One Way, More Direction - 18. kapitola: Najkrajší deň v živote 2. časť

20. září 2013 v 21:55 | Sophie |  One Way, More Direction





Na druhý deň som vstala o pol jednej na obed. Prekvapene som civela na mobil a nechápala som, ako to, že som sa neprebudila na budík. Po chvíľke som zistila, že niekto milý mi ho vypol. Povzdychla som si a pozrela som vedľa seba. Bola tam krabica, v ktorej boli nádherné šaty a na nej bol odkaz.
Bianca, prosím, aspoň raz neprotestuj a urob, čo od teba žiadam. O pol piatej príde Lou. Nič sa jej nepýtaj, len ju nechaj všetko spraviť. Potom si toto obleč a o pol šiestej nastúp do auta, ktoré po teba príde. Keď zastaví, otvorím ti dvere. Tvoj Hazza.
Nechápala som, o čo ide. Zišla som dole a nikto nikde nebol. Tak som si šla teda maľovať. Potom som šla do vane a keď prišla Lou, neudržala som sa a spýtala som sa jej, o čo ide.
"Zlato, mám ťa len prichystať," zasmiala sa. Neverila som, že nevie, čo sa deje a kde sú všetci, ale nechala som to tak. O pol šiestej som nastúpila do auta a tešila som sa, že sa konečne dozviem, o čo ide. Harry ma presne ako napísal čakal a otváral mi dvere.
"Už mi povieš, čo sa deje?"
"Ešte nie," usmial sa na mňa nádherne a dal mi ruky na oči. "Musíš mi veriť, babe," šepkal s perami na mojom uchu a jeho teplý dych na mojom krku mi spôsoboval zimomriavky. "Veríš mi?"
"Uhm," zamumlala som.
"Dobre, už len pár schodov. Tri, dva jedna, výborne. A teraz pár krokov. Skvelé. počkaj. Poriadne zatvor oči," hovoril mi a viedol ma niekam. "Skvelé, tu je to perfektné. Môžeš ich otvoriť."
Otvorila som oči a ocitla som sa v galérii. V galérii, kde všade na stenách boli moje obrazy a predo mnou bolo kopec ľudí. Videla som chalanov a dievčatá, chlapcov zo skupiny, Ollyho, Eda, pár kamarátov našich a potom veľa neznámych. Obzrela som sa na Harryho, ktorý sa usmieval a v očiach som mala slzy. Bola som dojatá. Rovnako ako keď mi ukázal letenky pre mamu a Sandru.
"To... to je... ja..."
"To je tvoja vlastná výstava," usmial sa. Hodila som sa mu okolo krku.
"Nikto pre mňa ešte nič krajšie neurobil," šepla som mu a hneď som ho pobozkala. "Ďakujem. Ja nemám slov," šepla som.
"Ten bozk znamenal viac ako všetky slová," pošepol mi.
"Tak čo? Páči sa?" prišli ostatní.
"Toto ste skrývali?"
"Uhm, museli sme Hazzovi sľúbiť, že to ostane tajomstvom," usmiala sa El.
"Ďakujem. Všetkým. Naozaj. Práve ste mi splnili sen," usmievala som sa so slzami v očiach a všetkých som ich poriadne vystískala.
Chalani šli potom po pitie a baby si šli poriadne obzrieť obrazy. Ostala som tam len s Jenny, keďže malý Chris šiel s tatinom.
"Ak toto nie je dôkaz toho, že ťa miluje," začala.
"Ja... ja viem... veď... vieš o tých našich telefonátoch počas toho, keď boli preč... ale... ešte stále nemám slov," zasmiala som sa.
"Vidím," rozosmiala sa aj ona. "Ale na to, čo potrebuješ povedať ti stačia iba dve."
"Hej, máš pravdu," usmiala som sa na ňu.
Všetci ľudia, ktorí tam boli si chceli nejaký obraz kúpiť. Bola som nadšená. Bola som užasnutá, dojatá, spokojná a zamilovaná viac ako kedykoľvek predtým. Stála som s Harrym pri jednom z obrazov a držali sme sa za ruky.
"Ak by som mohol, kúpim ich všetky a vystavím si ich doma."
"Vieš, že to by som ti nikdy nedovolila, však?"
"Viem," usmial sa na mňa.
"Harry, ja..."
"Smiem prosiť babe?" šepol mi a keď som prikývla, ťahal ma do stredu galérie, kde sa dalo tancovať. Práve som sa nadychovala, aby som začala hovoriť, ale odzbrojila ma pesnička, ktorú som začula.
And I need to tell you
How you light up every second of the day
But in the moonlight
You shine just like a beacon on the bay
And I can't explain
But it's something about the way you look tonight
Takes my breath away
It's that feeling I get about you, deep inside
And I can't describe
But it's something about the way you look tonight
Girl you take my breath away
The way you look tonight

"Bianca?" spýtal sa ma Harry, keď si všimol, že som zamrzla v pohybe.
"Ty si ma odmietol," šepla som ohromená tým, čo mi práve došlo.
"Chcel som ťa, ale uvedomoval som si, že..."
"Ty si potlačil seba, kvôli mne," pozrela som naňho a už po neviem koľký krát som dnes bola dojatá. Harry prikývol a ja som ho s láskou pobozkala. Keď ma objal, všimla som si pri mojom najobľúbenejšom obraze postavu, ktorú by som tu nikdy nečakala. Tá osoba si ma všimla tiež a prišla k nám.
"Smiem prosiť?" ozval sa pri nás. Harry na mňa pozrel a ja som stála zamrznutá v pohybe. Tak veľmi mi ho pripomínal. Bol jeho staršia verzia. Môj starý otec bol staršia verzia môjho ocka. Rovnaké črty, rovnaké oči, tvár, nos, lícne kosti, len šediny namiesto čiernych vlasov, ktoré som si pamätala. V podstate ma od Harryho odtrhol a začal so mnou tancovať. Len silou mysle som sa prinútila k pohybu.

"Takže Bianca," začal. "Moja vnučka. A zahadzuješ sa s takým niktošom."
"Čo prosím?" konečne som sa prebrala.
"Moja vnučka sa zahadzuje s niekým bez úrovne, kto s bandou deciek huláka kdekade a natriasa sa ako na trampolíne."
"Vaša vnučka?" civela som naňho.
"Áno, moja vnučka."
"Ako ste sa sem dostali?"
"Keď som zistil, že Bianca Novak má v národnej galérii výstavu, trocha som pátral. A potom mi dve a dve dali dohromady štyri. Tak som prišiel."
"Čo tu chcete?"
"Povedať ti, že sa nebudeš stretávať s tamtým, ani s jeho bandou šaškujúcich deciek," odvetil a ja som od neho odstúpila. "Mimochodom ten obraz je nádherný, kúpim ho."
"Nie je na predaj," odvrkla som mu. Hádam si nemyslí, že mu predám obraz ocka a mňa. Nech sa spamätá.
"Bianca, buď rozumná."
"Odíďte. Nie ste tu vítaný," odstúpila som od neho.
"Nejdem preč a ty ma budeš počúvať. Nebudeš sa s ním stretávať," zvýšil hlas.
"Nemáte žiadne právo hovoriť mi, čo mám alebo nemám robiť."
"Ale mám. Si moja vnučka."
"Vnučka? Vaša vnučka? Ako si dovoľujete ma tak vôbec nazvať? Doteraz som pre vás neexistovala!"
"Už som ti povedal! Ja nedovolím, aby si sa zahadzovala s nejakým spievajúcim pajácom a jeho bandou! Vieš, že ich kariéru môžem zničiť do pár sekúnd?"
"George!" ozvala sa vedľa neho nejaká žena a ja som ju spoznala z fotiek. Tá vľúdna tvár, o ktorej otec s láskou rozprával mohla patriť len mojej starkej. Ona jediná zaňho a za mamu bojovala. No jej manžel...
"Tak dosť! Toto nebudem počúvať! Prestaňte urážať môjho priateľa a mojich kamarátov!" skríkla som. Vytočil ma do biela.
"Rozídeš sa s ním! Musíš ma počúvať!"
"Nie! Ja vás nebudem počúvať! Ja nie som môj otec! Jemu ste život takmer zničili, no ja vám to nedovolím! Akým právom chcete rozhodovať o mojom živote? Nestarajte sa ani do mňa, ani do mojich priateľov, ani do mojich vecí!"
"Tvoj otec si zničil život sám! Tým, že odišiel s tou..."
"Držte hubu!" skríkla som a to už na nás civela polovica galérie. "Neopovážte sa o mojej mame povedať jediné krivé slovo! Už nikdy! Už ste ju urážali dosť! Pamätáte si, čo ste jej povedali, keď k vám prvýkrát prišla? Že je obyčajná chudera bez peňazí a vy nikdy nedovolíte, aby bola s vašim synom a moja mama je pritom tá najúžasnejšia, najobetavejšia a najláskavejšia bytosť. Nikdy nešla po vašich prachoch! Nikdy!
A môj otec? Miloval umenie, no vy ste chceli, aby študoval právo, kvôli vám sa vzdal svojho sna, robil všetko preto, aby ste naňho boli hrdý, aby sa vám zavďačil, miloval vás, vzhliadal k vám, obdivoval vás, poslúchal vás, rešpektoval! A čo ste urobili vy? Otočili ste sa mu chrbtom. A prečo? Lebo sa zamiloval do ženy, ktorá nemala milióny. Mala však niečo, čo vám bude vždy chýbať. Mala srdce a dôstojnosť! Moja mama bola s vašim synom šťastná aj bez jeho peňazí, pretože o tie jej nikdy nešlo. Ona ani nevedela, že ocko je bohatý.
Pamätáte si slová, ktoré ste povedali svojmu synovi? Nie? Tak vám ich pripomeniem. Povedali ste mu, že ak si vyberie tú suku a toho bastarda, ktorého čaká, postaráte sa o to, aby si v Anglicku ani jeden z nich neškrtol. Vyhostili ste svojho syna, ktorý urobil jedinú chybu a to, že sa zamiloval. Bola som pre vás bastard a teraz sa nazývate mojím starým otcom?"
"Bianca," šepol Harry, ktorý ku mne okamžite pribehol a snažil sa ma upokojiť.
"Nemáš právo sa so mnou takto rozprávať!" povedal George.
"Mám. Mám na to právo, pretože ste zničili vášho vlastného syna. Pretože ste ho zavrhli. Ublížili mu, vykašľali sa naňho. Mám na to právo. On by vám to nikdy nepovedal, lebo si vás vážil a miloval vás, ale pre mňa nie ste nikto. Ste cudzí človek, ktorým pohŕdam a ktorý sa mi hnusí.
Môj otec nás miloval, ale chýbali ste mu. Hoci ste si to nezaslúžili, vždy ste mu chýbali a nikdy vás neprestal milovať. Chýbal mu domov, no moja mama preňho znamenala viac než vaše peniaze. A to je jedna z vecí, ktoré nikdy nepochopíte. Peniaze nič neznamenajú, pokiaľ ich nezarábate pre niekoho, s kým sa o ne môžete podeliť a komu ich môžete dať. Nikdy nepochopíte, prečo si môj otec vybral mamu. A je mi vás úprimne ľúto. Máte všetky peniaze, ktoré ste chceli, ale prišli ste o to jediné, čo vám v živote spôsobovalo radosť."
"Tak už dosť, nebudem počúvať ako ma urážaš!"
"Ale budete, ja som ešte neskončila! Vy môžete urážať moju mamu, mňa, mojich priateľov, muža ktorého milujem, ale pravdu počúvať nebudete? Tak to nie.
Chcem, aby ste niečo vedeli. Môj otec sa musel na Slovensku vybudovať odznova. Musel si všetko vybojovať a znova nadobudnúť, žil v cudzej zemi, spočiatku nevedel jazyk a chýbal mu domov. Ale bol silný a zvládol to aj bez vaše pomoci a vašich peňazí a žil tak, ako chcel."
"Žil?" spýtal sa a jeho žena sklopila pohľad akoby to už vedela. Nechápala som odkiaľ a potom mi to došlo. Mama?
"Váš syn je mŕtvy. Zomrel pred siedmymi rokmi. Ale zomieral šťastný s vedomím, že ho niekto miloval. Mal skvelú manželku, dcéru a tešil sa na druhé dieťa. Nebyť tej blbej nehody, bol by tu. Nebyť vás, bol by tu. Nebyť toho, že ste ho vyhnali, nejazdil by na firemnom aute, ktoré malo uvoľnené brzdy. No to je jedno. Jeho už nič nevráti, len som chcela, aby ste vedeli, že kým on zomieral s vedomím, že niekto na tomto svete ho mal rád, vy sa budete dusiť tým pocitom, že ste vyhnali svojho syna a dlhé roky ho nevideli.
Už len posledná vec. Doteraz som vaša vnučka nebola. Nepriznávali ste sa ku mne a úplne ste ignorovali existenciu bastarda, ktorým som, takže teraz, keď sa niekedy znova stretneme, otočte hlavu na druhú stranu a tvárte sa, že sa nepoznáme a ja urobím to isté. A ak sa ešte niekedy budete vyhrážať mojím kamarátom, prisámbohu, že vás ošklbem o všetko, pretože peniaze, ktoré spravujete patria mne a mojej sestre. Viete to, však? Takže vás varujem, ak nechcete umrieť ako posledný žobrák na ulici, už nikdy sa neopovážte uraziť mojich priateľov," sykla som. Nahnevane sa na mňa pozrel a bez slova odišiel. Triasla som sa na celom tele. Harry ma silno objal a viedol ma ďaleko od pohľadu ostatných.

"Si v poriadku?" spýtal sa starostlivo. Najprv som prikývla a potom som pokrútila hlavou.
"Vezmi ma preč," šepla som.
"Jahôdka, si v pohode?" pribehol Niall a za ním ostatní.
"Odchádzame z Londýna," povedal im Harry. "Postaráte sa o to tu?"
"Jasné, bežte," usmial sa Zayn a Harry ma viedol k autu.
"Kam ideme?" spýtala som sa ho, keď sme sedeli v aute už dosť dlho.
"Na chatu môjho nevlastného otca. Chodíme tam aj s chalanmi, keď potrebujeme pokoj. Je zastrčená, mimo dohľadu verejnosti," vysvetľoval a dupol na plyn. "Mrzí ma, že sa to tak pokazilo. Chcel som, aby to bolo dokonalé."
"Bolo to takmer dokonalé," šepla som, keď sme vystupovali. "Dokonalé to bude, keď ma pobozkáš," usmiala som sa naňho.
"Bianca, nechcem, aby si robila unáhlené rozhodnutia," pozrel na mňa.
"Bože Styles," pozrela som naňho nahnevane. "Po prvé, nie som opitá, po druhé, tomu človeku nedovolím pokaziť mi najkrajší deň v živote a po tretie, toto som chcela dávno predtým ako sa zjavil. Už vtedy, keď som bola opitá," šepla som a spravila som krok k nemu, "po odovzdávaní cien," ďalší krok, "predtým ako sme šli s babami na chatu..." ďalší, "keď sme boli vo Fínsku, keď som sa vrátila z večere s Colinom," už som bola tesne pred ním. Obmotala som mu ruky okolo krku a pozrela som mu priamo do očí. "Keď som ti vtedy na chate pripitá volala, všetko, čo som vravela, som myslela vážne. Len som sa vtedy bála. No už sa nebojím. Chcem byť s tebou, Harry Edward Styles. Nie preto, lebo máme zmluvu. Chcem byť s tebou, lebo chcem. Chcem byť s tebou, nech to stojí, čo to stojí. Chcem nás. Chcem všetko. A najmä chcem teba. Už dlhšie neviem bojovať s tou túžbou. Už neviem skryť to, že ťa potrebujem. Že k tebe cítim niečo, čo neviem ani pomenovať, no viem, že je to také silné, ako nič, čo som cítila doteraz."
Harry na mňa pozeral s rozšírenými očami. Akoby nechápal, že to, čo mu hovorím, môže byť pravda. Po chvíli sa na jeho tvári zjavil široký úsmev.
"Dlho som sa snažil popierať, že si to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť. Dlho som sa snažil nahovárať si, že som na teba nahnevaný a že ma nepriťahuješ. Dlho som sa snažil dokázať sám sebe, že dokážem žiť bez tvojho úsmevu. Ale nedokážem. Zmenila si ma. Robíš zo mňa lepšiu osobu. Robíš zo mňa osobu, ktorá sa nehanbí pozrieť do zrkadla. Takže priznávam. Si to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť a ja hlupák som si to neuvedomil skôr, ublížil som ti a takmer som ťa stratil. A prisahám, že nikdy som sa nebál tak ako vtedy. Bál som sa, že sa ku mne už nikdy neozveš. Bál som sa, že som o teba navždy prišiel. A vtedy som si musel priznať, že jediná bolesť, ktorá ma dokáže zraziť na úplné dno, je bolesť z pocitu, že som ťa stratil. Nikdy o teba nechcem prísť. Chcem byť stále pri tebe. Chcem ťa chrániť, zobúdzať sa vedľa teba, smiať sa s tebou, spievať ti. Chcem to, čo chceš ty. Chcem žiť život, ktorý žiješ ty a chcem ho žiť s tebou. Moja babe, ako jediná máš moje srdce a moje slovo. Už ich nechcem vrátiť. Až keď stratím teba, nemám už viac čo stratiť," hovoril a celý čas mi pritom hľadel do očí. Plakala som. Ani jeden z nás tomu druhému nepovedal, že ho miluje. Nemuseli sme. To, čo mi Harry povedal bolo tak krásne, že tie dve slová k tomu dodať nemusel.
Pohladila som ho po líci a on mi zotrel slzy. Naše tváre sa k sebe približovali, až sa napokon spojili v epickom bozku. Mala som pocit, akoby vo mne vybuchol ohňostroj. Tento bozk bol rovnaký ako tie ostatné a predsa iný. Keď jeho pery našli moje, pritisla som sa k nemu ešte pevnejšie. Po chvíli sme sa od seba odtiahli, aby sme sa nadýchli. Harry ma potom vzal za ruku a viedol do chatky. Keď sme za sebou zatvorili dvere, znova sa ku mne naklonil a pobozkal ma.
Jeho bozky boli nežné a hravé a postupne sa menili na dlhé, vrúcne, vášnivé. Pomaly sme kráčali do spálne, no Harry ma po pár krokoch zdvihol na ruky a preniesol ma tam. V spálni ma položil na posteľ a ľahol si na mňa. Opatrne som mu začala rozopínať gombíky, ktoré mi bránili vo výhľade na jeho dokonalú potetovanú hruď. Milovala som tie tetovania. Milovala som jeho pery na mojich. Milovala som jeho dlane na mojom tele. Milovala som jeho telo na mojom tele. Milovala som jeho kučeravé vlasy a horký zrýchlený dych. Milovala som jeho ruky, ktoré ma pevne zvierali, no boli také nežné, až sa mi do očí tlačili slzy dojatia. Milovala som jeho chrapľavý hlas, ktorý šepkal moje meno. Milovala som jeho zaťaté päste. Milovala som ten pocit, že sme jedna bytosť.
Keď sme spolu strávili noc prvýkrát, bolo to len o živočíšnej túžbe. Bolo to o tom, kto si vezme viac. Dnes nie. Dnes to bolo o láske. Dnes sme chceli dať. Chceli sme tomu druhému dať všetko. Lásku, vášeň, nehu, pozornosť. Chceli sme dať tomu druhému seba.



A/N: ďakujeme za komentáre :)
Iva ak by sme to dali naraz už by ste sa nemohli tešiť z kapitolky na kapitolu a to by od nás nebolo pekné :) a mala si pravdu, Zayn Jenny odpustil, lebo ju miluje a Harry bol ten, kto Biancu utešoval :)
PS: vždy to nejako ide :) myslím pridať :) len dnes som prišla domov až neskoro večer, lebo som bola celý deň s klientmi, takže som nemohla naozaj skôr :)
Damonica15 ja mm čitateľský orgazmus vždy, keď mi príde ďalšia kapitola a viem si predstaviť, aké by to bolo, ak by sme to pridali naraz, ale keďže niektoré kapitoly sú veľmi dlhé (tie ďalšie majú aj 30strn vo Worde) myslím, že sa mte na čo tešiť aj tak :)

V nasledujúcej kapitole Čas rozdelí len tých, ktorí k sebe nepatria manažment opäť zasiahne, čím narobí viac problémov, ako osohu. Jenny pridelia asistentku, aby sa venovala malému a rodine, takže príde Elizabeth, ktorá bude plniť časť jej úloh. No a na konci sa stane niečo, čo všetko zmení a nebude sa dať zobrať preč.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Iva Iva | 20. září 2013 v 22:02 | Reagovat

Dakujeeeeeeeeeeeeeem :) a viete ze vas zboznujem? :D

2 perfect-directioners Sophie perfect-directioners Sophie | E-mail | Web | 20. září 2013 v 22:23 | Reagovat

[1]: som zvedavá, čo na to povieš :)

3 Iva Iva | 20. září 2013 v 23:38 | Reagovat

ooooooooooo mooooooooooj bozeeeeeeeeee... zomrela som prave, to bolo najkrajsia kapitola zatial, oni su taki zlati, rozkosni a zamilovani... nemam slov proste dokonalost, vychutnavala som si kazde jedno slovo kazdu jednu scenu som si v hlave vytvarala, len mam jeden velky problem, obrovsky problem ktory vam musim napisat...AKO MAM TERAY ZASPAT???????? nemozete tak neskoro pridavat kapitoly, tesne pred tym ako idem spat :D. a btw ak ste ma chceli vydesit a sposobit aby som nespala dokedy nepridate dalsiu kapitolu tak sa vam to uspesne podarilo...CO SA PRE BOHA STANE??? teraz ked to zacina byt pekne a vsetci sa objimaju, bozkavaju a miluju? a preco mam pocit, ze este vela krat nebudem po docitani novej kapitoly spat a ze nas budete este vela krat natahovat, veci zamotavat a potom rozuzlovat aby ste ich mohli zasa zamotat?...viem preco mam taky pocit, lebo aj ja by som to robila keby som na vasom mieste :D...dobre uz som sa moc rozpisovala a rozcitovala v podstate som chcela len napisat ze to bolo DOKONALE!!!!

4 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 24. září 2013 v 16:19 | Reagovat

úžasné :D rýchlo ďalšiu :D

5 Iva Iva | 29. září 2013 v 22:01 | Reagovat

Baby kedy pridate nove casti?

6 perfect-directioners Sophie perfect-directioners Sophie | E-mail | Web | 1. října 2013 v 20:14 | Reagovat

Zajtra :)

7 Iva Iva | 1. října 2013 v 22:26 | Reagovat

Dakujem :)zo cakanie ma zabija uz :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama