One Way, More Direction - 19. kapitola: Čas len rozdelí tých, ktorý k sebe nepatria

2. října 2013 v 16:15 | Emma |  One Way, More Direction

V minulých častiach: Jenny našla svojho malého synčeka, o ktorom jej povedali, že je mŕtvy a teraz býva s ňou a s chalanmi vo vile. Všetci si Chrisa zamilovali a najviac asi Zayn, ktorý ho berie ako svojho vlastného syna. Dievčatá potom šli na pár dní na chatu. Zayn s Jenny sa pochytili po telefóne, našťastie si to však potom celé vysvetlili. Po návrate Harry usporiadal Biance výstavu jej obrazov, aby dokázal, že to, čo k nej cíti je skutočné a silné.




"Je to nádherný obraz, však?" ozvalo sa mi za chrbtom a ja som skoro vyskočila z kože.
"Taylor?"
"Ahoj Jenny. Vyzeráš nádherne. Veľmi ti to pristane."
"Čo tu robíš?" pýtala som sa zaskočene.
"To mám namiesto privítania?" zasmial sa a ja som ho rýchlo objala.
"Som rada, že si tu. Chris bude mať radosť."
"Keď si ho spomenula, kde je môj drobec?" zvedavo sa obzeral a našiel ho spolu zo Zaynom ako vychádzajú z toalety. Zayn ho držal na rukách a niečo mu hovoril a malý sa smial a stískal ho okolo krku. Obaja mali vlasy učesané rovnako, pretože Chrisovi sa Zaynova vlnka vždy páčila a on bol zase nadšený, že niekto zdieľa zmysel pre dokonalosť spolu s ním.
"Stalo sa niečo?" dotkla som sa Tayovho ramena.
"Nie, len sa mi zdá, že som tu akosi navyše." Posmutnel.
"Prečo ti to napadlo?"
"Vidíš ich?" kývol hlavou smerom k mojím dvom mužom, ktorí stáli pri bare a čakali na malinovku.
"Snáď na Zayna nežiarliš?"
"Prosím ťa na také chlapča? Nie, ale závidím mu vzťah s mojím synom. Vieš, chápal som, keď si sa bránila, aby som ho vzal preč. Viem, že si jeho matka a bojíš sa o neho, lenže týmto štýlom ma nikdy nebude potrebovať. Som pre neho cudzí. Dokonca mi nikdy nepovedal inak ako menom. Ale Jenny, ja ho ľúbim rovnako ako ty. Mám právo na to tráviť s ním čas."
"Samozrejme, že máš a neberiem ti to právo. Pokojne s ním môžeš tráviť toľko času koľko uznáš za vhodné."
"Maminkaaaaaa." Prirútil sa ku mne môj drobec a objal ma okolo nôh. Vzala som ho na ruky.
"Pozri, kto za tebou prišiel." Povedala som nadšene a Taylor sa na neho usmial. Vytiahol z tašky krásneho veľkého medveďa so zlatou mašľou.
"Pozri kamoš, čo som ti priniesol." Podal ho malému a ten si ho ostýchavo zobral. Taylor na mňa pozrel pohľadom: "Vidíš som pre neho cudzí."
"Ako sa povie Christopher?" napomenula som ho.
"Ďakujem." Zamumlal.
"Ďakujem kto?" pridal sa ku mne Zayn.
"Ďakujem ocko." Zašepkal malý.
"Nemáš, za čo synček. Neukážeš mi obrázky tety Bianci?" spýtal sa a malý ho už ťahal za ruku preč. Keď odišli Zayn ma objal.
"Ako si to urobil?" nechápala som.
"Povedal som mu pravdu. Že si smutná, keď svojho pravého ocka volá menom a neteší sa keď príde, že ho ocko veľmi ľúbi, ale má prácu, ktorá si vyžaduje veľa lietania preto s ním nemôže byť viac, ale že to nemení nič na tom, že sa k nemu vždy vráti. Myslím, že Chris vie, že nie som jeho otec." Povedal smutne.
"Miláčik, otec nemusí byť biologický, stačí, že vie ľúbiť. A ty ho ľúbiš a on to vie." Pohladila som ho po tvári.
"Vždy vieš, čo máš povedať, aby som sa cítil lepšie." Usmial sa.
"Je to moja práca." Žmurkla som na neho. Odrazu sa strhla hrozná hádka, obzrela som sa smerom odkiaľ krik išiel a podišli sme bližšie. Bianca stála uprostred parketu a kričala na staršieho muža. Bola hrozne nahnevaná, videla som to podľa jej postoja a slov, ktoré kričala. Ten muž bol tiež nahnevaný.
"Čo to má znamenať? Kto to je, že sa opovažuje kaziť jej tento večer?" zahrmel Zayn.
"Jenny urob niečo." Pribehol ku mne Niall.
"Myslím, že toto musíme nechať tak." Povedala som neisto.
"Poznáš ho? Vieš, kto to je?" spýtal sa Louis.
"Nenecháme ho, aby urážal našu Biancu. Kto si myslí, že je?" rozčertil sa Liam.
"Je to jej starý otec." Povedal Harry.
"Preboha." Šepli sme naraz. Hádka naberala na obrátkach. Keď ten chlap konečne odišiel, Harry sa rozbehol k Biance, aby ju upokojil. Nakoniec ju vzal preč a my sme jej sľúbili, že na všetko dozrieme, aby nemala strach. Taylor vzal Chrisa domov a my sme dali do poriadku galériu. Domov sme sa vrátili neskoro. Zašla som skontrolovať drobca a našla som Taylora s malým spať schúlených na posteli. Tay mal na nohách knihu, ktorú mu čítal a vedľa bol spadnutý album s fotkami. Zohla som sa preň a začala som listovať. Mal tam fotky od času, kedy sme sa spoznali až po obdobie kedy som išla rodiť. Oči sa mi plnili slzami pri tých spomienkach.
"Dúfam, že ti to nevadí." Povedal Taylor, ktorý sa prebudil. "Chcel som aby vedel, že som ťa miloval a že sme sa na neho tešili. Chcem, aby mal dôkaz ako veľmi ho ľúbim." Ukázal na fotku, kde kľačí pri mne a bozkáva na veľké brucho.
"On to vie."
"Mal by som už ísť."
"Nechceš tu zostať cez noc? Je neskoro a..."
"To je dobré Jenny, nemal by som. Nikto z týchto ľudí ma nepozná a nemá rád a ja nechcem narúšať Vaše súkromie."
"Ocko zostaň so mnou." Zamumlal odrazu Chris rozospatým hláskom.
"Ty ešte nespíš, miláčik?" sklonila som sa k nemu.
"Nie, ocko mi hovoril o miestach, kde všade bol." Pretrel si očká.
"Už je neskoro drobec. Mal by si spinkať a ja ti to dopoviem inokedy." Pohladil ho Taylor.
"Ocko...." zafňukal malý.
"Zostaň." Povedala som a Taylor si k nemu ľahol.

Bianca s Harrym boli preč pár dní a dom bez nich bol akýsi prázdny. Všetkým nám chýbalo to ich doťahovanie, ale aj Biancina dobrá nálada. Takže keď sa konečne vrátili, všetci sa na nich vrhli akoby boli preč niekoľko rokov. Chris trávil pár dní s Taylorom a potom nám nadšene opisoval, čo všetko zo svojím ockom robil. Chalani práve pracovali na niečom novom v pracovni, Bianca vo svojom ateliéri na poschodí maľovala ďalší obraz, Chris pozeral rozprávku v obývačke a ja som sa snažila variť, keď sa ozval zvonček. Keď som otvorila dvere zamrzla som na mieste. Akoby zastal čas. Nezmohla som sa na slovo len som tam stála a hľadela.
"Ahoj Jennifer." Prehovoril ako prvý otec. Ja som neodpovedala.
"Nepozveš nás?" pridala sa mama.
"Prečo?" ustúpila som a oni vošli do haly.
"Chceli by sme s tebou hovoriť."
"Maminkaaaaa zaseklo sa mi to, poď mi to pustiť." Pribehol za mnou Chris. Rodičia pozreli na mňa a na malého. Viem, čo videli. Rovnaké vlasy, oči, rysy tváre a vek presne sedel.
"Takže je to pravda. On žije." Zašepkala mama a začala plakať. "Som taká šťastná. Myslela som si, že si z nás chce niekto robiť srandu."
"Náš vnuk." Povedal otec akýmsi čudným hlasom.
"Váš čo?" opýtala som sa.
"Zlatko vieme, že sme v živote urobili mnoho chýb. Máš právo sa hnevať. Ale si naša dcéra a nám na tebe záleží. Keď sme si mysleli, že malý zomrel, hrozne nás to vzalo. Otec sa cez to nevedel preniesť." Objímala ma mama. Jej slzy, jej dotyk, to všetko mi pripomínalo časy, keď som bola malá a myslela si ako dobre vychádzam s rodičmi.
"Neplač mami." Povedala som.
"Viem, že som bol na teba prísny, chcel som pre teba len to najlepšie a príliš neskoro som pochopil, že som ťa obmedzoval. Snažili sme sa ťa nájsť, ale skryla si sa dobre. A potom sme dostali správu, kde ťa máme hľadať."
"Kto Vám to povedal?"
"To nie je dôležité. Teraz záleží iba na tom, či si schopná nám odpustiť."
"Jennyyyyyyyyyyyyyyyy čo bude na obed?" prirútil sa ku mne NIall a Zayn za ním hulákal.
"Nechaj ju na pokoji, čo ti je ona?"
Jeden po druhom sa zjavili pri nás. Zayn si vzal malého na ruky akoby cítil nebezpečenstvo a malý sa k nemu túlil.
"Je všetko v poriadku?" postavil sa ku mne Liam.
"Alebo máme zakročiť?" ozval sa Louis z druhej strany.
"Zájdem po Harryho a Biancu." Povedal Niall a letel na poschodie.
"Čo to má znamenať?" pozrel na mňa otec. "My ti predsa nič nerobíme. Sme tvoji rodičia, ako sa to k nám tieto deti chovajú." Zahrmel.
"Deti? On nám povedal deti? Držte ma, lebo mu dám na frak." Bručal Louis a vyťahoval si rukávy.
"Upokoj sa kamoš." Chytil ho Liam.
"Chlapci, mohli by ste nás nechať na okamih?" poprosila som ich.
"Zlatko si si tým istá?" objal ma druhou rukou Zayn a ja som prikývla. Mlčky ma pobozkal do vlasov a odišiel do kuchyne. Osameli sme.
"Je niečo medzi tebou a tým chlapcom?" spýtal sa otec.
"Áno."
"Jenny preboha."
"Nie, žiadne preboha otec. Som dospelá a život som si zariadila sama. Neviem, prečo ste tu, ani ako ste sa o mne dozvedeli, ale ja sa nedám viac urážať."
"Nechceme ťa urážať, chceme len, aby si nám dovolila byť znovu súčasťou tvojho života. Milujeme ťa a chceli by sme svoje chyby napraviť." Prosil ma otec. Nikdy som ho takého nevidela. Niečo vo mne sa zlomilo.
"Dobre." Súhlasila som.

Všetci sme vedeli, že to chce čas. Rodičia mi spočiatku pravidelne volali. Chalani sa ma snažili podporiť, ale Taylor, Zayn a Bianca ma neustále varovali, aby som tomu príliš neverila. Upozorňovali ma, že sa správam čudne, že sa príliš podriaďujem, na čo doteraz neboli zvyknutí. Niečo sa im nepáčilo. Najviac nadával Taylor. Viem prečo, on jediný ich poznal.
"Jenny viac ako 5 rokov sa o teba nestarali a teraz odrazu sa tu objavili? Nepríde ti to čudné?"
"Mali čas na premýšľanie. Ja to na jednej strane chápem, som ich jediné dieťa." Bránila som ich.
"Po tom všetkom, čo ti urobili, ako sa k tebe správali by som na nich kašľal. Jenny, dávaj si pozor, lebo ti môžu veľmi ublížiť. Nepáči sa mi to. Mám o teba strach. A o Chrisa tiež."
"Neboj sa nie sme sami." Upokojovala som ho. Počas nasledujúcich dní sa rodičia u nás párkrát zastavili na večeru a párkrát som zašla s Chrisom k nim. Kúpili mu nové hračky, oblečenie. Hrali sa s ním. Mama mu spievala, otec s ním skladal nejaké autodráhy a potom sa pretekali. Vyzerali obaja veľmi šťastní a to robilo šťastnou mňa. Jediné, čo sa im nepáčilo, bola moja práca. Ako mama by som sa vraj mala venovať malému a nie celej bande hormónmi nabitých chalanov.

Pri jednej ich návšteve už to Zayn nevydržal a vybuchol.
"A dosť ani Jenny ani Chris Vás tu nepotrebujú. Neviem, čo máte za lubom ale my sme jej rodina. Boli sme s ňou, keď vy ste na ňu kašlali. Ona stojí pri nás a mi pri nej. Nikdy nedovolíme, aby sa Jenny alebo Chrisovi niečo stalo. Budeme ich brániť a biť za nich tak ako sa ona bije za nás. Jenny má dobrú prácu a svojho syna sa postará aj bez vašich peňazí. Netuším, na čo sa tu hráte ale dajte jej pokoj. Prestaňte ju zastrašovať."
"Mladý muž vážte tón akým so mnou hovoríte." Napomenul ho otec.
"Lebo čo? Zničíte ma? Ukážete mi aký som nežiaduci. Prosím, ak si myslíte, že to Vašej dcére a vnukovi prospeje tak smelo do toho." Kričal Zayn od hnevu celý bez seba. Zbytočne ho chalani upokojovali, nakoniec len odišiel z izby a Bianca sa vybrala za ním, aby ho upokojila.
"Asi by ste mali už ísť." Povedala som.
"Ako prosím? Takže veríš tomu čo povedal? My pre teba neznamenáme nič?"
"To nie je pravda, ste moju rodičia a vždy Vás budem ľúbiť."
"Ale teraz máme odísť." Povedal otec.
"No Tak Carl, nechaj to tak. Splň želanie svojej dcéry bez reptania. Ona je dospelá, dokáže si to vyriešiť. A vie kde bývame. Vždy je u nás vítaná. Ako ona tak aj náš vnuk." Usmiala sa mama.
Nasledujúce dni bolo všetko v poriadku. Naši sa stiahli do úzadia a Zayn vychladol. S Chrisom sme ich chodievali pravidelne navštevovať. To sa stále nepáčilo ani Zaynovi, ani Taylorovi a nakoniec ani chalanom a dievčatám. Bianca s Harrym prežívali svoje šťastné obdobie. Držali sa za ruky, hľadeli si do očí. Harry ju neustále niečím zahŕňal, kvety, čokoláda, darčeky. Bola to radosť na nich dívať. Starý Harry sa úplne vrátil. Boli nádherný pár, presne ako Liam s Dani a Louis s El. Zayn a ja sme mali trošku napäté obdobie. Hádali sme sa a udobrovali. Nikdy si nikto nebol istý kedy vybuchneme. Dokázali sme sa poštekať aj pri večeri. Ja som trucovala a spávala u Chrisa. Nenávidela som sa za to, že na neho kričím, ale zakaždým, keď začal hovoriť o mojich rodičoch nijako inak to neskončilo.
Jedného dňa ma zavolali z manažmentu, aby som sa dostavila do kancelárie. Kde mi oznámili s úsmevom na tvári, akí sú spokojní s mojou prácou, ale vzhľadom na to, že mám dieťa, ktoré potrebuje mamu, pridelia mi asistentku, ktorá prevezme väčšiu časť mojich povinností. Podmienky boli jasné, všetko so mnou bude konzultovať, ale na koncerty, rozhovory, fotenia s nimi bude chodiť ona.
Vedela som len meno nič iné. A keď sa jedného dňa objavila pri našich dverách, netušila som, čo všetko ešte zažijeme. Na prvý pohľad príjemné mladé dievča. Elizabeth Hoffman. Nialla si získala okamžite a trávili spolu veľmi veľa času, ale dobre si rozumela aj zo zvyškom. Občas sa mi zdalo akoby sa pokúšala s chalanmi flirtovať hoci ma uisťovali, že to tak nie je. Začala som si na ňu dávať väčší pozor a moje obavy sa potvrdili.
"Máš fakt úžasné vlasy." Hovorila Zaynovi a ten sa usmieval.
"Páčia sa ti?"
"Žartuješ? Sú perfektné. A tá precíznosť ktorú im venuješ. Aký používaš kondicionér?"
Toto stačilo, aby sa Zayn rozhovoril. A keďže prejavila nadšenie pre jeho najväčšiu úchylku zbožňoval ju. Liamovi ulahodila tým, že si urobili Toy story maratón, Niallovi stále niečo vyvárala, s Louisom stále nejako blbli. Dokonale si sadla aj s Biancou a Harrym. Všetci z nej boli nadšení a ja som bola jediná, čo mala čudný pocit. Jediný, komu som sa zdôverila, boli moji rodičia.
"Vidíš, ale hlavne, že na nás ten chalan kričal, že sa o teba postarajú a čo robí teraz? Točí sa okolo tvojej asistentky, ktorá s ním trávi toľko času a na teba kašle. Jennifer, ale ty ho nepotrebuješ. Ak si ťa tá spoločnosť neváži a má potrebu nahradiť ťa, tak by si tam nemala ostať. My sa o teba postaráme. Zabezpečíme teba a tvojho syna."
"Možno len preháňam." Povedala som neisto.
"A čo ak sa na teba ten Zayn vykašle a prídeš o prácu? Kam s tým malým pôjdeš potom?"
"Neviem, takto som nad tým nepremýšľala."
"A to je chyba. Ale nemaj strach nájdem ti nejaký krásny byt v centre mesta a pomôžem ti aj s prácou."
Nad otcovou ponukou som začala uvažovať čoraz častejšie. Neustále volali s manažmentu a nadávali pre nejaké chyby. Keď som sa na to pýtala Elizabeth, tak smutne sklopila oči a povedala, že sa jej to zdalo ako drobnosť, s ktorou ma nechcela otravovať. Vraj si myslela, že to zvládne. Potom okamžite volala na vedenie a obhajovala ma, že som v tom nevinne a za všetko môže ona. Lenže potom odrazu začala robiť iné veci. Trvala na tom, aby dievčatá ostali doma počas turné a iných akcií. A toto sa chalanom nepáčilo. Konečne mi dal niekto za pravdu a začali konať. Ale bolo to ťažké. Elizabeth ich mala dokonale omotaných a na moje rady už nikto nedal. Došlo to celé tak ďaleko, že to, o čo sme sa s Paulom snažili tak dlho zničila behom pár mesiacov. Nový článok o Harryho úlete. Hádky s Biancou. Krik a plač. Opäť stará realita. Čakala som, kedy si niekto na vedení uvedomí, že toto sa do poriadku nedá a vezmú ma späť, aby som to mohla riešiť.



A/N: ďakujeme za komentáre :)
Iva ďakujem krásne :) tvoj koment ma neskutočne potešil :) a hlavne ma potešilo to, že sa ti kapča tak páčila :) a v podstate máš pravdu, ešte to bude zauzlené až až :D ako... to uvidíme :)
Mrs.Tomlinson ďakujeme :)

V nasledujúcej časti Nie každá rozprávka má šťastný koniec bude všetko krásne rozprávkové a čarovné, až kým...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Iva Iva | 2. října 2013 v 16:56 | Reagovat

Nie nie nie nie nie nie nie nieeeeeeeeeee... Preco? Ja som nechcela aby sa to vsetko pokazilo a hlavne nie medzi Biancou a Harrym tak dlho sa obchadzali a teraz ked maju byt spolu a stastni tak sa to vsetko posere preco?!:( toto je nespravodlivost... Rychlo dalsiu cast a nech su tam zasa vsetci stastni... Omg co to zas Hazzu napadlo?

2 Allie Allie | 5. října 2013 v 2:22 | Reagovat

Bože tak pekne to začalo a tek pekne sa to doje*alo :/ Už teraz preklínam tú Elizabeth a neskutočne som zvedavá na to čo zas spravil Hazza!

3 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 8. října 2013 v 23:09 | Reagovat

jaaj baby, takéto zvraty... dúfam že sa to rýchlo napraví :D

4 graphicfanpage graphicfanpage | Web | 12. října 2013 v 17:55 | Reagovat

Ahoj Já se zaobíram grafikou blogu. Pokud by si měla zajem abych ti udělala grafiku na tvuj blog zapiš se na me strance a objednej si Layout ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama