One way more direction - 27. Daj tomu čas, alebo keď to nepôjde inak tak sa opi... 1 part

15. prosince 2013 v 18:30 | Emma |  One Way, More Direction


Bolo to zvláštne. Cítila som sa, akoby som do toho domu viac nepatrila, akoby ma tu nechceli. Uvedomovala som si, že je to najmä pre postoj, ktorý voči mne zaujal Zayn. Nemôžem sa mu čudovať. Bola som to ja, kto mu ublížil. Nechala som ho, aby sa tým vysporiadal sám a nebola som pri ňom. Žiadať ho, aby ma skúsil pochopiť je odo mňa drzé a hlúpe. Muž ako Zayn si zaslúži iný prístup. Je citlivý a ohľaduplný. Vždy tu bol pre mňa. Nech som urobila čokoľvek vedela som, že vždy stojí po mojom boku.
Bola som vo vile už týždeň, no on jediný sa tváril, akoby mu to bolo jedno. Paul na mňa opäť previedol moje povinnosti. Chalani mi dávali najavo ako veľmi sa tešia, že som späť. Všetci, až na jedného.
Snažila som sa dohnať ten stratený čas tým, že som sa im venovala. Vidieť tú zmenu, ktorá sa udiala medzi Biancou a Harrym, bolo úžasné. Veľmi im to pristalo. Nevinné úsmevy, nežné dotyky. Hlboké pohľady. To všetko prezrádzalo ich novoobjavenú lásku. A tiež tu bola ich dcérka Aine. Dievčatko, ktoré bolo zo dňa na deň krajšie. Jej veselé bľabotanie vyplňovalo tiché okamihy dňa. Oni traja spolu boli rodina. Rodina, ktorú zbožňujem a ktorú už nikdy neopustím.
Aine sa neustále niekto venoval. Chalani ju milovali a ona zbožňovala nich.
Sedeli sme v obývačke a ja som kontrolovala maily. Niall a Daisy si navzájom ponúkali nejaké maškrty. Dani mala nohy vyložené na Liamovi, Ell si čítala časopis a Louis jej masíroval nohy, Bianca bola schúlená v Harryho náručí a čosi si zamilovane štebotali.
V strede izby na zemi bola Aine so Zaynom. Vidieť ho, ako sa s ňou hrá, bolo niečo neskutočné. Ručičkami ho ťapkala po tvári a on ju bozkával do dlaní. Obaja sa smiali. Častokrát som ho pozorovala, keď sa hrával s Chrisom. Rozložili si vláčik alebo autodráhu a robili preteky. neviem, kto mal z toho väčšiu radosť. Spomínam si, ako za mnou raz dobehol môj malý synček a šepkal mi, že nechal Zayna vyhrať len preto aby videl ako nadšene výska.
Pri spomienke na neho mi zovrelo hrdlo. Je to už skoro deväť mesiacov, odkedy sme ho pochovali. Približne taký istý čas, ako keď som čakala na jeho narodenie. Do očí sa mi znovu drali slzy. Odložila som notebok bokom a vstala som. Bianca sa na mňa otočila s otázkou v očiach. Vzala som si kabát a bez slova som vyšla von.
Nebrala som si auto, ani mobil. Blúdila som po parku a miestach, ktoré môj syn tak miloval. Videla som ho ako beží po tráve bosí, alebo ako kričí aby som ho postrčila vyššie aby sa dostal až k oblakom.
Moje kroky ma zaviedli až na miesto jeho odpočinku. Chodila som tam každý deň, za každého počasia. rukou som sa dotkla kameňa.
,,Chris, to som ja. Je mi hrozne smutno." zašepkala som a slzy ma štípali v očiach.
,,Je mi to tak ľúto. Sklamala som ťa. Porušila som sľub, ktorý som ti dala. Ublížila som aj tvojmu ockovi, ktorý sa teraz na mňa hnevá. Nikdy mi to neodpustí."
Sedela som tam tak dlho, že som si ani neuvedomila, že sa už zotmelo.
,,Jenny?" ozval sa odrazu Liamov hlas.
,,Prosím?" otočila som k nemu hlavu.
,,Si v poriadku? Robili sme si starosti. Podišiel ku mne a prehodil mi cez ramená deku.
,,Len som stratila pojem o čase."
,,Prečo si si nevzala mobil? Volali sme ti."
,,Pôvodne som sa nechcela tak dlho zdržovať. Ja som len chcela vypadnúť aby..."
,,Moment, to kvôli Zaynovi?"
,,Ja..."
,,Jenny, pozri ja viem, že je to teraz pre Vás ťažké a on to trochu preháňa ale nemôžeš neustále ustupovať len preto aby si nemu nebola na očiach."
,,Liam ty to nechápeš, keby si videl ten pohľad... Je to ako... Akoby nič z toho, čo sme spolu prežili nebolo skutočné. Ja viem, že je to moja chyba ale bolí ma, keď sa na mňa tak díva. Akoby si sa cítil ty? Keby sa na teba žena, ktorú ľúbiš pozerala s odporom?"
Liam si ma pritiahol k sebe a zotrel mi slzy. Zaborila som mu tvár do pleca.
,,Jenny, poďme domov. Si celá premrznutá."
Len čo sme prešli cez prah rozbehla sa ku mne Bianca.
,,Jenny." Vydýchla si.
,,Som v poriadku. Nič mi nie je." Hovorila som, kým ma objala.
,,Mali sme strach." Povedal Hazz a šiel postaviť vodu na čaj.
,,Hovor za seba." Štekol Zayn a vzal si malú do náručia. Nečakala som na viac proste som popri ňom prešla hore schodmi a zatvorila sa v izbe. Dala som si teplú sprchu a schúlila sa na posteli. Neskôr sa otvorili dvere a vošiel Harry so šálkou čaju.
,,Nesiem ti niečo na upokojenie."
,,Ďakujem." Povedala som a vzala som si od neho šálku. Hazz si ku mne sadol a chytil ma za ruku. Pozrela som mu do tváre a rukou mu prešla po líci.
,,Jenny všetko bude dobré."
,,Ja viem." Zašepkala som.
,,Som na teba hrdá."
,,Na mňa?"
,,Áno na teba, konečne sa vrátil ten Harry na ktorého sme tak dlho čakali. Keď ťa dnes vidím s Biancou a vašou dcérou viem, že všetko čo sa stalo, aj to doboré, aj to zlé bolo to najlepšie, čo sa stať mohlo. Na tento deň som čakala dlho a som rada, že som sa ho dožila. Teším sa kedy si poviete áno. Budeš otcom a manželom a budeš žiť život po akom si túžil."
,,Bianca je to najkrajšie, čo ma v živote mohlo stretnúť."
,,A ako si sa rozčuľoval keď sme na teba vytiahli dohodu." Povedala som a on sa zasmial.
,,Bože vtedy som bol hrozne vytočený."
,,Na druhej strane Vaša láska si prešla všetkým možným a prežila. Zažili ste odlúčenie, hnev, slzy, radosť."
,,Jenny, Zayn on..."
,,Nie, pšššt. Nehovorme o ňom. Ja chápem jeho postoj. Ublížila som mu. Už som urobila v živote príliš veľa chýb, ktoré si budem vyčítať. Strata Zayna je jednou z nich, ale akceptujem jeho rozhodnutie. Nemohla som naivne veriť tomu, že ma tu privíta akoby sa nič nestalo."
,,Ale preháňať to tiež nemusí." Sykol.
,,Každý z nás prežíva pocity inak. Ja sa na neho nehnevám."
,,Jenny prosím, sľúb mi, že nabudúce, keď niekam pôjdeš vezmeš si mobil."
,,Určite áno."
Harry pri mne sedel, kým som nevypila čaj a potom ma nechal odpočívať. Na druhý deň som sa zobudila pomerne neskoro. Kráčala som dolu schodmi, keď ku mne doľahli hlasy z kuchyne. Znelo to ako keby po sebe niekto kričal.
,,Čo si o sebe myslíš? Dokedy mieniš byť taký nepríjemný?" počula som Dani.
,,Nie je to tvoja vec dobre?" odsekol jej Zayn.
,,Je to vec nás všetkých. A láskavo na ňu nekrič." Ozval sa Liam.
,,Nemyslím si. To, že sa vrátila neznamená, že za ňou pobežím ako pes. Je mi to jedno. Mám svoj život. Ona si vybrala, ja som to rešpektoval."
,,Zayn, ale uvedom si ako sa musí cítiť, keď máš na jazyku tie poznámky." Zastala sa ma Bianca.
,,Pozri srdiečko, vieš že teba a tvoju malú milujem najviac na svete ale ja nie som charita. Nenechám sa zneužívať. Nech si nemyslí, že sa usmeje a ja padnem na kolená."
Skôr, ako sa stihol zapojiť niekto ďalší, odhodlane vošla som do kuchyne. Vo vnútri som sa však triasla. Lenže pochopila som, že nastal čas ukončiť to raz a navždy. Inak sa buď zabijeme alebo nás niekto zabije.
,,Mohli by ste ma nechať na chvíľku so Zaynom osamote prosím?" povedala som. Bolo počuť hrmot a zvuk odsúvania stoličiek. Len čo sa dvere do kuchyne zatvorili, posadila som sa oproti nemu za stôl.
,,Na toto nemám čas." Prevrátil očami a chcel vstať. Natiahla som k nemu ruku ale po ceste som si to rozmyslela a stiahla som ju.
,,Nebudem ťa zdržovať dlho."
,,Tak fajn, čo chceš?"
,,Dobre, ukončime to raz a navždy." Povedala som hlasom, ktorý som nespoznávala.
,,Ja som myslel, že je koniec už dávno." Odfrkol.
,,Máš dobrý dôvod hnevať sa na mňa. Viem, že som ti to neuľahčila, urobila a možno povedala som veci, ktoré ti ublížili. Nechcem po tebe nič, čo mi dať nechceš alebo nemôžeš, ale uvedom si, že stále som tvoja manažérka a sme nútení spolu pracovať. Ak máš niečo na srdci povedz to mne, nerieš to s ostatnými dobre? Nemusíme sa spolu ani pozdraviť ale pracovné veci spolu riešiť musíme a budeme, či už sa ti to páči alebo nie. Iba ak by ste sa všetci dohodli na tom, že už ma tu nechcete. Ja sa nebudem miešať do tvojich vecí a ty prosím prestať znemožnovať moju osobu. Ak sa ti nepáči, že tu bývam stačí povedať. Môžem sa odsťahovať. Neprišla som sem aby som ti znepríjemňovala život." Po týchto slovách som vstala, Zayn nič nepovedal. Cez jeho tvrdý výraz som nedokázala zistiť, nad čím premýšla. Pri dverách som sa otočila.
,,Ja viem ako veľmi si ho miloval. Nikdy ti za to nebudem môcť dostatočne poďakovať. A Chris miloval teba, vždy o tebe hovoril pekne a viem, že by nechcel aby sme po sebe my dvaja štekali. Kvôli spomienke na neho sa o to pokúsim." S tým som opustila kuchynu.
Celá som sa triasla, kým som prišla do kancelárie. Slzy sa mi tlačili z očí a ja som sa dotackala k stolu. Zložila som sa naň a rozplakala sa ako malé decko. O dve hodiny na to som už pracovala a tvárila sa, akoby sa nič nestalo. Zayn odišiel z domu a nepovedal kam má namierené. Povedať, že mi to bolo jedno, by bolo klamstvo. Ale dala som mu sľub a ten musím dodržať.
Krátko pred večerou za mnou prišla Bianca.
,,Ešte pracuješ?"
,,Už pomaly končím. Našťastie som mala naozaj bravúrny záskok." Usmiala som sa na ňu.
,,Bože ani mi to nepripomínaj. Rada som to pre nich urobila ale som rada, že už si späť."
,,Ja si to vážim a keď ti to budem môcť nejako oplatiť stačí povedať."
,,Dievčatá, večera bude o pätnásť minúť. Prišiel nám oznámiť Liam a utieral si ruky do zástery. Práve som stála za stolom a rovnala si nejaké papiere.
,,Tak vám želám dobrú chuť."
,,Moment ty s nami nebudeš?" zháčila sa Bianca.
,,Nie, dnes mám pracovnú večeru. Snažím sa dohodiť nejaké ďalšie akcie, na ktoré by mohli chalani ísť."
Dala som si sprchu a vyberala si oblečenie. Práve som si pripínala náušnice, keď ktosi zaklopal.
,,Ďalej."
,,Jenny, naozaj si ... dokelu tééééda." Zatiahol Louis a ja som na neho vyvalila oči. Mala som na sebe jednoduché šaty do polky stehien v páse zdobené kamienkami a cez prsia boli prekladané. K nim som zvolila čierne doplnky a topánky s otvorenou špičkou. Po dlhej dobe som sa namaľovala takže som si na okamih pripadala ako niekto cudzí. Už som si odvykla vidieť svoju tvár prikrášlenú ľahkým makeupom, riasenkou a očnou linkou.
,,Stalo sa niečo?"
,,Sorry, nie ja len po dlhom čase na tebe vidím niečo také. Pristane ti to. Kam to vlastne ideš?"
,,Na stretnutie zo sponzormi." Usmiala som sa, vzala som kabelku, kabát som si prehodila cez ruku a spoločne s Louisom sme vyšli na chodbu.
,,Budú tam dúfam aj nejaké iné ženy?"
,,Neviem, možno, prečo?"
,,Lebo dnes zažijú tvrdý šok." Uchcechtol sa.
,,Prosím ťa Tommo si rozkošný ale nepreháňaj to dobre?" pred kuchyňou sme sa oddelili, on vošiel dnu a ja som si zašla do pracovne pre veci. Potom som prišla k dverám a vošla som.
,,Dnes na mňa čakať nemusíte, neviem ako dlho sa zdržím." Povedala som a chcela som si natiahnuť kabát.
,,Ukáž pomôžem ti." Galante sa ponúkol Nialler.
,,Miláčik ty si zlatíčko." Povedala som. ,,Tak sa bavte. Pekný večer." Zamávala som a kráčala som ku dverám. Na Zayna som sa nepozrela ani nijako nereagovala na jeho prítomnosť a on ma pravepodobne ignoroval rovnako. Nechela som zase myslieť na to, čo som mu dnes povedala. Nemôžem plakať inak prídem na to stretnutie ako klaun a to nebude práve lichotivá vizitka. Nasadla som do taxíka nechala sa odviezť na miesto.
Večera rovnako ako celé stretnutie dopadlo úspešne. Zohnali sme s Paulom nových sponzorov, chalani budú mať lepšie kulisy na pódiu, viac efektov a tiež lepšiu techniku.
,,Neskočíme na drink?" spýtal sa Paul.
,,Jasné prečo nie."
,,Ale iba ak ťa nezdržujem."
,,Nemaj strach, nemám dôvod ponáhľať sa domov." Povedala som smutne.
,,Jenny, viem, že si to mala ťažké a chápem ťa. Som rád, že si späť. Stojíme pri tebe to dúfam vieš." Chytil ma za ruku.
,,Viem, len som si nikdy nemyslela že stratím svoje dieťa, hneď dva krát. A namiesto toho, aby som bojovala za to, čo a cenu som to nechala rozpadnúť sa."
,,Bola si na tom zle."
,,Lenže to nie je výhovorka. Trvalo mi to pridlho." Povzdychla som si.
,,Zayn on je..."
,,Minulosť."
,,Ale no ták."
,,Nie, má právo žiť tak ako chce on. My dvaja sme si to vysvetlili a rozhodne jeho rozhodnutia akceptujem. Ja sa časom tiež možno spamätám ale momentálne je vzťah to posledné, čo chcem."
Moje tvrdenia strácali na istote každým ďalším pohárikom. Myslím, že od fázy rešpektujem ho som si prešla fázou, prečo ma odháňa, potrebujem ho, milujem ho, kašlem na neho, nekašlem na neho. Poviem mu čo cítím, nikdy mu nepoviem čo cítim.... Paul musel mať zo mňa hlavu na vybuchnutie. Asi zhruba v stave, kedy pre mňa artikulácia bola španielskou dedinou si povedal, že ma radšej dopraví domov. Neviem koľko bolo hodín ale v obývačke hrala telka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama