One Way, More Direction - 25. kapitola: Porušený sľub (2. časť)

6. prosince 2013 v 21:37 | Emma |  One Way, More Direction


Lenže možno som mala tušiť, že ide len o ticho pred búrkou, malo mi napadnúť, že niečo nie je v poriadku. Raz v noci sa Chris dovliekol do našej spálne.
"Maminka?" oslovil ma opatrne.
"Prosím drobček?" spýtala som sa.
"Nie je mi dobre. Bolí ma bruško." Prudko som sa posadila a zažala lampu. Zayna by sme nezobudili, ani keby sme hodili bombu priamo nemu pod nos. Malý bol celý spotený a bledý.
"Panebože." Zašepkala som a strach mi zovrel hrdlo. Tak ako som bola v pyžame som vzala Chrisa len medzi dverami som Biance povedala, že idem do nemocnice. Ani som jej poriadne nepovedala prečo. Viem, že zalarmuje ostatných. Volala som Taylorovi, aby sa vrátil. Bála som sa tohto dňa. Vedeli sme, že recidíva sa môže objaviť, ale verila som, že u nás to bude iné. Ak by Chris potreboval znovu kostnú dreň, tak mu ju musí dať Taylor, ja nie som vhodný darca.
"Maminka je mi zima." Drkotal zubami môj statočný chlapček.
"Neboj sa anjelik, všetko bude dobré, budeš v poriadku. My to zvládneme." Tíšila som ho.
Lekári si ho ihneď vzali na starosť a začali robiť testy. Poslali ma domov s tým, aby som prišla ráno. Nechcela som nikam ísť, ale vedela som, že hádať sa s nimi Chrisovi nijako nepomôže, navyše som v pyžame. Vo vile sa svietilo a všetci boli hore. Vošla som a každý ustal v pohybe.
"Jenny." Bežal ku mne Zayn a ja som sa skryla v jeho náručí.
"Nechali si ho tam." Zafňukala som. Starosti na tvárach mojich priateľov dávali jasne najavo, že si uvedomujú vážnosť situácie.
"Idem sa obliecť a idem za ním." Všetci sa okamžite dali do pohybu. Konali sme ako jeden. Do nemocnice sme sa vrátili o dve hodiny po jeho prijatí. Na izbe nebol a nikto nám nechcel nič povedať.
"KDE JE MOJ SYN?"
"Upokojte sa a počkajte na lekára, on Vám všetko vysvetlí." Snažila sa ma upokojiť sestrička.
"VY MA NECHÁPETE, tu ide o moje dieťa, chcem ho okamžite vidieť."
Dopadlo to tak, že nás všetkých zatvorili do oddelenej miestnosti, kde sme aj tak museli len sedieť a čakať. Po pol hodine prišiel lekár. Vedela som to podľa výrazu, ktorý mal v tvári.
"Nie." Zašepkala som a cúvla som k oknu. Cestou som zhodila pohár s vodou, čo mi priniesla Bianca. Nikto sa ani nepohol. Možno nechceli robiť unáhlené závery, možno si mysleli, že som len v strese, ale ja som vedela, vedela som to ešte skôr ako prehovoril.
"Nie to nie, on to musel prežiť." Začala som hystrečiť. Cítila som ako sa celá trasiem.
"Slečna Bomerová, Chris mal bohužiaľ metastázy vo veľmi veľkom rozsahu. Rakovina napadla aj jeho novú kostnú dreň a recidíva bola agresívnejšia ako sme čakali. Mal silné bolesti a krvácal. Robili sme, čo sme mohli, žiaľ nepodarilo sa nám ho zachrániť. Je mi to úprimne veľmi ľúto."
V tej izbe, kde sme boli, by bolo počuť padnúť aj špendlík. Dokonalé ticho, šok a prázdnota. V každej jednej tvári, na ktorú som pozrela, som to videla. Nikto nevedel ako zareagovať. Vtedy sa otvorili dvere a vbehol Taylor.
"Kde je?" spýtal sa a ja som pokrútila hlavou.
"Nie, náš syn nie." Zavzlykal a pribehol ku mne. Videla som tú prosbu v jeho očiach, bola aj v mojich? Počula som ako nosom poťahujú viacerí a všetkým tiekli slzy. Chceli ma objať, ale vymanila som sa im. Ja potrebujem vidieť Chrisa. Spolu s Taylorom sme kráčali za lekárom do miestnosti, kde na posteli ležal náš chlapec. Jeho nebesky modré očká boli zatvorené.
"Preboha." Zalapal Taylor a vybehol von. Ja som podišla k nemu a pohladila ho po tváričke. Cez tie hlúpe slzy som poriadne nevidela.
"Synček." Zašepkala som, ale bol to obyčajný chrapot. "Odpusť mi to prosím. Ja viem, že som ti to sľúbila, ale nezvládnem to." Ľahla som si k nemu a pevne som ho objala. Bolelo ma, že necítim ako sa ku mne privinul, že ma neobjal, že ma nepohladil. Držala som ho v náručí a dúfala som, že je na nádhernom mieste a nič ho nebolí. Celé moje vnútro revalo bolesťou, ale z očí mi nevyšla ani slza. Zadupala som v sebe všetky emócie, tak veľmi som chcela byť silná a dodržať jediný sľub, ktorý po mne moje dieťa chcelo.
"Láska?" pohladil ma ktosi. Neviem ako dlho som tam ležala. Bol to Zayn. Tvár mal zmáčanú, vo dverách stáli všetci moji priatelia.
"Povedz mi, že je to len sen. Zayn prosím, povedz, že môj malý žije." Prosila som ho zúfalo.
"Musíš ho pustiť." Dostal zo seba trhane a ja som si až vtedy uvedomila, že zvieram jeho telíčko.
Neviem ako som sa dostala domov. Nepamätám si, čo bolo potom. Viem, že okolo mňa neustále niekto chodil a niečo mi hovoril. Objímali ma a plakali. Iba ja som bola prázdna. Všetci si mysleli, že nebudem schopná zariadiť veci okolo pohrebu, no na moje prekvapenie som to zvládla dobre. Chalani ohlásili pauzu, pretože nečakane utrpeli veľkú stratu a potrebujú sa s tým vyrovnať.
V deň, keď sme ho pochovávali, krásne svietilo slnko, akoby mi chcel môj anjelik naznačiť, že sa na mňa díva. Prišlo veľmi veľa ľudí aj takých, ktorých som nepoznala. Na jednej strane som mala rodičov a na druhej stál Taylor. Viem, že by tam mal byť aj Zayn, miloval Chrisa rovnako akoby bol jeho synom. On stál na boku s chalanmi a držal za ruku Biancu. Všetci plakali, všetci až na mňa. Počula som ich dennodenne ako si šepkajú, že to nie je dobré. Že by som to mala pustiť zo seba von. Prosili ma, kričali na mňa, no nik ma nezlomil. Liam na pohrebe, hoci s miernymi komplikáciami zahral pieseň, ktorú zložil pre Chrisa. Volala sa čas zabudnúť. Zabudnúť na bolesť, zabudnúť na starosti, stať sa voľným, lietať medzi oblakmi a naháňať sa po dúhovej tráve s úsmevom na tvári. Dojalo ma to. Z tej skladby bolo cítiť lásku. Na cintoríne som zostala posledná. Moja rodina postávala opodiaľ a čakala na mňa.
"Veľmi ťa ľúbim, drobček môj." Zašepkala som zlomeným hlasom. Vo vetre, ktorý sa mierne dvihol akoby som počula jeho odpoveď : "AJ JA TEBA MAMINKA!"

Vo vile som vybehla na poschodie a zatvorila sa u malého v izbe. Schúlila som sa na jeho posteli s jeho hračkami. Na nočnom stolíku mal fotku, kde ho obíjam a na smejeme sa. Cítila som tie nekonečné slzy ako ma pália a chcela som ich potlačiť. Na druhej fotke sme boli aj so Zaynom a každý z nás sa tváril inak bláznivo, z hrdla mi ušiel vzlyk. Cítila som ako sa lámem. Viem, že nedokážem neplakať, nie ak všade, kam sa pozriem budú spomienky na svetlo môjho života. Ďalšia fotka bola v ateliéri, kde si s Biancou maľoval obrazy, bol celý zafúľaný od farby rovnako ako ona, ale na tvári mali spokojné úsmevy, na ďalšej bol celý čokoládový a spolu s Niallerom sa škerili na foťák, fotka s Louisom na ramenách, s Liamom v kovbojskom. Hračka, ktorú mu priniesol Taylor. Našla som aj kresbu, kde bol on a každou rukou držal jedného z ockov a ja som čakala pri dome s otvorenou náručou. Už som nedokázala, nemala som silu držať to v sebe, zviezla som sa na zem a rozplakala som sa. Počula som ako mi búcha niekto na dvere a prosí ma, aby som otvorila ale nemohla som. Chcela som byť sama. Vyčítala som si, že som svoje dieťa nedokázala ochrániť, nenávidela som celý svet za to, že toto niekto dopustil. Už raz som sa musela zmieriť s tým, že som ho stratila viac ako tri roky som žila s tým, že moje dieťa zomrelo a keď som ho našla akoby som našla kus zo seba. Bol dokonalé dieťa, šikovný, bystrý, priateľský chlapec. Tak veľmi som ho túžila vidieť vyrásť, zamilovať sa, chcela som, aby mal rodinu, aby bol šťastný, aby bol so mnou.
"Jenny otvor nám lebo tam vtrhneme." Počula som vyhrážky. Ja viem, že som im dávala zabrať, viem, že sa o mňa báli, ale nikto z tých ľudí za dverami ma nemohol pochopiť.
"Chcem byť sama." Podarilo sa mi zo seba dostať. Mala som pocit, že mi prasklo srdce, že mám v hrudi dieru a tá sa pomaly rozťahuje. Schúlila som sa na jeho posteli a plakala som. Nahlas a srdcervúco, až do chvíle, kým mi neopuchlo hrdlo. Neviem ako sa dostali dnu, neviem ani čo videli, ale podľa tých pohľadov viem, že sa im to nepáčilo.

Od toho dňa som bola ako bez duše. Nerozprávala som, nechcela som jesť, piť.. Museli ma odviezť do nemocnice, kde mi dávali infúzie. Bianca prebrala moje povinnosti, pretože chalani vytrvalo odmietali prijať medzi seba niekoho nového. Zastupovala ma a chodila s nimi na rozhovory, skúšky a fotenia. Nemohli nepracovať dlho. Celý ten čas, kým ja som bola zatvorená vo svojom svete, oni sa snažili pohnúť ďalej. Nosili mi informácie zo sveta, darčeky, kvety. Snažili sa vrátiť ma späť, ale nepomáhalo to. Skúšali to po dobrom, aj po zlom. Dohovárali mi rodičia, priatelia, lekári. Taylor sa od pohrebu neukázal, potreboval sa s tým zmieriť. Išlo mu to celkom dobre, pretože podľa správ, ktoré mi hovorili ostatní, som vedela, že s snaží ísť ďalej. Ja som to nedokázala. Nechcela som. Zayn prestal chodiť do nemocnice, pretože už to nezvládal, nedokázal sa dívať na to, ako ho odmietam. Nenávidela som sa za to, že mu ubližujem. Pripísala som si to k zoznamu vecí, v ktorých som totálne zlyhala.
"Jenny, my ťa potrebujeme, toto nám nesmieš robiť." Zúfalo ma prosil Liam už neviem koľký raz. Dívala som sa z okna a hoci som ho vnímala, nereagovala som. Nereagovala som na nikoho, ani na Zayna, hoci ma trápilo, že jemu tým ubližujem najviac.
"Chceš, aby sme sa zbláznili aj my z teba?" vybuchol Harry na čo ho ostatní okríkli. "Nie, mne je jedno, že ste ticho. Všetci to vieme. Ja sa nebojím jej to povedať. Jenny, tú bolesť z jeho straty nenahradíme, ale nedokážeme sa dívať ako sa nám strácaš aj ty. Nedovolíme to. Chris by to nechcel." Jeho slová ma prinútili reagovať.
"Odkiaľ ty dopekla môžeš vedieť, čo by Chris chcel alebo nie?" pri zvuku môjho hlasu sa všetci strhli. Viem prečo, pretože bol tvrdý, chladný a nahnevaný. "Ty Harold, ktorý si mi pripravil toľko bezsenných nocí, kvôli ktorému som si robila starosti, ty mi chceš niečo vyčítať? Máš ty vôbec poňatie, aký je to pocit, keď ti krátko po pôrode niekto povie, ľutujeme dieťatko zomrelo? Máš ty vôbec poňatie, aký to bol pocit nájsť ho v tom špinavom sirotinci vystrašeného a utrápeného? Má tu vôbec niekto z Vás poňatie, aký je to pocit, keď Vás jediné dieťa prosí o to, aby ste za ním nesmútili? Ani jeden z Vás, tak akým právom kážete mne? Zlyhala som ako manažérka a teraz ešte aj priateľka. Ale najviac ma bolí to, že som zlyhala ako matka. Nedokázala som zachrániť svoje dieťa."
"Ty za to ale nemôžeš." Snažili sa ma upokojiť.
"Mala som si všimnúť skôr, že mu niečo je." Znovu som začala chytať tie svoje stavy, takže museli zavolať lekára, aby mi dal lieky. Noc čo noc som sa budila s krikom a behom dňa som bola apatická. Prosili ma rodičia, lekári, priatelia. Nepomáhalo nič. Bola by som sa zbláznila nadobro, keby sa mi nesníval ten sen, kde mi môj syn pripomenul, že som mu dala sľub.

Od tej noci, kedy sa mi zjavil môj drobček som pochopila, že nech je tá bolesť akákoľvek, nemôžem sa ňou nechať zožierať. Musím sa pokúsiť kráčať ďalej. A ďalej sa pohnem iba ak nebudem musieť sledovať to sklamanie na tvárach tých, ktorých milujem. Bez toho, aby som im povedala kam, či na ako dlho, som sa presťahovala do bytu, ktorý mi pred časom ponúkali rodičia. Oni jediní vedeli, kde ma nájdu a mali zakázané povedať to ostaným.
Keď som im to telefonicky oznamovala, kričali na mňa, aby som to nerobila. Chceli, aby som prišla domov, no ja som ich prosila o čas. Ubehlo asi šesť mesiacov od Chrisovho pohrebu. Počas tých dní som mala chvíle, kedy som ráno vstala plná elánu a chuti znovu sa vrátiť do života. Stála som vo dverách pripravená zaradiť sa do života, ale keď som ich otvorila, uvedomila som si, že ak ich zavriem, niečo sa zmení. Napokon som vždy zostala doma. A trvalo by to asi oveľa dlhšie, keby sa na mňa moji priatelia vykašlali. Z médii som vedela, že Bianca s Harrym sú spolu. Podľa článkov a fotiek som vedela, že to je Harryho skutočný úsmev, žiadna pretvárka a klamstvo. Teraz môžu byť rodina. Skutočná rodina. Oni dvaja a ich dcérka. Usmiala som sa a odložila som svadobné oznámenie. Vzala som kľúče od auta, tašku s vecami a opustila som byt.
Pred vilou som váhala, ale len na okamih. Vošla som dnu. Hala aj obývačka bola prázdna. V dome bolo ticho. Kuchyňa zívala prázdnotou, čo bolo neobvyklé. Zo záhrady a od bazéna sa ozýval smiech. Boli vonku. Môj pohľad upútala veľká fotografia. Bola nová. Boli na nej všetci aj s malou Aine a bol tam nápis: RODINA DRŽÍ SPOLU, vedľa tej fotky bola iná v rámčeku a bola som na nej ja s Chrisom. Obaja sme sa usmievali a vyzerali sme šťastní. Bolo to po prvý raz, čo som pri pohľade na jeho fotografiu neplakala.
".... a vezmi tiež aj chipsy a niečo sladké."
"Jasné Nialler, ale uvedom si, že mám len dve ruky." Ziapala Bianca a vošla do kuchyne. Ostali sme sa na seba dívať.
"Ahoj." Povedala som nesmelo.
"Jenny?" šepla opatrne. Chcela som jej niečo povedať, vysvetliť jej, prečo som sa neozývala, objať ju, odprosiť. V tom do kuchyne vošiel Zayn so smiechom.
"Prišiel som ti....." vetu nedokončil a jeho pohľad sa zasekol na mne. Vyzeral tak ako som si ho pamätala. Veselý, nespútaný, mierne zarastený a čokoládkový. Na okamih mu tvárou prebehla bolesť. Napadlo ma, že sa otočí a odíde, napokon má na to dôvod, ja som ho opustila, odohnala som ho, ignorovala. Zbytočne by som povedala, že to bolo pre jeho ochranu, Zayn by to nikdy nechápal, on predsa ochranu nepotrebuje.
"Pozri, kto sa vrátil." Šepla Bianca.
"Na ako dlho?" spýtal sa ostrým hlasom, ktorý sa do mňa zabodával ako žiletky.
"Zayn, ja..."
"Nechaj si to dobre? Prečo si tu? Išla si okolo a povedala si, že sa zastavíš? Chcela si vidieť ako zareagujeme? Fajn vyšlo to. Ahoj." Odsekol, otočil sa a zmizol na schodisku. Okamižte som klesla na kolená. Bianca ku mne pribehla.
"Pššššt."
"Nenávidí ma, on ma vážne nenávidí." Plakala som.
"Nie, tak to nie je. Je len zaskočený. Po tom, čo si zmizla na tak dlho, to bolo pre neho ťažké. Zostal tu sám."
"Nechela som mu ublížiť, jemu nie. Preto som odišla, aby som nestiahla so sebou aj Vás. Ja viem, že ste mi chceli pomôcť, ale ste pre mňa príliš dôležití na to, aby som Vás videla trápiť sa."
"Jenny hlavné je, že si doma. Zayn sa upokojí a potom sa porozprávate. Miluje ťa, nikdy neprestal. Len sa trošku neovládol."
"Tak čo je s tými čipsami?" vbehol dnu Nialler.
"HEEEEEJ JENNYYYYYYYY!!!!!" zakričal a tým prilákal dnu aj zvyšok.

A/N: ďakujeme za komentáre :) zároveň sa vám chcem ospravedlniť, že som minule neodpovedala, ale v škole je toho viac než dosť, takže zľahka nestíham...

Iva aj mňa mrzí, že Hazz pri nej nebol, keď bola tehotná a že nebol pri tom ako malá kopla a pri jej narodení, ale bolo to Biancine rozhodnutie (teda moje :D) ale Bianca nevedela žiť s tou bolesťou, ktorá ju ničila a tým ubližovala aj malej, tak sa rozhodla odísť :) a Aine je presne ako si písala, celý otec hnedé kučeravé vlasy a zelené očičká a roztomilé jamky v lícach :)
a tvoj komentár ma dojal, som rada, že poviedka sa ti tak veľmi páči a dúfam, že sme ťa potešili aj touto, hoci je smutná, mne samej sa ťažko čítala a tá ďalšia sa mi ešte ťažšie písala, lebo Chrisa som milovala
Ria ďakujeme :) ďalšie poviedky budú, okrem tých, čo sú na blogu, len sú pozastavené pripravujeme aj ďalšie, ale neviem kedy budp v stave zverejnenia
Damonica15 ako som písala Rii, poviedky budú a dúfam, že sa vám bude páčiť, lebo mne sa veľmi páčia :)

V nasledujúcej kapitole Je späť bude veľa Biazza momentov, Jenny odíde, aby sa vyrovnala so smrťou malého, Zayn sa s tým bude vyrovnávať po svojom a Harry bude bojovať o Biancu a Aine, lebo si uvedomuje, že sú to najcennejšie v jeho živote
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Iva Iva | 9. prosince 2013 v 21:51 | Reagovat

dobre bez mucenia priznavam ze som plakala asi cely cas ako som toto citala...chris mi bude chybat, strasne moc on nemal zomriet a ani som neverila ze ho nechate zomriet ale ked som si uvedomila po precitani prvej casti aky je nazov tochto dielu tak som pochopila ze on naozaj zomrie, uboha Jenny, Zayn, Taylor a vsetci ostatni uff no namal som dost ked som to citala, uplne ju chapem a chapala som aj Biancu preco musela odist len mi to pride nespravodlive hlavne k Zaynovi a aj jeho chapem preco zareagoval tak ako zareagoval...viac bohuzial nedokazem k tomu napisat lebo by sa spustila dalsia vlna slz a to by som uz vobec nevidela na klavesnicu... ale tesim sa s Bianci a Harryho, ze svadobne oznamenie :)to ma hned rozveselilo paci sa mi ze su spolu ze mu odpistila a znova uverila a tesim sa uz na dalsiu cast na ich momenty, vyznania a priznania :).skvela cast baby len zataz na moje slzne kanaliky, ale na to osm si uz pri vas zvykla uz davno nebola cast kedy by som neplakala, ci uz kvoli Biazze (dufam, ze som to dobre vysklonovala) alebo teraz kvoli Chrisovi...dakujem baby urobili ste mi krajsi den aj ked uplakane krasny ale stale krasny :) a aby osm nezabudla moje obligatne sup sup novu cast :D xoxo

2 Iva Iva | 9. prosince 2013 v 21:51 | Reagovat

a zabudla som :D...nehnevajte sa ale pesnicku som nemala silu pocuvat aj ked nepochybujem ze je krasna :)

3 Iva Iva | 9. prosince 2013 v 21:54 | Reagovat

ano dalsi komentar ja viem , ale preco sa mi ukazalo ze je nova cast az dnes ked ste to pridavali uz v piatok?!

4 Ria Ria | 10. prosince 2013 v 1:08 | Reagovat

Boze nadherneeeeee plakala som a bude mi smutno za Chrisom no tesim sa z Hsrryho :-). Proeim velmi pekne cim skor nove casti :-)

5 Emma Emma | 10. prosince 2013 v 10:24 | Reagovat

[4]:

[3]:
Kočky sme vážne radi, že sa vám táto poviedká páči. Rozhodne sa jej nevzdáme a nové časti sú pripravené. Blog teraz trochu strajkoval takže aj napriek nasím snaham clánky nezobrazoval. nemali sme Vám ako dať vedieť. Vždy treba mrknut aj na FB skupinu, kde prípadne oznámenia su vyvesené :D
/www.facebook.com/pages/Perfect-Directioners-fanfiction/
:D nová časť pribudne už čoskoro a rovnako dufam, že aj pozastavene poviedky sa rozbehnu + dobré správy, začíname pracovať aj na nových :D takže zostante s nami je sa na čo tešiť :D

6 Iva Iva | 10. prosince 2013 v 20:41 | Reagovat

[5]:
diky baby ste uzastne :) a tesim sa uz ci uz na OWMD (na nu samozrejme specialne lebo je moja najoblubenejsia :D ) alebo na pozastavene ci nove casti a strasne sa tesim ze nove casta cast pribudne uz coskoro :)

7 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 11. prosince 2013 v 23:12 | Reagovat

bože baby zase ste ma razplakali :D ale to nie je nič nové.. ja som už na to zvyknutá :D úžasná časť aj keď smutná... ale s Harolda mám radosť :D a som zvedavá na novú časť :D

8 Damonica15 Damonica15 | 13. prosince 2013 v 14:16 | Reagovat

Aj ja som zvedavá na novú časť veľmi veľmi :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama