Láska,nenávisť a iné oplzlosti - 8. kapitola Okamih slabosti

8. ledna 2014 v 19:37 | Emma |  Láska, nenávisť a iné oplzlosti

,,Naozaj nechceš ísť s nami?" pýtal sa ma Liam už asi piaty raz.
,,Nie zostanem tu a potom sa trochu prejdem po meste. Ty si uži s chalanmi."
,,Bea, pozri ten včerajšok..."
,,Nie, Liam nechaj to tak. Dobre? Proste si si stanovil svoje hranice a ja ich budem dodržiavať. Chceš rešpektovať zmluvu tak budeme."
,,Nechcem aby si sa hnevala." Váhavo postával pri dverách.
,,Ja sa na teba nehnevám."
,,Keby si si to náhodou rozmyslela budem rád ak sa k nám pridáš." Mlčky som prikývla.
Krátko na to čo odišiel s chalanmi som premýšľala čo podniknem. Vzala som si veci a išla sa prejsť po meste. V jednom obchode som našla krásne náušnice a hneď som si ich zamilovala. Keď som prechádzala okolo kníhkupectva spomenula som si na Beu. Vošla som dnu a snažila sa niečo pekné pre ňu vybrať. Práve som kráčala k pokladni keď mi niekto položil ruky na pás.
,,Povedala som ti, že budem v pohode." Otočila som sa s úsmevom a na mieste som stuhla. Nestál predo mnou Liam.
,,Pusť ma." Sykla som.
,,Ale ale a prečo? Kedysi si mala rada keď som sa ťa dotýkal."
,,Tie časy sú preč a ty si minulosť." Ustúpila som.
,,Vážne si to myslíš? A si si tým istá?" sklonil sa ku mne a zapriadol mi pri uchu. Cítila som mi nohy prirástli k zemi. Nebola som schopná sa ani pohnúť.
,,Nechaj ma prosím."
Teddy sa zhlboka nadýchol a nosom mi prešiel po krku.
,,Milujem keď prosíš. Chýba mi to."
,,Je tu všetko v poriadku?" spýtal sa strážnik, ktorý k nám podišiel. Až vtedy som si uvedomila ako sa trasiem.
,,Už áno ďakujem." Povedala som a vybehla som von. Utekala som ulicou čo najďalej od miesta kde som stretla svoju nočnú moru.
Na hotel som prišla už pokojnejšia. Oprela som sa o dvere a zviezla sa na zem. Nenávidím ho. Ako je to možné, že po tak dlhom čase zo mňa dokáže urobiť trosku? Kedysi som ho tak veľmi milovala a dnes jediné čo k nemu cítim je strach. Strach z toho, že mi zase ublíži. Stále som počula tie jeho slizké slová o tom ako budem znovu patriť jemu. Zatvorila som sa v kúpeľni a drhla sa kým som vládala. A stále som sa cítila špinavá. Rozplakala som sa. Vôbec neviem koľko prešlo hodín ale odrazu som začula buchnutie dverí. Zotrela som si slzy a prinútila sa vstať. Obliekla som si tielko a šortky a vyšla z kúpeľne.
,,Ahoj tak ako ste sa mali?" usmiala som sa.
,,Ahoj. Dobre."
,,Už je voľná." Kývla som smerom ku kúpeľni a Liam sa do nej vybral.
Vôbec neviem ako sa mi podarilo zaspať ale uprostred noci ma prebudil Liam na to že kričím zo sna. Vyzeral ustarane.
,,Bea si v poriadku?" hladil ma po ruke.
,,Hej prepáč mala som len zlý sen." Zašepkala som neurčito. Po zvyšok noci som sa prehadzovala a nemohla som zaspať. Podarilo sa mi to až nad ránom.
,,Chceš aby som ti raňajky objednal na izbu?" opýtal sa ráno Liam, keď vyšiel z kúpeľne.
,,Nie, som v pohode. Prídem za Vami do jedálne." Usmiala som sa a išla som zo seba urobiť človeka.
Chalani prekypovali dobrou náladou a bavili sa o večernom koncerte.
Po obede ma Liam vytiahol na prechádzku po meste. Kráčali sme ruka v ruke a on mi neustále niečo hovoril. Bol taký bezprostredný a uvoľnený. Smiala som sa na jeho vtipoch. Liam mi rozprával o situáciách, čo doteraz s chalanmi zažili. Posadili sme sa na lavičku aby sme si oddýchli. Cítila som sa taká voľná a šťastná. Na okamih som sa cítila ako tá stará Ella, ktorá verila v krásnu okamihu a lásku až za hrob.
,,Bea kto je Teddy?" opýtal sa zrazu a ja som na neho prekvapene pozrela.
,,Prečo?"
,,Stále si o ňom hovorila zo sna. Prosila si ho aby prestal."
,,Aha." Prehltla som.
,,Ublížil ti?"
,,Bolo to dávno a ja o tom nechcem hovoriť. Vážim si, že sa staráš naozaj ale nechcem ťa zdržovať svojimi problémami. Nie keď sa potrebuješ koncentrovať pred dnešným vystúpením."
,,Ak budeš chcieť pokojne mi to môžeš povedať." Pohladil ma po chrbte.
,,Ďakujem."
,,Za čo?"
,,Za tvoju starosť."
Večer som stála v zákulisí a sledovala ako chalani rozbalili svoju show. Boli úžasní dokázali fanúšikov postaviť na nohy. Bolo vidno, že to čo robia, robia radi a dobre. Užívala som si skvelú atmosféru.
,,Bolo to perfektné. Veľmi Vám to sekne na pódiu." Chválila som ich po ceste na hotel.
,,Keby si ma videla pred prvým koncertom. Bol som roztrasený a myslel som že to nedám." Hovoril Zayn a kontroloval si účes.
,,Všetci sme boli nervózni." Doplnil Harry a pozrel von oknom.
,,Neverím. Dnes ste tak rozhodne nevyzerali."
,,Lebo už máme isté skúsenosti." Žmurkol Louis.
Oprela som sa o Liama a usmievala sa kým chalani stále hovorili o tom ako sa im to, či ono podarilo. Zašli sme si na večeru a v jednej chvíli som sa zdvihla a išla na toaletu. Na chodbe som opäť narazila na Teddyho. Od jedálne ma delilo viac ako sto metrov a navyše náš stôl bol zastrčený celkom vzadu.
,,Ty predo mnou utekáš?" zasmial sa.
,,Daj mi pokoj." Povedala som nahnevane. Neviem kde sa to vo mne vzalo.
,,Len pokoj mačiatko. Nemusíš hneď útočiť. Nič ti nerobím alebo áno?"
,,Čo odo mňa chceš?"
,,Nie je to jasné? Je mi smutno."
,,A čo s tým mám ja?"
,,Možno by si ma mohla toho smútku zbaviť. Ella no tak, dokedy sa budeš hrať na urazenú. Bolo nám spolu predsa tak krásne."
,,Ty si vážne hovädo. Po tom všetkom čo si mi urobil máš odvahu mi niečo také povedať?"
,,Čo také som ti urobil?" naklonil hlavu na bok a spýtavo sa na mňa pozrel.
,,Znásilnil si ma." Sykla som.
,,Ale to je kruté. Nie to by som nikdy neurobil." Uškrnul sa. ,,Aj keď mohol by som to napraviť, čo ty na to? Poď ku mne a ja ti ukážem, že nie som krutý."
,,Mám priateľa."
,,Toho chlapca? Ella prosím ťa. On ti nikdy nedá to čo ti môžem dať ja."
,,Nepoznáš ho."
,,Stačí aby som sa na neho pozrel a je mi jasné, že sa ťa ešte ani nedotkol. Očividne ani nevie čo sa ti páči." Sebavedomo vypol hruď.
,,Choď do pekla." Povedala som a chcela prejsť okolo neho. Zdrapil ma za ruku a oprel o stenu.
,,Nieeee." Skríkla som.
,,Mňa nebudeš ignorovať jasné? Je mi jedno s kým chodíš. Ty patríš mne." Povedal a natlačil sa na mňa tak tesne aby mi dal najavo ako to myslí. Cítila som jeho vzrušenie a spanikárila som.
,,Si obyčajný chorý psychopat. Ja nie som tvoja hračka."
,,Nie naozaj?" zasmial sa a rukou mi vošiel pod šaty a prešiel po stehne.
,,Pusti ma lebo začnem kričať."
,,Tak začni." Vyzval ma a pobozkal ma. Pohrýzla som ho.
,,Ty malá nepodarená suka." Zasyčal a strelil mi facku. Podlomili sa mi nohy a spadla som.
,,Bea?" skríkol Liam a bežal k nám.
,,Dajte jej pokoj." Zasyčal na Teddyho a pomohol mi na nohy. Pevne som ho objala.
,,Už som tu je dobre." Šepkal.
,,Vezmi ma preč." Plakala som.
,,S tebou si to vybavím potom." Povedal Teddymu, ktorý to celé pobavene sledoval.
,,Ublížil ti?" spýtal sa ma Liam, keď ma uložil do postele. Nemala som na výber musela som mu to povedať. Liam na mňa šokovane hľadel a ani nedýchal.
,,A vtedy som si povedala že už nedovolím nikomu aby ma ponižoval." Ukončila som rozprávanie.
,,Bea, preboha ja by som ti predsa nikdy tak neublížil." Pohladil ma po hlave.
,,Ja viem." Prehltla som.
,,Čo pre teba môžem urobiť?" spýtal sa.
,,Buď so mnou." Pritúlila som sa k nemu a mlčala som. V jednom okamihu sa naše oči stretli a odrazu sa ku mne sklonil a pobozkal ma. Po prvý raz to inicioval on. Tak dlho som na to čakala ale teraz nebola vhodná chvíľa. Odtiahla som sa.
,,Ja nemôžem." Spanikárila som.
,,Prepáč." Zašepkal.
Liam ma hladil po chrbte kým som nezaspala. Ráno sme sa pobalili a odhlásili sa na recepcii. Chalani sršali dobrou náladou a počas cesty domov vtipkovali. Pri nich som veľmi rýchlo zabudla na záležitosť s Teddym. V lietadle kým Liam spal som sa rozprávala s chalanmi. Harry spomenul niečo čo ma zaujalo. Teda čo by zaujalo pravú Beu.
,,Tak keby si mala zajtra čas tak.."
,,Veľmi rada." Usmiala som sa.
,,Fakt?" vyvalil oči.
,,Jasné. Je to možnosť ako ťa lepšie spoznať a navyše milujem zvieratká." Nadchýnala som sa, lebo Bea miluje všetko čo je prítulné a chlpaté. Harry sa usmial a pohladil ma po ruke. Potom sa odtiahol a zahľadel sa von oknom. On je v tom až po uši. A viem, že Bea tak isto. A navyše nie je fér aby robila niečo čo nechce, keď môže robiť niečo čo chce. Pomôžem jej. Rozhodla som sa.
,,Máš večer čas?" pýtal sa ma Liam a tváril sa záhadne keď sme čakali na batožinu.
,,Prečo?" usmiala som sa.
,,Je to prekvapenie tak máš?"
,,Možno?" naťahovala som ho.
,,Možno?" usmial sa.
,,Nemám rada prekvapenia. Povedz mi o čo ide a ja ti poviem, či mám čas."
,,Nieeee takto nie. Ak budeš chcieť vedieť čo je vo veci, príď zajtra o desiatej ku mne." Povedal a zľahka ma pobozkal.
,,Premyslím si to."
,,Dobre." Usmial sa. ,,Hodíme ťa domov?"
,,Nie vezmem si taxík. Musím sa ešte niekde zastaviť."
,,Kde?"
,,To nie je tvoja vec." Zasmiala som sa.
,,Len som zvedavý."
,,Vieš, čo sa hovorí o zvedavých ľuďoch?" doberala som si ho.
Doma som bežala rýchlo za Beou. Hrozne som sa na ňu tešila. Rozrazila som dvere jej izby a ona ešte sladko spala.
,,BEA?!" skríkla som a hodila sa jej do postele.
,,Už si doma? Tak vitaj." Zamumlala rozospato.
,,No moment ty neprivítaš doma najlepšiu sestru na svete?" strkala som do nej v snahe zobudiť ju.
,,Ty si jediná sestra ktorú mám nebude to tým?"
,,Ani nechceš vedieť ako som sa mala?" spýtala som sa dotknuto.
,,Podľa toho aká si vysmiata usudzujem že dobre." Zívla a prehodila si ruku cez tvár.
,,No ak si odmyslím isté udalosti tak sa nemýliš." Pripustila som.
,,Aké udalosti?" spozornela.
,,Nič s čím by si si musela robiť starosti." Upokojovala som ju. Zaťažovať ju mojimi problémami je teraz úplne zbytočné.
,,Fajn. Počuj je mi jasné, že máš kopu zážitkov ale to počká kým vstanem." Otočila sa na druhú stranu a prikryla sa.
,,Ok tak potom asi počká aj to pozvanie od Harryho." Povedala som ľahostajne a zliezla som s postele. Presne ako som čakala okamžite bola hore.
,,Moment aké pozvanie?" spýtala sa.
,,Vedela som to." Rozosmiala som sa. ,,Moja sestrička je v tom až po uši." Smiala som sa kým sa na mňa Bea mračila ako na brokolicu čo z duše nenávidí.
,,Nie som." Vyprskla podráždene v tvári celá červená. ,,Len som zvedavá, to nie je trestné alebo?"
,,Iste." Snažila som sa o vyrovnaný výraz.
,,Takže aké pozvanie si mala na mysli?"
,,Zajtra ráno by sa chcel stretnúť."
,,Prečo?"
,,Lebo sa mu páčiť ty hlúpučká." Usmiala som sa.
,,Ja? A nie náhodou ty?"
,,Nie ten ide po tebe viem to. Poznám to. Ver mi." Bea bola stratená vo svojich myšlienkach.
,,Mala by si ísť ty pozval predsa teba." Povedala nakoniec.
,,Fajn tak potom ale budeš musieť ísť k Liamovi."
,,Prečo?"
,,Aj on ma pozval." Vysvetlila som jej.
,,Ella."
,,Bea ja ťa nechcem nútiť ale mala by si ísť. Ten chalan je z teba hotový a keď hovorím z teba myslím tým teba."
"Ja tam nepôjdem," povedala nabrúsene a konečne vyliezla z postele.
"Prečo?" nechápavo som ju sledovala kým sa obliekala.
"P- pretože," zaznela odpoveď.
"Ty máš strach!" povedala som nakoniec a bolo mi jasné, že som trafila lebo sebou priam cukla. "Priznaj si to!"
"Možno to tak je a čo? Je vedecky dokázané, že je len dobre keď človek pociťuje strach, pretože mu pomáha vyhnúť sa nebezpečným situáciám," skúsila na mňa tie svoje literárne kecy.
"To je síce pravda, no platí to iba do vtedy kým nás ten strach nezačne obmedzovať," povedala som rýchlo.
"Mňa ale neobmedzuje," povedala bez premyslenia.
"Naozaj? Koho sa snažíš oblbnúť?" založila som si ruky na prsiach.
"Radšej mi povedz ako bolo v Manchersti?" opýtala sa.
"Neskutočne," povzdychla som si .
"To je všetko?" overovala si Bea.
"Nie, ani zďaleka. To mesto, tie pamiatky a ľudia boli neuveriteľní. Bolo tam fakt krásne."
"A čo Liam?" opýtala sa.
"Liam," ťažko som si povzdychla. Zase som mala pred očami celú situáciu s Teddym a ten zvláštny okamih čo sa stal medzi mnou a Liamom keď sme ležali v posteli.
"Liam on bol milý a pozorný a priateľský.....žiaľ, iba priateľský,"
"A aký chceš aby bol?"
"Vášnivý, nespútaný a hlavne konečne poddajný," povedala som v snahe zakryť svoje skutočné pocity.
"Bože Ell. Prečo máš potrebu sa s každým iba vyspať?" pokrútila hlavou.
"A prečo nie?" mykla som plecom.
"Nenapadlo ti niekedy aké by to bolo mať normálny vzťah?"
"Veď ja mávam normálne vzťahy," bránila som sa.
"Nemám na mysli sex a..."
"Ale pozrime sa. Bea vyslovila slovo sex bez červenania sa!" zasmiala som sa v snahe odviesť jej pozornosť inam.
"Vieš čo si myslím?"
,,Nie?"
"Myslím, že máš strach znova sa zamilovať. Ella ja viem, že si to nemala ľahké ale láska je to najkrajšie čo ťa môže stretnúť."
"Ale prosím ťa načo potrebujem lásku keď si môžem slobodne užívať?"
"Je mi ľúto, že ti v živote stačí tak málo," povedala Bea a mňa sa to dotklo. Nemala ani poňatie ako veľmi ma to zabolelo.
"Radšej sa pôjdem vybaliť, pretože začínaš byť sakramentsky nudná," frkla som a odišla k sebe.
XXX
,,Tak som tu už mi konečne povieš o čo ide pán záhadný?" opýtala som sa len čo som prešla dverami Liamovho bytu.
,,Pristane ti to. Takto si sa vyparádila kvôli mne?" doberal si ma.
,,Nie kvôli fotografom." Vyplazila som jazyk. ,,Takže???" poskakovala som nedočkavo.
,,Asi som ti predsa len mohol povedať čo sa bude diať aby si sa vedela vhodne obliecť." Zamyslel sa a obišiel ma.
,,Čo je zlé na mojich šatách?" opýtala som sa.
,,Vôbec nič." Usmial sa a viedol ma ku gauču. Posadil ma a potom si sadol ku mne. Pustil telku a ja som zmätene pozerala na názov.
,,TOY STORY?"
,,Aaaaaaaaaaaaano." Rozžiari sa. ,,Milujem ten príbeh." Povzdychol si."
,,Myslíš rozprávku?" overila som si.
,,Ja viem, že je to možno smiešne ale chcel som ťa pustiť do svojho sveta."
,,To je od teba veľmi milé."
,,Takže si to pozrieme?"
,,Jasné." Súhlasila som. Fakt som nečakala, že sa tak dobre pobavím na animovanej rozprávke. Liam sa chechtal a opakoval repliky. Po dobrom obede sme si pustili druhý diel.
,,Tak čo dáme si trojku?" spýtal sa a ja som vyvalila oči.
,,Myslím časť. Tretiu časť." Opravil sa rýchlo.
,,Ale ale pán Payne vy sa červenáte?" doberala som si ho a obkročmo si na neho vyliezla.
,,Len som sa zle vyjadril."
,,Mne to neprekáža."
,,Fajn." Nervózne sa zasmial. ,,Tak to idem pustiť." Povedal a chcel ma zložiť.
,,Alebo?" zvodne som sa usmiala a pobozkala som ho. Cítila som ako stuhol. Bola som poslušná príliš dlho teraz sa budem hrať ja. Pomaly som ho láskala jazykom na krku a uchu a načúvala jeho zrýchlenému dychu. Jeho pokožka chutila tak úžasne, že som nedokázala prestať. Liamovi sa moja snaha páčila cítila som ako veľmi a tentoraz som bola rozhodnutá dokončiť to.
,,Bea, no ták." Zašepkal.
,,Pššššt. Kazíš moje plány." Umlčala som ho bozkom a začala mu rozopínať gombíky na košeli. Rukami mi prešiel po chrbte a chytil ma za zadok. Pozrela som na neho a jeho oči žiarili. ,,Ale ale že by?" pomyslela som si.
Prevrátil sa nado mňa a zatlačil ma do gauča. Doslova som mručala od radosti.
,,Niekto by potreboval schladiť?" zasmial sa a odtiahol sa.
,,DOPEKLA" sykla som keď mi došlo, že ma zase prekabátil.
Nakoniec ma vytiahol von z obavy, že by som to na neho zase skúsila. Prechádzali sme sa po pláži a v jednej chvíli ma Liam vzal na ruky a ťahal do vody. Spanikárila som a začala som kričať. Myslel si, že len robím drahoty. Keď ma po piatich minútach z nej vyťahoval stále sa mi ospravedlňoval. Ja som ale trvala na tom, že idem domov.
Tam na mňa čakalo ďalšie prekvapenie. Bea behala po záhrade a hrala sa s malou kengurou.
,,Preboha." Povedala som šokovane.
,,Však je nádherná?" zasnene sa ma opýtala.
,,Kde si ju vzala?"
,,Harry mi ju kúpil." Povedala a mne neušlo ako sa pri tom tvári. Očividne sa bavila lepšie ako ja s Liamom.
,,Musela som ju vziať sem Katynka je taká úžasná. Kúpila som jej vlastnú fľašku a deku."
,,Čo si to urobila?"
,,Tebe sa nepáči?" posmutnela.
,,Bea uvedomuješ si že pozajtra sa vracia otec. Ako chceš pred ním utajiť že máš kenguru? Keď mu ani nevieš povedať že pripravuješ na tej výstave?"
,,Myslela som, že mi pomôžeš."
,,Ako to chceš utajiť? V dome ju mať nemôžeš."
,,Ja sa jej nechcem vzdať. Katynka ma potrebuje." Povedala smutne.
,,Upokoj sa niečo vymyslíme."
Počas dňa som sledovala ako sa Bea hrá s tou kengurou. Bola taká šťastná. Harry vedel čo robí aj keď to nedomyslel celkom.
Na druhý deň Harry pozval Beu von znovu. Tentoraz mi musela sľúbiť, že nepríde domov s nejakým zvieratkom. Neviem ako zvládnem starostlivosť o Katynku ale sľúbila som to svojej sestre. Vyzeralo to celkom dobre ale len do chvíle kým sa doma nezjavil otec.
,,Ou a je po srande." Povedala som kengure.
,,ČO TO MÁ ZNAMENAŤ?" zreval nahnevane.
,,Nepoznáš kenguru?"
,,Prečo je to zviera tu?" ignoroval moju otázku.
,,Volá sa Katynka."
,,Kde máš sestru?"
,,Preč."
,,Pýtal som sa kde presne." Zahrmel.
,,Preboha je vonku. Upokoj sa dobre? Má právo vypadnúť z toho domu."
,,Nevrieskaj na mňa." Zasypel.
,,Nič iné si nezaslúžiš." Povedala som potichu.
,,Na večeru buď doma budeme mať hostí."
,,Prečo je moja účasť nutná?" chcela som vedieť.
,,To uvidíš večer." Povedal a kráčal preč.
,,A to zviera tu neostane." Dodal.
Keď sa Bea vrátila priam až lietala. Ukázalo sa, že boli na pláži a výborne sa bavili. Mala mokré vlasy a nadšene mi opisovala ako blbli vo vlnách potom si všimla otca a zbledla. Ja som jej vysvetlila o čo ide a po zvyšok noci som ju upokojovala aby prestala plakať. Obíjmala tú malú a túlila si ju k sebe v snahe chrániť ju. Večer sme ju museli zaviesť do centra odkiaľ si ju priviezla.
,,Zbohom maličká." Lúčila sa s ňou.
,,A dosť." Povedala som a odišla som preč. V kancelárii riaditeľa som strávila viac ako hodinu a keď som sa vrátila za Beou mala som výborné správy.
,,Takže je stále moja?" pýtala sa neisto.
,,Áno je a môžeš sem za ňou chodiť a hrať sa s ňou. Urobila jej tu výbeh a budú sa tu o ňu starať keď už nám to ten mrzutý sebec nedovolí.
V lepšej nálade sme sa vrátili domov. Otec už na nás čakal a riadne nám naložil za to že meškáme.
O pätnásť minút sme schádzali dolu a ja som v hale začula hlasy. Krátko na to vošiel otec spolu s Teddym.
,,PANEBOŽE." Zašepkala som vystrašene.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama