One way more direction - 27. Daj tomu čas, alebo keď to nepôjde inak tak sa opi... 2 part

15. prosince 2013 v 18:31 | Emma |  One Way, More Direction

,,Pšššt. Robíš hluk." Hihňala som sa pripito a Paul sa pokúšal nejako ma utíšiť.

,,Paul?" ozvalo sa.

,,Ticho, ticho to je on..." šepkala som nezrozumiteľne.

,,Jenny?" Zayn stál priamo pred nami.

,,Dopekla vymákol nás tvár sa nenápadne."

,,Ona je opitá?" spýtal sa Paula.

,,Tssss, no určite." povedala som dotknuto.

,,Postaráš sa o to aby sa dostala do postele?" spýtal sa Paul Zayna a predal mu moje veci, rovnako ako moju ruku prehodil Zaynovi na krk. Buchli dvere a Paul bol preč.

,,A sme samíííí." Zatrilkovala som rozjarene.

,,Hej."

,,Milujem, keď sa hneváš, je to sexi." Potľapkala som ho po tvári.

,,Jeeej ty picháš, si ježko?" rozosmiala som sa.

,,Môžeš sa stíšiť. Nemusia všetci vedieť, že si na šrot." Sykol po mne.

,,Dobre dobre... Len pokoj. Pán uhundraný. Ukáž, ja sama." Povedala som a odrazila som sa od neho. Urobila som pár krokov a pristála na zadku.

,,Hoplaaaa, spadla som." Prikryla som si ústa rukou a smiala sa.

Zayn to očividne nezvládol a prehodil si ma cez plece.

,,Huuu uuu kovboj len pomaly... ja nie som nejaka krava...." hnevala som sa ale je dosť možné, že som sa smiala.

V mojej izbe ma položil na postel. Schúlila som sa na bok a začala som plakať.

,,Ja som taká kravaaaaaaa."

,,Prinesiem ti pohár s vodou a tablektku." Povedal a vošiel do kúpeľne. Posadila som sa a snažila sa najeko zbaviť šiat aby som si mohla pohodlne lahnúť.

,,ČO to stváraš?" počula som Zayna, kým som mala prehodené šaty cez hlavu.

,,Zaseklo sa tooooo."

,,Takto sa to nevyzlieka." Povedal a stiahol mi ich dolu. Zamrkala som na neho.

,,A ako ich mam dať dolu?"

,,Otoč sa." Povedal rázne. Potom mi zľahka rozopol zips a šaty padli samé.

,,To bolo dobré ešte raz." tlieskala som.

,,Ako si sa mohla takto doriadiť?" povedal a potlačil ma k posteli.

,,Pila som aby som zabudla."

,,Na čo?"

,,Na to, že ma nenávidíš." Potiahla som nosom.

,,To nie je pravda." Povedal. Keby som bola triezva počula by som v jeho hlase náznak nehy, ale na to som bola úplne odpísaná.

,,Je, lebo keby to tak nebolo zostaneš so mnou." Plačlivo som zo seba dostala.

,,Jenny."

,,Ja vieeeeem. Som sprostá." Zase som sa rozplakala. Zayn si ku mne sadol a uterial mi slzy.

,,Keď ja ťa tak milujem."

,,Jenny, srdiečko..."

,,Ja viem, že ty mňa už nie ale...." prerušil moje slová tým, že ma pobozkal. V tej chvíli som sa cítila akoby som ožila, akoby som sa prebrala z toho dlhého sna. Jeho blízkosť, jeho dych, jeho bozky, to všetko vo mne vyvolávalo búrku citov.Vbehla som mu prstami do vlasov a pritiahla si ho k sebe. Cítila som jeho ruky putujúce po mojom chrbte. Zvalil sa na mňa a ja som sa snažila nejako ho zbaviť šiat... Vôbec neviem, či sa mi to podarilo.....


Ráno som sa zobudila na to, že mi je zle a že mám namiesto jazyka podrážku. Posadila som sa a želala som si umrieť. Preboha čo som to stvárala? Na nič si nepamätám. Bolo skoro desať hodín. Hodila som na seba župan a knísala som sa von z izby. Musela som sa sústrediť a prekladať nohu pred nohu aby som sa nezrýpala zo schodov. Bolelo ma všetko a zadok špeciálne.

Z kuchyne sa linula veselá vrava, rovnako ako z obývačky.

,,Nie musíš to nakrájať na drobno aby to malo tie správne grády." Hovorila Bianca, Daisy s ktoru stáli pri šporáku. Nialler ich pozoroval a Harry si niečo čítal za stolom. Źmúrila som na nich aby som apoň trochu videla.

,,Bré ... kristepane Jenn." Skíkol Harry. Bianca sa otočila a vydesene pozrela čo sa deje. Do kuchyne dobehol aj zvyšok.

,,Čo je? Prečo kričíš?" mumlala som.

,,Louis zachoval duchaprítomnosť a vzal z stola foťák. Okamžite sa mi zableslo pred očami.

,,Šibe ti? Choď s tým do kelu." Strčila som do neho.

,,Si v poriadku?" opatrne sa spýtala Bianca.

,,Som hlavne nekrič dobre?" Vymenila si s ostatnými pohľad.

,,Kde máme džús? Nialler koľkokrát ti mám hovoriť aby si niečo nechal aj ostatným?" rozčúlila som sa. V tom ku mne podišiel Liam, naklonil sa a vrazil mi do ruky celú krabicu.

,,Ahá, tu je,... som ho nevidela, keď nebol na svojom mieste."

,,Je tam ako vždy. Už nám povieš čo sa stalo?"

,,Nie."

,,Prečo?" zamrnčal Louis.

,,Lebo to neviem. Zo včerajška si pamätám večeru a potom sme išli s Paulom na nejaké drinky ale potom mám tmu. Nič. Bolí ma zadok, žalúdok, hlava..."

,,Opica." Povedal Harry chápavo.

,,Kde? Preboha Louis, hovorili sme si, že zvieratá patria do ZOO!" zaúpela som.

,,Hej ja mám len Kevina." Bránil sa.

,,Jenny zlatko poď dám ti liek, dáš si sprchu a urobím ti vývar." Povedala Bianca ale cukalo jej kútikmi.

,,Fajn." Rezignovala som.


Hlava ma bolela ešte ďalších pár dní. Zayn sa tváril akoby sa nič nestalo, a ja som nemohla tušiť, že sa niečo stalo, lebo som si to nepamätala.

,,Jenny máš čas?" priešiel za mnou Harry.

,,Jasné, o čo ide?"

,,Chcel by som Biance kúpiť nejaký šperk a chcel by som aby si išla so mnou."

,,Ale veď vieš čo sa jej páči, k tomu ma nepotrebuješ."

,,To je síce pravda, ale kedže si nebola s nami, keď som ju požiadal o ruku, chcel by som ti to vynahradiť inak."

,,Fajn poďme."

,,Kam máte vy dvaja namierené?" spýtala sa Bianca s rukami na prsiach.

,,Na prechádzku." Zoširoka som sa usmiala a strkala Harryho pred sebou skôr, akoby jej povedal, čo má v pláne.

Prechádzali sme sa po ulici a hľadali niečo, čo by sa Biance páčilo. Práve sme míňali jedno starožitníctvo, keď sa mi pohľad zasekol na krásnom medailóne. Bolo to srdce, do ktorého bola vyrytá ruža s tŕňmi a v jej strede bol vsadený kamienok. Ruža symbolizuje lásku, tŕne trápenie a kamienok mal rovnaký význam ako tie na snubných prsteňoch.

,,Jenny?" oslovil ma Harry.

,,Pozri." ukázala som.

,,Páni ten je nádherný."

,,A môžeš dať do nich tvoju a Aininu fotografiu aby Vás mala vždy pri sebe." povedala som.

,,Mohol by som, ale napadlo to už teba však?" spýtavo na mňa pozrel.

,,Chrisa nosím všade zo sebou a Zaynovi by sa asi nepáčilo,keby som jeho fotku mala pri sebe."

,,Nemyslím si."

,,Hrozne som to pokašľala. Hnevá sa na mňa právom."

,,Ak sa ti páči tak si ho kúp." vyzýval ma.

,,Nie pre teba a tvoju rodinu bude vhodnejší." Nakoniec sme ho kúpili a zastavili sme sa v obchode, kde mu na počkanie vyrobili fotografie a vsadili do rámčeka. Na jednej strane srdiečka bol vyrytý nápis. Môjmu srdcu najbližší.

,,Bude sa jej to páčiť. Uvidíš."

,,Ale aj tak si myslím, že si si ho mala kúpiť ty."

,,Urob mi láskavosť Harold a nemysli." postrapatila som mu vlasy.

Domov sme prišli vysmiati a pohľady, ktoré nás sprevádzali pátrali po zdroji našich pocitov. Harry bežal pobozkať Biancu a Aine a ja som kráčala do kuchyne aby som si niečo pripravila.


,,Ako sa cítiš?" ozvalo sa mi za chrbtom. Bol to Zayn a sledoval ma.

,,V poriadku. Myslím."

,,Super." odlepil sa od steny a chcel odísť. Musela som sa spýtať, možno som to mala nechať tak ale potrebovala som to vedieť.

,,Zayn?"

,,Ano?"

,,V ten večer, keď....." hľadala som vhodné slová, ,,Stalo sa niečo?"

,,Ako to myslíš?"

,,Na nič si nepamätám, ale mám taký čudný pocit a chcela som vedieť, či sa to stalo alebo to bol len sen."

,,Ja neviem o ničom." povedal a odišiel preč. Prečo som sa potom cítila ešte horšie? Nemám právo dúfať, že sa ku mne vráti. Nezaslúžim si to.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama