Don`t let me go - 7. kapitola: Nikdy ma nechceli

16. září 2013 v 21:20 | Sophie |  Don´t let me go

V minulých častiach: Harry s Ellou sú si každým dňom bližší. Prežívajú obdobie zaľúbenosti a všetok voľný čas, ktorý majú sa snažia tráviť spolu. Ava napriek tomu, že s bratovým rozhodnutím nesúhlasí, tak sa ho snaží kryť a vychádza mu v ústrety, hoci to znamená flirtovanie s jeho kamošmi.



Rozlúčila som sa s chalanmi aj s Harryho sestrou, lebo už bol večer a šla som na intrák. Harry sa rozhodol, že ma odvezie, takže vstal spolu so mnou, zamával ostatným a šli sme preč. Už vo výťahu ma chytil za ruku a pri tom nenútenom dotyku som sa usmiala. To, čo so mnou jeho blízkosť robila, bolo neskutočné. Harry sa na mňa zahľadel a ja som sklopila pohľad, lebo som nechcela, aby vedel, aký má na mňa vplyv. Keď sme došli k autu, ako správny gentleman mi otvoril dvere a potom prebehol, aby mohol nastúpiť aj on.
"Čo na nich hovoríš?" spýtal sa po chvíľke ticha.
"Tvoja sestra je úplne super. Je mi strašne sympatická a je rovnako krásna ako ty. A chalani sú skvelí. Neskutoční blázni. A mal si pravdu, Niall zje naozaj všetko, čo nezje jeho. Veľmi som sa bavila na Zaynovi, keď bežal k zrkadlu, aby si skontroloval vlasy. Louis je čistý blázon. A Liam. On je zlatíčko."
"Myslíš si, že som krásny?" prepaľoval ma pohľadom a moje líca boli úplne identické s farbou na semafore.
"Z celého môjho monológu si si zapamätal práve toto?"
"Pamätám si ho celý, ale toto je pre mňa najzaujímavejšia časť," žmurkol, pričom dupol na plyn.
"Harry, ale k môjmu intráku sa nejde tadeto," šepla som, keď sme odbočili inde.
"Ja viem, miláčik, ale my ešte nejdeme k tebe na intrák," povedal mäkkým hlasom, z ktorého som sa rozplynula. Na sedadle zo mňa ostala už len silueta a ja som sa roztiekla pri tom, ako krásne to povedal a ako krásne sa pohral s tým miláčik.
"Aha. A kam ideme?"
"Na večeru predsa," odvetil veselo. Oprela som sa o sedadlo a ďalej som neriešila. Poznám ho síce len pár dní, ale absolútne mu verím a to som ešte nezažila. Nie som nespoločenská a kontakty nadväzujem veľmi rýchlo, lebo mám rada nových ľudí, ale vždy som obozretná. No pri ňom mi táto vlastnosť chýba. Akoby som ho poznala už veľmi dlho.
"Nad čím premýšľaš?" spýtal sa ma Harry, keď nás čašník usadil k stolu.
"Nad tebou. Mám pocit, akoby sme sa poznali už veľmi dlho. Verím ti a cítim sa s tebou v bezpečí," dostala som zo seba. Jeho pery sa roztiahli do krásneho úsmevu a on sa sklonil ku mne, aby ma mohol pobozkať.
"Ver mi, že ja mám ten pocit tiež," šepol a jeho pery sa prisali k mojim.
"Ehm," odkašľal si pri nás čašník, ktorý nám priniesol jedálensky lístok a Harry ho prepálil dosť naštvaným pohľadom. Menu ani neotvoril, objednal si jedlo a ja som len pípla, že chcem to isté. Keď sa čašník vzdialil, Harry si ma k sebe pritúlil a pobozkal ma do vlasov. "Hltal ťa očami. Čo je ale jasné, keďže si najkrajšia zo všetkých." Druhú vetu povedal miernejšie ako prvú a potom sa usmial.
"Si zaujatý," zasmiala som sa a oprela som si hlavu o jeho rameno.
Keď sme dojedli, nasadli sme do auta a Harry ma odviezol pred intrák. Zaparkoval pred ním a vystúpil spolu so mnou.
"Koľko máš ešte času do večierky?" spýtal sa, pričom ma stále držal v náručí.
"Podľa toho, kto má službu. Ak je to tá teta, čo v piatok, tak mám dve hodiny a ak iná, tak ostatným je to vlastne jedno," povedala som a všimla som si, že vonku vychádza jeden z futbalistov.
"Jason, kto má službu?" spýtala som sa.
"Terorista," povzdychol si. "Takže, keď chcete niečo riešiť, švihnite si."
S povzdychnutím som sklopila pohľad, no počula som, ako sa Harry chechtá. To ma vytočilo, takže som naňho naštvane pozrela.
"Z čoho sa smeješ, Styles?"
"Terorista? A máme si pohnúť?"
"No... to je tá teta, pri ktorej máme večierku do pol jedenástej. A... Jason si myslel, že sa ho pýtam preto, lebo máme v pláne... dať si hore rýchlovku," vyklopila som zo seba.
"Miláčik," Harry sa mi zahľadel do očí. "Teba si mienim vychutnať."
"Znie to ako prísľub," prehodila som koketne.
"Poďme sa ešte prejsť," prehodil mi ruku cez ramená, majetnícky si ma privinul a vykročili sme spolu prejsť sa po školskom parku.
"Doma ťa čakajú chalani a sestra," pozrela som naňho, no pritúlila som sa k nemu, lebo večer už bolo čoraz chladnejšie.
"S nimi som bol doteraz stále. A teraz chcem byť s tebou. Aspoň pokiaľ mi to voľný čas dovolí," hovoril vážne. "Navyše celý týždeň pripravujeme veľký koncert, takže sa uvidíme, len keď im utečiem."
"Ty rebel," zasmiala som sa. "Budeš pracovať?"
"Zajtra máme rozhovor, potom fotenie a potom skúšame, takže budem veľa času tráviť na skúškach. A k tomu ešte ďalšie povinnosti."
"Znie to zaneprázdnene," zastala som a pozrela naňho. "Ak budeš potrebovať poľutovať alebo pomojkať, stačí zavolať, prinesiem ti nejaký pekný vankúšik."
"Prinesieš mi seba?"
"Vyzerám ako vankúšik?"
"Nie, ale najradšej by som sa pritúlil a nechal pomojkať tebou," pritúlil si ma k sebe a vtisol mi pomalý krásny bozk.
"Hazz, mala by som ísť, lebo ma nepustí dnu," povzdychla som si, lebo v jeho náručí mi bolo krásne.
"Môžeš spať u nás," navrhol, no napriek tomu zrýchlil krok, aby som to stihla. Pred intrákom sme sa rozlúčili pusou a Harry potom odišiel.

Ráno som vstala s úsmevom na tvári. Paty ešte spala a ja som sa vybrala spraviť nám raňajky. Keď sa došuchtala do kuchyne, ja som sedela osprchovaná so šálkou čaju v rukách a raňajkami pred sebou.
"Páni, ten tvoj Harry sa mi páči, ešte nikdy si nevstala takto skoro sama od seba a ešte s takým úsmevom," smiala sa a potom si na lievance naliala javorový sirup. "Mňam a tie raňajky. Ja nemám slov, slečna Davidson."
"Prestaň si zo mňa robiť srandu," zahriakla som ju s úsmevom a odoslala som Harrymu SMS, ktorú som práve dopísala.
Dobré ráno, ty moje kučeravé šťastie, prajem ti veľa síl do tohto zaneprázdneného týždňa :) ďakujem za včerajšok... bolo mi s tebou krásne... PS: Nezabúdaj, že dnes musíš byť pekný, keď budeš v telke, lebo sa na teba dívam :* E.
Pár sekúnd na to mi prišla odpoveď. Aj tebe krásne ráno, moja polnočná tanečnica :) ja ďakujem za to, že si vydržala s tými bláznami, tiež prajem úspešný týždeň, keď spravíš tú skúšku, tak ju oslávime :) PS: nezabúdam na to, keď sa budem usmievať do kamery, uvedom si, že je to úsmev len pre teba :* H.
Tvoja polnočná tanečnica? To si odkiaľ nabral :D Tí blázni sú úžasní a na tvoj úsmev sa teším už teraz :*
Pretancovali sme spolu polnoc a si tanečnica :) a teraz si moja tanečnica :*
Po tejto správe som mu už neodpisovala. Šprintovala som do školy, lebo som opäť raz nestíhala. Vybehla som z intráku a v duchu som už vymýšľala ospravedlnenie, prečo idem neskoro, keď som zbadala zaparkovaný známy Range Rover, pred ktorým stál Edward. Dobehla som k nemu a objala som ho.
"Ako si vedel, že budem meškať?"
"Lebo ťa poznám," zasmial sa a otváral mi dvere.
"Ďakujem, znova raz si mi zachránil život," naklonila som sa k nemu a dala som mu pusu na líce. Edward sa na mňa prekvapene pozrel a potom si šiel sadnúť za volant. V škole na nás už čakala Ava, ktorá mala aj hodinu pred nami a spolu sme sa usadili do zadného radu.
"Večer ide v telke jedna show, kde budú chalani, pozriete si to so mnou?"
"Ja mám stretnutie kvôli projektu," okamžite odvetil Edward a Ava povedala, že ide doučovať niekoho. Tak si to pozriem s Paty.
"Čo si robila včera?" spýtala sa Ava.
"Harry ma predstavil jeho kamarátom a sestre."
"No vau," usmiala sa.
Večer sme s Paty sedeli pri telke s miskami popcornu v rukách a ja som sa neskutočne tešila na to, že ho uvidím aspoň takto. Tesne predtým ako prenos začal, mi prišla správa.
Je hrozné vedieť, že ja neuvidím teba, hoci ty budeš vidieť mňa... ja ťa chcem vidieť... H.
Môžeš ma vidieť kedykoľvek chceš... a teraz už choď, lebo neuvidím ja teba a budem smutná...
Nechcem, aby si bola smutná... usmej sa moja polnočná tanečnica... mám rád tvoj úsmev... je taký hrejivý, plný života
"Prestaň už, lebo začínajú," zahriakla ma Paty.
Ja sa usmievam, lebo už len predstava, že ťa uvidím, hoci len takto, vo mne vyvoláva pocit šťastia a ja sa musím smiať... škoda len že si túto správu prečítaš až potom, tak by si sa mohol usmievať po celý čas...
Položila som mobil na stôl a zapozerala som sa na telku, chalani sa usadili a Harry siahol do vrecka. Kým moderátorka niečo hovorila, on vytiahol mobil, s úsmevom doňho civel, potom rýchlo niečo naťukal a mne zapípal mobil. Harry žmurkol do kamery a mne poskočilo srdce.
Ja sa usmievam tiež miláčik :* predstava, že si šťastná kvôli mne je taká... omamujúca.. rovnako ako ty :P
Harry, prestaň mi písať a dávaj pozor, tá pekná moderátorka z teba nespúšťa zrak a ty ju takto ignoruješ... pracuj, tvoje fanynky chcú tvoj úsmev a nie tvoje ťukanie do mobilu :D
Harry pozrel na moderátorku a potom rýchlo niečo naťukal do mobilu. Si krajšia :*
Už som mu neodpísala, lebo by celý čas presmskoval a to som nechcela, no culila som sa ako idiot. Paty na mňa vyvalene pozerala.
"On si s tebou píše počas priameho prenosu? A usmieva sa do kamery... a žmurká. On je z teba totálne mimo," obdivne hvizdla a po celý čas komentovala, čo robí a ako sa moderátorka márne snaží zapôsobiť.

Deň pred tým, ako ma mal Ledger znova skúšať som bola nervózna. Vedela som, že viem všetko a Edward ma ubezpečoval o tom, že som to naučená dokonale, no trocha som sa bála, tak ma vzal do mesta.
"Kam to ideme?" vypytovala som sa ho.
"Uvidíš," usmieval sa na mňa a zastavil pri galérii, do ktorej sme často chodili. Práve tam vystavovali sochy, ktoré niekto vystaval z kociek lega. Boli tam postavy pri rôznych činnostiach, zvieratá, rôzne domáce spotrebiče a vyzeralo to úplne úžasne.
"Pozri na to," ukazovala som na človeka, ktorý venčí psa.
"A pozri tam," ukázal na nejakú ženu, ktorá polievala kvetiny. V ruke mala krhličku a zohýnala sa k záhonu s kvetmi.
"Je to prekrásne. Ja nechápem, ako sa niekomu chcelo takto hrať," krútila som hlavou a usmievala som sa. Milovala som umenie. To sme mali s Edwardom spoločné. Nikdy som neprišla o žiadnu výstavu, ani o žiadne divadelné predsavenie. Edward ma tam vždy zobral. Presne vedel, čo sa mi páči.
"Čo povieš na večeru?" spýtal sa, keď sme vychádzali z galérie a už sme si to mierili k našej obľúbenej reštaurácii.
"Ďakujem," šepla som, keď sme sa posadili.
"Za čo?"
"Za teba," usmiala som sa. "Skúšal si ma, donútil si ma naučiť sa to, vďaka čomu nedostanem horšiu známku a zobral si ma na tú úžasnú výstavu."
"Prosím ťa, Ella. Vieš, že pre teba urobím hocičo. Poznáme sa už tak dlho," usmial sa na mňa a ja som v tej chvíli mala neskutočnú chuť objať ho a pritúliť sa k nemu.
"To je pravda, vieš o mne všetko a ja zas všetko o tebe," usmiala som sa a všimla som si, ako sa nepatrne mykol. "Mám šťastie, že ťa mám. Každé dievča túži po takom najlepšom priateľovi, ktorému môže veriť a ktorý verí jej."
"Ja som šťastný, že mám teba," šepol potichu. "Ako to ide s tým spevákom?"
"Super. Má toho teraz trocha veľa, lebo skúšajú, ale zajtra sa máme stretnúť. Ako to ide tebe s tým projektom, ktorý robíte?"
"Veľmi dobre. Vyzerá to tak, že by sme naňho mohli dostať aj grant od ministerstva. Len musíme ešte doplánovať mnoho vecí. Ale študentom by niečo také veľmi pomohlo. Hlavne tým, ktorý si nemôžu dovoliť úplne všetko. Systém štipendií, je fajn, ale nie vždy je dosť peňazí a toto by vykrylo ďalšie percentá," rozhovoril sa a ja som ho počúvala. Cieľom projektu bolo, aby aj študenti, ktorí nemajú dostatok prostriedkov mohli využívať všetky pomôcky. Aj tie drahšie. Aby neboli ukracovaní o možnosť nových poznatkov.
"Tak toto je fakt veľký projekt," usmiala som sa naňho. "Hlavne, ak by sa doňho naozaj boli ochotní zapojiť aj rodičia."
"Keď sme už pri rodičoch, ako je to s vašimi?"
"Neviem, včera som volala s ockom a znel smutne. Mama sa zas tvári, že sa nič nedeje. Chodí si na tie svoje aktivity a nerieši. Mala by som sa tam zájsť pozrieť, ale nechcem ísť sama. Pôjdeš so mnou?" poprosila som ho a jemu sa na tvári rozlial úsmev.
"Samozrejme, kedy?"
"Myslela som, že by sme mohli ísť budúcu sobotu okolo obeda. Čo povieš?"
"Že po teba prídem pred intrák o pol druhej?" usmial sa a ja som si prisadla k nemu, aby som ho mohla objať.
"Spravíš niečo také a potom sa ma pýtaš, za čo ti ďakujem," pokrútila som so smiechom hlavou.

Keď som na druhý deň vychádzala zo školy, bola som nesmierne nadšená. Odpovedala som na Áčko a hneď som to bežala povedať Ave a Edwardovi. Obaja mi pri obede gratulovali. Edward šiel na svoju hodinu a my s Avou sme sa vyvalili v študovni na kreslách.
"Tak, čo ty a Styles?"
"Presne na to isté sa ma včera pýtal tvoj brat," smiala som sa.
"To nebola odpoveď, ktorú som očakávala," pokrútila hlavou.
"Je mi s ním krásne. Je milý a pozorný. Každé ráno mi napíše správu, každý večer tiež a keď sme spolu tak okolitý svet neexistuje. Od tej show, ktorú mali v telke sme sa videli len tak narýchlo. Boli sme spolu na obed a ešte raz v kine, no v posledných dňoch sme spolu len volali, keďže sa im blíži ten koncert, ale dnes sa máme stretnúť."
"A čo náš filmový večer?"
"O siedmej máš prísť na intrák, nie?" spýtala som sa jej. "A Harry už vtedy musí byť s chalanmi na večery. Takže dôjdi na intrák."
"Okej," pritakala a potom sme sa rozdelili. Ava šla ešte do školy a ja som šla za Harrym. Chvalabohu som dnes mala krátky deň a končila som na obed. S Harrym sme sa mali stretnúť pred reštauráciou. Len čo som ho zbadala stáť tam, zrýchlila som krok. Vo chvíli, keď si ma všimol, vykročil ku mne.
"Ahoj," usmial sa na mňa a náhlivo si ma vtiahol do náručia. "Chýbala si mi. Nevidel som ťa celé tri dni."
"Ahoj, aj ty si mi chýbal," pritúlila som sa k nemu. Chvíľu sme tam stáli bez slova. Vo vlasoch som pocítila jeho pery a musela som sa usmiať. Tie jeho gestá, to ako ma hladil po chrbte a ako si ma k sebe túlil, vypovedalo o tom, že som mu naozaj veľmi chýbala.
V objatí sme došli k stolu úplne vzadu a usadili sme sa vedľa seba. Harry ma stále držal okolo ramien a ja som listovala v menu. Kým nám čašníčka priniesla jedlo, hovoril mi o tej ich show a o posledných pár dňoch. S chalanmi fotili pre nejaký časopis a Harry mi ukazoval pár záberov, ktoré mal v mobile.
"Vau. To sú skvelé fotky," chválila som ho.
"Veď sme ich aj fotili celý deň," zasmial sa a začal jesť svoju porciu, keďže čašníčka nám priniesla obed.
Po obede sme sa šli prejsť do parku. Harry mi kúpil cukrovú vatu a jedli sme ju spolu. Vonku sa trocha ochladilo a tak som sa k nemu pritúlila. Kráčali sme v objatí a ja som k nemu dvihla pohľad. Zastala som, lebo som si všimla, aký je unavený a tým som donútila zastať aj jeho.
"Spíš vôbec?" pozorne som si ho prezrela.
"Pravdaže," odvetil a keď som dvihla obočie, pousmial sa. "Veľmi málo, ale spím. Len som hrozne unavený zo všetkého toho okolo."
"Fotenia, rozhovory, skúšky?" spýtala som sa ho.
"Je toho oveľa viac," povzdychol si.
"Si unavený," šepla som. "Mal si sa dnes radšej vyspať," pohladila som ho po tvári, na čo on privrel oči a oprel si dlaň do mojej tváre.
"Chcel som ťa vidieť, chýbala si mi a dlhšie by som už bez teba nevydržal," sklonil sa ku mne, aby ma mohol pobozkať.
"Harry Styles, mal by si so sebou niečo robiť, poznáme sa tak krátko a ty si už na mne závislý," zasmiala som sa.
"Je to len tvoja vina. Si nádherná," bozk. "Rozkošná," bozk. "Nevinná," bozk. "Očarujúca," bozk. "Moja," bozk. Dlhý, vrúcny, krásny, náš. Bolo nám jedno, že sme vonku, že nás môže ktokoľvek vidieť. Boli sme len ja a on. A naše pery, ktoré sa do seba vpíjali.
"Poď," potiahla som ho za ruku, keď sme sa od seba odtiahli.
"Kam?"
"Ideme spať."
"My dvaja spolu?" zasmial sa.
"Áno, my dvaja. Budeš pri mne a vyspíš sa. Obaja budeme spokojní. Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Musíš spať."
"Bože Ella," povzdychol si. "Si taká sladká, keď na mňa takto hľadíš."
"Ako takto?"
"Tak starostlivo," pritúlil si ma k sebe a vykročili sme k autu.
Harry si sadol za volant a namieril k môjmu intráku. Počas celej cesty zíval a keďže sa mu zatvárali oči, tak som hovorila o hocičom, len aby nezaspal.
"Naozaj ma vezmeš k sebe do izby?"
"Nevidím na tom nič zlé, ty si ma vzal do izby k sebe. Navyše budeme len spať."
"A túliť sa k sebe," šepol s perami na mojom krku, keď sme nastupovali do výťahu. Pred dverami mojej izby sme zastali a Harry počkal, kým odomknem. Cítila som sa zvláštne, hlavne kvôli pohľadu, ktorým ma skenoval.
"Tak tu je kúpeľňa, tam kuchynka so stolom," ukázala som na dvere, ktoré viedli z chodby. "A tuto je naša izba. Moja a Paty."
"Máš to tu veľmi pekné," usmial sa, pričom si sadol na kreslo. Izba bola veľká, mali sme tu veľkú skriňu, televízor, dva stoly, kde sme sa mali učiť a dve postele.
"Hovoríš to takým prekvapeným tónom," zasmiala som sa.
"Na intráku som ešte nebol. A popravde, čakal som, že to na intrákoch vyzerá strašne."
"Ani nie, navyše toto je jeden z drahších. Vieš, keď rodičia zistili, že nechcem, aby mi kúpili byt, ale chcem ísť na internát, tak našli ten najdrahší, aby som to mala čo najpohodlnejšie," vysvetlila som mu, zatiaľ čo som pristúpila ku kreslu na ktorom sedel. Podala som mu ruku a vytiahla som ho do stoja.
"Čo robíš?" usmial sa na mňa s očakávaním v očiach.
"Povedala som ti predsa, že ideme spať," mykla som plecom, chytila som lem jeho mikiny a prevliekla som mu ju cez hlavu. Pod ňou mal košeľu, pod ktorou mal tričko. Pozrela som mu do očí a gombík po gombíku som mu rozopínala košeľu, ktorú som položila vedľa mikiny na stoličku. Harry si vyzul topánky, aj ponožky a ja som naňho prísne pozrela. "A teraz mašíruj do postele."
"Bez teba nikam nejdem," chytil ma za bradu a naklonil sa ku mne, aby ma mohol pobozkať. Vplietla som mu ruky do vlasov, zatiaľ čo on mi rozopínal gombíky na svetri. "Budeš spať v šatách?" spýtal sa ma, keď sa na chvíľu odtiahol.
"Nie," vydýchla som.
"Môžem ťa z nich vyzliecť?"
"Nie, ľahni si, ja si zatiaľ prezlečiem tričko a prídem."
"Chceš mi odoprieť to potešenie dívať sa na teba?" spýtal sa ma so smutným pohľadom.
"Bude to nefér," pípla som. Harry sa na mňa usmial, vyzliekol si tričko a po ňom aj rifle, ktoré mal na sebe.
"Už je to fér?" spýtal sa. Neschopná slova som prikývla a s pohľadom priklincovaným k jeho dokonalej hrudi pokrytej tetovaniami som si vyzliekla šaty.
"A teraz už choď do postele," povedala som mu panovačne, keď sa moje rozumové bunky vrátili na miesto.
Harry si ľahol, posunul sa tak, aby mi spravil miesto a usmial sa na mňa. Keď som si k nemu ľahla, pritúlil si ma k sebe. Ležal s hlavou pri mojom krku, rukou ma objímal okolo brucha a usmieval sa. Objala som ho tiež a začala som sa mu hrať s vlasmi. Chvíľu na mňa hľadel bez slova, no potom sa mu začali zatvárať oči. Po pár minútach som počula už len jeho pravidelný dych. Napokon som zaspala aj ja.

Chvíľu po prebudení som ešte nechala oči zatvorené, no mala som pocit, akoby ma niekto pozoroval, tak som ich otvorila a zbadala som Harryho.
"Dobré ráno," usmial sa na mňa.
"Ako dlho si hore? Mal si spať."
"Neboj, vstal som len chvíľu pred tebou," usmial sa na mňa. "A keďže si prekrásna, keď spíš, nemohol som odolať a rozhodol som sa kochať pohľadom na teba," pohladil ma po tvári.
"Takže ty si myslíš, že som prekrásna?" spýtala som sa ho, čo ho rozosmialo.
"Viac než to. Už som ti raz povedal, že si nadpozemská," šepkal a to tomu dodávalo ešte väčšie čaro.
"Bolo to v noci a podľa mňa si dobre nevidel," zasmiala som sa.
"Ja vidím dokonalo v noci aj cez deň a stále si to myslím," preplietol si so mnou prsty.
"Som rada, že si si oddýchol. Vyzeráš, že si sa dobre vyspal," usmiala som sa naňho.
"Samozrejme, že som sa dobre vyspal, keď si bola posledné, čo som videl, kým som zaspal a prvé, čo som videl, keď som otvoril oči. Mohol som sa túliť k tebe a nie k vankúšu. Môžem ťa objímať a hladiť a vdychovať tvoju vôňu. Áno, vyspal som sa viac než dobre, priam úžasne," rozhovoril sa, pričom mal na tvári stále úsmev.
"Ja som vedela, že to je skvelý nápad," prehodila som neskromne, na čo vyvalil oči a potom sa rozosmial.
"Si úžasná," šepol a dal mi jemnú pusu.
"A autogramy rozdávam až na letisku," vyplazila som naňho jazyk, čo ho úplne rozosmialo. Chvíľu sme na sa na seba len bez slov dívali a atmosféra medzi nami sa menila. Harry sa ku mne pomaly nakláňal, uprene som ho sledovala a keď sa tvárou priblížil k mojej, privrela som oči. Pocítila som, ako mi nosom prešiel od líca k brade a potom jemné bozky, ktorými zasypával moju tvár. Pobozkal ma na čelo, na oči, na nos, na líca, na bradu, do kútika pier a potom sa prisal k mojim perám. Pootvorila som pery, čím som mu umožnila, aby do nich prekĺzol jazykom. Objala som ho rukami okolo krku. Naše jazyky sa prepletali. Harry ma ochutnával, skúmal, láskal a ja som chcela viac. Jednu ruku som mu vplietla do vlasov, zatiaľ čo druhou som masírovala jeho krk a ramená. Harry sa na mňa opatrne prevalil a teraz na mne ležal plnou váhou. Moju tvár zvieral v jednej dlani, perami si vytváral cestičku ku krku, kde mi jemne zahryzol ušný lalôčik a dlaňou putoval po mojom tele. Hladil mi ramená, brucho, boky a prešiel až na stehná. Automaticky som pokrčila kolená a zovrela som jeho boky svojimi nohami. Harry sa na mňa zahľadel a vášnivo ma pobozkal. Moje dlane skĺzli z jeho chrbta na jeho zadok. Keď som ho stlačila, prudko mi vzdychol do úst a jemne zahryzol moju peru. Na chvíľu sa odo mňa odtiahol, zahľadel sa mi do očí a potom začal bozkávať moju kľúčnu kosť. Vplietla som mu ruky opäť do vlasov a zahryzla som si do pery, keď som si uvedomila, že Harry mi opatrne sťahuje ramienko podprsenky a bozkáva každý kúsok, kde sa predtým nachádzalo. Pozrela som sa naňho a pritiahla som si jeho pery k svojim. Uvedomovala som si, čo sa práve deje a uvedomovala som si aj to, že to chcem. Že chcem jeho. Tak veľmi, ako som nechcela ešte nikdy nikoho. Nežne som ho pobozkala a ten bozk bol dlhý a krásny. Vpíjali sme sa do seba. Boli sme v inom svete. A zrazu nás z neho vytrhli hlasy.
"Neviem, prečo neotvára," začula som ako Paty niekomu hovorí a potom som začula ako Ava zhíkla.
"PREBOHA!"
S Harrym sme sa od seba odtiahli a obaja sme sa posadili na posteli. Paty sa snažila nerozosmiať a Ava predychávala šok.
"Chápem správne, že filmový večer je zrušený a máme vypadnúť?" spýtala sa Paty a cukalo jej kútikmi.
"Eh..." nevedela som, čo na to povedať. "Nie, platí."
"Musím za chalanmi. Čakajú ma. Máme povinnosti," ozval sa Harry.
"Ideme spraviť popcorn," povedala Paty.
"Pomôžem ti," Ava sa vybrala hneď za ňou. S Harrym sme sa pozreli na seba a obaja sme zadržiavali smiech.
"Musím ísť," povedal Harry a dvihol sa z postele, aby sa obliekol. "Povinnosti čakajú."
"Odprevadím ťa," vstala som tiež a navliekla som na seba domáci úbor. Tričko a trištvrťové tepláky, ktoré mali dole gumičku.
"Ako to robíš, že aj v tých teplákoch vyzeráš tak sexy?" krútil hlavou, kým si zapínal košeľu. Mykla som ramenom a prehrabla som si vlasy.
"Idem odprevadiť Harryho," povedala som dievčatám a vyšla som s ním na chodbu. Privolali sme si výťah a nastúpili sme doň.
"Čo je?" spýtala som sa ho, keď sme sa viezli dole.
"Nemôžem z teba spustiť zrak," položil mi dlane na boky a pritiahol si ma k sebe. "Ďakujem za dnešok. Bolo to prenádherné popoludnie."
"Ja ďakujem tebe. A viac oddychuj, nechcem, aby si sa mi niekde počas koncertu zrútil na vyčerpanie," pozorne som naňho pozrela.
"Ako si želáš miláčik. A keď sme už pri koncerte, chcem, aby si prišla. Pošlem po teba niekoho z našich ľudí. Je v piatok o ôsmej."
"Čo keď vtedy už niečo mám?" spýtala som sa ho.
"Prosím ťa a čo iné, okrem mňa by si vtedy mala?" zasmial sa. "Chcem, aby si tam bola."
"Prídem," šepla som a na rozlúčku som mu vtisla bozk, ktorý on prehĺbil.

Do izby som prišla s nafetovaným úsmevom na tvári. Bola som šťastná a zamilovaná. Áno, zamilovala som sa do Harryho Stylesa a bolo to nadpozemsky krásne.
"Zem volá Ellu," mávala mi pred očami Ava a ja som si uvedomila, že sedím v kresle a ony sa ma niečo pýtajú.
"Ja som tu."
"Vysvetlíš nám, čo ste tu robili?" smiala sa Paty.
"Nechceli sme pozerať film?"
"Chceli, ale až keď nám povieš, čo sa stalo," povedala mi.
"Nie som si istá, či to chcem počuť," zaúpela Ava.
"Nič sa nestalo. Harry má toho veľa. Keď som videla, že je nevyspatý, tak som ho vzala sem a celé poobedie sme prespali. No a potom, keď sme vstali, sa to troška zvrhlo."
"Troška? Keby sme neprišli, tak sa spolu vyspíte. Poznáš ho len týždeň, Ella," pozrela na mňa Ava. "Nechcem ťa karhať, lebo si už veľké dievča, no... chcem, aby si vedela, do čoho ideš, keď si s ním. Aby si si plne uvedomovala, kto to je. Ella, skôr ako do toho po hlave skočíš, chcem, aby si si bola istá, že ho poznáš a môžeš mu veriť," hovorila a mala som pocit, že za tými slovami sa skrýva viac.
"Jedno je isté, ten chalan ťa žerie. Pohľad, ktorým sa na teba díval... no vau," hvizdla Paty. "A teraz poďme na ten film."
Keď sme dopozerali už druhý, Ava sa dvihla. Pozrela som na ňu, lebo som myslela, že u nás prespí, ale zdvihla sa na odchod.
"Naozaj musím ísť. Mám vážny rozhovor s bratom," povedala mi.
"Čo Edward spravil?"
"Nič, len s ním chcem hodiť reč," usmiala sa a vstala zo stoličky. Šla som ju odprevadiť dole a pozerala som sa za ňou, kým nevycúvala z parkoviska.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama