtiahol.
"Nechcem ti ujsť," šepla som späť, prehĺbila bozk a snažila som sa nemyslieť na iné pery, ktoré som chcela bozkávať.
Mávala som mu, kým nezmizol v zákrute a keď som sa otočila, takmer som dostala infarkt. Za mnou stála vyškerená Aly.
"Ahoj," usmiala som sa na ňu.
"A ja som premýšľala, kde sa celé dni túlaš."
"Trénujem?"
"Uhm, prehliadku krčných mandlí," zasmiala sa. "Len máš nesprávneho pacienta. Ten správny práve asi vybuchol."
"Prečo nechodíš do školy?" spýtala som sa jej a ignorovala som jej narážku na Louisa.
"V pondelok som sa odhlásila."
"Čože? Prečo?"
"Dostala som výhodnú ponuku. Musím sa predsa postarať o Charlie. Takže pracujem z domu, peniaze sú viac než slušné a mám čas aj na malú, takže už bývame v našom dome."
"Nestíham. Ako to? Veď sme sa nevideli len štyri dni."
"No, to som sa akurát stihla vrátiť domov."
"A Harry ako?"
"Má sa dobre. Žije."
"Okej, tak to špecifikujem. Ako sa vyvíja váš vzťah?"
"Pozri, Emma k nám ide," usmiala sa a potom šepla. "A teraz máš problém."
"Hej, ja chcem vedieť ako to je medzi vami."
"Super," odvetila.
"Soph."
"Em."
"Už som si myslela, že sa na nás hneváš."
"Nehnevám, veď s vami normálne komunikujem. Voláme si, píšeme."
"Ale nebola si pri nás už štyri dni," vytkla mi.
"Bola som s Willom. Chceme dostať hlavné úlohy v muzikály, tak trénujeme nonstop."
"Videli sme. Prečo to robíš?"
"Čo prečo robím?"
"No prečo si s ním? Veď ho neľúbiš."
"Mám ho rada. A záleží mi na ňom."
"Tak by si ho nemala vodiť za nos."
"Nevodím," hájila som sa. "Som slobodná, mladá a mám právo na šťastie."
"Len ho hľadáš pri nesprávnom človeku."
"Emma, musíme to rozoberať?"
"Áno, lebo on je smutný," šepla.
"S tým súhlasím," pritakala Aly. "Chýbaš mu."
"Samozrejme a preto pozajtra príde El a ostane tu celý týždeň, však?"
"Ako to vieš?" spýtali sa naraz.
"Písala mi, že niekam zájdeme všetky spolu. Babská jazda. Zavolá aj Perrie a Danielle."
"Ak by si mu dvíhala telefón, povedal by ti to sám."
"Môžeme to nechať tak? Ty sa sústreď na ples, na ktorý ideš s mojim bratom a ty na teba a Harolda a ja sa budem sústrediť na tanec. A teraz idem spať, lebo som unavená. Vidíme sa zajtra. Teda... chcela som vás zavolať vonku, dúfam, že budete môcť. Počkám vás pred školou. Majte sa," objala som ich a šla som domov.
"Zlato, máš návštevu," zaklopal mi Daniel ráno na dvere práve, keď som vychádzala z kúpeľne. Prikývla som, obliekla som sa a zišla som dole. Myslela som si, že prišla Aly alebo Emma, ale v obývačke sedel Louis.
"Sophie," vstal, keď ma zbadal.
"Čo tu robíš?"
"Potrebujem s tebou hovoriť. Vyhýbaš sa mi, nedvíhaš mi, ignoruješ moje správy a k Harrymu si pre istotu od toho dňa neprišla. Doma takmer nie si a stále ťa vidieť len s tým... s Williamom."
"Tak si to chcel, nie?" pozrela som naňho.
"Nie, takto som to rozhodne nechcel," priblížil sa ku mne.
"Louis, o čo ti ide?"
"Neznesiem pohľad na teba a naňho."
"Ja ti nerozumiem," pokrútila som hlavou.
"Čomu nerozumieš?"
"Tebe. Pamätáš si, čo si mi povedal vtedy ráno? Že by bolo lepšie, ak by som bola s niekým iným. A teraz ti to vadí? Rozhodol si za mňa. Ja som sa len prirpôsobila."
"Sophie," znova spravil krok ku mne. "Nemyslel som to tak, ako som to povedal. Nechcel som, aby si si myslela, že už s tebou nechcem byť. Soph, ja som zúfalý, keď ťa nemám. Keď nie si pri mne. Keď ti nemôžem večer zavolať, počuť ťa."
"Máš Eleanor. Jej máš volať a počúvať ju," cúvla som o krok, lebo bol nebezpečne blízko.
"Ja chcem volať tebe."
"Rozhodol si sa, Louis. Mne nevadilo, že sme sa museli skrývať. Nevadilo mi, že som s tebou nemohla byť tak ako som chcela. Nevadili mi ukradnuté bozky a objatia. Ty si rozhodol, že to tak ďalej nepôjde. Ty si rozhodol, že sa nebudeme skrývať. A ty si sa rozhodol ostať s Eleanor a nechať ísť mňa tým, že si chcel, aby som si niekoho našla. Bolo to tvoje rozhodnutie a ja ho rešpektujem. Tak prosím ťa ty rešpektuj moje rozhodnutie vyhýbať sa ti, pretože nech robím čokoľvek, bolí ma to."
"Láska," šepol Louis a spravil ďalší krok. Ja som už nemala, kde cúvnuť, lebo som bola natlačená na stene. Louis sa usmial a pobozkal ma. Jeho blízkosť, jeho pery, jeho dych... Na chvíľu som stratila rozum a obmotala som mu ruky okolo krku.
"Ľúbim ťa," šepol Louis a perami skĺzol na môj krk.
"Nie," odtlačila som ho od seba. "Zajtra príde Eleanor. Vybral si si ju. Proísm ťa odíď."
"Soph, ale..."
"Odíď Louis, už ma netráp. Príliš to bolí."
"Ľúbim ťa. Na tom sa nič nezmenilo," šepol a odišiel.
Po prednáške, na ktorej som sedela sama, keďže Aly skončila školu, mi profesorka povedala, že so mnou chce hovoriť dekanka. Šla som teda do jej kancelárie a s malou dušičkou som si sadla oproti nej. Nevedela som totiž, čo odo mňa chce.
"Sophie, vitajte."
"Dobrý deň. Deje sa niečo zlé?"
"Prečo by sa malo?"
"No lebo väčšinou, keď sem je niekto predvolaný, tak preto lebo má problém," vysvetlila som jej a ona sa zasmiala.
"Nie, to vôbec. Všetko je v poriadku. Vlastne mám pre vás celkom dobré správy. Podľa mňa výborné."
"Aké?" nechápala som.
"No okrem toho, že sme vás a pána Colemana vybrali ako hlavné postavy do muzikálu, ktorý začnete skúšať už od budúceho týždňa, tak sa vám škola rozhodla ponúknuť štúdium v zahraničí, vďaka vášmu prospechu, odporúčaniam, súťažiam a výsledkom, ktoré máte v tanci."
"V zahraničí?"
"Áno, v Spojených Štátoch. Študovali by ste na Broadwayi."
"Ako dlho?"
"Záleží na vás. Buď semester alebo celý rok."
"To vážne? Naozaj? Teda... fakt?"
"Smrteľne vážne. Môžete si to rozmyslieť do konca novembra. Máte na to ešte šesť týždňov, ale bola by škoda, ak by niekto s vašim talentom premrhal možnosť študovať na najlepšej tanečnej škole sveta."
"Beriem to. Nemám o čom premýšľať. Musí to podpísať neikto z rodiny?"
"Vzhľadom na to, že ste dospelá, tak nie."
"Fajn, tak to môžem podpísať rovno," usmiala som sa na ňu. Dekanka mi úsmev opätovala a podala mi pero. Kým som to podpísala, premietol sa mi v hlave Louis. Jeho úsmev, vôňa, dotyk. Všetko, čo mi patriť nemalo. Ten pobyt bude možno na niečo dobrý. Možno... možno tam naňho zabudnem. A ak nie, tak sa aspoň naučím žiť s bolesťou. S pocitom prázdna. S tým, že nie je pri mne. Vedela som, že náš vzťah nebude fungovať. Vedela som, že sa nebudeme môcť skrývať. A niekde hlboko som vedela, že si napokon vyberie ju. Ale aj tak to bolelo. No nemenila by som. Neľutovala som.
Z jej kancelárie som šla vysmiata ako lečo a cestou som narazila do Willa, ktorý sa usmieval tiež.
"Už to vieš? Máme hlavné roly," povedal, objal ma a začal mnou točiť.
"Áno, je to super!" zvýskla som.
"A vieš aj to druhé?"
"Čo myslíš?"
"Amerika."
"Aj ty?"
"Ešte som to nepodpísal. Ešte sa rozhodujem."
"Ja som to podpísala."
"Tak blahoželám zlato," pobozkal ma.
"Ďakujem," vtisla som mu bozk a bežala som, lebo na parkovisku ma čakali baby.
Šli sme na nákupy a potom do kina na nejakú komédiu. Kúpili sme si popcorn, nachos, colu a všetko možné a polovicu sme mali zjedenú už pred začiatkom filmu, čo bolo len dobré, pretože ten film bol prekvapivo skvelý a tak sme sa dve hodiny len smiali.
"Ja nevládzem, všetko am bolí z toho smiechu," chytala sa za brucho Emma.
"Hovor mi niečo, je to ťažšie ako brušáky," smiala sa Aly.
"Toto nedávam. To bolo priveľa," chechtala som sa ešte v aute.
"To ani ja," pokrútila hlavou Aly.
"Em? Pripravená na zajtra?"
"Ale hej, veď o nič nejde," odvetila a my s Aly sme si vymenili pobavený pohľad.
Na druhý deň sme sa s Aly nasačkovali k Stylesovcom, aby sme s Em spravili princeznú. Musí môjmu bratovi vyraziť dych. Aby si ten idiot konečne uvedomil, že Emma sa mu viac než páči. Ale to teľa môj brat je taký zadubený, až ma z neho bolí hlava. Kým Aly Emmu česala, ja som jej robila make-up a nechty. Keď sme s ňou skončili, vyzerala prenádherne. Neskutošne jej to svedčalo.
"No páni," vošla dnu Anna, ktorá sa prišla rozlúčiť, lebo aj s Robertom šli opäť niekam na výlet. "Zlatko, vyzeráš nádherne."
"To je síce pekné, ale ja som sa ešte nevidela, lebo tieto dve mi nedovolili pozrieť sa."
"VAU!" vcupitala dnu Charlie. "Chalani, môžete."
"Emma, nemám slov," usmial sa Liam.
"Hej, dajte mi zrkadlo," prosila nás.
"Už sa to nesie," vošli Zayn s Niallom a obrovským zrkadlom.
"Oh," šepla Em.
"Sestrička, konečne vyzeráme aspoň trocha ako rodina, si takmer taká pekná ako ja," zasmial sa Hazza.
"Ty mlč, lebo si ťa vezmeme do parády a skončil si," varovala ho Ally.
"Ale zlato, snáď sa nebudeme hnevať," žmurkol na ňu a ona po ňom hodila kefu na vlasy.
Emma zišla dole v doprovode nás všetkých a tam na ňu v obývačke čakal Daniel, ktorý naozaj stratil reč. S Aly sme sa na seba nadšene usmiali a ťapli sme si. Em si nič nevšimla, lebo šla pred nami a oči mala len pre Daniela, ktorý vyzeral veľmi dobre.
"Ak jej ublíži," začula som ako si šomre Harry.
"Drž mlč!" okríkla ho Aly a on sa len napázdno nadýchol.
"My ideme," usmiali sa na nás ich rodičia a už ich nebolo.
"Si... ja... nemám slov," koktal môj brat.
"Ďakujem," usmiala sa naňho Em.
"Tiež už pôjdeme a buďte poslušní," varoval nás Daniel, tak som mu ukázala prostredník. Vrátil mi to a otvoril Emme dvere.
"Páni, ešte že sme ťa stihli," usmial sa na ňu Louis, ktorý prišiel aj s Eleanor.
"Si nádherná," objala ju El.
"Ďakujem," usmiala sa na nich. "Tak my ideme. A fakt vás prosím, nezbúrajte dom."
"Neboj, sestrička," žmurkol na ňu Harry.
Keď môj brat s Emmou odišli, zvítali sme sa s Eleanor a všetci začali vymýšľať program na večer.
"Tak ja idem, majte sa," vstávala som z gauča.
"Kam ideš?" spýtal sa Niall smutne.
"Nevideli sme sa celý týždeň," pozrel na mňa Liam.
"To je pravda, ostaň s nami," presviedčal ma Zayn.
"Som dohodnutá s Willom," šepla som a Harry sa zamračil na Louisa.
"S tým tanečníkom, o ktorom si mi vravela?" spýtala sa El a ja som prikývla. "Tak ho zavolaj k nám."
"To je skvelý nápad," usmiala sa Aly a ja som si všimla, ako Louis zaťal päste.
"Ja..."
"My nehryzieme," povedal Niall.
"To je pravda, všetci sme slušní a Niall hryzie len keď je veľmi hladný," smial sa Liam.
"Tak dobre no," vzdala som sa a šla som vytočiť Willove číslo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Marta Marta | 10. března 2014 v 10:41 | Reagovat

Dobrá zápletka... nezávidím :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama