Láska,nenávisť a iné oplzlosti - 7. kapitola- Nový člen rodiny

5. ledna 2014 v 18:53 | Abby |  Láska, nenávisť a iné oplzlosti

A po dlhej dobe sme tu s touto poviedkou, ktorá sa dočkala svojho konca a teda je priravená na zverejňovanie :D Prvých 6. kapitol už je zverejnených a zvyšok sa tu postupne zbrazí tiež. Príjemný zážitok pri čítaní praje Emma.

Nemotorne som brala jeden schod po druhom. Ako som len neznášala topánky na opätku! Z jedálne som už počula veselý smiech chalanov a srdce som cítila niekde v krku. Zreteľne som cítila každý jeho tlkot, ktorý sa zrýchľoval každým krokom kedy som bola pri nich bližšie.
"Beatrix!" ozval sa ako prvý Harry keď som sa objavila na prahu dverí. Neuniklo mi ako sa na jeho tvári objavil úsmev, pri ktorom sa mi akosi roztriasli kolená.
"Dobrý večer," šepla som roztrasene a na sucho som prehltla. Otec, ktorý sedel ku mne otočený chrbtom sa ku mne obrátil a Liam sa ku mne okamžite vybral.
"Pristane ti to láska," usmial sa a pobozkal ma na líce. Otcovi sa to asi nepozdávala, pretože v tom okamihu zaťal päste.
"Ďakujem," usmiala som sa a nechala sa ním odprevadiť k stolu. Sadla som si k nemu a oproti mne bol Louis.
"Meškáš," poťukal prstom na hodinky na ruke otec a prísne na mňa pozrel.
"Prepáčte. Meškal mi taxík," vyhovorila som sa, pretože som vedela, že chalani nemôžu zistiť, že som jeho dcéra.
"Čo tu vlastne robíš?" opýtal sa Niall, ktorý už chutnal všetko čo bolo na stole.
"Pozval som ju," odvetil za mňa otec a ja som sklopila pohľad. Bolelo ma ako sa ku mne chladne správal. Práve som sa chystala napiť červeného vína, keď mi niekto kopol do kolena. Heglo to so mnou až tak, že som víno rozliala na biely obrus.
"Ou, prepáčte. Nechcela som," rýchlo som sa postavila a začala to utierať obrúskami.
"Ups," Louis sa zatváril ako neviniatko čím sa odhalil. Pozrela som na otca, ktorý ma nahnevane prepaľoval pohľadom. Vedela som, že za toto ešte dostanem poriadne vynadané.
"Nevadí. Stáva sa," zasmial sa Liam, ktorému však ani nenapadlo pomôcť mi s tým.
"Ukáž," v tom ku mne pristúpil Harry aj s ďalšími utierkami a snažil sa to vyčistiť.
"Môžete toho už nechať!" skríkol otec po chvíli, keď sme sa s tým trápili. Obaja sme v tom prestali a pozreli sa na neho.
"Ten obrus môže ísť rovno do koša. Beatrix zatiaľ si sadni na iné miesto," ukázal mi otec pohľadom na druhú stranu stola a ja som okamžite prikývla. Prešla som stôl a sadla som si vedľa Zayna oproti Harrymu. Celý čas som na sebe cítila jeho pohľad, no nemala som odvahu pozdvihnúť tvár. Radšej som sa pohľadom vrývala do taniera a snažila sa zakryť rozpaky, ktoré sa ma čoraz viac zmocňovali.
"Už keď sme tu tak všetci pokope," prerušil trápne ticho Liam, ktorý práve dojedol.
"Hlavne ty Richard," pozrel sa na môjho otca, ktorý sa následne zamračil.
"Chcel by som to využiť a pozvať Beatrix aby ma sprevádzala do Manchestru," dodal a mne skoro zabehlo.
"Prečo?" prestrašene som sa na neho pozrela a moja nervozita v hlase bola počuteľná možno aj na míle ďaleko.
"Pretože si moja priateľka a chcem s tebou stráviť viac času?" odvetil mi pobavene otázkou, postavil sa od stola, ktorý obišiel a podišiel ku mne. Zozadu ma objal okolo ramien a pobozkal ma na vlasy. Pohľadom som od otca, ktorý celý penil prešla na Harryho, ktorý iba podvihol obočím a odvrátil zrak.
"Myslím, že to nebude možné," ozval sa otec a ja som sa v duchu modlila aby to naozaj nedovolil.
"Nepýtam o dovolenie. Ja to oznamujem," odvetil mi Liam pobaveným tónom a ja som si bola istá, že to robí napriek. Síce som ho veľmi nepoznala, no z toho čo som s ním strávila čas mi došlo, že sa vyžíva v tom keď môže môjho otca provokovať.
"Myslím, že je na čase ísť," ozval sa Zayn, ktorý očividne vycítil napätú situáciu a postavil sa od stola.
"Ale ja som ešte nedojedol," protestoval Niall s plnou pusou.
"Zayn má pravdu. Je na čase ísť," zopakoval otec, ktorý len tak tak skrýval svoj hnev. Pomaly sa všetci postavili okrem Nialla, ktorý do poslednej chvíle niečo jedol. Až keď ho chalani okríkli sa postavil od stola a zamieril si to za nimi.
"Ty s nami nepôjdeš?" pristúpil ku mne Harry, keď chalani nastupovali do auta.
"Čakám na otca. Má prísť po mňa," zaklamala som.
"Ak by si chcela, môžem ťa odviesť. Som tu autom," ukázal na čierny Range rover, ktorý bol zaparkovaný za bránou. Všetky moje bunky v tele kričali aby som odpovedala áno. Moje celé telo chcelo nasadnúť do tohto božského auta s ním a odviesť sa niekam ďaleko od všetkého a všetkých. Byť niekde ďaleko od týchto pokryteckých ľudí, ďaleko od tohto smiešneho divadielka. No nemohla som.
"Ďakujem, ale počkám," nesmelo som sa usmiala, no v tom ku mne pristúpil aj Liam, ktorý sa doteraz pri vchode ešte rozprával s mojím otcom.
"Tak zajtra miláčik," pohladil ma po tvári, pričom Harry od nás odstúpil o pár krokov.
"Tak zajtra," zopakovala som v rozpakoch a v tom ma Liam nečakane pobozkal na pery. Síce to bola obyčajná pusa, cítila som ako sa mi do líc dostáva červená farba.
Vydýchla som si až vo chvíli keď sa všetky tri auta, ktorými dorazili dostali z nášho pozemku. Sklonila som hlavu a zvesila plecia. Obrátila som sa ku vchodu a chcela odísť dnu, no otec sa mi postavil do cesty.
"Čo to dopekla s tebou je?!" oboril sa na mňa a ja som od ľaku ustúpila o krok dozadu.
"Nič," pokrútila som hlavou.
"Mala si jeho ponuku odmietnuť! Prečo si to neurobila? Zabudla si snáď na pravidla?!" zúril.
"Nie. Iba som si myslela, že to urobíš za mňa. Tak ako to robíš vždy," odvetila som bez záujmu a prešla okolo neho.
"Beatrix Newton vráť sa späť! Ešte som neskončil!" počula som jeho krik, no to ja som už behala hore schodmi do Ellinej izby,
,,Máš ísť s Liamom na koncert? Pozval ťa priamo pred otcom? To je super." Nadšene na mňa hľadela keď som jej vyrozprávala čo sa stalo.
,,Čo je na tom super?" nechápala som.
,,Že mal tú odvahu."
,,Ela otec skoro vyletel z kože." Pripomenula som jej fakt.
,,To by som chcela vidieť."
,,Preboha čo budem robiť?" spýtala som sa zúfalo a zaborila si tvár do dlaní.
,,Nič pôjdem namiesto teba." Odvetila flegmaticky.
,,Naozaj?" nadvihla som znova tvár.
,,Áno," prikývla. Niečo si ešte pre seba zašomrala a potom vytiahla z pod postele kufor. Netrvalo to ani pol hodinu a už bola zbalená. Nechápavo som na ňu pozerala odkiaľ berie toľko odvahy až nakoniec som ju nechala samú. Jediný môj problém už iba ostával ako prekabátiť otca a dosiahnuť aby nezistil, že som to ja, ktorá ostala doma. Našťastie šťastie nám v tomto prípade hralo do kariet, pretože otec nám na druhý deň oznámil, že musí odísť do Los Angeles kvôli dôležitej pracovnej schôdzke.
"Môžeš prísť ku mne a dokončiť to," ponúkol sa Mark keď som mu na obede, na ktorý ma pozval povedala o svojom pláne. Chcela som zorganizovať výstavu umeleckých kresieb pre hendikepovaných pacientov, no moji rodičia boli proti tomu. A tak som nemala miesto kde by som to dokázala poriadne zorganizovať a načasovať tak, aby sa to naši nedozvedeli.
"Ja- ja neviem," váhala som, pretože jedno moje ja malo stále obavu z toho, že sa to rodičia dozvedia.
"Máš jedinečnú príležitosť. Tvoj otec je na pár dní v Amerike, tvoja mama je zaneprázdnená sama sebou na toľko, že jej zvyšok vecí uniká a...." chcel dopovedať, no ja som na neho prísne zazrela.
"Prepáč ale je to tak."
"Ja viem," povzdychla som si.
"Mama pozri, to je Beatrix!" ukázalo zrazu na mňa malé blonďavé dievčatko a ja som celá stuhla.
"Odkiaľ ťa pozná?" pozrel sa na ňu Mark.
"Mali by sme odísť," šepla som a rýchlo som sa postavila. Mark hodil na stôl peniaze a ukázal pohľadom na východ. Vďačne som sa na neho pozrela, natiahla si bundu, pričom som si nasadila kapucňu a rýchlym krokom som si to namierila k dverám.
"Kto bolo to dievčatko? A odkiaľ ťa poznalo?" vyzvedal, keď sme nasadli do môjho auta.
"Ty asi nečítaš noviny však?" pozrela som sa na neho a nasadila som slnečné okuliare.
"Vieš, že ma také veci nezaujímajú," pokrčil ramenami a ja som naštartovala.
"Ďakujem za obed," rozlúčila som sa s ním, keď som ho odviezla domov.
"Mala by si si to rozmyslieť . Možno sa už nevyskytne lepšia príležitosť ako táto," naliehal na mňa, pričom tým mieril na moju výstavu.
"Tak nabudúce," odignorovala som jeho poznámku a usmiala sa. On si už iba povzdychol a vystúpil. Keď som dorazila domov, zašla som do Elinej izby, ktorá bola prázdna. Už tomu boli tri dni kedy odišla s chlapcami na koncert do Manchestru. Na jednej strane som sa nevedela dočkať kedy sa vráti, no na druhej strane som si priala aby boli na turné čo najdlhšie. Aspoň na chvíľu som sa nemusela na nič hrať a už vôbec nič predstierať.
"Bea!" zobudil ma jej pišťavý hlas, s ktorým mi vletela do izby ako raketa a následne mi skočila do postele.
"Vitaj doma," zašomrala som si rozospato popod nos a prevalila sa na druhý bok.
"Ty ani neprivítaš svoju najlepšiu sestru na svete?" štuchla do mňa a ja som otvorila jedno oko.
"To bude tým, že si moja jediná sestra," odvetila som jej a znova ho zatvorila.
"Nechceš vedieť ako som sa mala?" opýtala sa.
"Podľa tvojej nálady som si istá, že veľmi dobre," zívla som a rukou som si zakryla tvár.
"Ak si odmyslím jeden detail, tak vcelku áno."
"Aký detail?" podvihla som zvedavo tvár a všimla som si ako sa moja sestra tvári zamyslene.
"Ale žiaden. Ide o takú maličkosť," pokrútila rýchlo hlavou a nahodila svoj úsmev.
"Okej. Verím, že mi máš toho naozaj veľa povedať, no som si istá, že to môže počkať kým vstanem," pretrela som si oči, zababušila som sa viac do periny a otočila som sa jej chrbtom. Využívala som dni kedy otec nebol doma a ja som mohla spať do kedy som chcela.
"Fajn. V tom prípade môže počkať aj to pozvanie od Harryho," odvetila pokojne a ja som sa v tej chvíli prebrala. Podvihla som sa na lakti a otočila sa späť k nej.
"Aké pozvanie?" zvedavo som na ňu pozrela.
"Ja som to vedela," Ella sa začala z chuti smiať.
"Si z neho hotová!" bavila sa na môj účet, kým ja som ju prepaľovala pohľadom.
"Nie som!" bránila som sa, no moja červená farba, ktorá sa mi znova objavila v lícach ma prezradila.
"Som iba zvedavá," dodala som po tichšie.
"Samozrejme," zasmiala sa Ell.
"Tak aké pozvanie?" zopakovala som otázku.
"Zajtra ráno sa chce stretnúť," odpovedala mi a ja som podvihla obočím.
"Prečo?"
"Pretože sa mu páčiš hlupáčik," usmiala sa a ja som okamžite pokrútila hlavou.
"Možno sa mu páčiš ty," odvetila som zamyslene.
"Síce by som sa tomu vôbec nečudovala,...." chcela dopovedať, no keď videla ako som na ňu zazrela, radšej si to rozmyslela.
"Ten chlapec ide po tebe," dodala. Síce sa mi páčilo to počúvať, nedávala som tomu veľké nádeje. Moja sestra bola vždy tá lepšia spoločnosť. Bola viac odviazaná, viac príťažliví, viac komunikatívna. Kým ona vedela vždy povedať niečo vhodné, ja som bola za tú, ktorá ostala radšej ticho. A práve preto som si nevedela predstaviť, že chlap ako Harry by sa mohol zahľadieť do mňa a nie do nej.
"Každopádne na to stretnutie by si mala ísť ty. Pozval teba," pozrela som na ňu.
"V domnení, že si to ty," pripomenula mi.
"Ja tam nepôjdem," odvrkla som a vstala som z postele.
"Prečo?" nechápavo ma pozorovala ako vyťahujem zo skrine oblečenie.
"P- pretože," odvetila som jednoducho.
"Ty máš strach!" odhalila ma Ella skôr ako som to stihla dať akokoľvek najavo.
"Priznaj si to!" nabádala ma a ja som sa k nej otočila.
"Možno to tak je a čo? Je vedecky dokázané, že je len dobre keď človek pociťuje strach, pretože mu pomáha vyhnúť sa nebezpečným situáciám," snažila som sa odvolať na myšlienky filozofov.
"To je síce pravda, no platí to iba do vtedy kým nás ten strach nezačne obmedzovať," podvihla obočím a čakala ako zareagujem.
"Mňa ale neobmedzuje," vychrlila som zo seba po chvíle premýšľania.
"Naozaj?" zasmiala sa a ja som vedela, že ma túto slovnú bitku vyhranú. A tak som zvolila svoju obľúbenú stratégiu a zmenila okamžite tému.
"Radšej mi povedz ako bolo v Manchestri?" opýtala som sa a na Ellinej tvári sa zračil zvláštny úsmev.
"Neskutočne," povzdychla si zasnene a ja som prikročila k posteli.
"To je všetko?"
"Nie, ani zďaleka," pokrútila hlavou a posunula sa aby som si mohla sadnúť oproti nej.
"To mesto, tie pamiatky a ľudia boli neuveriteľný. Všade kde sme prišli nás vítali akýmsi ich národným nápojom a keď sme odchádzali niektorí z nich nás obdarovali menšou pozornosťou," začala opisovať.
"Ako napríklad?" vyzvedala som.
"Soška holubov," odpovedala.
"Soška holubov?" zopakovala som nechápavo.
"Mám ju v kufri. Potom ti ukážem," prikývla.
"A čo Liam?" opýtala som sa, pretože ma to naozaj zaujímalo.
"Liam," povzdychla si a na chvíľu sa odmlčala.
"Áno?" čakala som a neuniklo mi ako sa pri myšlienke na neho zatvárila. Ten pohľad, ktorý bol plný nehy som u nej nevidela už pár rokov. Naposledy v období keď chodila s Teddym jej prvým ozajstným chlapcom a zároveň jej veľkou láskou.
"Liam on bol milý a pozorný a priateľský.....žiaľ, iba priateľský," zašomrala nakoniec a ja som sa nechápavo zasmiala.
"A aký chceš aby bol?"
"Vášnivý, nespútaný a hlavne konečne poddajný," zafrflala.
"Bože Ell. Prečo máš potrebu sa s každým iba vyspať?" nechápala som.
"A prečo nie?"
"Nenapadlo ti niekedy aké by to bolo mať normálny vzťah?"
"Veď ja mávam normálne vzťahy," bránila sa.
"Nemám na mysli sex a..."
"Ale pozrime sa. Bea vyslovila slovo sex bez červenania sa!" zasmiala sa a ja som iba pretočila očami. Vedela som, že je to spôsob ako sa chcela vyhnúť tejto téme, no mňa znepokojovalo jej správanie. Štvalo ma ako si neváži svoje telo, ako zneužíva zmysel lásky iba pre akúsi svoju potrebu.
"Vieš čo si myslím?" pozrela som sa na ňu a ona iba nadvihla obočím.
"Myslím, že máš strach znova sa zamilovať," dodala som a bola som pyšná na seba s akou istotou som to povedala.
"Ale prosím ťa," ironicky sa zasmiala a postavila sa z postele. Prešla okolo mňa ku dverám, v ktorých sa oprela o zárubňu.
"Na čo mi lásku keď si môžem slobodne užívať," dodala a ja som sa k nej otočila.
"Je mi ľúto, že ti v živote stačí tak málo," povzdychla som si a ona v tom zvážnela.
"Radšej sa pôjdem vybaliť, pretože začínaš byť sakramentsky nudná," pretočila očami a zdrhla z mojej izby.
Na raňajkách už znova kypela dobrou náladou a ironickými poznámkami na otcovu adresu, ktorý sa mal vrátiť na konci týždňa. Pozorovala som ju a v spomienkach som si prehrávala časy kedy ešte taká nebola. Síce už od malička robila napriek rodičom, no vždy bola zástancom veľkej lásky. A6 do istého obdobia kedy sa na istý čas uzavrela do seba. V to obdobie bola celý čas iba zamknutá vo svojej izbe. Dokonca ani mňa k sebe nechcela pustiť a potom to z jedného dňa na druhý zmizlo. V jeden večer vyšla z izby s úsmevom na perách, no niečo na nej bolo iné. Síce sa to dievča podobalo mojej sestre, už nikdy nebola ako ona.
Večer som mala na pláne sa o tom s Ellou porozprávať, no niekde zmizla. Neostávalo mi nič iné ako sa zavrieť do izby a spať. Práve som sa ukladala na spánok, keď mi zavibroval mobil.
"prosím?" ozvala som sa keď mi na mobile ukázalo číslo, ktoré som nepoznala.
"Bea? Ahoj, tu Harry," ozvalo sa z druhej strany a ja som celá stuhla. Stačilo, že som započula jeho sladký hlas a moje kolená sa podlomili. Našťastie, že som bola v blízkosti postele, na ktorú som sa okamžite posadila.
"Chcel som sa iba uistiť či ten zajtrajšok platí?" opýtal sa a ja som si zahryzla do jazyka. Pravdou bolo, že som naozaj mala z toho stretnutia strach, no odmietnuť som ho tiež nevedela.
"Bea, si tam?" ozval sa znova, keď som ostala ticho.
"Uhm," prehltla som na sucho.
"Harry....rozmýšľala som a...." v rozpakoch som zo seba dostávala, keď mi skočil do reči.
"Chápem. Chce to odvolať," povedal a v jeho hlase som počula sklamanie.
"Nie!" rýchlo som odvetila, pretože som nechcela aby sa kvôli mne cítil zle.
"Iba som premýšľala aké oblečenie si mám zvoliť," dodala som prvé čo ma napadlo a Harry sa zasmial.
"Dobre, že sa pýtaš. Na to som ťa chcel upozorniť ešte. Vezmi si radšej niečo staré, nejaké tepláky a tričko."
"Tepláky a tričko?" nechápavo som zopakovala, no táto predstava sa mi naozaj páčila.
"Uhm."
"Môžem sa spýtať kam...."
"Kam pôjdeme je prekvapenie," znova mi skočil do reči.
"Radšej mi povedz kde bývaš aby som mohol prísť po teba."
"Čo keby sme sa stretli na mieste?" skúsila som, pretože som ani len netušila akú adresu by som mu nadiktovala.
"Ale..." chcel protirečiť.
"Bude to lepšie. Nechcem aby si niekto začal niečo namýšľať."
"Chápem. Kvôli Liamovi."
"Presne," prikývla som.
Po tom ako mi dal adresu a spresnil čas som zaľahla a okamžite zaspala. Ráno som už bola hore o piatej a nemohla viac zaspať. Nervózne som sa prehadzovala na posteli a od stresov zo stretnutia som doslova cítila kŕče v bruchu. O ôsmej som vliezla do sprchy a natiahla na seba svoje obľúbené čierne tepláky s ružovými pasmi po bokoch čiernym tričkom. Vlasy som si zopla do gumičky a na tvár nahodila kúsok make upu. Z domu som vyšla po tichu aby si ma nevšimla mama a zamierila som si to do garáže. O pol hodiny som už bola na adrese, ku ktorej ma dostalo GPS. Nechápavo som pozrela na lístok kde som si to včera napísala a následne na miesto kde som sa nachádzala a vystúpila som z auta. Spočiatku som si myslela, že som sa asi musela pomýliť, no v tom som započula za sebou Harryho ako kričí moje meno. Rýchlo som sa otočila a zbadala ho z diaľky ako ku mne smeruje, no nebol sám.
"Bože môj, tá je krásna!" zhíkla som keď som mu na rukách zbadala malú kengúru, ktorá mala na sebe plienku.
"Katynka sa už na teba tešila," usmieval sa spokojne, kým ja som sa nevedela vynadívať na tú roztomilosť.
"Samozrejme aj ja," dodal a ja som k nemu podvihla zrak.
"Môžem?" opýtala som sa neisto a vystrela ruku k nej.
"Jasné," prikývol a ja som ju pohladkala. Tá malá kengúra sa normálne nechala odo mňa maznať a ja som z nej bola úplne hotová.
"Ako sa to len volá?" opýtala som sa.
"Katynka," zopakoval Harry.
"Chceš?" vystrel ju ku mne a ja som nadšene prikývla. Opatrne som si ju vzala na ruky a až vtedy som si všimla, že ma obviazanú nôžku. Harry mi cestou do jej priehrady vysvetlil, že sa narodila s vykĺbenou nohou a tak ju vzali preč od svojej mamy aby sa tu mohla preliečiť. Okrem nej tu boli aj koaly, suchozemské korytňačky, malé opice a mnoho ďalších. Bolo to akési stredisko pre chorých zvieracích pacientov.
"Môžeme sa vrátiť za Katynkou?" opýtala som sa keď sme prešli všetky pavilóny.
"Ja som vedel, že z nej budeš hotová," zasmial sa a nasmeroval si to k jej priehrade kde nás už pri vysokom plote vzhliadala.
"Je nádherná," zasnene som si povzdychla a kľakla som si k nej na zem po tým ako Harry nakázal ošetrovateľom otvoriť priehradu.
"Chcela by si ju nakŕmiť?" opýtal sa ma a ja som okamžite prikývla. O pár minút na to mi ošetrovateľ doniesol fľašu s mliekom ako pre dieťa.
"To vážne?" zasmiala som sa a pozrela na Harryho.
"Sadni si a rozkroč nohy do V-čka," radil mi Harry.
"A to už prečo?" nechápala som.
"Uvidíš," podvihol obočím a ja som ho poslúchla. V tom sa na mňa Katynka zvalila na chrbát a hlavu si položila na moje pravé stehno.
"Teraz ju už môžeš nakŕmiť," usmial sa a ja som neverila vlastným očiam.
"Toto sa mi sníva," nechápala som kým som ju kŕmila pričom ju Harry hladil po hlave.
"Chodíš tu často?" opýtala som sa ho.
"Vždy keď môžem," pozrel sa na mňa.
"Myslela som si, že máš rád iba mačky."
"To si si vygooglila?" zasmial sa a ja som sa znova zapýrila.
"Odhalená," sklopila som zrak a pozorovala som Katynku ako jej rozospato klipkajú oči.
"Internet má väčšinou klamlivé informácie."
"Takže nemáš rád mačky?"
"Zbožňujem ich...rovnako ako aj všetky ostatné zvieratá," dodal a ja som prestávala rozumieť tomu ako môže byť niekto taký perfektný.
"Ty máš nejaké domáce zvieratko?" opýtal sa ma, keď som ostala ticho.
"Nie. Ale po dnešku jedno chcem," zasmiala som sa.
"Ak chceš kúpim ti ju," odvetil úplne spontánne.
"Čože?" pobavene som sa na neho pozrela.
"Ako si počula. Kúpim ti ju," zopakoval.
"Kengury sa nedajú kúpiť a k tomu....nie je to možné."
"Prečo by to nebolo možné?" nechápavo pokrútil hlavou.
"Pretože niektoré veci sa jednoducho nedajú. A mať kengúru za domáce zviera je jedna z nich."
"Hlúposť," protirečil mi.
"Všetko čo chceš môžeš mať. A ja ti to dokážem," usmial sa a postavil sa.
"Kam ideš?" nechápala som.
"Hneď som tu," žmurkol na mňa a v tom niekde bez vysvetlenia odišiel.
O pár minút prišlo vysvetlenie. Keď som držala v rukách malú kengúru aj s jej zdravotnou kartou a klietkou, v ktorej ju mám bezpečne prepraviť do jej nového domova.
"Ty- ty si to naozaj urobil," pozerala som na neho ako na zjavenie.
"Ty si mi snáď neverila?" usmial sa na mňa a jediné na čo som v tej chvíli dokázala myslieť bolo, že ma otec naozaj zabije!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama