One Way, More Direction - 22. kapitola: Jediné správne rozhodnutie (2. časť)

18. listopadu 2013 v 20:31 | Sophie |  One Way, More Direction




Na druhý deň sme s chalanmi šli na krst nového CD Eda. Keď nás zbadal vojsť, nás baby vybozkával a s chalanmi sa zvítal. Po tom ako sme pokrstili CD sa začala party. S Jenny, Dani a El sme sa ocitli hneď v strede parketu a začali sme tancovať. Všimla som si, že chalani sa normálne bavia už aj s Haroldom a na pódiu sa práve pripravujú na nejakú pesničku. Kým si oni dali karaoke, my sme šli k švédskym stolom. Nevedela som sa dojesť. Mala som chuť na všetko možné. Sladké, slané, kyslé.
"A že kto je mlynček," začula som vedľa seba Zayna, ktorý sa zasmial, keď videl, ako hltám čokoládové muffiny.
"Hú úhafné," zamumlala som s plnou pusou.
"To vidím."
"Zdáš sa mi smutný. Teda ani nie smutný, ale taký... nervózny?"
"Malý je u starých rodičov. U Jenniných rodičov."
"Zayn, jej rodičia to myslia vážne. Naozaj im na nich záleží a ty máš na výber dve možnosti. Buď budeš zbytočne proti nim a budeš sebecký alebo im dáš šancu, spoznáš ich a urobíš to, čo je najlepšie pre tvoju ženu a syna."
"Ja len mám strach. Milujem ju až príliš na to, aby som ju videl trpieť a pre nich už raz trpela. Nechcem, aby to zažila znovu."
"Braček, ja viem, že ju miluješ. Práve preto musíš veriť jej rozhodnutiam."
"Verím jej. Inak by som im nedovolil vziať si malého," šepol a pozrel na ňu. Práve sa na niečom smiala s Edom a Louisom. "Je nádherná."
"To je. Vyhral si v lotérii. A Jenny vyhrala tiež," usmiala som sa naňho a on ma objal.
"Mám ťa rád, sestrička, vieš o tom?"
"Hej, Malik, nepodlizuj sa," zahriakol ho Liam a pristúpil ku mne z druhej strany, aby ma mohol objať aj on.
"Ste ako malé deti. Milujem vás všetkých rovnako."
"My vieme," zasmial sa Liam a dal mi pusu na líce.
"Už sa s ním bavíte?" spýtala som sa a obaja naraz stuhli.
"Hej. Mali sme dlhý niekoľkohodinový rozhovor v pracovni. Vynadali sme mu, štekali sme po sebe ako psy, vykričali sme si všetky staré hriechy, ale sme opäť v pohode tak ako si chcela. Len chceme, aby si vedela, že sa nič nemení, stále s nami môžeš rátať."
"Ja viem. Ste moji bratia," usmiala som sa na nich. "A keďže ma ľúbite, zatancujete si so mnou," ťahala som ich na parket.
Domov sme prišli až nadránom. Bola som totálne unavená a zaspala som už v aute. Keď som sa prebudila, takmer to mnou seklo. Spala som v Stylesovej izbe, no on nikde nebol. Rýchle som si dala sprchu a zišla som dole. Styles spal na gauči v obývačke a Jenny v kuchyni robila raňajky.
"Ako to, že si tak skoro hore?" pýtala som sa jej.
"Vstala som pár minút pred tebou. Tiež si dosť skoro hore."
"Veď som ti vravela, že zle spávam," mykla som plecom.
"Seklo to s tebou riadne skoro," smiala sa.
"Hore ma niesol Styles?"
"Hej, musím povedať, že mu to slúži ku cti."
"Jasné," zamumlala som a v tom do kuchyne vpálil Niall.
"Dušu alebo jedlo!" skríkol a ja som spustila rehot. "Jahôdka, nesmej sa, mám opicu a potrebujem niečo jesť."
"Robím lievance," povedala Jenn. V mojej hlave už boli natreté džemom, bolo na nich ovocia, šľahačka a boli poliate čokoládou. Oh, jahody s čokoládou. Musím mať jahody!
Vstala som, zamierila som do chladničky a vytiahla som misu s jahodami. Okamžite som sa do nich pustila. Niall stihol zjesť len pár kúskov a ja som zožrala zvyšok misky.
"Ty čo si spravila?" pozrel na mňa Niall.
"Zjedla som niečo skôr ako ty," rozosmiala som sa.
"Ah Jahôdka, Jahôdka," krútil na do mnou hlavou.
Kým ostatní vstali, s Niallom sme mali zjedenú väčšiu polku lievancov. A o dve hodiny sme opäť boli v kuchyni. Niall vyžieral čokoládovú zmrzlinu. Keď ma zbadal, previnilo sklopil oči. Ja som však vzala lyžičku a sadla som si k nemu.
"Môžem aj ja?"
"Ty vždy," usmial sa a dal kýblik do stredu.
Takto to vyzeralo najbližších pár dní. Jedla som všetko, čo nejedlo mňa. To, že som potom vracala, bol nejaký čudný vedľajší účinok. Vždy, keď som bola hladná, čo bolo veľmi často, som zašla za Niallom a hodila som po ňom smutné očká. On na nič nečakal, naštartoval svoj Range Rover a vzal ma do Nando`s.
So Stylesom sme sa ukázali na niekoľkých akciách, bola som na koncerte, nachytali nás v parku a všetko bolo ako doteraz. Fanynky sa tešili, že sme opäť spolu a média striehli na každý náš krok.
Doma sme sa však nebavili. Chalani s ním už normálne komunikovali, baby sa s ním tiež rozprávali a ja som ho ignorovala. Naozaj sme si už nemali čo povedať. Spávala som v ateliéri a bolo mi tam fajn. Vlastne som sa cítila až príliš dobre. Až na to ranné zvracanie. Nevedela som, čo to mohlo vyvolať, no bála som sa to povedať ostatným, aby nezačali panikáriť. Došlo mi to až jedného dňa, keď sme boli s chalanmi v Barcelone.
Najprv sme sa celý deň vyvaľovali pri bazéne, chalani sa pofotili s fanynkami, ktoré mali odvahu priblížiť sa a potom sme sa presunuli do arény, kde sa mal koncert konať. Kým chalani skúšali, my sme sedeli vzadu a popíjali studené nápoje, ktoré nám priniesla jedna miestna hosteska. Bola asi v siedmom mesiaci.
"Som taká rada, že Lux je už na svete," povedala Lou a pozrela na Lux, ktorá sa hrala pri nás. "Tehotenstvo je najkrajšie obdobie, ale poviem vám, tie ranné nevoľnosti boli fakt o nervy. A tie nálady a záchvaty pažravosti..."
Ranné nevoľnosti? Nálady? Záchvaty pažravosti? V hlave mi to začalo šrotovať a to, čo moja hlava dala dohromady, mne dohromady nešlo. Ja predsa... nie... to je smiešne. Ja predsa nemôžem byť tehotná s Harrym Stylesom.
Koncert v Barcelone bol perfektný. Na jednu maličkosť a tou boli pochybnosti, ktoré vyvolal poobedňajší rozhovor. Keď koncert skončil, chalani prišli najprv k nám, aby nás vyobjímali a potom sa šli prezliecť. Keďže nikto zo štábu nevedel, ako to je v skutočnosti medzi mnou a ním, museli sme aj naďalej hrať, takže keď prišiel, vkĺzla som mu do náručia a cítila som sa chránená a v bezpečí.
"Babe? Si v pohode?" spýtal sa ma už na izbe. Len som prikývla a sadla som si na posteľ. "Nezdáš sa mi."
"Som v poriadku," povedala som mu a zdvihla som mobil, ktorý zvonil. "Anne? Ahoj."
"Ako sa máš, dievčatko moje?"
"Výborne. Práve sme sa vrátili z koncertu na izbu."
"Harry je s tebou?"
"Hej. Dám ti ho?"
"Nemusíš, len ho pozdrav. Ja som sa len chcela spýtať, či je už medzi vami všetko v poriadku. Po tom, čo sa stalo."
"Už áno," prikývla som.
"To som rada. Môj syn je idiot, ale miluje ťa," povedala. Styles napäto počúval a pri tomto maminom vyhlásení sa na mňa pozorne zahľadel.
"Veď aj ja jeho," povedala som.
"Dobre, tak ja končím. Mohli by ste sa niekedy na pár dní zastaviť, už mi chýbate, deti."
"Prídeme," sľúbila som jej, aj keď to znamenalo bezprostrednú Stylesovu blízkosť. Ale Anne som mala rada. Bola mi ako mama.

Len čo sme sa vrátili z Barcelony, zašla som do lekárne a kúpila som si tehotenské testy. Tri rôzne. Nevedela som, ktorý z nich je najlepší a tak som vzala tie, ktoré som videla. Keď som prišla domov, nahovárala som si, že som pripravená na všetko, no nebola som. Keď som tam zbadala dve ružové čiarky na každom jednom, rozplakala som sa. Ja nemôžem mať dieťa s mužom, ktorý ma nemiluje. Nemôžem sa k nemu takto pripútať navždy. Nemôžem ho k sebe pripútať. Ak by sa to ostatní dozvedeli, bolo by to strašné. Chalani by očakávali, že sa zachová ako chlap a bude sa o nás starať. Jenny s Paulom by ho možno prinútili požiadať ma o ruku a fanynky by sa zjančili. Ja nemôžem mať dieťa. Nemôžem. Moje malé. Nie. Nie. Musím si to vyhodiť z hlavy. Nesmie sa to narodiť. Nesmiem o tom premýšľať ako o dieťati. Musím ho dať preč.
Skĺzla som sa popri vani na zem a plakala som. Dúfala som, že keď raz budem tehotná, bude to vytúžené bábätko. Dúfala som, že jeho otec nás oboch bude milovať. Ja nemôžem mať dieťa za týchto okolností. Preboha. V ktorom som mesiaci? Čo ak je na potrat neskoro? Musím ísť okamžite k lekárovi. Ale... ja tu nepoznám žiadneho. Jenny mi nepomôže. Ak zistí, že som tehotná... Nie, Jenny nesmiem volať.
Tehotenské testy som hodila do koša a okamžite som zavolala Dani. Bola prvá, kto mi v tejto situácii napadol hneď po Jenny.
"Tak zlatko, som tu, čo sa deje? Chalani, ani El s Jenn nechápali, kam tak utekám."
"Dani, musíš mi poradiť nejakého diskrétneho gynekológa."
"No môžem ti dať číslo a adresu svojho," povedala prekvapene a vyťahovala mobil. Vtom sa na mňa prekvapene pozrela. "Oh bože. Ty si tehotná?"
"Uhm," šepla som a znova som začala plakať.
"Ale veď to je..."
"Strašné. Dani ja nemôžem mať dieťa s mužom, ktorý ma nemiluje. Nemôžem mať dieťa s Haroldom. Ja to dieťa nechcem," klamala som Dani a hlavne samu seba.
"Ale... zlatko, teraz z teba hovorí len strach, uvidíš, že to bude dobre."
"Dani, daj mi to číslo a adresu," poprosila som ju zúfalo. Pozrela na mňa pohľadom, ktorý odzrkadľoval to, čo som ja cítila a nadiktovala mi jeho číslo.
"Ďakujem a prosím nikomu to nevrav, chcem to mať najprv potvrdené," šepla som a vyšla som z reštaurácie. Kým som došla k autu, zavolala som mu a on mi povedal, aby som prišla hneď. Asi začul paniku v mojom hlase.
Keď som prišla, nemal tam nikoho a okamžite ma vyšetril. Odobral mi krv a spravil mi ultrazvuk.
"Gratulujem mamička, ste v deviatom týždni," povedal veselo a mňa zamrazilo. Tam na monitore som videla to maličké stvorenie...
"Je možné ešte vykonať potrat?" spýtala som sa ho a snažila som sa prehlušiť ten hlas v mojej hlave, ktorý mi hovoril o tom, že to nesmiem urobiť.
"Už len týždeň."
"Objednajte ma na čo najskôr."
"Zajtra o desiatej," povedal mi termín a ja som zbledla.
"Tak fajn. Zajtra."
Keď som prišla domov, s nikým som sa nebavila. Vyšla som rovno do ateliéru a ľahla som si. Po pár minútach mi niekto klopal na dvere a dnu vošiel Liam.
"Povedala ti to," šepla som, keď som videla jeho výraz.
"Povedala. Bojí sa o teba. Má ťa rada."
"Aj ja ju."
"Už to máš potvrdené?"
"Uhm."
"Budeme strýkovia?"
"Nie. Liam, ja to myslím vážne."
"Bia, nedovolím ti spraviť niečo, čo budeš ľutovať," povedal vážne a ľahol si ku mne. Spokojne som sa mu uložila na hrudi.
"Ak s ním budem mať dieťa, zaviažem ho k niečomu, čo nechce a on bude nenávidieť nielen mňa, ale aj to malé. Nemôžem ho k sebe pripútať a žiadať, aby stál pri nás. Mať zmluvu je jedna vec. Mať dieťa úplne odlišná. Liam, pochop ma. Nemôžem to urobiť. Musím ho dať preč," plakala som už len pri tej predstave. Ale aspoň už viem, prečo som taká precitlivená. Tehotenstvo je odpoveďou na veľa vecí.

Na druhý deň som vstala skoro ráno. Zayn s Louisom šli na nákup, Liam s Haroldom do posilky a baby ešte spali.
"Niall, daj pozor na Biancu," nakázal mu Liam.
"Rozkaz," zasalutoval mu a položil predo mňa tanier s raňajkami. "Jahôdka, si nejaká smutná, čo sa deje?"
"Nič Nialler, nič," usmiala som sa naňho.
"Prečo mi Liam kázal dať na teba pozor?" spýtal sa ma a ja som sa okamžite chytila za bruško. Nie, nesmiem o tom premýšľať. Musím to spraviť. Preňho. Pre nás. To, že nemiluje mňa ma bolí, ale ak by nemiloval naše dieťa, ak by ho nenávidel za to, že sa narodilo a on má nejaké povinnosti voči nemu, to by som nezniesla.
"Niall," pozrela som naňho so slzami v očiach a on ma objal. "Povedz Liamovi, že ma to mrzí. Povedz mu, že mi je to ľúto, ale nemôžem to urobiť. Nemôžem všetko pokaziť. Musím to urobiť," šepla som a vybehla som z domu.
Prišla som do ordinácie a celá som sa chvela. Sestrička mi povedala, aby som ešte chvíľku počkala, že lekár tam má pacientku a tak som sedela na chodbe a premýšľala a čím viac som premýšľala, tým viac som bola presvedčená o tom, že to urobiť musím, no niekde vzadu v mojej hlave bol malý hlások, ktorý mi hovoril, aby som to nerobila.
Ak by moja mama myslela viac na ockovu rodinu ako na mňa, nikdy by som sa nenarodila. Ak by Jenn myslela viac na rodičov, nikdy by sa nenarodil Chris. Som predsa matka. A to malé stvorenie, čo nosím pod srdcom si predsa nenechám vziať. Nikým. Nikdy. Je moje. Moje bábätko, moja láska, môj život, moje všetko. Ako som mohla čo i len na sekundu pomyslieť na to, že ho dám preč?
Uvedomila som si, že Liam s Dani mali pravdu. Nikdy by som sa ho nevzdala a ak by som samu seba presvedčila, že to je správne, nikdy by som si to neodpustila. Z kabelky som vytiahla fotku z ultrazvuku a zapozerala som sa na moje bábo. Nedám si ťa. Mama si ťa nedá, srdiečko moje. Ľúbim ťa, hovorila som mu.
Keď vyšiel lekár s tým, že môžem ísť dnu, len som pokrútila hlavou a on si vydýchol, no dnu som šla aj tak. Vystaviť tehotenskú knižku.
Sadla som si do auta a pomaly som sa zaradila do premávky. Vzala som si mobil, napojila som ho na palubnú dosku a vytočila som Niallove číslo.
"Jahôdka!" skríkol preľaknuto.
"Niall, povedz Liamovi..." nestihla som dopovedať, lebo som začula viac hlasov.
"Bia prosím povedz, že si to nespravila," žiadal ma Liam. "Povedz, že ste obaja v poriadku a že ideš domov."
"Nemohla som," šepla som zahanbene. "Nemohla som to urobiť. Nikdy som to nechcela urobiť. Keď som tam sedela, uvedomila som si, že to nespravím. Že tam nemám čo robiť. Že som to nikdy nechcela. Bol to len skrat."
"Bianca, ani nevieš, ako si ma potešila. Inak by som musel Haroldovi ublížiť."
"Preboha! Prestaňte ho už mlátiť," zaúpela som a zrazu som počula len kvílenie bŕzd a vlastný výkrik.

Prebudila som sa v nemocnici. Pri mojej posteli sedel Harold a moju dlaň zvieral vo svojich. Chvíľu som sa snažila rozpamätať sa, čo sa stalo a mykla som sebou.
"Bia," šepol Harold. "Pokoj, si v nemocnici. Mala si nehodu, ale si v poriadku."
"A..."
"Obaja ste," dodal šeptom a pohladil ma po tvári. Úprimne som si vydýchla. Nevedela som si predstaviť, že by moje malé už nebolo. Nikdy by som si to neodpustila.
"Ostatní?"
"Bia!" otvorili sa dvere a dnu vletela moja rodina. Všetci ma vyobjímali a posadali si ku mne na posteľ.
"Čo sa vlastne stalo?"
"Ten druhý šofér ti nedal prednosť," zavrčal Zayn.
"Jahôdka, sľúb, že niečo také ti už nikdy nenapadne."
"Nikdy."
"Vieš, že ak by si spravila takú somarinu, tak ti to nikdy neodpustím?!" skríkla Jenny.
"Prepáč, ja som..." začala som plakať. Prišlo mi ľúto, že som vôbec pomyslela na niečo tak hrozné.
"Zlatko, upokoj sa," tíšil ma Louis. "My sa nehneváme, len sme šokovaní."
"Ako ste sa to vlastne dozvedeli všetci?"
"My so Zaynom sme prišli z obchodu tesne pred Liamom a Harrym. Keď ťa Liam nevidel a Niall mu povedal, čo si vravela, skoro zabil Harolda. Museli sme ho držať, aby ho znova nezmlátil. Nechápali sme to, až kým Jenn neprišla s tehotenským testom," vysvetľoval Louis.
"Keď Niall povedal, že si odišla a odkázala mi, aby som ti prepáčil, ale že musíš, hneď mi napadlo, kam si šla."
"A tak sa pozrel na Harolda a začal naňho revať, že je to jeho vina a ak sa niečo stane, nikdy mu to neodpustí a čo je horšie, že on sám si to nikdy neodpustí."
"Nechápal som to, kým Jenny neprišla dole s tehotenským testom," pozrel na mňa Harold. "Prečo si chcela ísť na potrat? Nikdy by som ti to nedovolil. Preboha Bianca. To bábo za nič nemôže. Spravil som milión chýb, ktoré si nikdy neodpustím, ale prisahám, že to dieťa neberiem ako prekážku, ani záväzok. Je to naše bábo. Tvoje a moje a ja ho milujem," hovoril a ja som mu veľmi chcela uveriť, no nemohla som. Stále som si pamätala na to, ako to dopadlo, keď som mu uverila prvýkrát.

V nemocnici som strávila pár dní. Mala som len nejaké škrabance, čo bol vlastne zázrak. V novinách rozoberali moju nehodu a fanynky chalanov to brali ako spiknutie od haterov. Len som pretáčala očami. Harold trávil v nemocnici všetok možný čas. Dokonca tu aj prespával. Odkedy zistil, že som tehotná, správal sa ako vymenený. Nosil mi všetko možné, kupoval mi koláče, sladkosti, slané, pizzu a všetko, na čo som si len zmyslela. Nialler bol šťastný, lebo zvyšok mohol vždy dojesť. Baby sa vytešovali a už plánovali malému izbu, chalani sa tešili a najväčšiu radosť mal asi Chris. Tak veľmi sa radoval na bratranca alebo sesternicu, až ma to dojímalo. Keď ma prvýkrát navštívil v nemocnici, prišiel ku mne a spýtal sa, či môže pohladkať bábätko.
"Tak, sme doma," usmial sa na mňa Styles a okamžite mi otváral dvere na aute. Keď som vystúpila, objal ma a podopieral ma celú cestu dnu. Prišli sme akurát na obed, ktorý som zbaštila celý.
"Ty zješ viac ako Niall," smial sa Louis.
"Ja nie, ono," pohladila som si bruško.
Po obede sme s Haroldom šli hore do izby a zapli sme skype. Zavolali sme obidvom maminám, ktoré sa už poznali a ony dve na nás hľadeli a čakali.
"Tak deti, povedzte, čo sa deje," zasmiala sa Anne.
"No je to niečo, čo vás iste poteší," zasmial sa Styles a pobozkal ma na krku.
"Chceli sme vám to povedať osobne, ale Hazz nevie vydržať," povzdychla som si.
"Tak o čo ide?" pýtala sa moja mamina.
"Som tehotná."
"Ja som to vedela," skríkla.
"Blahoželám, deti. Ja budem babička," usmievala sa na nás Anne a ja som sa tešila, že to vzali tak v pohode. Ešte chvíľu sme s nimi volali, ale začínala som byť unavená, tak sme to vypli. Harold cezo mňa prehodil deku, pobozkal ma na čelo a nechal ma spať.


A/N: ďakujeme za komentáre baby :)
Damonica mohlo to byť aj rýchlejšie, ja viem, ale tak trocha som nestíhala a keď som už šla zverejniť, tak som zaspala s hlavou na notase
Iva Hazza si to odtrpí a poriadne... a uvedomí si, akú veľkú chybu spravil... v podstate trpí už teraz, žena ktorú miluje najviac na svete a ktorá čaká jeho dieťa mu neverí... a to ho bolí, no vie, že Bianca má na to právo...

V nasledujúcej kapitole Začiatok konca uvidíme dovolenku Zenny a Chrisa a v deji s aposunieme trocha dopredu, kde zistíme šokujúcu a veľmi smutnú správu, ktorá je pre všetkých príliš bolestivá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Iva Iva | 19. listopadu 2013 v 0:05 | Reagovat

Krasna cast :). Tolko co som si teraz poplakala nebolo hadam ani pri ziadnej inej casti :) ako vzdy som to citala asi hodinu nech si poriadne zapamatam vsetky detaily a dialogy :). Uz pri prvej casti som zacinala tusit ze je tehotna a tesim sa z toho strasne moc :). Na jednej strasne mi je Hazzu aj luto ale zasluzi si to som zvedava a uz sa tesim ked budu mat konecne uprimny rozhovor o vsetkom ale asi to tak lahko nebude... Len jedna vecma desi a to je to co sa zasa stane nechcem uz ziadne komplikacie a uz vobec nechcem aby sa stalo nieco Hazzuliatku malemu :D. Tak dufam ze to nebude mat nic spolocne s Biancou, Harrym a ani nikym inym zo skupiny... Uz sa neviem dockat dalsej casti... Tak sup sup :). P.S. ja viem ze som otravna a ze vas nikto nebombarduje tak otazkami kedy bude dalsia cast ako ja ale ked si neviem pomoct ja som na tejto poviedke zavisla :)

2 ria ria | 20. listopadu 2013 v 12:16 | Reagovat

Pls pls pls cim skor nove casti dakujeeeem kazdy den sem chodim s nadejou ze tu bude nova cast

3 Iva Iva | 20. listopadu 2013 v 22:44 | Reagovat

[2]:
dakujem :D konecne som neni jedina, ktora je na tejto poviedke zavisla a dufam , ze aj niekto iny ako ja ich bude bombardovat otazkami kedy daju novu cast :D

4 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 22. listopadu 2013 v 19:39 | Reagovat

oooo skvelá kapča :D rýchlo ďalšiu :D

5 Já :D Já :D | 23. listopadu 2013 v 21:48 | Reagovat

Patříš mezi Directioners? Přidej se k nám :) www.facebook.com/directionersisfamily

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama