Don´t let me go - 5. kapitola: A naozaj zavolal časť 1

1. září 2013 v 17:53 | Sophie |  Don´t let me go
V dnešnej časti si vychutnáme prvé spoločne rande Elly a Harryho, kde tak nechtiac vyzradí jedno tajomstvo, ktoré spolu s Avou pred Edwardom roky taja... Prejde jej to alebo jej to brat vráti? Vďaka nečkaným udalostiam Ella nestihne prísť na internát včas a už ju odmietnu pustiť,čo využije Harry a ponúkne jej nocľah. Tak isto sa Ella konečne zoznámi so zvyškom skupiny a ako bonus Harry zavolá svojej sestre, ale bude to rozumný nápad???


Sedela som v škole s iPodom v ušiach a neprítomne som hľadela pred seba, tváriac sa, že nespím, až kým do mňa nedrgla Karen.

"Ako dlho si spala?"

"Tri hodiny," pozrela som na ňu a srkla som si z termohrnčeka, v ktorom som mala kávu. U Avy som jednu vypila, ale vzala som si aj do školy.

"Ty si nepoučiteľná. Si jediný tanečník, ktorého poznám, ktorý takto nedodržiava disciplínu, životosprávu a funguje ti to. Nechápem," krútila hlavou.

"Som umelec, čo ti poviem," zasmiala som sa a tresla som hlavou o lavicu. Vôbec sa mi nechcelo počúvať tie žvásty, čo hovoril profesor. Naozaj neviem, na čo nám je teória, keď by sme mali trénovať.

Po prednáške som sa stretla s Edwardom, ktorý na mňa čakal pred aulou. Keď som ho zbadala, usmiala som sa naňho a objala som ho.

"Vyspatá?" spýtal sa a ja som so smiechom pokrútila hlavou.

"Ani trocha."

"Dalo sa to čakať, keď ste prišli tak neskoro. Mala si sa učiť," pozrel na mňa prísne.

"Ja som sa učila. Dokonca som na teba aj čakala, aby si ma vyskúšal, ale dlho si nechodil," pozrela som naňho smutne.

"No... bol som v knižnici a zdržal som sa tam," vysvetlil mi.

"Ale môžem ťa vyskúšať teraz. Odpadla nám hodina a zistili sme to až v škole."

"Super, ja mám práve voľno," šťastne som sa naňho usmiala a šli sme si sadnúť k nášmu stromu, kde sme sa rozložili a Edward ma skúšal z tých strán, ktoré som sa stihla naučiť. Nepotreboval k tomu dokonca ani moje poznámky. Len sem tam do nich pozrel a opravoval ma automaticky, dokonca mi hovoril aj to, čo som tam nemala.

"To nie je možné, veď tento predmet ani neštuduješ a si lepší ako ja," sťažovala som sa. "Môže byť niekto takto dokonalý?"

"Ja nie som dokonalý, El."

"Ale si, si inteligentný, krásny, rozhľadený, si úctivý ku všetkým, vyznáš sa vo všetkom, pomáhaš ľuďom, vždy si tu pre mňa a..." zrazu som sa zasekla, lebo som sa bála, že poviem, niečo, čo nebudem môcť vziať späť a čo pokazí náš vzťah. Edwarda som mala veľmi rada. Bol pre mňa nesmierne dôležitý. Cítila som pri ňom pokoj. Krotil môj temperament a bral ma takú, aká som. Vždy ma podporil a stál pri mne, nech som robila čokoľvek.

"Si proste dokonalý," usmiala som sa naňho a hovorila som si, že som mala radšej byť ticho. Edward sa na mňa krásne usmial.

"Nie som dokonalý, Ella. Vôbec nie," povedal a potom zmenil tému.

"Inak v kine ide druhá časť nášho filmu."

"Fajn. Cez víkend? Teda zajtra," zasmiala som sa, keď som si uvedomila, že zajtra je sobota.

"Super, teším sa," usmial sa a pozrel na hodinky.

"Mala by si ísť, o desať minút ti začína hodina," upozornil ma.

"Už bežím," zdvihla som sa.

"Vidíme sa na obede?"

"Jasné, maj sa." Počas hodiny mi prišla správa od Edwarda, že musí ísť k lekárovi, tak som šla na obed s Paty. Zistila som, že Andrew seká dobrotu a celý čas ju prosí o odpustenie. Rozobrali sme, či sa k nemu vráti alebo nie a potom som šla do telocvične, kde sme mali mať tréning. V šatni mi zazvonil mobil. Pozrela som, kto mi volá a rozosmiala som sa. Na displeji svietilo Tvoje kučeravé šťastie.

"Ella?" ozval sa z druhej strany Harryho hlas.

"Ahoj Harry," pozdravila som potešená tým, že naozaj zavolal.

"Mám úžasný nápad. Ty, ja, kino, večera, prechádzka."

"Dnes mám program s Avou."

"A môžeš to preložiť?"

"Eh..." nevedela som, čo mu mám povedať.

"No tak, Ella, venuj mi dnešok," šepol a v jeho hlase zaznela prosba, ktorú som nemohla odmietnuť.

"Fajn. Dohodnem sa s ňou na inokedy," šepla som.

"Prídem po teba o pol siedmej. Nadiktuj mi adresu." Len čo som zložila, mala som chuť tresnúť si hlavu o stenu. Teraz musím zrušiť program s Avou, len preto, lebo som sa nechala presvedčiť Harrym. Ale predstava večera s ním je viac než lákavá. Po tréningu som si dala sprchu a šla som počkať Avu, lebo ďalšiu prednášku máme spoločnú. Stála som pred školou a čakala som na ňu. Keď som ju zbadala, začala som sa tváriť ešte previnilejšie, lebo som nevedela, ako jej to mám povedať.

,,Tak už to zo seba dostaň, kým ťa porazí," pozrela na mňa.

"Dnešný večer budeme musieť preložiť," vysúkala som zo seba.

"Prečo?" "Predstav si, kto mi dnes volal."

"Kto?"

"Harry," povedala som a musela som sa usmiať, keď som vyslovila jeho meno.

"Ten Harry?" spýtala sa prekvapene.

"Chce sa dnes večer stretnúť."

"Tak to je potom jasné, to nemôžeš odmietnuť."

"Ja som vedela, že ty to pochopíš. Ava, ale veď možno by mohol zobrať aj niektorého z chalanov a ty si mohla ísť s nami," začala som premýšľať nad možnosťou, ktorú okamžite zavrhla.

"Nie, to je v pohode, aspoň môžem dočítať knihu čo mi dala mama na narodeniny," na chvíľu sa zasekla a potom dodala. Pred dvoma rokmi."

"Mrzí ma, že to musíme zrušiť, kvôli mne," na jednej strane mi to bolo hrozne ľúto, no na druhej som sa tešila na Harryho. Začína sa zo mňa stávať schizofrenik.

"Ale prosím ťa. Nerušíme to len to prekladáme," utešila ma.

"Ozaj a kde je Edward?"

"Neviem, dnes sme spolu boli len chvíľku, vyskúšal ma z látky, čo mi dal naučiť a povedal, že sme včera mohli byť aj trochu tichšie po našom návrate. Mali sme ísť spolu na obed ale neprišiel. Poslal mi textovku, že musel odísť skôr, pretože mal nejaký termín u lekára." Niečo odvetila, ale nerozumela som jej čo to bolo. Šli sme na prednášku, potom sme sa na hodinu rozdelili a znova sme sa stretli pred školou. Na parkovisku už stálo Edwardovo auto a jeho majiteľ na nás mával. Okamžite som sa k nemu rozbehla.

"Ahoj," usmiala som sa naňho naradostene.

"Si v poriadku?"

"Jasné, prečo by som nebol?"

"No musel si odísť k lekárovi, tak som sa bála, že sa niečo stalo," pozrela som naňho.

"To bola len preventívka, lekárovi sa uvoľnil termín, tak mi volal," rýchlo odvetil a znova zmenil tému.

"Poď, hodíme ťa na intrák," usmial sa na mňa a otvoril mi dvere na strane spolujazdca.

"Hodíme Ellu domov," povedal Ave, keď k nám prišla. Prikývla, sadla si dozadu a zapla si iPod.

"Prídeš dnes?" spýtal sa Edward, keď sme už vychádzali zo školy.

"Nie, dnes idem von, ale zajtra sa môžeme stretnúť hneď ráno, pôjdeme do knižnice, vyskúšaš ma a potom pôjdeme niekam do parku a do kina. Čo povieš?"

"Že je to skvelý nápad," pritakal s úsmevom.

"A s kým ideš dnes von. S Avou?"

"Nie, to som zrušila, lebo mi volal Harry. Včera, keď sme boli s Avou vonku, tak sme stretli chalanov z One Direction. Mali tam koncert a s Harrym som tancovala a potom sme sa pobozkali," povedala som a úkosom som sa naňho zadívala. Hľadel pred seba a pozorne počúval. Povzdychla som si, lebo niekde hlboko vnútri som čakala inú reakciu a pokračovala som.

"No a dnes mi volal a pozval ma vonku, dokončila som."

"Tak to si potom uži večer. Ale dávaj si pozor. Je to hviezda. Nechcem, aby ti ublížil," pozrel sa na mňa.

"Neboj sa, som predsa rozumné dievča," zasmiala som sa a pohladila som ho po ruke. Edward ma vysadil na intrákoch, zamávala som jemu aj Ave a vošla som dnu. Zamávala som našej vrátničke, tej, ktorá nemá nikoho rada a nikdy nedovolí, aby sme mali návštevy dlhšie ako do pol jedenástej. A ak príde niekto neskôr, nepustí ho ani na intrák. Potom som si privolala výťah, zviezla som sa s futbalistami, ktorí bývajú o poschodie vyššie, pokecala som s nimi a keď som došla do izby, zvalila som sa na posteľ. Keď som pozrela na hodinky bolo niečo pred pol šiestou. Povzdychla som si a šla som do sprchy. Práve keď som vychádzala vošla do izby vysmiata Paty.

"Čo sa stalo?"

"Andrew," vydýchla.

"Aha. Vau, páni... ja nemám slov. To... no proste... vau."

"Och prestaň," zasmiala sa, keď začula môj ironický hlas.

"Počkal ma pred triedou s kyticou kvetov," povedala a mne pohľad šibol na vázu, v ktorej boli ruže.

"Chce ma predstaviť rodičom."

"Takže ste opäť spolu?"

"Áno," usmiala sa nafetovane.

"Gratulujem," povedala som a šla som k skrini, z ktorej som vybrala riflové kraťasy a biele tielko. Kým som sa chystala, rozprávala som sa s Paty. Presne o pol siedmej som vzala svetrík a vyšla som z izby.

"Veľa šťastia," zakričala za mnou Paty a zdvihla päste, že mi drží palce. Keď som zišla dole, vrátnička ma varovala, aby som došla pred pol jedenástou, lebo zamyká a ja som len pretočila očami. Všetkým ostatným to je úplne jedno, len ona ma takýto pridrbaný prístup. Pozdravila som jej a vyšla som von. Pred vchodom už stál Harry opretý o bielu Kiu sportage a usmieval sa na mňa. Len čo som ho zbadala, usmiala som sa tiež a podišla som k nemu.

"Ahoj," dal mi pusu.

"Ahoj, netipovala by som ťa na biele auto."

"Iná farba na sklade nebola," povedal a otvoril mi dvere.

"No nabudúce prídem na čiernom."

"Neverím," pokrútila som hlavou, keď naštartoval.

"Veď uvidíš," žmurkol na mňa a plynule sa zaradil do premávky.

"Premýšľal som, že by sme mohli ísť na druhú časť tej komédie o právnikoch."

"Poďme na niečo iné."

"Prečo?"

"Tam idem s Edwardom. Je to náš film."

"Kto je Edward? Tvoj brat?"

"Nie, najlepší kamarát a ten film zbožňujeme. Videli sme ho asi miliónkrát, ale vždy keď sa rozhodujeme, čo si máme pozrieť, tak si pozrieme toto."

"Ako dlho sa poznáte?"

"Celý život."

"Takže mi od neho nehrozí žiadne nebezpečenstvo?"

"Edward je nekonfliktný typ," odvetila som, hoci som vedela, že mieri inam, ale naozaj som nevedela, čo mu mám na to odpovedať.

"Popcorn alebo nachos?" spýtal sa, keď sme stáli v rade už s lístkami na najnovší muzikál, ktorý som chcela vidieť.

"Nachos so syrovou omáčkou."

"Takže vás poprosím nachos so syrovou, maslový popcorn colu a..." pozrel na mňa.

"Sprite," povedala som slečne za pultom a rozosmiala som sa, keď som si všimla, ako sa Harry tvári.

"Colu nepijem. Je príliš sladká, príliš umelá a nechutí mi."

"Si jediný človek, ktorého poznám, ktorý nepije colu," povedal mi, keď sme už vchádzali do sály, ktorá bola takmer prázdna. Rad pod nami sedela nejaká rodinka s deťmi, šikmo od nás sedeli nejaké tri dievčatá a na druhej strane bol ešte nejaký manželský pár. S Harrym sme si sadli na naše miesta a ja som ho ponúkla s nachos.

"Je to chutné, ale popcorn je lepší. Ochutnaj." Polovicu sme mali zjedenú, kým začal film a Harry mi pomedzi to hovoril, ako Niall kúpil päť veľkých popcornov a predavačka si myslela, že je to všetkým, no on ho kúpil len sebe.

"Nie, nikto nemôže jesť toľko," krútila som hlavou, keď mi vravel, čo všetko Niall zošrotuje.

"Počkaj, keď vás zoznámim, tak to uvidíš na vlastné oči," povedal mi a ja som sa usmiala, lebo ma potešilo, že chce, aby ma spoznali jeho kamaráti. Chvíľu sme na seba mlčky hľadeli a potom našťastie začal film, tak som sa otočila dopredu a zadívala som sa na plátno. Zo začiatku bolo dosť náročné sústrediť sa na film, lebo som si uvedomovala jeho prítomnosť, no potom som sa zadívala do deja a sústredila som sa na hudbu a tanečné kroky. Presne som si vedela predstaviť, ako by som to zatancovala ja, niektoré figúry som chcela skúsiť s Chrisom a niektoré by som na danú hudbu nikdy nepoužila.

"Uvidíš, že hlavní tanečníci sa dajú dohromady," pošepol mi Harry.

"Veď je to americký film, tam to tak končí stále," zasmiala som sa a pozrela som naňho. Sústredene na mňa hľadel a v tom tlmenom svetle, ktoré bolo v kine vyzeral úžasne.

"Ale je to trocha priehľadné."

"Je to muzikál, Harry. Tu nejde o zápletku, ale o tanec. O zápletku ide v dráme alebo v thrilleri, o strach v horore, o zábavu v komédii, o snívanie v romantickom."

"Nie, thriller a dráma sú na to, aby chalan dievča utešoval, horor je na to, aby si ju mohol privinúť, komédia na to, aby sa spolu zasmiali a uvoľnili atmosféru a romantika je na to, aby si vytvorili vlastnú."

"Aha, tak na to sa chodí do kina," povedala som a zatvárila som sa, akoby mi práve došlo niečo významné.

"Nie, do kina sa chodí kvôli tomu, lebo je tu intímna atmosféra," šepol a pomaly sa ku mne nakláňal.

"Ktorá poskytuje dostatok súkromia na to," položil mi ruku na krk.

"Aby som ťa mohol pobozkať," dovysvetľoval a spravil presne to, čo povedal.


Z kina sme si zašli na pizzu. Len čo sme vyšli zo sály ma Harry chytil za ruku a držal ma, kým sme sa neposadili v pizzérii. Vybrali sme si pizzu a čašníčka slintajúc odišla do kuchyne. Pozrela som na Harryho a bola som naozaj rada za to, že som tam s ním.

"Toto je moja obľúbená pizzéria," povedala som mu.

"Chodíme tu s Edwardom a Avou vždy, keď ideme z kina."

"Oni dvaja sa poznajú?"

"No mali by sa, keďže sú súrodenci."

"Tak to by sa teda mali," usmial sa na mňa a vzal ma za ruku.

"Ako vzala Ava to, že si zrušila program? Nenahnevala sa na teba?"

"V pohode. S Avou sa poznám od malička. My sa nehádame kvôli takýmto veciam. Vlastne sa nehádame kvôli ničomu. Preskákali sme si toho už tak veľa a chápeme sa. Vieš, po toľkých rokoch nás spájajú tajomstvá, ktoré nevie nikto iný," rozosmiala som sa, lebo som si spomenula na príhodu s morčaťom.

"Čo ti je?" spýtal sa Harry.

"Ale nič, len som si spomenula, čo sme spravili, keď sme mali asi osem. Doteraz ma to trocha mrzí, ale je to vtipné."

"Povedz mi o tom."

"Nemôžem, je to tajomstvo," krútila som hlavou.

"Ale no tak, veď komu by som to povedal," hodil po mne smutné očká.

"Tak fajn. Edward mal morča. Alberta. Volal sa po Einsteinovi. A raz, keď bol na nejakej súťaži, my sme boli u nich a chceli sme ho naučiť plávať. Boli sme ešte deti a no... my sme ho utopili. Keď Edward prišiel, povedali sme mu, že nám ušlo z klietky a zožrala ho susedova mačka," povedala som a pozrela som naňho. Harry sa tváril, akoby mu práve zobrali hračku.

"Harry?"

"Chudák," zasmial sa, no ten úsmev vyzeral dosť nepresvedčivo. Našťastie prišla čašníčka a my sme zmenili tému. Keď sme sa najedli, Harry navrhol prechádzku a tak sme šli do parku. Držali sme sa za ruky a on mi hovoril o chalanoch, o tom ako spolu bláznia na koncertoch a čo všetko už spolu zažili. Bolo mi s ním tak super, až som si neuvedomila, koľko je už hodín. Harry práve vravel o tom, ako Louis nastriekal pastu Zaynovi do topánok, keď som sa zháčila.

"Sakra," šepla som a pozrela som na mobil, na ktorom svietilo 22:28.

"Čo je?"

"O dve minúty je po jedenástej, takže pokiaľ sa nevieš teleportovať k intráku, tak nemám kde spať," šepla som. Bola tu síce aj možnosť ísť domov, ale nemala som najmenšiu chuť ísť k rodičom, ktorí sa hádajú.

"No ja riešenie mám," pozrel na mňa.

"Ava, môžem k Ave a Edwardovi," premýšľala som nahlas.

"Určite už budú spať alebo majú iný program. Môžeš ísť k nám," navrhol a ja som naňho prekvapene pozrela.

"Samozrejme to myslím bez postranných úmyslov," nevinne sa usmial.

"Môžem ti veriť?" spýtala som sa ho so smiechom. Pritúlil si ma k sebe a nežne ma pobozkal.

"Pravdaže mi môžeš veriť." Ešte chvíľu sme sa prechádzali a potom sme šli k Harrymu domov.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama