One Way, More Direction - 20. kapitola: Nie každá rozprávka má šťastný koniec

23. října 2013 v 0:22 | Sophie |  One Way, More Direction

V minulých častiach: Zayn s Jenny prežívajú krásne rodinné chvíle aj s ich malým Chrisom, ktorý si na Zayna zvykol a považuje ho za svojho ocka, takže má vlastne ockov dvoch. No idylku naruší príchod Jenniných rodičov, ktorí sa chcú znova vrátiť do jej života. Zaynovi a chalanom však nie sú sympatickí.




Ráno som sa prebudila sama, no začula som nejaké zvuky zdola, tak som si obliekla bielizeň, Harryho košeľu a vybrala som sa za tými zvukmi. Kráčala som po schodoch a došla som až do kuchyne, kde pri pulte stál Harry len v teplákoch a pripravoval raňajky. Nevidel ma lebo bol ku mne otočený chrbtom. Potichu som k nemu pristúpila a objala som ho okolo pása.
"Dobré ránko," šepla som a pobozkala som ho na chrbát, kde sa mu rysovali škrabance po nechtoch.
"Aj tebe, babe," šepol a otočil sa ku mne, aby ma mohol objať. "Ako si sa vyspala?"
"Nádherne," zasmiala som sa. Bola som šťastná a mala som chuť usmievať sa.
"To som rád," hladil ma po chrbte, pričom sa ku mne pomaly nakláňal.
"Harold, o čo ti ide?" pýtala som sa ho so smiechom a odťahovala som sa. Našťastie ma Harry držal, takže som nespadla, no bola som zaklonená ako pri tanci.
"Myslím, že to vieš, Bianca," pery sa mu roztiahli do úsmevu a on ma pobozkal. Okamžite som mu obmotala ruky okolo krku a pritisla som sa čo najbližšie k nemu.
"Sladké," šepol, keď sme sa od seba odtiahli a ešte raz ma pobozkal predtým, ako dokončil raňajky.
"Na to, že tu Robin často nechodí je tu veľká zásoba jedla," podotkla som.
"Hm," mykol plecom a usmieval sa. "Možno som mu volal, aby nejaké jedlo nakúpil."
"Počkaj, ty si to plánoval?" pozrela som naňho.
"Možno?"
"Hazz? Kedy ideme späť do Londýna?"
"Nejdeme."
"Ja tu nemám žiadne veci. V čom mám chodiť?"
"V ničom," premeral si ma. "Aj keď v mojej košeli vyzeráš neskutočne provokujúco."
"Harry," pozrela som naňho. "Nechápem."
"Volal som Robinovi, aby nakúpil nejaké jedlo, lebo som ťa sem po Galérii chcel vziať a dokázať ti, že mi na tebe záleží a že to myslím vážne. A oblečenie máme v kufri. Obaja."
"Prekvapuješ ma Styles."
"Ešte som len začal," vtisol mi bozk a položil pred nás raňajky.
Po raňajkách vyšiel Harry po kufor a ja som sa zatiaľ osprchovala. Potom sme sa spolu šli poprechádzať. Všade okolo bola príroda a nikto nevedel, kde sme, čo bolo úplne skvelé. Harry sa nemusel skrývať a mohli sme robiť, čo sa nám chcelo a tak sme sa zvalili do trávy, držali sme sa pritom za ruky a maznali sa.
Keď sme večer prišli do chatky, bola som vyhladovaná a okamžite som sa vrhla k chladničke.
"Hladná?"
"Uhm," prikývla som a začala som vyberať veci na varenie.
"Ja tiež," objal ma okolo pása a hladne sa mi prisal na krk.
"Hej, ale ja myslím jedlo, takže sa choď schladiť, drahý môj, lebo kým sa nenajem, nič nebude," vykrútila som sa z jeho zovretia a on na mňa smutne pozrel.
"To nie je fér."
"Ale je."
"Si ku mne zlá," hádzal smutné očká.
"Ešte si si nezvykol?" zasmiala som sa a on s povzdychom začal pomáhať s prípravou.
Po večeri sme si ešte pozreli film, ktorý sme ale nevideli do konca, pretože asi v polovici sme sa začali venovať vlastnému.
Na druhý deň som vstala skôr ako on. Pozorovala som ho ako spí a usmievala som sa pritom. Nikdy som si nemyslela, že by to medzi nami mohlo dopadnúť takto. Nikdy som si nemyslela, že my dvaja skončíme spolu.
"Prichytená pri čine," zamumlal zrazu Harold a pozrel na mňa.
"Vinná," mykla som plecom a objala som ho nohami okolo pása, keď sa na mňa pretočil.

Na chate sme strávili niekoľko nádherných dní a hoci sa nám nechcelo odísť, museli sme. Mne sa hlásili kupci obrazov a chalani mali začať natáčať nový klip. V deň odchodu Harry tvrdohlavo ležal v posteli a odmietal vstať.
"Harold, no tak. Vstávaj," ťahala som ho, no namiesto toho, aby som ja vytiahla jeho, on stiahol mňa k sebe.
"Ešte nie, babe. Ostaňme."
"Sme tu už päť dní," pohladila som ho po tvári.
"Päť najkrajších dní môjho života."
"No nepreháňaj," zasmiala som sa.
"Nepreháňam, myslím to smrteľne vážne. Láska no tak, ostaňme ešte."
"Hazza, čakajú nás. Musíme sa vrátiť. Čo tvoje fanynky? A skupina?"
"Ale nič sa nezmení, však?" pozrel sa na mňa.
"Prečo by malo?" pozrela som naňho.
"Ja neviem. Možno preto, že som bol idiot, že som idiot, že som ti ublížil, že si ťa nezaslúžim a že si to raz uvedomíš a utečieš odo mňa s krikom."
"Nemáš sa čoho báť. Naozaj chcem byť s tebou. Viem, že ti na mne záleží. Viem, že to myslíš vážne. Aj ja to myslím vážne. Harold, chcem byť s tebou. Neutečiem od teba s krikom, pokiaľ mi nezlomíš srdce."
"To nespravím, pokiaľ ty nezlomíš moje," pobozkal ma. "Babe, čím som si ťa zaslúžil?"
"Bol si veľmi zlý chlapec, tak ťa chceli potrestať."
"Si ten najlepší trest v mojom živote," silno ma objal a ešte chvíľu sme tam ležali.
Keď sme zastavili pred vilou, pozrela som na Harryho a pohladila som ho po tvári. On sa na mňa krásne usmial a naklonil sa, aby ma mohol pobozkať.
"Hazz?" šepla som a on sa na mňa zahľadel. "Aj pre mňa to bolo päť najkrajších dní môjho života."
"Sme doma!" skríkla som, keď sme vošli do domu. Chvíľu bolo ticho a potom som začula krik na poschodí a zo schodov sa na nás rútili štyria chalani.
"Jahôdka!" skríkol Niall a objal ma. Hneď po ňom ma vystískali Liam, Louis a Zayn.
"A ja?" odfrkol si Harold.
"Vitaj," pozrel naňho Zayn a potom sa rozrehotal a všetci sa objali. V tom do dverí vošla Jenny s Chrisom, ktorí sa zjavne vracali zvonku.
"Páni, už som si myslela, že sa nevrátite," zasmiala sa a objala nás.
"Nemali sme v pláne," povedal Hazz.
"Nie, to ty si nemal v pláne, neprekrúcaj fakty."
"Neprekrúcam, ja len vidím do budúcnosti. Ešte chvíľu a presvedčil by som ťa."
"Pfff, to určite. Nejako si fandíš Styles."
"Och ako mi toto chýbalo," Louis si akože zotieral slzičky dojatia a pozeral na nás. Pokrútila som hlavou a pritúlila som sa k Stylesovi.
"Ale Harry pamätáš si, čo sme ti povedali na začiatku, však?" pozrel naňho Liam.
"Ja viem, no nebojte sa. Nemohol by som žiť sám so sebou, ak by som jej ublížil."
"Bia?" začula som detský hlások a pozrela som na Chrisa, ktorý ma ťahal za šaty. "Pôjdeme si pozrieť rozprávku?"
"Samozrejme zlato," usmiala som sa naňho, vzala som ho na ruky a mierila do obývačky.
"A ja?"
"Ty si mal na to päť dní," vyplazila som mu jazyk a zapla film.

Nasledujúci deň sme s babami vyrazili na nákupy. Chcela som niečo nové na seba a baby chceli vedieť ako bolo na chate. Po nákupoch sme potom zašli ešte na večeru a domov sme sa vrátili unavené, ale zato s kopou tašiek. Doma som sa len zvalila vedľa Harryho a nakoniec som zaspala na gauči, takže ma hore preniesol. Prespala som aj celý nasledujúci deň a cítila som sa akosi unavená. Bolela ma hlava a nemala som chuť jesť. V noci som sa prebudila na to, že ma trasie zima. Vstala som z postele, šla som ku skrini a tých pár krokov mi pripadalo nesmierne namáhavých.
"Babe?" začula som Harryho, ktorý stál okamžite pri mne. "Bože, si celá horúca," priložil mi ruku na čelo.
"Je mi zima," triasla som sa. Harry ma posadil na posteľ a šiel ku skrini, z ktorej vytiahol svoje tepláky, ponožky a hrubú mikinu. Všetko to na mňa navliekol, keďže som spala len v jeho tričku a uložil ma do postele.
"Idem dole po nejaké tabletky a spravím čaj, dobre babe?" vtisol mi bozk na čelo a už ho nebolo. Vrátil sa o desať minút so šálkou vriaceho čaju a aspirínom.
"Mal by si sa odo mňa držať ďalej. Som chorá a môžem ťa nakaziť," šepla som mu, keď si ma k sebe pritúlil.
"Pššt, spi Bianca. Zajtra ti bude lepšie," hladil ma po vlasoch a začal mi hmkať nejakú melódiu.
"Tak kde je náš pacient?" otvorila dvere izby Jenn.
"Ahoj," zamumlala som a necítila som si hrdlo.
"Bianca, to nie je možné, máš lepší chrapľák ako tvoj chlap."
"Len mu to nehovor, bude žiarliť," chripela som.
"Neboj, nepoviem. Nesiem ti kuraciu polievku."
"Veď je ráno."
"Uhm, ráno, pol tretej," rozosmiala sa.
"Čože?"
"No, prespala si pol dňa. Chalani ťa chodili kontrolovať, či žiješ a Harry nechcel ani odísť, ale sľúbila som mu, že k tebe nepustím žiadneho princa, okrem neho."
"Kde sú vlastne?"
"Majú rozhovor v telke. Chris to dole pozerá. Čo ste vlastne robili na tej chate, že si sa tak dožrala?" spýtala sa ma a ja som sa pousmiala. "Vlastne, radšej to nechcem vedieť."
"Nič také, len sme sa o polnoci kúpali v studenej vode."
"Že ma to pri vás dvoch ani neprekvapuje," zasmiala sa.
Keď sa chalani vrátili, Harry prišiel rovno za mnou a prišiel aj s čokoládou a zmrzlinou. Usmiala som sa naňho a spolu sme sa pustili do zmrzliny. Na druhý deň som bola fit a konečne po týždni som sa dostala aj k maľovaniu.
Najkrajšie na tom bolo, že kým som ja maľovala, Harry sedel na gauči, ktorý sme preniesli do ateliéru a pozoroval ma. To mi stačilo ku šťastiu. Keď sedel blízko alebo keď ma objímal okolo pása, kým som maľovala.

Pár dní po tom ako sme sa vrátili z chaty šli Niall s Harrym na nákup, lebo Liam s Louisom mali práve zápas v hre a Zayn s Chrisom im robili rozhodcov. Hazz ma presviedčal, aby som šla s nimi, ale napokon odišli bezo mňa. Jenny bola v pracovni a riešila posledné veci pred zajtrajším natáčaním klipu a ja som zrazu vstala.
"Idem na chvíľu von," povedala som chalanom a vzala som si kľúče od Harryho porsche. Chalani len prikývli a nevenovali mi veľkú pozornosť, keďže im šlo o život. Kým som nastúpila, napísala som SMS a potom som už šla na miesto stretnutia.
"Ahoj, tak o čo ide, že to bolo tak súrne, až to nemohlo počkať do zajtra?" spýtal sa ma Paul, keď si ku mne prisadol v kaviarni.
"Nechcela som to rozoberať pred chalanmi a najmä nie pred Harrym."
"Aha jasné. Tak hovor. Ide o to, čo sa stalo v galérii počas výstavy?"
"Nie, o to nie."
"Harry ťa potom vzal preč."
"V podstate ide o to.... vieš, Paul... vzťah medzi mnou a Harrym sa zmenil. A je to medzi nami... skutočné. Už to nehráme. A ja som sa rozhodla, že sa vzdávam nároku na peniaze."
"Zlato, nemôžeš odstúpiť od tej zmluvy," zašepkal.
"Je viem, neodstupujem od nej. Nech trvá, pre mňa za mňa. Len nechcem peniaze. Mám Harryho a aj keď sme sa hádali a je to zvláštne, cítim k nemu niečo, čo som ešte nikdy necítila. Paul, on je... ani neviem ako to mám opísať. Ak je to šťastie, tak on je ten, kto ma robí šťastnou, ak je to bezpečie, tak on je ten, s kým sa cítim bezpečne, ak je to pohoda, on je ten, kto mi dáva ten pocit. Ak je to láska, tak áno, milujem ho. Nechcem peniaze. Nechcem, mať pocit, že to najčistejšie v mojom živote mi niekto predal. Chcem Harryho a to, čo máme. Peniaze ma nezaujímajú."
"Som rád, že vám to vyšlo, dievčatko," usmial sa na mňa.
"Ja tiež."
"Ale ako si chceš financovať školu?"
"Z predaja obrazov. Ak bude potrebné budem pracovať, navyše mám úspory. Nie je toho veľa, ale aspoň niečo. Len ťa prosím, nepovedz to Harrymu. Aspoň zatiaľ nie."
"Dobre, ako chceš. Tak sa teda vidíme zajtra," usmial sa na mňa a odišiel.
Keď som nastupovala do auta, všimla som si, že na parkovisku stojí čierny mercedes a z neho na mňa pozerá George Rimmes. Rýchlo som naštartovala a upaľovala som domov.
Zaparkovala som v garáži a ešte chvíľu som predychávala situáciu z parkoviska. Dúfala som, že sa bude držať ďalej. Po asi pätnástich minútach som vošla dnu a Harry na mňa podozrievavo pozrel. Sadla som mu na kolená a pozorovala chalanov, ktorí ešte stále hrali hru. Čakala som, že sa Harry bude niečo pýtať, no vydržal až do večera, kým sme neboli sami v izbe.
"Babe? Kde si dnes bola?" spýtal sa, keď som vyšla z kúpeľne.
"V meste," ľahla som si k nemu.
"Prišla si rozrušená, stalo sa niečo?"
"Na parkovisku bol George Rimmes. Sedel v aute a pozoroval ma."
"Bianca," šepol Harry, zahľadel sa mi do očí a nežne ma hladil po tvári a krku. "Nedovolím, aby sa k tebe priblížil. Nedovolím mu, aby ti ubližoval. Dám na teba pozor. Nedopustím, aby si kvôli nemu znova trpela, dobre?"
Opatrne som prikývla. Chvíľu na mňa hľadel a potom ma pobozkal. Nežne, dlho. Jeho pery sa otierali o moje, zatiaľ čo jeho ruky začali blúdiť pod mojim, kedysi jeho tričkom.
"Ďakujem," šepla som a hladila som ho po nahej hrudi.
"Nemáš začo. Si pre mňa všetkým na svete."

Na ďalší deň sme s Jenny, malým a chalanmi šli na natáčanie nového klipu. Prišli aj El s Dani a akosi sme sa v tom klipe ocitli všetky. Natáčalo sa dlho do noci a ja som šla večer zavolať mamine. Povedala som jej o tom, že som videla Georga a ona sa na chvíľu odmlčala.
"Mami? Si tam?"
"Som zlatko, pravdaže."
"Čo sa deje?"
"No vieš. Mala by som ti niečo povedať."
"Maminka, nestraš ma. O čo ide?"
"Vieš, že keď sme boli aj so Sandrou v Londýne, občas som sa vyparila... vtedy som šla za tvojou starkou. Ona totiž bojovala za tvojho otca a mňa a... no vieš, chcela by ťa spoznať. S Georgom som sa nestretla, ale Cecile by ťa rada videla. Pošlem ti jej číslo. Zavolaj jej."
Ostala som zaskočená. S maminou sme sa potom rozlúčili a ja som šla za ostatnými. Po pár dňoch som sa predsa len odhodlala a zavolala som Cecile. Stretli sme sa v mojej obľúbenej kaviarni a veľmi dlho sme sa zhovárali.
"Som rada, že si sa so mnou stretla. Ďakujem ti za dnešný deň."
"Nemáš začo," usmiala som sa na ňu.
"Rada by som ťa niekedy videla, ak to bude možné."
"Ehm... veľmi rada," usmiala som sa na ňu a vzala som si taxi k vile. Doma našťastie nikto nebol. Jenny bola s Chrisom a Zaynom pri jeho rodičoch, Niall, Liam a Louis boli na nejakom zápase a Harry sa tváril, že ide s nimi, ale šiel na vlastnom aute, takže som vedela, že niečo chystá, no nechcela som sa ho vypytovať.
Zaliezla som do ateliéru, zavolala som mamine, že som sa stretla so Cecile a pustila som sa do obrazu, ktorý som sľúbila chalanom, boli na ňom oni piati a ja som ho už mala takmer dokončený.
Po asi hodine niekto prišiel. Netušila som, kto z nich sa vrátil ako prvý a nechcelo sa mi to ísť zisťovať, tak som ďalej maľovala. Zrazu sa dvere otvorili. Hneď som vedela, kto prišiel. Nemusel ani prehovoriť. Obzrela som sa naňho a usmiala som sa.
"Kde sú chalani?" spýtala som sa len tak.
"Ešte ostali," povedal a pristúpil ku mne. Pevne si ma k sebe pritisol a jeho dlane začali putovať po mojom tele. "Chcem ťa, babe," šepol, pričom ma začal bozkávať pod uchom.
"Harry, maľujem," snažila som sa protestovať.
"Dokončíš to neskôr," šepkal s perami na mojom ramene, zatiaľ čo dlaňou sťahoval ramienko tielka, ktoré som mala na sebe.
"Harry," vydýchla som. Otočil si ma čelom k sebe, šibalsky sa zasmial a vrhol sa na moje pery. Chcela som odolať, ale nešlo to. Obmotala som mu ruky okolo krku, on si ma vyzdvihol na seba a posadil ma na stolík, ktorý bol vedľa. Strhla som z neho košeľu, čo ho rozosmialo, tak som sa naňho zamračila. Vydržalo mi to len pár sekúnd, lebo hneď na to sa perami prisal na moje a my sme sa nechali unášať túžbou, ktorá nás pohltila.
Ležali sme na podlahe, prikrytí len dekou a prepletali sme si prsty. Opierala som sa chrbtom o jeho hruď, zatiaľ čo on mi bozkával ramená a krk.
"Babe?" začal Harold a keď som sa naňho obzrela, odzbrojujúco sa usmial. "Si krásna."
"Ja som vedela, že si sa odo mňa nakazil a teraz máš teplotu a táraš nezmysly."
"Musíš sa vždy hádať?" povzdychol si.
"Hm..."
"Vieš, čo? Radšej neodpovedaj, myslím, že odpoveď poznám," zasmial sa.
"Myslím, že nepoznáš."
"Zas to robíš," upozornil ma a vtisol mi bozk.
"Nerobím," pokrútila som hlavou a Harry sa na mňa len pozrel a rozosmial sa. "Tak fajn, možno troška."
"Bez toho by si to nebola ty a takto ťa mám aj tak najradšej."
"Si myslím," zasmiala som sa a pritisla som pery na jeho.
Chalani sa vrátili až večer a doniesli pizzu. Jenn so Zaynom a s malým ostali u jeho rodičov a mňa o pol štvrtej ráno budil Harold a ťahal ma z postele. Nechápala som, o čo mu ide a kde ma vedie, ale šla som s ním. Polovicu cesty som prespala a prebudila som sa, až keď ma Harry prenášal z auta. Zakvačila som sa mu teda okolo krku a bolo mi jedno, kam ideme. On sa len usmieval a keď mi zapol pás, otvorila som oči a začala som si uvedomovať svet okolo seba.
"Styles?"
"Babe?"
"Prečo sedíme v lietadle? A prečo to lietadlo štartuje?"
"Ideme na víkend do Paríža," usmial sa na mňa.
"Ty si psychopat."
"Tvoj psychopat," pobozkal ma a pritúlil si ma k sebe.
"Môj najkrajší psychopat," stúlila som sa mu na hrudi a prebudila som sa až v Paríži.

Z Paríža sme šli k jeho mamine a strávili sme u nich pár dní. Spoznala som sa s celou Harryho rodinou, ktorú som ešte nepoznala, so všetkými jeho tetami, spoznala som jeho strýkov, bratrancov, dokonca aj starkú, ktorá bola úžasná.
Keď sme prišli domov, chalani pokračovali v koncertoch, na niektoré som šla s nimi, na niektoré šla len Jenn a ja som ostala doma s Chrisom. Všetko bolo super, kým sa jedného dňa pri našich dverách neobjavili rodičia Jenn. Chceli spoznať malého a chceli, aby im dala šancu. Zayna to rozčuľovalo a tak sa čoraz častejšie hádali. Nepáčilo sa mi to. Chápala som jej potrebu byť s nimi, pretože ja som sa so Cecile stretávala skoro každý druhý deň, no nepáčilo sa mi, že medzi ňou a Zaynom to je kvôli nim takéto zlé. A vedela som, že ak by Harold vedel, že sa stretávam so Cecile, hneval by sa rovnako.
Jej rodičia sa na chvíľu stiahli, no vždy za ňou prišli. A vždy prišli za malým. Nevedela som, o čo im ide, no dúfala som, že to myslia úprimne, pretože Jenn bola z ich záujmu chvíľu zmätená, no mala radosť. A malý sa zo starkých tiež tešil. Jediný, kto sa z toho netešil, boli Zayn a Taylor. A keďže chalani držia vždy spolu, tak boli na Zaynovej strane.

Jedného dňa prišla Jenn z porady a vyzerala zvláštne. Nikomu nič nepovedala, len odišla do pracovne. Pozrela som na chalanov a tí len mykli ramenami. Šla som teda za ňou do pracovne, aby som sa jej spýtala, čo sa deje.
"Ale nič," zahovorila to.
"Jenn, no tak, sme priateľky. Môžeš mi povedať čokoľvek."
"Ide o to, že vedenie sa rozhodlo, že mi pridelí asistentku, aby som mohla byť s Chrisom čo najviac."
"Nechápem, veď malý chodí všade s nami. O čo im ide?"
"Chcú ma odbremeniť od niektorých povinností."
"Nepáči sa mi to," sadla som si na stoličku.
"Neboj, bude to fajn," usmiala sa, aby ma povzbudila, no mala som zlý pocit.
Na druhý deň nám pri dverách zvonilo nejaké dievča. Vyzeralo hanblivo, ostýchavo a veľmi nesmelo.
"Dobrý, som Elizabeth Hoffman. Ja som sem prišla ako asistentka slečny Jennifer Bomer," nesmelo sa usmiala. Pozvali sme ju dnu a pokecali sme s ňou o náplni jej práce. Bola milá, láskavá, zdvorilá, sympatická, tichá... bolo to až zvláštne a niečo mi na tom nesedelo, no usmievala som sa na ňu.
Večer odišla domov a doma sa rozprúdila debata. Sedeli sme všetci v obývačke. Malý Chris už spinkal a my sme popíjali víno.
"Je celkom milá," usmieval sa Niall.
"To je a vtipná. Keď sa oťuká, tak je z nej poriadny šibal," pritakával Louis.
"Sľúbila mi, že si pozrieme Toy Story," smial sa Liam.
"A používa rovnaký kondicióner ako ja," tešil sa Zayn.
"Je celkom pekná. Niečo v nej je," hovoril Harry.
"Je super," uzatvorila som to ja a premýšľala som, ako môže byť niekto taký všestranný, aby zbožňoval všetko, čo chalani. Celý deň bol o tom, že zbožňuje čokoľvek, čo povedali. Nezdalo sa mi to, ale nechala som to tak.
"Aký máme vlastne plán na zajtra?" spýtal sa Louis, ktorý sa práve načiahol po pohár s vínom, aby si odpil.
"No, zajtra ideme na fotenie, bude tam s nami už aj Elizabeth a potom máte koncert. Pred ním však máte živý twittcam. Už ste ich dlho nerobili a fanúšikom to chýba."
"Stíhame obed?" spýtal sa Niall.
"Pracovný určite," zasmiala sa Jenny a Naill si vydýchol.
"Čaká vás náročný deň chalani," pozrela som na nich.
"Myslím, že sa na to idem vyspať," zahlásil Louis a zmizol hore. Všetci sme sa na seba pozreli a vymenili sme si usmiate pohľady. Ide volať El a budú spolu na skype minimálne do tretej, takže bude rozbitý. Všetci to vieme, Loui vie, že to vieme, no aspoň je to vtipné.
"My už ideme tiež spať," vstal Zayn a ťahal Jenn hore.
"Dobrú noc," zakričala som za nimi a pocítila som ako ma Hazz pohladil po bedrách.
"Bia a my pôjdeme kedy?" usmial sa na mňa a nosom mi prešiel po líci.
"Ja idem, lebo sa to tu zvrháva," zasmial sa Liam a spolu s Niallom odišli.
"Hazz?"
"Áno?"
"Poďme vonku," usmiala som sa naňho. "Ty, ja a romantická prechádzka. Tak ako v Paríži a u mamy."
"Ako len chceš, babe," usmial sa na mňa a vykročili sme k dverám. Harry si vzal bundu, ja svetrík, keďže už bol apríl a vyšli sme vonku.
"A čo povieš na auto?" pozrel smerom ku garáži a ja som sa len zasmiala, chytila som ho za ruku a ťahala ho preč.
"Super, ale nie, odstavil by si ho v najbližšej tmavej uličke a..." nedopovedala som, lebo si ma k sebe prudko otočil a chytil ma za boky, aby si ma k sebe mohol natisnúť celkom blízko. Telo na telo.
"...strhol by som z teba všetky šaty, lebo najviac sa mi páči, keď máš na sebe mňa," usmial sa chlípne.
"Zlato?" prešla som mu dlaňou po hrudi a snažila som sa odolať jeho pohľadu, ktorým sa do mňa vpíjal. "Môžeš aspoň na pol hodiny prestať myslieť na sex?"
"Si si vedomá toho, o čo ma žiadaš? Keď mám po boku teba, tak je to nemožné," usmial sa nevinne a ja som sa rozosmiala.
"Ako vidím, z prechádzky nič nebude."
"Bia?"
"Hazz?"
"Si moje všetko," pohladil ma po vlasoch, pritúlil si ma k sebe a vykročili sme na ulicu. Prechádzali sme sa asi hodinu. Vonku našťastie nebol nikto, takže sme sa mohli k sebe túliť bez toho, aby sme sa obzerali, či nás niekto nesleduje. Keď sme prišli do vily, bolo už niečo po polnoci. Harry šiel rovno do izby a ja som sa šla ešte napiť do kuchyne. Potom som šla do izby, ktorá bola prázdna, len z kúpeľne som počula tiecť vodu. Pomaly som teda šla do kúpeľne a videla som Harolda v sprchovom kúte, zhodila som teda zo seba oblečenie a vošla som za ním.
"Čakal som ťa," otočil sa čelom ku mne a natlačil ma na kachličky, ktoré boli príliš studené v porovnaní s mojím rozhorúčeným telom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Iva Iva | 23. října 2013 v 21:19 | Reagovat

Popravde, ked viem ako sa to vsetko nakoniec poserie tak nemam najmensiu chut si to ani precitat, ale moja zvedavost ma premoze... Ja si proste nemoze pomoct, ale jednoducho nemam rada tie nestastne casti poviedok...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama