One way more direction -24. kapitola: Dlhé odlúčenie 2 časť

30. listopadu 2013 v 16:32 | Sophie |  One Way, More Direction

Po obede som šla do firmy za ostatnými. Vrátnik ma pustil, lebo ma už poznal. Vyšla som hore a opatrne som zaklopala na dvere zasadačky. Keď som vošla, všetci sa na mňa usmiali a ja som si sadla k Haroldovi. Chalani s Paulom a Jenny ešte preberali nejaké veci s producentmi a hudobníkmi a dohadovali si termíny nahrávania albumu v štúdiu.
"Bude to pecka ten nový album," oprel sa o kreslo Niall.
"To bude, len čo začneme nahrávať," usmial sa Zayn na Jenny, ktorá sedela vedľa neho.
"Páčia sa mi piesne. Hudba aj texty sú skvelé," pritakal Liam.
"Harmonogram je skvelý. Mám dostatok času aj na El."
"Súhlasím," pritakal Harold, ktorý ma objímal.
"Kedy začínate?"
"Po koncertoch v Taliansku máme hneď tri dni v štúdiu na nahrávanie prvého songu," odvetil mi Paul.
"To je super," usmiala som sa a kým sa oni dohadovali, o ktorej odchádzame, šla som zavolať mamine, že som bola na obede aj s Georgom.
"Všetko okej?" spýtal sa ma Harold, keď sme sedeli v jeho aute. Ostatní šli spoločným mikrobusom, len Hazz šiel so mnou, keďže k firme som prišla na jeho Range Roveri.
"Som len mierne unavená. Mám chuť si pospať."
"Keď prídeme domov, tak si ľahneš a ja pobalím, dobre?" pohladil ma po líci a ďalej sa venoval premávke.
Napriek tomu, že som bola unavená som nemohla zaspať a tak som šla do ateliéru a maľovala som. Po chvíli sa dvere otvorili a dnu vošiel Zayn s kuraťom, ktoré nádherne rozvoniavalo.
"Myslel som si, že budete mať chuť," usmial sa na mňa.
"Poznáš ma príliš dobre. Máme strašnú chuť," úsmev som mu opätovala a mlsne som hypnotizovala tanier v jeho rukách. Zayn sa posadil na zem, ja som si sadla k nemu na vankúš, ktorý mi dal na zem, aby som nenachladla a spolu sme sa pustili do jedla.
"Braček, zdáš sa mi smutný," nadhodila som.
"To nič nie je," mávol rukou, ale zahľadel sa na tetovanie na ruke, ktoré mu kreslil Chris. Ten okamih som si pamätala. Vošla som do kuchyne a Chris držal v ruke strojček s ihlou, ktorý mali chalani požičaný od Toma. Liam mu pomáhal tetovať tatina a Chrisovi sa to páčilo. Odvtedy nám hovoril, že keď vyrastie bude z neho tetovač. Jenny mala pri tom vždy závrate a gúľala očami.
"Aj mne chýba, ale neboj sa, ani sa nenazdáš a bude späť," povzbudivo som sa naňho usmiala a on si povzdychol. Objal ma okolo ramien a pohladkal po brušku.
"Ako sa má Mimi Jahôdka?" spýtal sa a ja som sa pousmiala. Mimi Jahôdka ju nazval Niall, keď sa Harold chvastal tým, že som presvedčená o tom, že budeme mať dievčatko.
"Výborne. Konečne nezlostí a nevoľnosti sú nadobro preč," usmiala som sa. Potom som mu ukázala obraz, na ktorom teraz pracujem a potom ma zmohol spánok, tak ma Zayn preniesol do postele, kde ma uložil. Zaspala som okamžite, ako cezo mňa prehodil prikrývku a v noci som sa prebudila na to, ako ma Harold objíma a hladí po vlasoch.
Na druhý deň sme šli do Talianska, kde mali chalani päť koncertov. Už na letisku sa na nás vrhli novinári a fanynky. Naozaj som na nich nemala náladu a už vôbec nie na ich dotieravé otázky typu, či sme s Harrym zažehnali krízu, či je pravda, že sme sa po mojej nehode zasnúbili, koľko stál prsteň a kedy bude svadba. Harold ma pritisol bližšie k sebe a predieral sa so mnou cez dav až do haly. Ochranka bola po celý čas pri nás. Jenny so Zaynom sa im tiež snažili prekĺznuť, no aj ich otravovali otázkami, ako napríklad, kedy bude mať malý Chris súrodenca, kde je teraz a či plánujeme dvojitú svadbu.
"To sú riadni psychopati," pokrútil hlavou Louis, keď k nám došli aj s El, Liamom, Dani a Niallom. Ostatní mu prikyvovali a ja som len sedela a pozerala pred seba.
"Babe? Je ti niečo?" pozrel na mňa Styles.
"Nie," okamžite som odvetila a pokrútila hlavou. "Len si potrebujem odskočiť," pozrela som naňho a doslova som utiekla na toalety. Zatvorila som sa v kabínke a zviezla som sa popri stene na zem.
Neviem, prečo som tak reagovala, no keď začali hovoriť o svadbe, prišlo mi všetkého ľúto. Aké by to bolo, ak by ma naozaj miloval? Plánovali by sme svadbu naozaj? Boli by tieto reči reálne? Ako s ním môžem žiť, keď všetko je len pretvárka. Ako dlho dokážem takto klamať? Nielen všetkým ostatným, ale predovšetkým jemu a sebe samej? Ostatným, že sa naozaj úprimne milujeme a všetko je v pohode, jemu, že ma nezraňuje, čo sa stalo a sebe, že sa z toho dokážem dostať aj v jeho prítomnosti?
Ako mám zabudnúť na to, že som ho milovala, že ho milujem, že mi ublížil, že sa mi pri ňom stále rozbúcha srdce? Ako mám na to zabudnúť, keď je stále pri mne? Ako mám zabudnúť na to, ako chutia jeho bozky, keď sa kvôli tej lži musíme bozkávať stále? Ako dlho to vydržím bez toho, aby som sa zrútila? Ja už nevládzem. Milujem ho, túžim po ňom. Túžim po jeho láske. Po tom, aby to bolo skutočné, no viem, že nie je a nebude. Ako mám celý život prežiť v klamstve? Čo bude ďalej? Čo bude, keď na mne bude vidieť, že som tehotná? Nikdy ma nezaujímal názor ostatných, ale ako môžem ignorovať všetky fanynky a novinárov? Život s Haroldom som si vybrala sama. Stále a znova som si ho vyberala. A k jeho životu patrilo aj to, že ľudia v ňom mali minimálne súkromie. Nikdy mi to nevadilo. Ale teraz... čo sa stane, keď sa verejnosť dozvie o malej? Budú očakávať svadbu? Bude ju očakávať manažment? Naozaj chcem prežiť celý život v klamstve? Naozaj s ním zvládnem žiť pod jednou strechou, predstierať, že ho nemilujem a je mi jedno, čo robí a vonku predstierať, že ho milujem a sme šťastná rodina? Čo mám robiť? Dofrasa, čo mám robiť, pýtala som sa samej seba.
"Babe? Si v pohode? Nie je ti zle?"
"Harold, toto sú dievčenské záchody," šepla som roztraseným hlasom a snažila som sa zakryť to, že som plakala. Poznal ma však pridobre na to, aby si všimol, že sa niečo deje, takže rozrazil dvere a keď ma zbadal na zemi, okamžite si ku mne čupol.
"Babe, čo sa stalo?" pýtal sa ma a zotieral mi slzy. Bol taký nežný. Taký milý. Tak veľmi pripomínal chalana, ktorého som milovala. Tak veľmi mi pripomínal Harryho. Toho muža, ktorý mi bol všetkým.
"N-nič," vzlykla som. Harold ma objal a ja som prepukla v plač. Sadol si ku mne na zem a začal ma utešovať.
"Miláčik, som tu s tebou. Neopustím ťa. Neplač, láska moja. Tíško. Všetko bude dobré, zvládneme to," šepkal mi do ucha a upokojujúco ma hladil po chrbte. Tak krásne sa to počúvalo. Bolo to prvýkrát, čo mi povedal miláčik. Prvýkrát, čo ma nazval láska moja. Škoda len, že to nebolo reálne.
Keď som sa upokojila, vzal ma k ostatným. Pevne ma pritískal k sebe a nepohol sa odo mňa ani na krok. Dokonca zazeral škaredo na každého, kto sa na mňa čo i len pozrel. Nevadilo mi to. V podstate mi to bolo jedno. Jediné, nad čím som premýšľala, bolo to, čo mám robiť a ako mám žiť. A hoci som odpoveď poznala, pripustiť si tú možnosť by ma stálo všetku silu, ktorú som v sebe ešte mala.
Celý let som prespala. Prebudila som sa na Louisových kolenách. Keď som otvorila oči, usmial sa na mňa a ďalej niečo písal na mobile.
"Ostatní?"
"Hrajú vedľa nejakú hru a ja som na teba prišiel dávať pozor."
"Nemusel si."
"Chcel som," brnkol mi po nose. "Čo sa stalo na letisku?"
"Ale nič BooBear," usmiala som sa a on pretočil očami.
"Mám ti to veriť?"
"Áno."
"Bia, vieš, že mi môžeš povedať všetko, však?"
"Viem, Loui. Ale povedať to tebe, by znamenalo povedať to sebe. A ja si nie som istá, či som pripravená to počuť. Nie som si istá, či som pripravená priznať si isté veci."
"Chápem," pevne ma objal a ani jeden z nás nevravel nič. Toto som na ňom milovala. Bol blázon, ale bol to ten najcitlivejší priateľ, akého som mohla mať. Vždy ma pochopil a ja som ho zbožňovala rovnako ako mojich ďalších chlapcov.
Z letiska sme šli rovno do haly, kde mali mať chalani koncert. Pódium už bolo pripravené, takže chalani začali rovno cvičiť. Počas skúšky sme my baby sedeli vzadu a všetky tri ma prepaľovali zvláštnym pohľadom.
"Čo je? Som v pohode. To len tie nálady. Ja to neviem ovládať," mykla som plecom a bola som rada, že mi uverili. Teda aspoň sa tak tvárili a ja som bola vďačná za to, že ma nepodrobujú inkvizičnému výsluchu.
Chalani mali po každom koncerte deň voľna, takže sme si do sýtosti užili prechádzky po Ríme, Miláne, Benátkach a Cannes. Novinári boli všade, ale nijako nás nerušili. Chceli mať zábery z nášho normálneho života. Také, kde sa neusmievame do kamery, ale kde sa prechádzame a smejeme. A za tých sedem dní v Taliansku toho nazberali viac než dosť.
Keď mali chalani nejaký rozhovor, s babami sme sa vybrali na nákupy a potom, keď sa k nám pridali, šli sme na prehliadku mesta, na kolotoče, do parku, najesť sa, poprípade znova na nákupy, aby aj oni nakúpili všetko možné.
A večer sme sedeli vo VIP zóne. Tlieskali sme, tancovali, spievali spolu s nimi, spolu s fanúšikmi sme skandovali ich mená a po koncertoch sme ich objímali.
Každým dňom som si uvedomovala, že takto žiť nemôžem. Nie kvôli sebe, ale kvôli svojej dcére. Chcem jej dať kompletnú rodinu, samozrejme, že chcem, ale ako jej môžem dať nás? Moje maličké je to najčistejšie v mojom živote. Či ma už jej otec kedysi miloval alebo nie. Či ku mne niečo cítil, či to bolo jednostranné, je koniec koncov jedno. Moje bábo je to najúžasnejšie, čo sa mi stalo. Moje nevinné sladké bábätko si predsa zaslúži viac ako život postavený na lži. Ako ju môžem priviesť na svet do rodiny, ktorá nie je skutočná? Pravdaže chalani a baby a všetko skutočné je. Oni sú moja rodina a milujem ich, ale ako môžem priviesť na svet Jahôdku a vychovávať ju s Haroldom s vedomím, že ju vychovávame v klamstve? Nemôžem jej život začať lžou o úžasnej rodine. Nemôžem jej život začať lžou o tom, že jej rodičia sú šťastní, keď ma bolesť, ktorú cítim, trhá na kusy a žijem len vďaka tomu, že v mojom tele cítim biť srdiečko môjho dievčatka.
Milujem Harolda, vždy ho budem milovať, ale nedokážem už byť vedľa neho. Myslela som si, že to zvládnem. Myslela som si, že sa budem vedieť tváriť nezaujato, myslela som si, že to uhrám, no klamala som len samu seba. Napriek všetkému, čo sa stalo, ho nedokážem prestať milovať. Napriek všetkému, čo sa stalo, mi každý jeho dotyk spôsoby zimomriavky. Každý jeho bozk ma rozochveje. Každé jeho pohladenie vo mne prebúdza city, ktoré sa snažím pochovať. Myslela som si, že bude ľahké začať ho nenávidieť, no nemôžem nenávidieť niekoho, koho som už raz milovala. Koho milujem. Nie, ak milujem, tak ako jeho. Dúfala som, že po tom, čo urobil, po tom, čo mi vykričal, bude ľahké prestať ho milovať. Že mi bude ľahostajný. Ale pochopila som, že sa to nestane. A pochopila som, že hoci ho milujem, je tu niekto, koho milujem viac. Respektíve inak. A pre toho niekoho urobím všetko na svete. Zvládnem každú prekážku, každú bolesť, každé trápenie. Pre moje dieťa spravím možné aj nemožné. Len aby bolo šťastné.
A hoci ma to rozhodnutie trhá na kusy, hoci cítim prázdnu dieru odvtedy, ako som si uvedomila, že toto je jediná cesta, musím to spraviť. Pretože moja malá si zaslúži viac, ako jej dávam teraz. Viem, že som vystresovaná, ubolená, zlomená, zničená. A moje bábo nesmie niesť následky našich chýb. Som tehotná. Som matka a jediné, čo musím naozaj robiť je chrániť moje dieťa, ktorému neprospieva stres, ktorý každodenne prežívam.
Na posledný koncert v Taliansku prišli aj rodinný príslušníci, keďže Taliansko končilo Európske turné. Chalani sa mali potom presunúť do Ameriky s tým, že majú týždeň a pol voľna, počas ktorého budú nahrávať nový album.
Ako prvá prišla Lottie. Louisova sestra. Všetkých nás vyobjímala a potom dorazili aj ostatní. Rodiny chalanov sa už veľmi dobre poznali a tak spolu všetci debatovali. Sedela som trocha bokom a pozorovala som ich, keď si ku mne prisadla Lottie.
"Blahoželám, mamča," usmiala sa na mňa a objala ma.
"Ďakujem."
"Je na vás krásny pohľad. Na teba a Harolda. Veľmi vás miluje."
"Hm?"
"To, ako na teba hľadí, ako dáva pozor na každý tvoj krok, ako ťa pozoruje, skúma, mapuje. Ako sa usmieva pri pohľade na teba. A ako ťa podvedome chráni. Tiež to chcem raz zažiť," šepla. V duchu som jej odpovedala, Ver, že nechceš, no aj napriek tomu som zablúdila pohľadom k Haroldovi, ktorý ma ako vravela, skenoval pohľadom.
Tesne pred koncertom, keď už chalani sedeli v kostymérni a obliekali sa, ku mne prišla Anne a chytila ma za ruku.
"Deje sa niečo, dievčatko?"
"Nie, prečo?"
"Cítim z teba a Harryho napätie. Viem, že nie ste v pohode. Je to pravda? Je to kvôli jeho úletom?" spýtala sa opatrne a mne vyhŕkli slzy. Okamžite ma objala a hladila po vlasoch.
"Je to oveľa zložitejšie," fňukla som, hoci som vedela, že jej nesmiem povedať o zmluve.
"Bianca," donútila ma pozrieť sa na ňu. "Môj syn ťa miluje a nie kvôli tomu, že mu to prikazuje nejaká zmluva. Zamiloval sa do teba naozaj a preto, že je to idiot, urobil chybu. Najväčšiu v živote, dovolím si tvrdiť. Viem, že ti ublížil, ale takisto viem, že som ho nikdy nevidela takého skrúšeného ako teraz. Miluje ťa a nikdy si neodpustí, čo urobil, pretože tým zranil jedinú osobu, na ktorej mu kedy záležalo."
"Ty vieš o tej zmluve?"
"Viem, vedela som to od vašej prvej návštevy, no videla som, že ste sa zamilovali naozaj. Viem, že ti ublížil, ale miluje ťa. Teba, aj vašu dcérku."
"Ja... Anne, ja nemôžem. Príliš to bolí. Nestihlo sa to zahojiť. Ja... nemôžem byť s ním. Ja nedokážem byť ani len pri ňom. Trhá ma to. Chcem, aby to prestalo. Nech to niekto zastaví," rozplakala som sa. Viem, že je to moja vina. Nemala som súhlasiť s pokračovaním zmluvy. Mala som sa navždy vypariť. Mala som naňho zabudnúť. No nedokážem to. Nedokážem zabudnúť na muža, pri ktorom jedinom sa cítim živá.
"Nemôžem povedať, že to chápem, lebo som nikdy nebola v podobnej situácii, ale viem si predstaviť, aké musí byť ťažké usmievať sa a tváriť, že je všetko v poriadku, keď máš chuť len sedieť sama ďaleko od všetkých."
"Ja neviem, čo mám robiť."
"Rob to, čo ti radí tvoje srdce," povedala. "A nech sa rozhodneš akokoľvek, vedz, že vždy budeš moja dcéra," smutne sa na mňa usmiala, vtisla mi bozk do vlasov a odišla. Anne je múdra žena. Už vtedy vedela, ako sa rozhodnem.
"Bia, hľadala som ťa," sadla si ku mne Jenn.
"Rozprávala som sa s Anne."
"Má ťa veľmi rada."
"Aj ja ju. Všetkých vás mám rada," usmiala som sa na ňu.
"Bia, neuvažuješ snáď nad nejakou hlúposťou?"
"Ja?" spýtala som sa jej prekvapene a ona si ma podozrivo premerala. Potom po nás prišla Lou a my sme sa vybrali do VIP zóny, odkiaľ sme si pozreli chlapcov.
Po koncerte sme šli do baru. Chalani si pripili na úspešné turné a baby s nimi. Jediný, kto nepil, som bola ja a Liam, ktorý mal len trocha šampanského ako vždy. Ostatní do seba liali jeden za druhým a hneď na to mizli po pároch na parket. Na chvíľu som si odskočila a keď som prišla k nášmu stolu, už tam nesedel nikto. Obzrela som sa po bare. Liam s Dani tancovali pri bare, Zayn s Jenny sa práve bozkávali pri stĺpe, Niall tancoval s El, Louis stál pri bare a mával na čašníka a Harolda som nikde nevidela. Keď som sa pozrela dopredu, zamrzla som v pohybe. Nevidela som dobre, no nejaká blondína sa lepila na Harryho. Otočila som sa a keď som chcela odísť, zadržali ma niečie ruky, ktoré sa mi omotali okolo pása.
"Babe, hádam si nemyslíš, že to decko, ktoré sa olizuje s tou blonckou som ja," pozrel na mňa Harold mierne priopito.
"Ja..." nevedela som, čo mu mám povedať. Chalan vyzeral podobne ako on. Mal podobné vlasy, dokonca aj nohavice, no potom som si uvedomila, že zatiaľ čo Harold má na sebe košeľu, chalan mal tričko.
"Myslíš," vzdychol si. Chvíľu po mojej tvári chodil očami a potom si ma k sebe prudko pritiahol a pobozkal ma tak, ako nikto predtým. Presne tak ako bozkáva len on. Chtivo, odzbrojujúco, mäkko, vrúcne, nežne, majetnícky. Tak, aby všetci vedeli, že som len jeho. Bez toho, aby som si uvedomila, čo robím, som sa k nemu natisla tak tesno, že medzi nami nebol ani milimeter priestoru.
"Bianca," vzdychol Harold a pery mu skĺzli na môj krk.
"Harold, sme na verejnosti," šepla som zadýchane. Na chvíľu sa odo mňa odtiahol a pobavene mi pozrel do tváre.
"Miláčik, myslíš si, že ma to nejako trápi? Vezmem si ťa," šepol a perami sa mi otrel o ucho. "Tu a teraz," perami si kreslil cestičku od môjho ucha, cez bradu, až k perám. "Lebo si moja. Navždy moja," šepol s perami na mojich. Brušká jeho prstov som cítila na svojom chrbte. "Moja Bia," šepol a znova ma pobozkal. A znova všetko ostatné stratilo tvar. Boli sme tam len my dvaja. Žiaden parket, žiadni ľudia. Nikto. Len ja a on na konci sveta. Prepletení, zadýchaní, natisnutí na sebe.
"Bia," šepol, keď sa odo mňa odtiahol. "Ako to, že si stále so mnou?"
"Styles, toto nie je vhodné miesto, ani čas, ani situácia na to, aby sme to rozoberali," šepla som a omámene som naňho hľadela. Vedela som, že mám z bozkávania opuchnuté pery a hypnotizovala som tie jeho, ktoré vyzerali rovnako ako moje.
"Ja viem, že som hovado, ktoré nepremýšľa a spravil som obrovskú chybu. Ublížil som ti, no ak mi dáš šancu, už nikdy nič podobné neurobím," sľuboval.
"Poďme do hotela. Myslím, že dnes si mal viac než dosť a zajtra nás čaká let domov," ťahala som ho preč. Harold ma zastavil a pritiahol si ma do náručia.
"Pôjdem až keď ma pobozkáš," prešiel mi ukazovákom po pere. Povzdychla som si a dala som mu pusu.
"Vieš to aj lepšie," zasmial sa a znova moje pery uväznil v bozku.
Kým sme sa dostali do hotela, bolo to utrpenie. Styles sa stále usmieval a chcel ma bozkávať. Dovolila som mu to. Nemala som dôvod odmietať ho, keďže sme boli na verejnosti, ktorá musela veriť tomu, že sme šťastní.
V hotely sme vyliezli do našej izby. Harold uvidel posteľ, zvalil sa do nej a kým som vyšla z kúpeľne, spal. Vyzula som ho, vyzliekla som mu veci a prikryla som ho. Potom som si ľahla k nemu. Už som takmer spala, keď som cítila, ako si ma k sebe privinul jednou rukou a potom zamrmlal niečo, čo ma utvrdilo v tom, že musím spraviť to, čo mám v pláne skôr, ako sa zbláznim, lebo hoci som mu chcela veriť, nedokázala som to.
"Milujem ťa Bianca," šepol a spal ďalej, no spôsobilo to, že ja som nezažmúrila ani oka. Nikdy mi nepovedal, že ma miluje. Nikdy. Niečo také sme si nehovorili. A teraz to vybafol. Zrazu. Teraz, keď mu už neverím ani len to, ako sa volá. Teraz, keď už nie som schopná ničoho, len strachu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama