One way more direction -24. kapitola: Dlhé odlúčenie 5 časť

30. listopadu 2013 v 16:45 | Sophie |  One Way, More Direction
Sophie dostane na riť, keď bude písať také mega kapitoly, zle sa to potom uverejnuje :D ale čo zakážeme jej to ked je v tom taká dobrá? Dnes to máte bez odpovedí na komentáre, za ktoré sme mimochodom veľmi vďačné :D
Rovnako dnes bude chýbať malé zhrnutie nasledujúcej kapitoly toto má na starosti Sophie, ktorá toho má moc :( ale dúfam, že vas poteší spoň samotá kapitola plná emócii :D
W♥Y

Na druhý deň ráno ma do nemocnice viezla mamina, lebo to mala po ceste do firmy. Aine ostala doma s babkou a Sandrou. Vedela som, že mi na ňu dajú pozor. Pred izbou malého sme sa dohodli, že pôjdem prvá. Chalani nám chceli dať čas na rozhovor.
Chvíľu som tam stála a hypnotizovala som kľučku. Potom som sa zhlboka nadýchla a otvorila som dvere. Pri tom pohľade na malého, ktorý ležal na posteli napojený na všetky tie prístroje mi zastavilo srdce. Vedela som, ako to musí Jenn bolieť, pretože hoci som nebola Chrisova matka, lámalo mi to srdce. Toho chlapčeka som milovala od prvej chvíle.
"Bianca?" pozrela na mňa Jenn prekvapene.
"Jenny," okamžite som ju pribehla objať.
"Ako to?"
"Včera som sa stretla s Harrym v parku a priviedol ma k vám. Prečo si mi to nepovedala?"
"Nie je to správa, ktorá sa oznamuje cez net," šepla.
"Och zlatko. Keby som to vedela, pribehla by som hneď," sadla som si k nej. "Už od vás neodídem. Sľubujem."
"Chris bude rád, že si späť."
"Ako sa má?"
"Horšie. Bojím sa, že..."
"Nie. To ani nevyslovuj. Chris bude v poriadku, je silný. Chris je bojovník. On sa nevzdá a nevzdáme to ani my, dobre?"
"Bojím sa oňho," šepla a pohladila ho po hlavičke.
"Ja viem. Tiež sa bojím. A chápem tvoj strach. No nesmieme ho nechať zvíťaziť," prisadla som si na posteľ z druhej strany a hľadela som na toho malého anjelika, ktorý tak vyrástol. S Jenny sme sedeli potichu. Po chvíli sa malý pomrvil a otvoril očká.
"Bia? Prišla si? Si späť? A už ostaneš pri nás? A kde je maličká?"
"Miláčik môj, ahoj," pohladila som ho po vláskoch. "Áno som späť a už ostanem. Neboj sa, nejdem preč. A maličká je doma s prababkou a Sandrou. Všetci sme v Anglicku. Uvidíš, onedlho ju spoznáš," usmievala som sa naňho. Malý sa posadil a silno ma objal.
"Chýbala si mi Bianca," šepol.
"Aj ty mne, miláčik," pritisla som si ho k sebe a pobozkala som ho na hlavičku.
Do izby potom prišli aj ostatní a ja som vytiahla Jenny do nemocničného bufetu. Chcela som vedieť všetko, čo sa stalo.
"Jenn, kedy ste to zistili?"
"Nedávno. Asi pred troma mesiacmi. Celý čas bol zdravý. Až jedného dňa sme s ním šli do nemocnice a už sme tu ostali. Chalani sú nešťastní. Ja nedokážem myslieť na nič iné ako na malého. Je to strašné. Ten pocit, že oňho môžem kedykoľvek prísť. Ten pocit, že sa raz zobudím a on tu už nebude. Snažím sa byť silná, ale... ako mám žiť s pocitom, že strácam to najcennejšie v mojom živote?"
"Ja neviem, čo ti mám na to povedať, no v prvom rade nesmieš mať ten pocit. Chris ťa potrebuje. Potrebuje vedieť, že si tu preňho. Ty si to najlepšie v jeho živote. Ty si tá, ktorá ho priviedla na svet. On potrebuje vedieť, že to nevzdávaš."
"Nevzdám to. Neprídem o syna."
"Budeme bojovať spolu, Jenn. Som tu pre teba, vieš o tom, však? Hoci som tu veľmi dlho nebola, teraz som tu a neopustím vás."
"Ja viem. Ďakujem," usmiala sa a spolu sme šli k malému. Ten sedel v posteli a spolu s Harrym listovali novú knihu o motorkách, ktorú m kúpili chalani.
"Maminka, takúto chcem," pozrel na nás.
"Fúha, na tejto budeš baliť ženy jedna radosť," zasmiala som sa, keď som si k nemu prisadla z druhej strany.
S malým sme strávili celý deň. Dokonca nám ho dovolili vziať vonku. Lekár vravel, že stav sa mu celkom zlepšuje, takže je možné, že ho budeme môcť zobrať domov.
Večer Jenny ostávala ako vždy v nemocnici a my sme sa rozlúčili a odišli sme. Keď sme stáli pred nemocnicou pri autách, vytiahla som si mobil, aby som zavolala taxi.
"Čo robíš?" spýtal sa ma Liam.
"Volám si taxi predsa."
"Nebuď blázon, hodíme ťa domov," pozrel na mňa Niall.
"Ja ťa vezmem, oni sú už piati v aute a so mnou šiel aj tak len Zayn, ktorý tu dnes ostáva."
"Dobre, tak sa vidíme zajtra. Prídem aj s malou," rozlúčila som sa s ostatnými, ktorých som vystískala a nasadla som do Harryho Range Rovera.
"Stále rovnako pohodlné," povzdychla som si a zaborila som sa do sedadla.
"Kúpil som si už tri nové autá, ale stále ho milujem rovnako."
"Nečudujem sa ti. Jedného takého tátoša mám doma a zbožňujem ho. Navyše Aine je do toho auta zamilovaná."
"Naša dcéra má vkus," usmial sa na mňa a niečo vo vnútri ma príjemne zahrialo, keď povedal naša dcéra.
"To teda má," pritakala som.
"Bia," prerušil Harry ticho, ktoré nastalo. "Ja... dúfam, že to odo mňa nebude trúfalé, ale chcem patriť do vášho života. Nechcem prísť o malú. Chcem jej byť otcom."
"Harry. Si jej otec. Nikdy ti to nebudem odopierať. Nikdy som ti ju ani nechcela vziať, ale nedokázala som... musela som sa preniesť cez všetko, čo sa stalo. A budem rada, ak budeš s malou. Miluje ťa. Medzi nami dvoma sa stalo mnoho vecí, ale verím tomu, že môžeme začať odznova ako rodičia," šepla som, lebo v nič iné som si nedovolila ani dúfať. Nechcela som mať znova zlomené srdce a Harrymu šlo len o malú.
"Ďakujem," pohladil ma po ruke a zabočil na našu príjazdovú cestu. "Páni, tomu hovorím domisko. Toto je obrovský kolos."
"Hej, moja izba vyzerá ako mini apartmán," zasmiala som sa. "Chceš ísť dnu?"
"No... rád by som dal malej bozk na dobrú noc," šepol ostýchavo.
"Tak poďme," vystúpila som z auta a spolu sme vošli do domu.
"Miláčik, mamina prišla," začula som svoju babku, ako sa prihovára mojej dcére a potom som ju aj uvidela ako ide s malou k nám a ona pri nej poslušne cupká. "A očividne neprišla sama, ale s tatinom."
"S kým?" začula som starkého. Len čo zbadal Harryho, premeral si ho od hlavy po päty.
"Dobrý večer pani Rimmes, pán Rimmes. Som Harry Styles."
"Ja presne viem, kto si. Si muž, kvôli ktorému moja vnučka trpela," pozrel naňho starký a ja som len zasyčala.
"Viem, čo si pre mňa Bianca musela vytrpieť a verte mi, akokoľvek sa na mňa hneváte, určite sa na mňa nemôžete hnevať viac, ako sa hnevám ja sám, lebo kvôli svojim chybám, predčasným úsudkom a svojmu strachu som prišiel o to najcennejšie, čo som mal a to si nikdy neodpustím. Spravil som chyby, ale chcem ich napraviť."
"Chlapče," pozrel naňho starký zamračene a potom sa usmial. "Ty sa mi páčiš. Všetci ostatní boli také poserítky, ale ty sa ma nebojíš," usmial sa starký a viedol ho do obývačky.
"Miláčik, poď k mame," čupla som si a nechala som malú, nech ku mne sama docupká.
"Hi a hi ťuu ma akii," bľabotala si moja malá.
"Pravdaže mamina si ťa chytí," vzala som si ju do náručia, keď ku mne docupkala a vyhodila som ju hore. Malá sa smiala.
"Čo ty môj smejo malý, ty môj krásny smejo, ty už na maminu zúbky ceríš?" prihovárala som sa jej a držala som ju nad sebou. Aine sa smiala a roztomilo krčila nosom. Pritúlila som sa k nej, dala som jej eskimácku pusu a pritisla som si ju k boku.
Počas večere, na ktorú starký pozval aj Harryho, mi malá sedela na kolenách a hltala tanier očami. Dávala som jej jedlo po malých kúskoch, zatiaľ čo ona hypnotizovala tanier.
"Je až ukážkové, ako otvára pusinku vždy, keď sa priblížiš s vidličkou."
"Malá je ako Nialler. Zje všetko, čo nezje ju," zasmiala som sa a Aine na mňa pozrela. "No, o tebe mamina rozpráva. Hej, to o tebe hovorím srdce moje," vtisla som jej bozk na čielko a ona našpúlila pusu. Tak som jej dala pusinku a papali sme ďalej.
"Ham mňam ňamňam," usmievala sa spokojne.
"Áno, ja viem, že ti chutí, láska," usmievala som sa na ňu. "A teraz, keď sme dopapali, sa ideme okúpať a spinkať, lebo zajtra nás čakajú strýkovia a tety, vieš?"
"Oooooh," pozrela na mňa vypúlenými očami a ja som sa rozosmiala.
"Och ty herečka moja. Harry ideš s nami?"
"Ja... rád, ak teda môžem."
Prikývla som a šla som na poschodie. Vošla som do mojej izby s Harrym v pätách a napustila som malej vaňu. Keďže mi už dokázala normálne sedieť, tak som ju kúpala vo svojej veľkej vani. Keď som ju položila do vody, Aine začala výskať a špliechať okolo seba.
"Koľko radosti," smial sa Harold a podával jej kačičku. Keď sme ju okúpali, vytiahla som ju z vody a Harry ju zabalil do uteráka. Potom s ňou šiel k pultu, kde ju osušil, prebalil a obliekol do pyžamka.
"Ide ti to," usmievala som sa naňho.
"Mám prax od Lux."
"Och moje dieťatko krásne, ako sa má?"
"Už je z nej veľká slečna. Má štyri a je to strašná parádnica. Miluje, keď sa môže navliecť do niečoho po Jenn, El alebo Dani."
"Samozrejme," usmiala som sa a keď Harold uložil malú do postieľky, dala som jej do ruky fľašu. Vypila troška mlieka a zaspala. S Harrym sme teda vyšli z izby a šli sme ku mne, kde sme si sadli do kresiel.
"Ja ešte stále nemôžem uveriť tomu, že malý je chorý," pozrela som naňho.
"Nikto z nás. Každý deň sme čakali dobré správy a stále to bolo len horšie. Som z toho smutný. Chrisa milujem. On je úžasné dieťa. Skvelé. Nádherné. Je šikovný, inteligentný a nadaný. A neskutočne citlivý. Keď som ho videl v nemocnici, vždy mi to trhalo srdce."
"Neboj sa, už bude doma," usmiala som sa naňho.
"Hej, vyzerá to tak, že všetko sa obracia na lepšie."
"To áno. Ako to zvládajú ostatní?"
"Všetci sme z toho nešťastní. Bojíme sa oňho. Zayn fajčil najprv jednu od druhej a potom zo dňa na deň prestal. Liam stále premýšľa nad tým, aby sme zavolali ďalších odborníkov. Boli tu už štyria. Niall je mĺkvy. Malý mu chýba. Louis je nešťastný. Baby sú zdrvené. Je to ťažké. Vedieť, že Chris bojuje o život a nemôcť s tým nič urobiť."
"Harry bude to dobré. Musí byť," šepla som. Pozrel na mňa a prikývol.
"Mal by som ísť. Vidíme sa teda zajtra," pozrel na mňa, keď som ho vyprevadila k autu.
"Jasné, aj s malou a už aj s Chrisom," pritakala som. "Dávaj si pozor."
"Budem, dobrú noc Bia."
"Aj tebe Harry," zamávala som mu a keď zmizol v zákrute, šla som spať. Asi po pol hodine mi došla správa.
Som doma. Dobrú noc a krásne sny prajem, H.
Som rada, aj tebe krásne sny, B.
Na druhý deň ráno som pobalila veci malej aj sebe, obliekla som ju, vychystala a zišla som s taškou dole. Keď som otvorila vchodové dvere, od prekvapenia som zastala. Na ceste parkoval Harryho Range Rover.
"Povedal som si, že po vás ráno prídem," usmial sa na mňa a bral si na ruky Aine, ktorá sa k nemu už naťahovala.
"To je krásne, ale v aute nemáš sedačku."
"Vážne?" zasmial sa a otvoril zadné dvere.
"To ako?"
"Normálne, bol som v obchode a kúpil som ju," mykol plecom a malú tam pripútal. "Mamina, nalož veci do auta a naskoč dopredu."
"Okej tatino," odvetila som mu so smiechom.
"Tak a teraz dupne tatino na plyn," hovoril Harry, "a Aine sa zoznámi so svojim bratrancom Chrisom, ktorý je už doma. Tešíš sa naňho?"
"Júúú," zatlieskala malá a ja som sa rozosmiala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ria ria | 30. listopadu 2013 v 20:04 | Reagovat

Uzasne nato sa inak neda povedat! :-). Milujem tuto poiedku a tiez Trouble in love :-). A velmi sa tesim na dalsie casti:-)

2 Iva Iva | 1. prosince 2013 v 20:37 | Reagovat

dakujeeeeeeeeeem....vcera som uz nestihla napisat komentar teda skor sa mi uz nechcelo kedze som o pol 2 rano docitala poslednu cast :D...je to uzastne viem si zivo predstavit malu Aine presne viem ako vyzera cely Harry :D...tesim sa uz strasne na nich dvoch ako to daju do poriadku vsetko oni su uzastny par a toto je najlepsia poviedka aku som kedy citala a verte mi citala som ich uz strasne vela ale ziadna ma neuchvatila ako tato uplne to prezivam vsetko si viem pressne predstavit perfektna charakteristika postav a opis situacii klobuk dole baby naozaj :)
P.S. dufam ze Chris nam nezomrie :(

3 directioners directioners | Web | 7. prosince 2013 v 9:27 | Reagovat

Pro vsechny directionerky, pridejte se na directioners.cz.

4 Ria Ria | 8. prosince 2013 v 21:57 | Reagovat

Prosiiiiiíiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiim kedy bude dalsia cast ? :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama