One Way, More Direction - 25. kapitola: Porušený sľub

6. prosince 2013 v 21:37 | Emma |  One Way, More Direction

V minulých častiach: Harry ublížil Biance, lebo nesprávne pochopil to, čo videl a tým spôsobil, že sa rozišli a ich vzťah bol už len hraný. Bianca potom zistila, že je tehotná a rozhodla sa odísť. Všetci to niesli ťažko, no najmä Jenny, ktorá potrebovala svoju priateľku, hlavne keď zistila, že Chris zomiera.



"A už sa sem nebudem musieť vrátiť?" pýtal sa Chris, keď nám lekár oznamoval posledné výsledky vyšetrení, ktoré mu urobili ráno a ktoré potreboval k tomu, aby ho mohli prepustili domov. Keď mi to sprvu oznámil, nechcelo sa mi tomu od samého šťastia ani veriť. Lekár ma však okamžite upozornil, že aj napriek tomu, že sa transplantácia podarila, nemôžu vylúčiť recidívu.
"Predpokladám, že chlapec je silný bojovník a zvládne to, ale musí si dávať veľmi dobrý pozor. Jeho imunita je teraz nulová, aj obyčajné podchladenie môže napáchať veľa škody." Varoval ma. Počas posledných dní sa jeho stav zlepšil a lekár nevidel žiadne komplikácie v tom, že si ho chceme vziať domov.
"Zatiaľ nie, aj keď nám tu budeš chýbať, sestričky mi dnes ráno povedali, že im bude smutno za tvojimi modrými očami." Usmial sa lekár, ktorý sa o Chrisa staral. Po dlhých týždňoch som sa prvýkrát usmiala. Taylor si vydýchol a Zayn ma pohladil po chrbte a pobozkal na krk.
"Ja naozaj idem domov?" spýtal sa prekvapene Chris a všetkých si nás zmeral pohľadom.
"Netešíš sa alebo čo?" prisadol si k nemu Zayn. "Príde Aine a bude tam aj Lux." Žmurkal na neho. Veľmi dobre vedel, ako si Chris malú Lux obľúbil a na Aine sa stále pýtal.
"Ale čo ak sa im nebudem páčiť?" utrápene sa opýtal a chytil sa za hlavičku. Jeho kedysi husté vlásky, boli teraz oholené, ale podľa slov lekárov, ak všetko pôjde dobre, začnú mu nanovo rásť. Podišla som k nemu a kľakla si k posteli. Vzala som ho za ručičku a prinútila ho, aby sa na mňa pozrel.
"Nemáš sa čoho báť, si neodolateľný fešák a vlásky ti rýchlo dorastú. Dáme ti frajerskú šiltovku akú nosí tatino a je to."
"Dobre." Povedal a hompáľal nožičkami.
"Tak ideme domov?" spýtal sa Zayn a malý sa usmial.
"Ale prídeš za mnou, že tati?" otočil sa k Taylorovi.
"Ocko za tebou bude chodiť tak často, ako mu to práca dovolí." Upokojil ho Zayn. Od chvíle ako ochorel, trávil s nimi oboma veľmi veľa času. Dokonca sa medzi nimi niečo zmenilo a dokázali sa medzi sebou rozprávať a tolerovať. Ani jeden z nich nechcel, aby bol malý nešťastný. Na to ho obaja príliš zbožňovali.

Cestou v aute sa mi chúlil v náručí a odpočíval. Pocit, že sa vraciame domov na miesto, kde sme boli všetci spolu a šťastní vo mne vyvolalo nádej a dovolilo mi to dúfať v lepšiu budúcnosť. Na Chrisov návrat sa tešili všetci. Dokonale sa pripravili, urobili výzdobu, zohnali jeho obľúbené hračky a rozprávky, uvarili jeho milované jedlo a nervózne prešľapovali pri dverách a vyzerali kedy prídeme.
Len čo sa otvorili dvere, ozval sa výskot a môj drobec sa stratil v neskutočnom množstve náručí. Odvšadiaľ sa ozývalo jeho meno. Len čo uvidel tváre svojej rodiny, zabudol na starosti s vlasmi a keď mu Harold pochválil šiltovku, nadšene zvýskol. Všetci títo ľudia ho tak veľmi ľúbia. Nemohla som sa ubrániť dojatiu. Zayn mi pevne držal ruku a pohľadom naznačoval, že všetko bude dobré. Keď sme sa usadili, zišla z poschodia Bianca a držala na rukách svoju dcérku. Chris na dievčatko hľadel očami rozšírenými od úžasu. Počkal, kým si Bia sadne a pomaly, váhavo k nej pristúpil. Natiahol ručičku a pohladil ju po hlavičke.
"Ahoj Aine, ja som Chris, som tvoj bratranec." Malá ho zvedavo sledovala a naťahovala k nemu rúčky. Dojato som to sledovala ani som si neuvedomila, že plačem, už zase.
"Bia, máš naozaj nádherné dievčatko." Vážnym hlasom povedal môj syn. Kedy tak zmúdrel. Ako to, že sa občas chová ako dospelý. Vždy vedel, čo má povedať, koho má utešiť, koho objať. Myslím, že v tej sekunde zaskočil všetkých.
Neskôr, keď sme sedeli na gauči a rozprávali sa, Chris, Lux a Aine sa hrali s hračkami. Počas večere sme sedeli všetci za jedným stolom a vládla pokojná atmosféra, skoro akoby sa ani nikdy nič nestalo. Chris sedel medzi Dani a El, lebo jeho tety na tom trvali. Nedokázali byť bez neho ani chvíľu a chceli si ho naplno vychutnať. Zjedol svoju porciu a pokukoval aj po tej mojej, v ktorej som sa len babrala. Nemohla som jesť, nikdy nie viac ako pár súst. Mala som stiahnutý žalúdok a necítila som hlad. Dokonca aj v nemocnici sa mi vyhrážali, že ak trochu nepriberiem, dajú ma na infúzky. Stále som totiž nebola presvedčená, že to zlé je za nami.
"Maminka ty nie si hladná?" prižmúril oči.
"Nie miláčik." Na sucho som prehltla.
"Musíš niečo zjesť." Ozvala sa Bianca káravo.
"Nechci aby sme to do teba museli tlačiť nasilu." Postrašil ma Louis a El s ním súhlasila.
"Decká ja....."
"Už dosť Jenny, musíš jesť. Videla si sa ako vyzeráš?" buchol do stola Liam nahnevane.
"Zlatko ak nemáš chuť na mäsko, urobím ti niečo iné." Ponúkol sa Niall.
Jediný, kto mlčal, bol Zayn. Dobre vedel, že v tomto stave so mnou nikto nepohne. On sám tomu jedlu moc nedal.
"Nenúťte ju. Naje sa, keď bude hladná." Zastal sa ma a stisol ma za ruku. Vďačne som sa na neho pozrela. Je možné, aby Vás niekto tak dokonale poznal? Aby vedel, kedy máte akú náladu a vedel sa jej prispôsobiť. Často krát som si myslievala, že Zayn je pre mňa až príliš dobrý. Zaslúžil by si niekoho iného. V poslednom čase som sa k nemu správala nie príliš pekne. Hoci ma uisťoval, že mi rozumie, vedela som, že sa ho to dotklo. Snažil sa byť pri mne a ja som ho odháňala zo strachu, že by sa mohlo stať niečo aj nemu. Neviem, čo by som potom robila.
"Ty buď ticho a sám sa pozri ako vyzeráš. Si ako vešiak, všetko na tebe visí. Ako tomu malému chcete ísť príkladom?" rozčuľoval sa Harold a pevnejšie si privinul Aine.
Kým ostatní pokračovali v načatej debate, ja som išla uložiť Chrisa. Sedela som na jeho posteli a sledovala krehké telíčko v tej veľkej posteli.
"Ako sa cítiš?"
"Dobre, maminka, nemaj o mňa stále strach. Budem zdravý. Ale aj ty musíš papať, aby si so mnou mohla behať a plávať a hrať sa." Snažil sa ma presvedčiť.
"Veľmi ťa ľúbim zlatko." Pobozkala som ho na čelo.
"Aj ja teba maminka. Ale musíš mi niečo sľúbiť." Usmial sa a zachumlal sa do perín.
"Všetko čo budeš chcieť miláčik."
"Však nebudeš plakať, keby som musel ísť znovu do nemocnice?" veľkými očkami ma pozorne sledoval. Naozaj ma práve môj syn poprosil, aby som nesmútila, keby zomieral?
"Čo- ako? Prečo sa ma na toto pýtaš?" Malý sa posadil a vzal moju tvár do svojich dlaní.
"Pamätáš si na Abigal? To dievčatko, čo tiež nemalo vlásky. Počul som uja doktora ako povedal, že už ju nič nebolí a išla sa hrať do neba. Povedal, že Abigail išla domov a potom sa znovu musela vrátiť. Jej maminka vtedy veľmi plakala. A ja nechcem, aby si aj ty plakala. Mňa už to nebude bolieť. Budem s Bianciným tatinkom na Vás dávať pozor a dostanem krídelka." Až ma striaslo, keď som počula ako pokojne mi tu hovorí, že môže zomrieť.
"Nechal by si mamičku samu?" trasľavo som sa spýtala a cítila som slzy na tvári.
"Maminka, ale ty tu nebudeš sama. Máš tu ockov a dedka s babkou a ujov Harryho, Louiho, Nialla a Liama, je tu Bia a teta Dani s tetou El. A aj Aine. Ona ťa ľúbi a ty musíš ľúbiť ju."
"Drobček, čo keby sme sa dohodli, že ja nebudem plakať, ale ty nikam neodídeš?"
"Dobre maminka, ale keby som musel, nechcem, aby si plakala." Sedela som pri ňom, kým zaspí, nemohla som odísť, bola som vydesená z toho ako pokojne mi to povedal. Akoby mi hovoril jeden z tých svojich príbehov. Mal veľmi živú fantáziu. Vošla som do spálne, ktorá patrila mne a Zaynovi. Ako dlho som tu už nebola? Všetko na mňa doľahlo a ja som sa zosypala. Počula som ako sa otvorili dvere. Niekto si ku mne kľakol a objal ma.
"Pšššt. Sme tu pre teba." Šepkal Harry a upokojujúco ma hladkal po chrbte.
"Prečo sa to muselo stať práve jemu? Nezažil si už dosť? Prečo som to nemohla byť radšej ja." Vzlykala som.
"Jenny, prestaň tak hovoriť. Neprežili by sme, keby sa ti niečo stalo. Chris je silný chalan, on to zvládne. Ale ty sa musíš vzchopiť. Zayn už je skoro šedivý, na nič sa nedokáže sústrediť. Keby mohol, urobil by pre Vás všetko na svete. Musíš ho prestať od seba odháňať. Potrebuje ťa rovnako ako ty neho."
"Nechcem mu ubližovať, milujem ho. Lenže ako mu mám pomôcť, keď sama sa sotva držím?"
"Každý z nás by pre Chrisa urobil aj nemožné. Jenny, aj keď to bolí sebe viac, musíš byť s nami a neuzatvárať sa. Zayn ťa nerád vidí takú zlomenú." Odrazu som sa rozosmiala. Po tvári mi tiekli horké slzy a Harry na mňa hľadel s obavou.
"Nie je to absurdné? Ešte donedávna som takto objímala ja teba a dávala ti dôvody, aby si sa usmieval a žil a teraz je to naopak."
"Ty si pomohla mne a ja to isté urobím pre teba. Jenny, vždy si stála pri mne, nech som ti urobil alebo povedal čokoľvek. Nezavrhla si ma. Rovnako ako chalani. A ani jeden z nich už nevie ako ti má pomôcť. Potrebujeme ťa. Si naša Jenny, naša veľká sestra, ktorá vyrieši každý problém, nakope nás do zadku ak sme drzí, prinesie k posteli liek a vodu, keď sme na sračky, ktorá nás objíme, keď sa trápime a ktorá nám dáva silu, keď ju potrebujeme." Boli to nádherné slová a v tej chvíli som plakala od dojatia.

*****

"Dobré ráno." Povedala som pár dní na to, keď som vošla do kuchyne, kde Harry kŕmil Aine a Dani s El na ňu zasnene hľadeli, Liam si čítal noviny a Louis s Niallom hrali nejakú hru cez mobily.
"Bré ráno, kde máš Zayna?" spýtal sa Harry.
"Už sa chystal na raňajky, keď zistil, že jeden jeho vlas nie je na svojom mieste, tak sa upravuje." Pri tej poznámke sa chalani rozosmiali.
"Priznaj sa, že si mu ten účes rozcuchala ty." Rýpol si Louis a ja som mu vyplazila jazyk.
Od rozhovoru s Harrym som sa snažila dať Zanovi najavo, že ho potrebujem stále rovnako. Trávila som s ním viac času, hoci som bola často nesústredená.
"A kde je Bia?"
"Ešte spí."
"Kedy príde Chris?" spýtal sa Liam.
"Taylor si má pre neho prísť okolo obeda, takže rodičia ho privedú v tom čase." Posadila som sa a Aine ku mne natiahla rúčky. Moji rodičia chceli s malým tráviť nejaký čas, keďže teraz sa mu venovali všetci, bolo ťažké rozvrhnúť nejaký program aby si ho užili všetci.
"Chceš ísť k Jenny?" spýtal sa Hazza malej a podal mi ju.
"Bré ráno." Veselo povedal Zayn a posadil sa k nám. Naklonila som sa k nemu, aby ma mohol pobozkať a on sa potom začal venovať malej, ktorá bola neskutočne zaujatá jeho očami, ktoré na ňu valil. Robil rôzne grimasy a ona ho zvedavo sledovala.
Krátko po obede, keď Chris odišiel s Taylorom na víkend, sme s Biancou pobalili veci pre malú a vybrali sa do parku. Chalani mali nejaké povinnosti, ale na večer sme sa dohodli, že si pozrieme nejaký film. Kráčali sme parkom a sledovali sme iné mamičky. Bianca pozorovala moje reakcie, keď sme prechádzali popri starších deťoch.
"Tak už to povedz." Vyzvala som ju.
"Bude to mať zmysel?" spýtala sa.
"Neviem."
"Jenny, pozri ako matka ti rozumiem. Predstava, že by sa malej niečo stalo, ma privádza na pokraj šialenstva. Ako tvoja priateľka sa ti snažím pomôcť, aby si vedela, že v tom nie si sama, lenže ako tvoja sestra si o teba robím starosti. Schudla si viac ako je zdravé a ten hraný úsmev si prosím ťa už konečne odpusti. Mala by si trošku začať pracovať, aj keď je to asi to posledné, čo chceš. Chalani potrebujú vedieť, že si stále ich pravá ruka. Zayn je ako môj brat a viem, že teraz prežívate ťažké obdobie, ale on ťa potrebuje, inak vybuchne a vieš, že nehovorím o tých pár dotykoch, ktoré nám tak žalostne predvádzate." Usmiala sa.
"Možno by mu bolo lepšie, keby si našiel niekoho iného. Ja viem, že teraz to so mnou stojí za prd. Nedokážem sa uvoľniť. Myslíš, že som sa nesnažila? Myslíš, že ja po ňom netúžim? Zakaždým si ale spomeniem na Chrisa a dusím sa strachom, či je všetko v poriadku. Nevšimla si si ako rýchlo sa unaví, zase začal zle jesť a...."
"UŽ DOSŤ! Prestaň vidieť vo všetkom hneď to najhoršie. Jeho výsledky sú dobré. Prečo keď si s ním tak mám pocit, že si silná a nič ťa nezlomí a keď si bez neho, ledva chodíš? Všetkým nám hovoríš, aké je pozitívne myslenie dôležité, tak Jenny, riaď sa svojou radou. Harry mi povedal ako si mu pomáhala, keď som tu nebola. Ako môžeš vôbec myslieť na to, že by Zayn chcel byť s niekým iným ako s tebou. Si pre neho všetko. Sleduje ťa, kam sa pohneš. A štve ho, že nedokáže roztopiť ten smútok v tvojich očiach. Od chvíle ako sa do teba zamiloval, a viem to lebo som bola pri tom, si stred jeho vesmíru. Keď zistil, že máš syna, miloval ťa rovnako. Si jeho spriaznená duša. Vždy, keď si prešla okolo, celý sa rozžiaril a sršal optimizmom, keď si smutná, na tvári sa mu zjaví vráska. Očami ťa sleduje, kam sa pohneš, kopíruje tvoje pohyby, je pripravený chrániť ťa, zomrieť za teba. Teraz sa sotva dokáže sústrediť a nehovorím ti to, aby som ti to vyčítala, ale potrebuje vedieť, že ho miluješ rovnako ako on teba."
"Samozrejme že ho milujem." Bránila som sa.
"Tak mu trošku ver a dovoľ mu pomôcť ti." Nemohla som Biance povedať o sľube, ktorý som dala Chrisovi. Nikto z nich by to nepochopil. Samozrejme, že pred ním som silná, pretože som mu to sľúbila. Noc čo noc si líham so strachom, že keď ráno otvorím oči, môj anjelik už nebude pri mne. Desím sa toho, no napriek tomu ráno vstanem a nútim sa do úsmevu. Zvuk jeho smiechu mi dodáva síl. To ako ku mne beží a kričí na mňa, ma hreje pri srdci. Rada ho sledujem, keď počúva ako Liam hrá na klavíri, alebo sleduje Nialla, keď hrá na gitare, hrá sa s Kevinom a Louisom, pozerá rozprávky s Harrym, alebo keď po obede odpočíva v Zaynovom náručí. Tie okamihy sú pre mňa kľúčové, dodávajú mi silu veriť.

Večer sme sa usadili pred telku. Malá Aine už sladko spala, Dani sa túlila k Liamovi, El k Lousiovi, Bianca sa opierala o Nialla a nohy mala vyložené na Harrym. Zayn sedel vedľa mňa stuhnuto akoby prehltol pravítko a moju ruku držal vo svojej dlani. Pozrela som sa na neho a študovala jeho profil. Bol pochudnutý a jeho lícne kosti boli výraznejšie, na tvári mal dvojdňové strnisko a v tom prítmí pôsobil hrozne sexi. Odrazu ma až zarazilo, čo mi to preletelo hlavou. Akoby tušil, že sa na neho pozerám, stočil ku mne tie svoje mandľové oči a zahľadel sa na mňa. Prestala som vnímať film a ľudí okolo seba. Cítila som jeho prsty vo svojej dlani. Mala som pocit, akoby sme medzi sebou viedli dôležitý rozhovor bez slov. Cítila som ako sa mi pery rozťahujú do úsmevu a jeho tvár tiež razom zažiarila. Pustil moju ruku a ovinul mi ju okolo ramien, aby si ma mohol pritiahnuť k sebe čo najbližšie. Ležala som mu opretá o hruď a zvuk jeho srdca ma upokojoval, ten stály a silný zvuk ma nakoniec uspal. Neviem ani kedy, ani ako som sa dostala do postele, ale ráno som sa zobudila v jeho náručí a jeho oči ma zvedavo sledovali. Natiahla som sa a vydvihla sa k nemu, aby som sa dostala bližšie k jeho ústam. Spokojne mi zavrnel do ucha. Ten jednoduchý zvuk, ktorý som nepočula už tak hrozne dlho ma celú rozochvel.
"Zayn." Zašepkala som roztúžene, kým mi nosom prechádzal po krku.
"Jenny?" vrátil mi, ale v hlase mu bolo jasne počuť akési vzrušenie. Rukou mi jemne zašiel pod tričko a moje srdce na to prudko zareagovalo. Cítila som sa akoby sa ma dotýkal po prvýkrát. Bolo to také príjemné, nové a zároveň známe a upokojujúce.
"Hrozne po tebe túžim Jenny." Šepkal a jemne mi zubami stisol ucho. Zalapala som po dychu. Roztúžene som sa na neho vrhla a on mi to s nadšením oplácal. Všetko, čo sme si navzájom upierali, sme si teraz dali a bolo to neskutočné. Ležala som na jeho hrudi a jeho prsty mi jemne bubnovali na pokožke chrbta. Ruku presunul k mojím vlasom a točil si prameň vlasov na prst. Cítila som sa po veľmi dlhom čase spokojná, chránená, milovaná a neuveriteľne šťastná.
Chalani začali pracovať na nových veciach a náš život sa pomaly vracal do normálu. Harry s Biancou okolo seba chodili opatrne, aby niečo neunáhlili. Ale tie náhodné dotyky, či kradmé pohľady ma uisťovali, že sú na dobrej ceste. Malá Aine rástla ako z vody. Bola krásna po svojich rodičoch. Chalani ju rozmaznávali rovnako ako Chrisa. Zayn si s ním kreslil a učil ho nové veci. Skutočne som verila tomu, že Chris svoj boj vyhrá, že môj chlapček prežije, pretože by ma tu nikdy nemohol nechať samú. Začala som dokonca aj viac jesť, z čoho sa tešil najmä Liam s Niallom. Bianca sa vrhla na maľovanie a štúdium a ja som zase začala pracovať. Taylor odletel na pár dní mimo Londýn, kvôli nejakému projektu, na ktorom pracoval a pomenoval ho Chris. Malý mal z toho hroznú radosť. Na čas bolo všetko ako kedysi.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama