One Way, More Direction - 29. kapitola: Tie najkrajšie Vianoce

24. prosince 2013 v 15:43 | Emma |  One Way, More Direction

V minulých častiach: Po Chrisovej smrti Jenny odišla, aby sa s ňou vyrovnala po svojom, čím chcela ostatných chrániť pred svojou bolesťou. Zayn sa najprv utápal v tej svojej, ale napokon svoju bolesť presmeroval na charitatívnu činnosť. Keď sa Jenn vrátila, oboch ich to k sebe ťahalo, no Zayn sa na ňu hneval. Napokon však všetko dobre dopadlo.



Ako som to mohla prehliadnuť? Prečo som si nevšimla skôr, že sa Zayn pohol vpred? Cítim sa ako totálny iditot. Nemala som tam tie papiere nechať. Nechcem, aby sa cítíl povinný pomôcť mi. Zvládnem to.
Kým som sa topila v slzách zúfalstva, na dvere mojej izby ktosi klopal.
"Eni, otvol mi dvele." Ozval sa sladký detský hlások. Snažila som sa utrieť si slzy, ale nešlo to. Aine na mňa vyjavene hľadela v rukách držala niekoľko bábik.
"Ty places? Plečo?"
"Som nešťastná poklad môj vieš." Čupla som si k nej a pevne ju objala.
"Niečo som ulobila?"
"Pravdaže nie, srdiečko. Ty nie. Ja som urobila hlúposť."
"Akú?" pozorne sa na mňa zadívala.
"Nedávala som si pozor. A teraz mam v brušku bábätko."
"V blušku? Ale plečo ho máš také malé?" zvedavo sa spýtala.
"Pretože je to ešte malinká gulička vieš. Postupne, ako bude rásť sa mi bude bruško zväčšovať." Snažila som sa jej vysvetliť.
"A bude to dielčatko?"
"Dúfam, že áno." Usmiala som sa cez slzy. Chrisa som milovala, ale od chvíle, čo mi povedali, že som tehotná, vidím krásne čiernovlasé dievčatko s mandľovými očkami.
"Pleto si kličala na Zaya?"
"Áno."
"Ale plečo?"
"Pretože Zayn má rád niekoho iného a ja som mu teraz spôsobila problémy, vieš?"
"Koho?"
"To dievča dolu v obývačke." Potiahla som nosom. Pri predstave, ako sedel vedľa nej a objímal ju ako kedysi mňa, sa mi robilo zle.
"To je Lose, pledsa." Povedala malá vážnym hlasom a pozorne ma sledovala. Neveriacky som na ňu hľadela. Ako keby vedela, že potrebujem ešte nápovedu, podišla ku mne a chytila ma za ruku. Lenže kto mohol tušiť, že to, čo nakoniec povie, ma tak hrozne chytí za srdce?
"Eni, Zay ľúbi teba a moju sestelničku malú, čo máš v blušku. Keď si bola pleč, pjakal. Veľa. Niekedy len tak hopal, objímal fotku Chisa a teba a pjakal. Pjišla som k nemu, vyšplhala som sa mu na kolienka a utievala som mu šlzičky. A potom chodil pomáhať detičkám, aby neodišli ako Chlis."
"Akým detičkám?" spýtala som sa zmätene. Zjavne vedela o niečom, čo sa ku mne nedostalo.
"No Zay má taký domček a tam chodí. A ostatní mu dávajú peniažky. A on ich potom dáva detičkám. Hovolil, že je to na pamiatku jeho maličkého." Keď mi došlo, čo povedala, slzy sa mi pustili prúdom po tvári. Čo som to za človeka? Kým ja som sa útápala vo vlastnej bolesti, Zayn sa snažil svoj smútok prekonať tým, že pomáhal iným. Mala som tu byť. Mala som stáť vedľa neho. Dopekla, už sa ani nečudujem, že sa na mňa tak hneval.
"Bože," hlesla som a začala som plakať. Bolo mi hrozne. Vtedy sa otvorili dvere a na prahu stála Bianca so Zaynom. Dvihla som k nemu zrak a všetko, čo som k nemu cítila, v ňom musel vidieť.
"Anjelik? Chceš ochutnať koláčiky?" spýtala sa Bianca malej. "Zayn a Jenny si toho majú čo povedať."
"Áno!" vyletela k mame a potom sa otočila ku mne. "On ťa ľúbi. Teta Lose je len sestenica."
"Tak už poď," vyzvala ju Bianca a nechala nás osamote. Sedela som na zemi a Zayn sa opieral o dvere.

"Prepáč mi to." Dostala som zo seba trasľavo.
"Nemám ti čo." Šepol a v okamihu bol pri mne. Objal ma a ja som sa k nemu pevne pritisla.
"Zayn, pokazila som to. Všetko. Bože, keby si vedel ako sa teraz nenávidím." Odtiahol sa odomňa a vzal mi tvár do dlaní. Prinútil ma pozrieť sa na neho. Do tých mandľových očí, z ktorých sálala láska a oddanosť.
"Mrzí ma, že som tu nebola, keď si ma potreboval, mrzí ma, že som ťa sklamala a nahnevala a tiež ma mrzí spôsob, akým si sa dozvedel o bábätku." Potiahla som nosom.
"Láska, pššt. Upokoj sa. Všetko je v poriadku. Som tu s tebou. Nehnevhám sa. Spočiatku som bol nešťastný, pretože som dúfal, že to prekonáme spolu. Dni, kedy si tu nebola, pre mňa boli peklom. Nehovorím ti to preto, aby si sa trápila. O nadácii som ti nepovedal preto, lebo som bol urazený. Bolo to jediné, čo som mal. Chrisa som miloval akoby bol môj. Miloval som ho preto, lebo som v ňom videl teba a preto, lebo on ma ľúbil. Keď tu odrazu nebol a ja som sa utápal vo vlastnej bolesti, ignoroval okolie a kašľal na prácu, prišla za mnou Bianca a dohovorila mi. Pochopil som, že ochorením, ktoré zastihlo aj Chrisa, trpí veľa detí. Spomenul som si na ich rodiny a bolesť, ktorú by im priniesla ich strata. Preto som založil nadáciu a pomáham deťom s leukémiou bojovať. Pomáham ich rodinám vydržať a zostať silnými."
"Cítim sa hrozne." Ozvala som sa a zakryla si rukami tvár.
"Nesmieš sa tak cítiť. Jenny, nech sa medzi nami stalo čokoľvek, dostali sme druhú šancu. Tu, toto malé nás spojilo a myslím, že viem, kto je tomu na vine." Zložil mi ich a pevne vzal do svojich.
"My dvaja?" spýtala som sa a Zayn sa rozosmial.
"Áno, v prvom rade my dvaja, ale možno nám tým chcel niečo naznačiť náš malý anjel."
"Vždy bol intelignentý." Šepla som.
"Súhlasím. A rovnako šikovné bude aj toto dieťa. Nikdy nedovolím, aby sa tebe alebo jemu niečo stalo. Budem tu pre vás a postarám sa, aby vám nič nechýbalo."
"Odpusť mi to." Povedala som zúfalo.
"Nemám čo, už som ti odpustil." Uistil ma vážne a zľahka ma pohladil po tvári.
"Milujem ťa Zayn."
"Aj ja ťa milujem Jenny." Povedal a sklonil sa ku mne, aby ma pobozkal.
"Chýbal si mi."
"Ty mne tiež." Zašepkal a skryl si ma vo svojom náručí.
"Takže, už je všetko v poriadku? Zostaneš so mnou?" opýtala som sa po chvíli.
"Nikto ma od teba nedostane. Hoci musím teraz na pár dní odísť, potom som celý tvoj, váš." Opravil sa a rukou sa ma dotkol na bruchu.

Ako rýchlo sa všetky problémy vytratili. Odrazu som nemohla ovládať svaly na tvári, ktoré sa mi neustále rozširovali v úsmeve. Ruka v ruke sme schádzali dolu schodiskom. V obývačke sme našli Rose. Cítila som sa ako idiot. Pristúpila som k nej a objala som ju.
"Rose, prepáč."
"Nič sa nedeje," usmiala sa na mňa. "Gratulujem k špuntovi." Dodala.
"Ďakujem," usmiala som sa. V tej chvíli akoby sa dali do pohybu aj ostatní, ktorí doteraz mlčky sledovali, čo sa bude diať. Dobre priznávam, že ešte pred hodinou by som ju bola schopná aj napadnúť, lenže to som nevedela, že je to Zaynova sesternica. Ja som skutočne žiarlila. Ale, čo ak som to nebola ja, ale to malé vo mne? Cítila, že jej niekto chce vziať otca? Z mojich šialených úvah ma vytrhol Niallerov hlas.
"Nie si hladná?" spýtal sa a podával mi tanier s koláčmi. Netušila som, kam to do mňa padá. Hej budem teraz jesť za dvoch, ale vždy som si myslela, že to bude Nialler, kto je bezodná studňa. Asi mu teraz budem silnou konkurentkou. Liam sedel oproti mne a nevriacky sledoval, ako do seba tlačím jeden za druhým.
"Aký je stav?" spýtal sa Louis a priniesol ďalší tanier. Zayn sa vedľa mňa bavil s Rose.
"Už som to prestal počítať." Povedal Liam.
"Ako to? Kto teda vyhral?" spýtal sa ho Louis a to pritiahlo moju pozornosť.
"O čom sa bavíte?" nechápala som.
"Stavili sme sa, koľko sa toho do teba stane. Tipol som, že nezješ viac ako pätnásť kúskov." Zaškeril sa Louis.
"A koľko som zjedla?" pozrela som sa na Liama.
"Po dvadsaťpätke som to radšej už nepočítal." Súcitne ma pohladil po ruke. Okamžite som odložila tanier.
"A dosť." Vyskočila som na nohy a pritiahla tak na seba pozoronsoť. Všetci ma sledovali dosť pobavene.
"Na tomto sme sa nedohodli. Som tvoja mama, nie chodiaca chladnička. Na dnes stačí, inak zajtra nebude nič okrem zeleniny."
"Zlatko, nechceš ísť na prechádzku?" zasmiala sa Bianca.

Sledovala som ako Aine poskakuje pred nami. Je rozkošná. Bianca kráčala po mojom boku a po chvíli ma vyrušila v mojom premýšlaní.
"Tak? Čo ti povedal?" vedela som, že sa pýta na Zayna. A tak som jej to vysvetlila.
"Povedal mi o nadácii, ktorú založil. A... rozprávali sme sa o tom, aké to bolo byť bez toho druhého. A potom mi povedal, že ma stále miluje a chce tu byť pre nás."
"To je super nie?" potešila sa.
"Uhm. Len na pár dní musí odísť." Dodala som. Môže mi byť smutno už len z tej myšienky?
"Ale vráti sa. A všetko bude dobré." Stisla mi ruku.
"Verím tomu," usmiala som sa.
"Mami, ja scem snežik," pribehla k nám Aine a chytila Biu za ruku.
"Aj ja, srdiečko moje. Aj ja." usiťovala ju.
"Prečo sa vlastne beriete v apríli? Bola by to romantická svadba, keby bolo všetko biele." Spýtala som sa. Už ako malá som chcela mať svadbu v zime. Neviem prečo. Asi som čudná a myslím, že len málo ľudí by to pochopilo.
"Berieme sa presne rok po tom, čo sme sa znova stretli a tri roky po tom, čo mi Harry usporiadal vlastnú výstavu. Ten dátum je pre nás symbolicky, preto sme si ho vybrali." Vysvetlila Bia a mne sa drali slzy do očí. Ten Harry vie byť skutočne veľký romantik, keď sa mu chce.
"Ah, to je krásne," potiahla som nosom.

Nasledujúce dni sme mali dosť hektické. Pred Vianocami mali chalani kopec rozhovorov a nahrávania. Papiere som dokončovala výlučne vždy v noci. Vždy ma zaujímalo, kam sa Zayn vyparí. Mala som pocit, že sa vídame oveľa menej ako by bolo možné. Hoci sa na mňa usmieval a sem tam za mnou dobehol, aby ma objal a spýtal sa ako sa cítim. Dokonca aj moji rodičia sa začali správať čudne. Po tom, čo sa dozvedeli, že som tehotná, som čakala väčšie nadšenie. Keď som ich chcela ísť prekvapiť, vždy niekam išli. Chodili oni ku nám alebo sme sa stretli v meste. Zima udrela v plnom prúde a keď som nemusela, nikam som nešla. Darčeky som zháňala už skôr, takže som mala takmer všetky. Už ich bolo treba len pobaliť.

Keď za mnou raz prišiel Harry s prosbou, aby som malú vzala domov, pretože on musí ísť zohnať darček pre Biancu, po prvý raz som cítila nejaké podozrenie. Harry bol nervózny, keď ma o to žiadal a vyzeral, že by to mal najradšej za sebou. Choval sa tak vždy, keď sa ma pokúšal oblbnúť. To znamenalo jedno. Niečo ma za lubom.
"Eniiiii." Zvýskla malá, len čo ma uvidela.
"Ahoj zlatíčko." Vzala som ju do náručia. Cestou domov sme sa zastavili v cukrárni. Dobre, rada by som povedala, že ma tam ťahala Aine, ale to by bola lož. Cestou sme sa zastavili na citntoríne, aby mal Chris čerstvé kvetinky. Zohla som sa k náhrobnému kameňu. Tá hračka tu ešte včera nebola. To znamenalo jediné. Zayn. Bol tu. Musela som sa usmiať. Milovala som ho každým dňom viac a viac. Starostivosť, ktorú preukazoval dieťatu, ktorému ani nebol otcom, ale nebolo to jediné, čo som na ňom milovala. Jeho srdce je proste plné lásky.
"Budeš mať súrodenca miláčik." Povedala som akoby bola možnosť, že by ma počul. Malá Aine zvýskla a pritakala.
"Eni ho nosí v blušku." Povedala vážne a pozrela sa na mňa.
"Správne." Usmiala som sa na ňu.

Keď sme prišli domov, malá sa rozbehla za mamou, ktorá sedela na gauči s notebookom a na niečom pracovala. Len čo sme prišli domov, rýchlo ho zavrela a brala si Aine do náručia bozkávajúc ju na vymrznuté líčka.
"A kde mám muža?" spýtala sa ma.
"Musel niečo vybaviť," odvetila som.
"Niečo vážne?"
"Nie, nič. Neboj sa oňho."
"Tak fajn," pípla, no hypnotizovala dvere.
"Kde sú chalani? Nemali byť už doma? Prečo sa zdržal Harry viem, ale kde je zvyšok?" zamračila som sa.
"Vyzerám, ako ich pestúnka?" opýtala sa a čosi šepkala malej.
"Oki. Idem si dať kúpeľ."

Dva dni pred Vianocami sa stalo niečo, čo sa navždy zapíše do mojej pamäte a srdca. Keby som to bola tušila skôr, dokázala by som s tým niečo urobiť. Vedela som, že s niečo deje, ale toto by ma nikdy nebolo napadlo. Celú noc husto snežilo a my sme sa zobudili do nádherného decembrového rána. Teda, zobudili ako zobudili. Práve sa mi sníval nádherný sen, keď som sa zobudila na to, ako niekto naliehavo búcha na dvere. Natiahla som si župan pripravená schladiť dotyčného, či nevie, že ľudia sa nebudia a tehotné ženy už vôbec nie. Za dverami stála malá Aine a nervózne prešľapovala z nohy na nohu.
"Eni." Skríkla a objala ma okolo mojich nôh.
"Miláčik, čo je, si v poriadku?" vydesene som sa spýtala. Dúfam, že sa Harry s Biancou zase nehádaju.
"Zay...." povedala malá a začala plakať.
"Čo? Čo je mu? Aine, upokoj sa prosím. Povezd mi, čo sa stalo Zaynovi?!!" Lenže malá začala plakať. Chytila som ju do náručia a zbehla som dolu schodmi do kuchnyne. Kde už boli všetci. Zayn tiež. Nevyzeral, že by sa niečo stalo.
"Zayn," šepla som s úľavou. "Aine mi vravela, že ti nie je dobre."
"Nie je," pokrútil hlavou. "Nie je mi dobre, keď ťa nemám. Keď sa hádame. Keď sa nerozprávame. Potrebujem ťa k životu. Teba a naše malé," podišiel celkom ku mne a odrazu, vytiahol akúsi krabičku a kľakol si na koleno. Bola som taká šokovaná, že mi ani nedošlo, čo sa to deje. Až kým nepokračoval.
"Jennifer Bomer, milujem ťa. Vždy som ťa miloval a nič na svete ma od teba nedokázalo odtrhnúť. Prešli sme si už všetkým. Prežili sme všetko. Radosť, šťastie, bolesť, trápenie, lásku. A to je to najdôležitejšie. Nech sa dialo čokoľvek, nikdy, ani na jedinú sekundu som nezapochyboval o tom, že ťa milujem. Aj keď som sa na teba hneval, aj keď som sa správal ako idiot. Milujem ťa. Vždy ťa budem milovať. Chcem sa o teba starať a chcem byť s tebou navždy, preto sa ťa pýtam, vydáš sa za mňa?"
Hľadela som do tých mandľových očí a nezmohla som sa na slovo. Zaskočil ma. Milovala som ho tak veľmi, že som zostala po jeho žiadosti načisto nemá. Koho by som si mala vziať, ak nie jeho? Ale čo ak mu ublížim, raním ho? Čo potom??? Cítila som, ako sa mi po tvári kotúľajú slzy.
DOPEKLA!!!! POVEDZ NIEČO?!!!! NO TÁK!!!
Nadýchla som sa a potom to proste vyšlo prirodzene.
"Áno." Akoby som mohla povedať niečo iné? Jediné, čo chcem, je zobúdzať sa každé ráno vedľa neho. Žiť s vedomím, že on patrí ku mne a ja k nemu a naše deti sú výsledok vzájomnej lásky. Zayn vyskočil na nohy a silno ma zovrel v náručí. Jeho pery našli tie moje. Točil sa so mnou a vyzeral tak šťastne.
"Milujem ťa," šepla som, keď so mnou Zayn prestal tancovať po izbe.
"Aj ja teba," pohladil ma po tvári a potom aj po brušku. "Vás oboch." Dodal.
"Nechcem vás rušiť, holúbkovia, ale máme dosť naponáhlo, aby sme to všetko stihli," usmiala sa Bianca a podišla k nám. Otočila sa k Zayovi.
"Ty vieš, čo máš robiť a ty," a potom sa otočila ku mne, chytila ma za ruku. "Ty pôjdeš s nami."
"Čo sa deje?" nechápala som, keď ma tlačili k autu.
"Chceš sa zaňho vydať?" spýtala sa.
"Áno."
"Tak potom sa zaňho vydáš," šepla a začala telefonovať. "Áno, o pol hodiny sme tam. Šaty sú pripravené? Výborne. Menu? Torty? O ženícha sa bude starať kto? Dobre, fajn, super. Vidíme sa. Pá."
"Ženích?" spýtavo som sa pozrela.
"No čo?" usmiala sa.
"Bianca Rimmes."
"Áno zlatko?"
"Ja ťa prerazím!" Zavrčala som. Ale bola som nadšená tým, že si s tým dala takú námahu.
"Ale až zajtra. Dnes si to proste uži, dobre?" zamrkala.
"Dobre," povzdychla som si, ale neprestala sa usmievať. Silno som ju objala a čakala som, čo príde.

*****

"Tak, kde máme nevestu?" spýtala sa Lou, keď sme zastali pred domom mojich rodičov. Konečne mi to dávalo zmysel. Nebola to len Biancina práca, išli v tom všetci. Dokelu, tomu hovorím oddanosť rodine. Odrazu sa všetko zomelo rýchlo. Ocitla som sa vo svojej starej izbe a okolo mňa pobehovali dievčatá v snahe učesať ma, namaľovať a obliecť. Keď mi ale ukázali šaty, nemohla som sa ubrániť slzám. Boli ako vystrihnuté z mojich snov. Presnie tie som chcela, tie sa mi páčili a po tých som túžila. Jemne som po nich prešla prstami.
"Budeš nádherná nevesta." Šepla Bianca.
"Ja neviem, čo mám na to povedať." Dojato som sa k nej otočila.
"Nič," usmiala sa Daisy. "My len chceme, aby si bola šťastná."
"A aby si si tento deň parádne užila," doplnila nás Lou. Dievčatá prišli bližšie ku mne a ja som ich objala. Námaha a čas, ktorý strávili pri príprave tohto dňa sú niečo, čo im nikdy nebudem môcť dostatočne oplatiť.
Stála som pred tým veľkým zrkadlom a dívala sa na seba, keď dverami prešli moji rodičia. Dievčatá nám dopriali chvíľku osamote.
"Miláčik, si nádherná." Zavzlykala mama.
"Cítim sa tak neuveriteľne šťastná. Ďakujem vám za všetko. Veľmi vás ľúbim a mrzí ma, že som nebola taká, akú ste ma chceli."
"Srdiečko," povedal otec. "Nie vždy sme urobili všetko správne. Veľa ráz sme ti ublížili a mrzí nás, že to nikdy nebudeme môcť napraviť. Chris bol jedinečný ako ty. Milovali sme ho, hoci sme to boli my, kto ťa od neho oddelil. Chcel som pre teba len to najepšie a neuvedomil som si, že už to máš. Druhý raz by som to nedopustil. Si moje malé dievčatko a je mi cťou byť v dnešný deň pri tebe. Tvoja mama a ja sme pochopili, že dieťa, je to najcennejšie, čo ťa môže v živote stretnúť. A tomu druhému chceme byť starými rodičmi, ktorí ho milujú od počiatku. Chceme ho rozmaznávať a chrániť a chceme, aby na nás mohlo byť hrdé. Chrisovi sme veľmi ublížili a on nás mal aj napriek tomu rád." Zarmútene povedal otec a sklonil hlavu.
"Oci, netráp sa. Ja som vám odpustila. Milujem vás, Chris vás miloval a toto malé bude tiež. Ja som tiež urobila v živote veľa vecí, ktorými som vam ublížila. A predsa ste sa mi neotočili chrbtom." Silno som ich objala. Vtedy sa vo dverách zjavila Patricia.
"Jenny...." chytila sa za srdce. "Vyzeráš nádherne."
"Patricia." Pribehla som k nej a objala som ju.
"Dieťa moje, bojím sa, že to môj syn neustojí." Pohladila ma po tvári.
"Nedovolím, aby spadol. Nikdy." Uistila som ju. Podala mi krabičku, v ktorej boli náušnice. Boli nádherné.
"Mala som ich, keď som sa vydávala za Zaynovho otca. Verím, že vam prinesú šťastie. Poznám svojho syna a viem, že niekedy vie človeku riadne pocuchať nervy. Ale zlatko, odo dňa, kedy sa do teba zamiloval, je z neho lepší človek. Urobila si z neho muža, ktorý miluje a ktorý chráni. Stala si sa stredom jeho vesmíru a si dôvodom, pre ktorý sa usmieva a žije. Skutočne žije. A ja ti za to ďakujem."
"Patricia." Potiahla som nosom.
"Čo som povedala o slzách?" strčila dnu hlavu Bianca.
"Prepáč, tvár sa, že si ich nevidela." Povedala som a rýchlo si upravila make-up.
"Posledné minúty do začiatku. Ako sa cítiš?" spýtala sa.
"Nervózne. Od okamihu ako ma Aine zobudila."
"Dám ti ešte chvíľku a idem zistiť, či je všetko pripravené. Ani sa odtiaľto nepohni." Varovala ma a zmizla za dverami. Obzrela som sa po izbe. Podišla som k oknu a hľadela na záhradu. Znovu začal padať sneh.
"Ďakujem anjelik. Veľmi ťa milujem." Šepla som s pohľadom upretým na nebo. Vedela som, že mi ten sneh vybavil on. Hoci môj syn vždy miloval leto. Stále o ňom hovoril. Odrazu sa mi v mysli vynorilo meno Summer. Ak budem mať dievčatko, dám mu meno Summer. Dúfam, že sa bude Zaynovi páčiť.
"Zlatko, je čas." Vošiel dnu otec. Usmiala som sa na neho a chytila sa ho za rameno. Zišli sme dolu schodmi, kde na nás čakali dievčatá. Mali na sebe nádherné šaty. Ako tam stáli, jedna za druhou, vyzerali ako dúha. Aine a Lux držali košíky s lupienkami kvetov. Bianca im kývla a oni vykročili za zvukov hudby. Postupne išli všetky dievčatá a nakoniec nastal čas, aby sme vykročili ja s otcom.
"Pravou nohou, dobre?" usmial sa.
Výzdoba, ktorá bola všade naokolo bola nádherná ako z rozprávky. Presne podľa mojich prianí. Dotváralo to ten správny dojem z chvíle, ktorá mala nastať.
Cítila som na sebe veľa pohľadov. Možno som sa mala obzrieť, kto všetko tu je, ale mala som oči len pre jedinú osobu. Pre muža mojich snov. Pre chlapca stojaceho pred olárom. Jeho oči ma silno priťahovali. Srdce mi zbesilo tĺklo. Vedela som, že robím správnu vec. Milujem ho.
Keď sme dorazili k nemu, skôr ako mu otec vložil do dlaní moju ruku, ma pobozkal na čelo.
"Ďakujem." Šepla som mu a otočila sk Zaynovi. Z jeho očí kričala láska a šťastie. Nevnímala som slová, ktoré hovorí oddávajúci. Vpíjala som sa do Zaynovej tváre.
"Pristúpime k manželským sľubom," povedal oddávajúci a Aine priniesla na vankúšiku obrúčky, ktoré sme si počas sľubov vymenili. Usmiala som sa na ňu a znovu sa zahľadela na Zayna. Keď hovoril bol si istý, hlas sa mu netriasol. Všetko, čo povedal bolo také dojemné. Pohladilo ma to na duši. Až jeho posledná veta ma prinútila konečne odtrhnúť zrak od neho.
"...Ja Zayn Jawaad Malik, beriem si teba Jennifer Bomer a sľubujem, že ťa budem milovať, kým budem žiť." Presne som vedela, čo chcem povedať. Nechala som sa viesť svojím srdcom.
"Milujem ťa. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. To ja sa nebudem môcť nikdy odvďačiť tebe za všetku lásku, ktorú mi dávaš. Nemohla som si od života želať nič lepšie ako teba a navždy budem ďakovať za deň, keď som ťa stretla, lebo ten mi zmenil život. Vždy si tu bol pre mňa a viem, že to tak bude navždy a preto ti sľubujem, že ja tu budem pre teba tiež. Si moje svetlo. Vďaka tebe bojujem ďalej. Ja Jennifer Bomer, beriem si teba Zayn Jawaad Malik a sľubujem, že ťa budem milovať, kým budem žiť."
"Z moci, ktorá mi je daná, vás týmto vyhlasujem za manželov. Môžete pobozkať nevestu," povedal oddávajúci a Zayn ma za búrlivého potlesku pobozkal.
"A už ťa mám." Pošepol mi.
"Nie, to je mám teba, Malik." Usmiala som sa. Zayn ma držal za ruku a spoločne sme sa postavili bokom, aby sme prijali gratulácie.

Presunuli sme sa do druhej sály, kde sa konala hostina. Počas večere som sledovala hostí. Boli tu všetci, všetci, ktorých som mala rada. Skôr, ako sme mali ísť tancovať na pódium vyšla Bianca.
"Viem, že na prípitky ešte čas bude, ale mám pre mladomanželov darček. Teda nielen ja, ale my," ukázala k stolu, kde sedeli dievčatá spolu s chalanmi. Moja najbližšia rodina. Ľudia, pre ktorých som ochotná sa aj pobiť. Ich šťastie je nad všetkým. Vždy stále pri mne a ja budem preto vždy stáť pri nich.
"Poprosím mladomanželov na parket," chvíľu čakala, kým sme sa so Zaynom ocitili v strede parketu. Zvedavo som na ňu hľadela. To, čo pre mňa pripravili ma šokovalo, netušila som, čo ešte môžem čakať.
"Prajem vám všetko šťastie sveta. Sestrička, toto je pre teba," povedala a vrátila sa k stolu. Čakala som, že začne hrať nejaká pieseň. Ale keď na pódium odrazu vyšiel on, onemela som.
"DORITI." Sykla som a prikryla si ústa dlaňou.
"Pani Malik, vy ste aká vulgárna." Zasmial sa Zayn a pritúlil si ma k sebe. Oprela som sa o jeho hruď a sledovala som ako muž na pódiu začal hrať moju najobľúbenejšiu skadbu. Otočila som sa k Zaynovi tvárou a začali sme tancovať.
"Cause I can't stop loving you
No I can't stop loving you
No I won't stop loving you
Why should I?" spievali sme so Zaynom naraz.

"Ako dlho ste to pripravovali?" spýtala som sa ho nakoniec.
"Nie dlho. Vlastne ja som len vypomáhal. Hlavnou organizátorkou bola Bianca." Šepol a ja som sa na ňu pozrela.
"Neboj sa, vybavím si to aj s ňou."
"Ale buď mierna dobre? Nerád by som, aby mi zavreli ženu do väzenia tak krátko po svadbe."
"Mne to stále nejako nedochádza. Vážne som vydatá?"
"To si. Už si oficálne moja." Povedal a pobozkal ma.
"A čo vymslíme na budúcich manželov Stylesovcov?" spýtala som sa a Zayn pohľadom zaletel k ich stolu.

"Nie pripravíme, neboj sa." Žmurkol. Vtedy k nám prišiel môj otec a Patrícia, a rozdelili nás. Tancovala som snáď s každým. Dokola som všetkým ďakovala, už som si prišla ako obohratá platňa. Aine a Lux boli ako dva malé roboty na nevybíjateľné batérie. Tancovali asi dlhšie než ostatní dospelí.
Zábava nemala konca kraja, mysleli hádam na všetko. Ani neviem ako a hostia sa pomaly začali trúsiť domov. Všetkým sme ďakovali. Ako poslední sme odchádzali my so Zaynom. Harry vzal Bianu a Aine, ktorá jej od únavy zaspala na rukách, rovnako ako Lux u Lou, domov. V mojej bývalej dievčenskej izbe sme sa prezliekli. Vzali sme nejaké kvety a skôr, ako sme s vrátili do vily, sme zašli na cintorín.
"Ahoj špamión. Pozri, koho ti vediem. Ta sa nám to podarilo kamarát." Veselo zatiahol Zayn.
"Ľúbime ťa Chris a veľmi nám chýbaš."
Uložili sme kvety do vázy a strávili tam ešte pár minút. Nakoniec ma Zayn objal a spolu sme vykročili domov.

*****

Prudko som sa posadila na posteli a zmätene som zažmurkala okolo seba. Moju pozornosť upútala obrúčka na mojom prste. Takže to nebol len sen. Skutočne som sa vydala. Pozrela som sa vedľa seba, kde v perinách ležal Zayn dolu tvárou. Vlasy mu stáli na všetky strany. Sladko si odfukoval. Na jeho prste žiarila rovnaká obrúčka do páru k tej mojej. Sklonila som sa k nemu a pobozkala ho na lopatku. Zayn sa pomrvil a prerátil sa na chrbát.
"Dobré ráno." Pozdravil ma.
"Aj tebe." Usmiala som sa.
"Dala by si moja sladká manželka na raňajky niečo špeciálne?" zívol si.
"O niečom by som vedela." Zahryzla som si do pery a rukami vošla pod perinu. Jeho oči sa rozšíili a okamžite sa naladil na moju nôtu.
Po spoločnej sprche sme vošli do kuchne. V dome bolo mŕtvo. Všetci ešte dospávali. Vzali sme si zo Zaynom raňajky a usadili sa v obývačke. Ja som kontrolovala maily a riešila prácu, pričom som nezabudla odpovedať každému, kto nám poslal blahoželanie. Nohy som mala vyložené na Zanovych stehnách.
"Láska?" spýtal sa a ja som na neho pozrela.
"Tak ma napadlo, ak ti to samozrejme nebude prekážať, mohlo by mať naše dieťa aj stredné meno?"
"Určite áno. Prečo? Nejaké si už vybral?" zadívala som sa na neho zvedavo a on mi prezradil svoje varianty. Ja som sa mu zverila s menami, s ktorými som sa pohrávala ja.
Nikdy som sa pri balení darčekov tak nenasmiala. Zayn mi pomáhal a mal viac lepiacej pásky na sebe ako na krabičkách.
"Smejete sa mi pani Maliková?"
"Nikdy pán Malik. To by som si nedovolila." Rehotala som sa ako o život.

Večer pred Vianocami sme uložili Aine do postieľky ja so Zaynom. Ostatní nosili darčeky a ukladali darčeky pod stromček. Stáli sme nad jej postieľkou. Zayn práve odkladal knihu, ktorú jej čítal. Stiahol si ma k sebe na kolená a obaja sme sledovali ako sa kučierky lepia na čielko dievčatku, ktoré spojilo dvoch ľudí silným putom.
"Idem odniesť naše veci." Šepol a nechal ma s malou. Keď sa neskôr dvere otvorili, myslela som, že po mňa prišiel, ale bol to Harry.
"Všetko v poriadku?" spýtal sa a podišiel ku mne. Očami skontroloval svoju dcérku a starostlivo ju poprikrýval. Fascinovane som na neho hľadela. Ešte donendávna sa nedokázal postarať sám o seba.
"Si skvelý otec Harold Styles a bude z teba výborný manžel."
"Naozaj si to myslíš?"
"Viem to. Budeš svoje ženy milovať a nosiť na rukách. Nedovolíš, aby im niekedy niečo chýbalo a budeš vždy pripravený pobiť sa o ne."
Harry na mňa vyjavene hľadel. V tvári mal úsmev.
"A viem to preto, lebo mi to hovoria tvoje oči. Znovu ožili. Kým si poznal Biancu, boli akoby bez života, ale potom....niečo sa zmenilo. Aj keď si sa na ňu hneval, aj keď si kričal a nadával, mal si v nich iskru. Iskru, ktorá vytvorila ten spaľujúci oheň. Som šťastná, veľmi šťastná Harry. Kvôli tebe, Biance a Aine. Ste moja rodina a ja vás všetkých milujem. O Liama, Louisa alebo Niallera som sa nebála. Oni sa o seba postarajú. O teba som mala vždy najväčší strach. Chodil si ako bez duše a ja som sa bála, že ak sa to nezmení, prídeme o teba. Našťastie sa to nestalo."
"Jenn, nehovor tak. Ja viem, že som bol riadna sviňa. Ale uisťujem ťa, že Bia to zo mňa dostala. Zmenila ma. Naučila ma veriť, milovať a túžiť. Som nesmierne vďačný, že ste mi ju s Paulom priviedli do života." Objal ma.
Spolu sme zišli do obývačky. Harry dobehol k Biance a silno ju pobozkal. Tá si ma vyzývavo zmerala a ja som len mykla plecom. Uvelebila som sa Zaynovi v náručí a pohľadom som skontrolovala ostatných. Takto to má byť. Teraz sme jedna rodina a zajtra budeme spoločne pri stromčeku tešiť sa z darčekov. No a čo, že Harry s Bianocu ešte nemajú rovnaké priezvisko. Ich deň sa blíži a obaja sa naň pripravujú Hore na poschodí spí ich dcérka, ktorá je putom, čo ich pevne drží pokope. Moja rodina je pri mne a ja som neskutočne šťastná. Aj preto to boli tie najkrajšie Vianoce, aké sme si mohli len želať.


A/N: ďakujeme za komentáre :) som nimi očarovaná :)
Iva milujem tvoje dlhé komentáre :D už som to vravela a vravím to znova :D dojímajú ma a som z nich taká nadšená ako ty z novej kapče :) som rada, že sa ti páčila svadba :) Bianca si tiež myslela, že to bude najkrajší darček pre nich dvoch a že si to zaslúžia :) och a mala Aine... milujem to dieťa, akoby bola skutočná, neskutočne ju milujem je to moja láska, moje všetko :) súhlasím s Emmou, ak dieťa vyrastá s dospelými, je vnímavjšie a neboj sa, tvoje deti budú určite krásne a inteligentné a budeš ich milovať a oni budú milovať teba :) a k Taylor... tá tam bude mať svoju úlohu... ale máš pravdu, prešli si veľmi dlhou cestou a Harry ju miluje, obe aj s Aine ich miluje... ale nemôžem zaručiť, že sa nič nepokazí, no to, čo sa stane (v budúcnosti) bude dvedčiť o tom, ako sa ľúbia...
Barbara som rada, že si na ňu natrafila :) a aj za to, že čítaš :) Biazza mali iskru, keď sa hádali, no to, že sú teraz spolu nezmení nič na tom, že sa radi podrývajú, patrí to k nim :)

V nasledujúcej kapitole Vianočný darček a zbláznené hormóny sa bude Aine tešiť z prvých Vianoc a rozbaľovať darčeky :) a nebude sama, ktorá sa tešiť bude :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Iva Iva | 25. prosince 2013 v 23:34 | Reagovat

posledne dva dni som nemala pristup k internetu, takze preto pridavam kometar az dnes :)...krasna cast nadherna, znova som si poplakal ako vela krat pri vasich poviedkach :)...jenny a zayn su nadherni par, zo zaciatku som im moc pozornosti nevenovala, bola som velkym fanusik biazzy (a samozrejme stale som :D), ale teraz si uz tento pribeh neviem predstavit bez jenny a zayna a ich lasky, prekazok, odluceni a opetovnych stretnuti, je to dalsi z tych epickych pribehov lasky, ktore ma dokazu dostat :), ta svadba bola krasna a vlastne az ked ste vysvetlovali preco si biazza vybrala prave ten svadobny den ktory si vybrala som si uvedomila kolko casu vlastne uz uplynulo, ako sa postavy formovali a stavali sa charakterovymi a to milujem na tom celom pribehu rovnako velmi ako samotne love story, pretoze milujem citat to, ako ich laska zmenila, ako ich urobila tymi ktorymi su a takymi akymi su prave tu a teraz, milujem tu myslienku na lasku taku silnu, ze ta dokaze tak silno zmenit ako zmenila harryho, ako urobila zayna laskaveho, jenny silnejsiu ako nasilnejsieho chlapa na svete a biancu odpustajucu aj zdanlivo takmer neodpustitelne veci :)...naozaj klobuk dole baby pred vami a mozno su a boli moje kometare nepristoje ale viete co i don´t care :D, nech si hovori kto chce co chce ja vas milujem a milujem aj vase poviedky :)... a teraz k tomu najdolezitejsiemu takze po prve-ziadna taylor zasahujuca a niciaca biazzu lebo vas prerazim :D, ja ich chcem stastnych a tym sa dostavame k po druhe-v buducnosti sa uz nemoze stat nic zle, boze baby really?uz to nemozete zasa skomplikovat, ja ich chcem uz len stastnych a spokojnych uz ziadne ale!!!!!a po tretie-uz teraz ste nam dosvedcili to ako velmi sa lubia, ja  uz nepotrebujem ziadne dalsie dôkazy, ja ich uz nechcem nestastnych, aj ked priznavam ano malo to stavu ked sa hadali, ale to bolo este vtedy na zaciatku ked sa "nenavideli", ale potom ked kvoli svojim chybam teda hlavne kvoli harryho chybam :D trpeli som trpela spolu s nimi a uz nechcem lebo ked su stastni oni som statsna aj ja a ked su oni nestastni tak som nestastna aj ja a vy predsa nechcete aby boli vasi citatelia nestastni vsak? ano ja viem citove vydieranie, ale co uz so mnou, ked si s vami neviem inak poradit :D...ale nie naozaj len o jedine vas prosim nech sa to skonci happy endom a nech uz harry ziadnu dalsiuu sprostost neurobi a ani bianca!!!xoxo :D

2 Barbara Barbara | 29. prosince 2013 v 21:40 | Reagovat

Hmm, kapitolu som čítala už dávno, len som akosi zabudla pridať komentár, preto ho píšem tak neskoro. :) Ďalšia super kapitola. Ako už napísala Iva, je fakt sranda keď si  uvedomíte, koľko času už ubehlo. :) A ako musel Harry ľutovať to, že to tak pokazil (slušne povedané). Ale asi najväčším trestom mu bolo, keď nevidel ako jeho dievčatko, ktoré miluje rastie. Ako robí prve kroky, hovorí prvé slová... Je mi to aj trochu ľúto, pretože viem že ak by mi Bianca hneď odpustila, stál by pri nej a podporoval ju. Ale chápem aj Biancu. Ani ja by som asi tak rýchlo odpustiť nedokázala. A podľa mňa ak by Bianca neodišla, nemal by čas uvedomiť si, čo za blbosť spravil a neurobiť ot už nikdy viac. A zeraz späť k Jenny a Zaynovi (sorry, ale neviem ako sa to skloňuje). Sú naozaj úžasný pár a po tom čo spolu zažili, po všetkých tých prekážkach je naozaj úžasné, že sú stále spolu. Samozrejme im fandim a bude dosť ťažké vymyslieť takú zápletku aby to už nebolo krišé, resp. príliš absurtné alebo nudné. Jediná možnosť je asi niekoho nechať zomrieť. Ale to každopádne nechám na vás. :) Ďakujem za pozornosť, nechala som sa uniesť. :D :D

3 Barbara Barbara | 29. prosince 2013 v 21:49 | Reagovat

P.S. Teda jediná zápletka, na ktorú som prišla ja. A to asi pre to, lebo toho hl. hrdinovia prežili fakt veľa a bude ťažké "znova im zasadiť úder pod pás" pretože chyby z minulosti by už neurobili...

4 perfect-directioners perfect-directioners | 31. prosince 2013 v 9:54 | Reagovat

[3]:
Súhlasím s Vami,že Harry si to pokazil sám. Pripravil sa tým o veľa vecí, ale dnes už sú jeho ženy pri ňom a robia ho šťatným, hoci niektoré veci sa späť vrátiť nedajú. Rovnako ako Zenny aj Biazza má pred sebou ešte dlhú cestu na ktorej nič nie je ružové, budú vznikať hádky, nedorozumenia, bude plač a slzy ale to k životu patrí. Zápletka o ktorej hovoríš je zaujímavá, po smrti malého Chrisa by sme nechali odísť ešte niekoho? Rozhodne to stojí za zváženie :D Zenny  bude mať napriek svojej láske v ceste niečo iné, niečo, čo sa nedá len tak zabudnúť, niečo, čo sa bude opätovne pripomínať. Bude už len na Zaynovi a Jenn, ako sa s tým pobijú, rovnako ako Harry s Biancou :D  ale myslím si, že stojí za to počkať a prečítať si to :D

5 Iva Iva | 31. prosince 2013 v 10:32 | Reagovat

Jezis nie uz dalsia smrt chcete aby som vyplakala more?uz chrisova smrt,biencin odchod a ich hadky odlucenie jenny a zayna mi dali zabrat neviem ci by som este zvladla dalsiu smrt... :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama