One way more direction -24. kapitola: Dlhé odlúčenie 1 časť

30. listopadu 2013 v 16:30 | Sophie |  One Way, More Direction

Pár dní potom ako som sa vrátila z nemocnice, sme sa s Haroldom vybrali do Holmes Chapel. Chalani mali opäť voľno medzi ďalšími koncertmi. Celý čas, keď sme boli doma, sa o mňa všetci starali. Či mi nič nechýba, či nie som hladná, či niečo nepotrebujem. Boli úžasní. A ja som bola sama na seba nahnevaná za to, že som im spôsobila taký stres, keď som šla na zákrok, na ktorý som vlastne ísť nechcela. Nikdy by som nedokázala zabiť moje maličké. Snažila som sa nahovoriť si, že to bude pre všetkých lepšie, ale moje bábo som milovala od prvého momentu.

"Dávajte si pozor a keď dorazíte zavolajte," hovoril nám Liam, keď sme sadali do auta.

"Jahôdka, pripravil som ti niečo na cestu," podal mi Nialler piknikový kôš, v ktorom bol ovocný pohár, jednohubky, lievance a kuracie steaky.

"Som zvedavý, do kedy ti to vydrží," smial sa Louis. Vyplazila som naňho jazyk a zapla som si pás.

"Bia, ale vrátiš sa však?" pozeral na mňa malý Chris.

"Áno zlatíčko, dokonca skôr ako ty z dovolenky s ockom."

"Dobre, beriem ťa za slovo," dal mi pusu a vyštveral sa mame do náručia.

"Majte sa," zamávala Jenn.

"Dávaj na nich pozor," povedal Zayn Haroldovi a žmurkol na mňa. Styles prikývol a naštartoval. O pol hodiny sme boli na výpadovke a ja som si pochutnávala na lievancoch s džemom. So Stylesom sme sa nebavili, ale videla som, že ma pozoruje. Keď som bola plná, oprela som sa pohodlne o sedadlo a zaspala som. prebrala som sa asi o dve hodiny, v čase, keď sme už dávno boli za Londýnom.

"Kde sme?" spýtala som sa rozospato.

"Za Birminghamom," odvetil mi. Prikývla som sa a stiahla som okienko, pretože mi prišlo mierne nevoľno.

"Bianca? Si v pohode?"

"Zastav," dostala som zo seba, na čo Styles hneď šliapol na brzdu a odstavil na krajnici. Kým som si otvorila dvere, obehol auto a čupol si predo mňa. "Potrebujem sa trocha prevetrať," šepla som.

"Jasné. Čokoľvek."

"Kedy nás bude mama čakať?"

"Máš čas, babe. S tým si nerob starosti. Ona to pochopí. Vyrazíme, keď ti bude lepšie," pohladil ma po líci.

"Ďakujem," šepla som.

"Nemáš za čo," usmial sa a pohladil ma po brušku.

"Myslím, že už môžeme vyraziť," šepla som po pár minútach.

"Si si istá?" spýtal sa a keď som prikývla, naštartoval.

O hodinu aj niečo sme boli v Holmes Chapel. Anne s Gemmou nás už čakali pred domom a keď som vystúpila, obe sa na mňa vrhli.

"Vitaj švagrinká," stískala ma Gemma. "Gratulujem vám, som taká šťastná, že budem teta tomu najsladšiemu bábätku na svete. Samozrejme bude po tebe, nie po mojom bratovi," zasmiala sa.

"Ahoj zlatko," objala ma Anne, keď ma Gemma pustila. "Aká bola cesta?"

"V pohode, väčšinu som prespala."

"Hej a ja som čo?" pozrel na nich Harold.

"Nezaujímavý príbuzný," vyplazila naňho Gemma jazyk.

"No dovoľ," odfrkol, ale usmieval sa a Gemma ho šla vystískať.

"Gratulujem otecko, musíš ju teraz nosiť na rukách a rozmaznávať."

"To plánujem robiť po zvyšok života," objal ma a vtisol mi bozk na čelo.

Styles vyniesol naše veci do izby a po chvíli prišiel k nám do kuchyne, kde už som sa napchávala koláčom, ktorý napiekla Anne.

"Môžem ochutnať?" pristúpil ku mne. Vražedne som naňho zazrela a tanier s koláčom som vzala do ruky, aby mi naňho nesiahol.

"Si vezmi vlastný," zahuhlala som, kým mu Anne dávala kúsok.

"Nejaká pažravá," smiala sa mi Gemma.

"Za to môže tvoj brat," mykla som plecom a usmiala som sa na Harolda. On ma chytil za ruku a kŕmil ma aj svojim kúskom. Cítila som sa, akoby sa tá hádka nikdy nestala. Lenže sa stala a ja som už vedela, že toto nie je reálne.

"A je to to najlepšie, čo sa mi v živote stalo," vtisol mi bozk na pery.

"Už viete meno?" vyzvedala Gemma a ja som prikývla. Popravde som nad žiadnym menom neuvažovala, ale vedela som, ako sa bude volať moja dcéra, pretože som si bola istá, že čakám dievčatko. "A poviete mi ho?"

"O sedem mesiacov," vyplazila som jazyk.

Zvyšok dňa sme preleňošili v obývačke. Bola som unavená z cesty, čo som pripisovala tehotenstvu, lebo nikdy ma táto cesta takto neunavila. Anne mi hovorila o jej tehotenstvách, Gemma šla do práce a Harold zavolal domov. Potom si sadol ku mne a nepohol sa odo mňa. Keď sa večer vrátil Robin z práce, vystískal ma, poblahoželal nám a Anne povedal, že bude najkrajšia babička na svete.


Na druhý deň som vstala skôr ako Harold. Posadila som sa na posteli a chvíľu som ho pozorovala. Vyzeral tak nádherne. Tak nevinne. Bol to môj Harry. Neodolala som a pohladila som ho po vlasoch. Potom som opatrne vstala, tak aby som ho neprebudila a zašla som do sprchy. Keď som sa vrátila z izby, ešte spal. Ani sa nečudujem, veď bolo len sedem ráno a Harold zvykol vyspávať rovnako dlho ako kedysi ja. Odkedy som však tehotná, vstávam skoro. Najprv to bolo kvôli ranným nevoľnostiam, ktoré našťastie skončili a teraz som si zvykla vstávať skôr.

Zišla som dole do kuchyne a začala som robiť raňajky. Toasty som najprv pripravila a potom som ich začala naraz piecť. Keď som do toastovača dala posledné, na páse som pocítila známe dlane. Styles ma objal a pritisol si ma k sebe.

"Dobré ráno," šepol, pričom sa mi perami obtrel o ucho.

"Aj tebe. Si hore nejako skoro," natočila som k nemu tvár. Vedela som, že to len hrá. Bolo by zvláštne, ak by nás jeho rodina nenašla v objatí.

"Prebudil som sa sám a už sa mi nechcelo spať," povedal a očami hypnotizoval moje pery. Hľadela som naňho a premýšľala som nad tým, čo sa deje. Čakám s ním dieťa a celý náš vzťah je len jedna veľká lož. Ako ho môžem nútiť ostať s nami? Určite bude chcieť niekoho, koho bude milovať. Niekoho, s kým bude šťastný. A ak aj nie, ak je sukničkár a nikdy sa nezamiluje, ako môžeme byť spolu? Budem ochotná celý život žiť v pretvárke, na verejnosti sa tváriť, že sme okej a v súkromí tolerovať všetky jeho milenky? A čo naše dieťa? Ako vysvetlím mojej Jahôdke, prečo nemá ďalších súrodencov? Prečo majú rodičia oddelené spálne? Ako...

Vo chvíli, keď sa jeho pohľad stretol s mojim, som stratila niť myšlienok. Ten pohľad ma uväznil. Jeho zelené oči som milovala a keď sa na mňa zahľadel, bola som stratená. Znova. Ani som neprotestovala, keď pery pritisol na moje. Namiesto toho som sa mu otočila v náručí a pevne som ho objala okolo krku. Harold mal jednu ruku v mojich vlasoch a druhou mi prechádzal po chrbte. Nechcela som, aby ma tento bozk tak opantal, no neovládla som sa a pootvorila som pery, čo využil na to, aby mi jazykom vkĺzol do úst. Hral sa so mnou, skúmal ma, ochutnával. A ja som sa nezmohla na nič iné, ako opätovať mu všetko. Keď si ma k sebe pritisol bližšie, moje dlane začali blúdiť po jeho hrudi a on nijako nezaostával. Dlaňami skúmal moje telo a bozk bol čoraz vrúcnejší.

"To som si mohla myslieť, že keď raňajky budete robiť vy dvaja, dopadne to takto," začula som Gemmin hlas a s Haroldom sme sa od seba odtiahli. "Dúfam, že tie toasty sú úplne čierne," smiala sa.

"Náhodou sú všetky skvelé," hájila som sa, pričom som vyberala tie posledné. "Až na tieto," usmiala som sa nevinne, lebo boli troška černejšie. Harold sa začal smiať a pobozkal ma na krk.

"Chválabohu, že ste po sebe neskočili pri prvých, lebo by sme nemali čo jesť."

"Ja som ich nechcela spáliť," povedala som smutne a v očiach sa mi zberali slzy.

"Gemma vidíš, čo robíš," pozrel na ňu Harold a objal ma. Pritúlila som sa k nemu, lebo hoci sa stalo, čo sa stalo, v jeho náručí som sa stále cítila bezpečne.

"Ja som nechcela. Bia, mrzí ma to."

"To nie je tvoja vina," fňukla som. "Som len precitlivená. Minule som plakala pri Toy story a Louis mal záchvat smiechu. Nebolo to smiešne."

"On to určite nemyslel zle," usmiala sa Gemma. Chvíľu na to prišla dole Anne a my sme sa spolu naraňajkovali. Keď všetci odišli do práce, s Haroldom sme zašli na prechádzku do mesta, lebo sa mi nechcelo sedieť vnútri a tak sme celý deň strávili vonku.

Ďalšie dni sme navštívili jeho priateľov, zvyšok rodiny, prechádzali sme sa a večery sme trávili spoločne. S Haroldom sme zdieľali jeho chlapčenskú izbu a ja som sa každé ráno budila stúlená pri ňom. Okrem toho prvého rána bol vždy skôr hore on a pozoroval ma, kým som neotvorila oči, pričom ma vždy upokojujúco hladil.

Večer predtým ako sme sa mali vrátiť do Londýna sme sedeli spolu všetci v obývačke a rozprávali sme sa. Anne zrazu vybehla hore do izby a vrátila sa asi po pár minútach. Nikto z nás nechápal, kam šla.

"Bia srdiečko," sadla si ku mne. "Toto sú Haroldove prvé dupačky. Viem, že je to nostalgické, no nechala som si ich rovnako ako Gemmine. Chcem, aby ich moje vnúča nosilo," usmiala sa na mňa a podala mi darčekovú taštičku, kde boli dupačky.

"Ďakujeme, Anne," pozrela som na ňu so slzami v očiach. Nesmierne som si to vážila. Anne ma objala a pobozkala na líce. Potom ju objal Harold a ja som sa naňho usmiala.

"Naša malá má prvé oblečenie."

"Naša malá?" pozrel na mňa.

"Cítim, že to bude dievčatko," usmiala som sa naňho a on ma pobozkal.


Keď sme sa vrátili domov, všetkých som vyobjímala a šla som si ľahnúť do Stylesovej izby, v ktorej som spala odkedy som prišla z nemocnice. On nechcel, aby som spala na gauči a keďže som mu chcela dať najavo, že mi je úplne ľahostajný, tak som sa k nemu presťahovala späť. Z trucu, aby som mu dokázala, že mi je jedno, ako je mi blízko, už nikdy mu nenaletím.

Na druhý deň šli chalani do firmy, lebo mali prebrať veci k novému albumu, ktoré chystajú už počas turné. Ja som to využila, aby som sa stretla s babičkou. Mali sme to naplánované už skôr. Styles nechcel ani len počuť o tom, že niekde pôjdem sama. Od tej nehody sa správal zvláštne. Stále na mňa dával pozor.

"Prídeš?" spýtala sa Jenn.

"Jasné, len čo si vybavím, čo potrebujem, dôjdem za vami," usmiala som sa a nastúpila do Stylesovho auta, keďže moje bolo rozbité.

"Ahoj babička," objala som ju, keď sme sa stretli v reštaurácii.

"Ahoj zlatko," usmiala sa na mňa.

"Deje sa niečo? Vyzeráš ustarane."

"Mama mi povedala o tej nehode."

"Som v poriadku babi, len ty sa mi zdáš zvláštna."

"Bianca, chcem ťa o niečo požiadať," začala a opatrne sa na mňa pozrela.

"Čokoľvek."

"Niekto sa s tebou chce stretnúť," povedala a pozrela sa k dverám. Obzrela som sa a zamrzla. K stolu kráčal George Rimmes.

"Myslím, že pôjdem," šepla som, keď došiel k nám.

"Bianca, prosím," pozrel na mňa a chytil ma za ruku. "Spravil som v živote veľa chýb. Prišiel som o syna a o vnučky len vďaka tomu, aký som. Viem, že nenapravím všetko, nikdy nepoviem svojmu synovi, že som ho mal rád a že bol to najlepšie v mojom živote, ale chcem napraviť aspoň niečo. To, čo si mi povedala vtedy na výstave je pravda. Mala si pravdu. A... nechcem umrieť sám, hoci to je to, čo si zaslúžim. Daj mi šancu. Ty, Sandra a vaša mama ste to jediné, čo nám po ňom ostalo."

"Fajn," prikývla som pomaly a posadila som sa. "Ale nečakaj, že sa to napraví zo dňa na deň. Nie je to ľahké."

"Ja viem. Ďakujem," posadil sa k babičke. "Si rovnako úžasná ako on."

So starými rodičmi som strávila celé dopoludnie. Dali sme si obed a potom sme spolu šli ešte aj na zákusok. Na počudovanie som si s Georgom rozumela. Bola som rada, že mi dáva čas a nežiada ma, aby som ho volala starký. Koniec koncov toto bol náš prvý rozhovor. A bolo to pekné dopoludnie. Mala som pocit, že to bude dobré. Vedela som, že George to myslí vážne a páčilo sa mi, že rešpektuje moje názory. Dokonca rešpektoval aj Harolda, o ktorom sme sa dlho rozprávali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama