One Way, More Direction - 31. kapitola: Môj milovaný manžel...

7. ledna 2014 v 17:04 | Emma |  One Way, More Direction

V minulých častiach: Jenny so Zaynom sa zobrali a momentálne si užívajú manželský život. Boli na krásnej svadobnej ceste, ktosú im venovala ich rodina. No aj napriek tomu, že sú manželia sa nevyhnú drobným hádkam.



Všetko vyzeralo byť v najlepšom poriadku. Bola som šťastná, Zayn bol pozorný, moja rodina bola so mnou a prežili sme tie najkrajšie Vianoce, aké si pamätám. Pomaly sa blížil Silvester. Raz za mnou pribehol Zayn a tváril sa nadšene. Záhadne ma ťahal von pred dom, no najskôr trval na tom, aby som sa poriadne obliekla. Vyšla som pred vilu a tam stálo nádherné auto. Nové, nablýskané a úplne dokonalé.
"Tak čo povieš?" nadšene sa spýtal Zayn a tvár sa mu rozžiarila v úsmeve.
"Je nádherné, ale načo ti je ďalšie auto?" zneistela som.
"Láska, toto nie je moje auto. Kúpil som ho pre teba."
"Prosím?" zhrozene som na neho pozrela.
"Viem, že máš veľa stretnutí a nechcem, aby si sa vozila v taxíku. Zároveň chcem, aby si bola v bezpečí a toto je najbezpečnejšie auto vo svojej triede. Chcem, aby si bola v bezpečí. Ty aj naše dieťa. Milujem vás a nechcem o vás prísť."
"Koľko stálo?"
"Nie je to jedno?"
"Nie. Tak koľko!" Vyletela som a keď mi povedal sumu, otočila som sa na päte a vletela som dnu. Bola som taká vytočená, ako už nikdy.
"Ty si úplný psychopat, Malik!" kričala som nabrúsene. "Ja to nechcem!"
"Ale miláčik, veď o nič nejde." Snažil sa to urovnať Zayn.
"O nič nejde? O nič nejde? Ty si sa úplne zbláznil! To, že som tvoja žena neznamená, že na mňa budeš míňať majetok!" stále som to nedokázala predýchať.
"Ale veď..."
"Nič nehovor!" skočila som mu do reči nahnevane. V tom sa v chodbe objavila Bianca s Harrym a zvedavo sledovali, predstavenie, ktoré sme im predvádzali.
"Čo sa deje?" spýtala sa Bianca.
"Tvojmu bratovi preskočilo!" rozhodila som rukami a namrzene som dupala ku schodisku. Potrebujem vychladnúť, inak sa z neho zbláznim. Definitívne. A dosť. Nikam nejdem. Žiadna svadovný cesta. Ak ma chcel nahnevať, lepšie to nemohol urobiť. Desať minút na to niekto zaklopal. Pre bezpečené zachovanie môjho manželstva som dúfala, že to nie je môj muž.
"Jenn?" zaklopala Bianca a vošla. "Čo robíš?" spýtala sa.
"Nejdeme nikam! Žiadna svadobná cesta nebude!" odsekla som.
"Zlatko? Neženieš to troška do extrémov?" posadila sa na posteľ.
"JA?! Počula si, koľko zaplatil za to auto?" prestala som vybalovať a pozrela som sa na ňu.
"Nie."
"Takmer dvesto tisíc libier! Chápeš? Dvesto! On nie je normálny! Ľudia majú autá za dvadsať tisíc, tridsať, nie za dvesto!" stále som nechápala, prečo musel kúpiť tak nenormálne drahé auto. Prečo mi vôbec musel kúpiť auto. Čo je zlé na tom, ktoré mám teraz? Jasné, nie je najbezpečnejšie vo svojej kategórii. Musel sa zblázniť. Kontrolou posadnutý maniak. Bianca ma po celý čas sledovala a kútiky jej nebezpečne cukali.
"Jenny, sadni si," poprosila ma napokon.
"Dobre,"
"Zayn ťa miluje. Vás obe," nadýchla sa.
"A bojí sa, že o vás príde. To, že kúpil také drahé auto neznamená, že utráca, znamená to, že by za vás dal čokoľvek. Skús to nebrať tak, že ide o peniaze, ale tak, že dá čokoľvek, aby vás ochránil. Zayn má jednoducho pocit, že potrebuješ najbezpečnejšie auto, tak ti kúpil toto. Viem, že to občas ženie do extrému a dvadsať airbagov je možno priveľa, ale on už raz dieťa stratil a stratil aj teba. A už nikdy to nechce zažiť." Hovorila na mňa Bianca hlasom ala profesionálny psychológ, ktorý decku vysvetluje prečo nesmie jesť sladkosti pred večerou. Chápala som to. Jedna moja časť vedela, že to, čo robí je preto, aby sa cítil bezpečnejšie. A keď som mimo ohrozenia ja, je aj on.
"Ale ja nechcem, aby na mňa míňal také sumy. Ja by som si to auto nemohla nikdy dovoliť. Fajn, nech mi kúpi auto, ale nie také, na ktoré by som robila pol života."
"Zlatko, si jeho manželka. Čo je jeho, je aj tvoje. To je jedna vec. A ďalšia je, že tvoji rodičia sú dosť bohatí, takže ty si bohatá, či sa ti to páči alebo nie."
"Ale to neznamená, že naše dieťa bude vychovávané so zlatou lyžicou." Bránila som sa. Stále mám tendenciu zabúdať na postavenie mojich rodičov. Bude to tým, že som sa v živote naučila spoliehať sa sama na seba.
"Jenny, nepredbiehame troška? Nikto nehovorí, že bude rozmaznávané. Bude mať viac ako ostatné deti, ale to je normálne. Aj Aine má, ale to neznamená, že ju nevychovávame správne." Bolo mi jasné, že to, čo hovorí Bianca je normálne a má to zmysel. Ale v poslednom čase ma dokáže aj maličkosť totálne rozhodiť.
"To tie hormóny. Som ako pochodujúca bomba." Zúfalo som rozhodila rukami.
"Takže je to zažehnané?" usmiala sa Bia a objala ma.
"Pravdaže nie! Aj tak sa naňho hnevám! Ja za to nemôžem. Nahneval ma. Čo si o sebe myslí? Že ma postaví pred fáro a ja z neh padnem na zadok? Nie! To sa mýlil chlapec!" frkla som. Zayn si musí uvedomiť, že sme manželia a rozhodnutia robíme spoločne.
"Ach Jenn," pokrútila hlavou Bia.
"Som unavená," povzdychla som si.
"Mala by si si pospať. Najbližšie dva týždne budeš mať iné povinnosti." Doberala si ma, ale počkala kým si ľahnem a prikyla ma.
"To je otázne!"
"Ako chceš," mykla plecom a odišla z izby. Počula som, ako sa otvorili dvere a podľa tichých krokoc a prehýbajúceho sa matraca som vedela, že je to Zayn.
"Láska, hneváš sa na mňa?" spýtal sa a ľahol si tesne ku mne. Objal ma a ruky si zložil na mojom bruchu.
"Čo myslíš?"
"Možno som to prehnal, ale Jenny chcem, aby si ty a naša dcéra, aby ste boli v bezpečí. Nemôžem byť s vami stále a preto vás chcem chrániť."
Pomrvila som sa a otočila som sa k nemu. Dívali sme sa jeden druhému do očí. Natiahla som ruku a Zayn zatvoril oči. Myslel si, že ho chcem udrieť? To sa ma dotklo. Priložila som mu ruku k tvári a jemne mu po nej prešla po líci. Pootvoril oči a tie jeho hnedé mandľové okále ma pozorovali so zvedavosťou.
"Zayn, milujem ťa. To už musíš dávno vedieť. Povedala som ti áno. Som tvoja."
"To si." Usmial sa.
"Sme manželia a problémy, ktoré prídu musíme riešiť spolu po vzájomnej dohode. To, že ty si myslíš, že to tak bude bezpečnejšie neznamená, že to urobíš bez môjho vedomia."
"Len chcem, aby si bola v bezpečí. Ak bude treba zamknem ťa v izbe aby som ťa ochránil. Nemôžeš mi to mať za zlé."
"Vieš čo, takto sa nikam nedostaneme." Odtiahla som sa od neho na svoju stranu postele

Na druhý deň som sa zobudila s oveľa lepšou náladou, ale Zayna som ešte stále ignorovala. Myslela som si, že pochopí, kde spravil chybu a to auto stiahne, ale nie. Zaryto trval na tom, že v tom aute budem jazdiť a pokojne si sedel za stolom a raňajkoval. Od kedy som si ho vzala je omoho sebavedomejší. Akoby pochopil, že už ma nestratí. Prepaľovali sme sa pohľadom, ale Zayn si z toho nič nerobil. Správal sa akoby sa nič nestalo. Keď som sa dostatočne upokojila a dokázala sa na to pozrieť z pohľadu, že je starostlivý, jedna moja časť pookriala. To predsa len dokazuje, že ma miluje. A práve toto zistenie zažehnalo katastrofu. Posledný deň v roku sme boli v pohode, všetko bolo v pohode. Vstali sme s úsmevom, ruka v ruke sme kráčali dolu schodmi, pri stole sme sa na seba usmievali, dokonca sme miestami ignorovali zyšok stratení sami v sebe.
"Mohli by ste sa krotiť vy dvaja. Nie ste tu sami." Na okno znechutene si rýpol Louis.
"Len závidíš, lebo ty na to nemáš papiere." Zasmiala som sa.
"Čo ťa nemá drahá, správali by sme sa presne rovnako, či už by si mala alebo nemala moje priezvisko." Povedal Zayn a znovu sa mi prisal k hrdlu. Rozosmiala som sa. Bianca s Harrym sa tiež smiali a Aine s Niallom si dali súťaž, kto prvý zje to, čo má na tanieri. Hoci sme vedeli, kto je skutočným šampiónom, čo sa jedla týka prekvapene som mrkala, keď nakoniec vyhrala Aine. Niall na mňa žmurkol. Nechal ju. Jasné. Zdá sa mi to, alebo je oveľa benevolentnejší, čo sa detí týka. Keby mu Aine navrhla, že ho prefarbí na fialovo dovolil by jej to.
Po raňajkách sme s Biancou išli na nákupy. Samozrejme ako inak musela som si vziať auto od Zayna. Trval na tom. Pretočila som očami a nasadla som.
"Podľa mňa to auto nemá chybu." Povedala Bianca obdivne. Bolo plne vybavené. Nedalo sa mu nič vytknúť.
"Tsss. Preto ešte nespadnem na zadok." Frkla som.
"Ja ti neviem, mne by sa také páčilo." Uznanlivo kývla.
"Keby som mohla darujem ti ho, ale obývam sa, že ten môj kontrolou posadnutý maniak by mi okamžite zaobstaral nové."
"Jeden nemusí byť génius, aby zistil, prečo to robí."
"Podľa mňa sa minul povolaniu. Mal byť policajtom." Zasmiala som sa a pridala som plyn.
"Ale ale, pani Maliková, zdá sa mi to, alebo si tú jazdu užívaš?" prižmúrila oči.
"Možno trošku."
"Tebe sa to auto páči!!!" skríkla s úsmevom.
"Nie."
"Ale..."
"Milujem ho." Priznala som sa.
"Jenny ja to nechápem."
"Nehovor to Zaynovi. Zase by sa hrdil, že to hovoril."
"My predsa držíme spolu, nie?"
"Jasné. Preto cestou späť šoféruješ ty." Usmiala som sa a odbočila na parkovisko k nákupnému centru, kde sme mali v pláne zaobstarať zásoby.
"Aaaaaa, to vážne?" zvýskla nadšene.
"Smrteľne." Žmurkla som.

*****

"Čo si kruci o sebe tá nádhera myslí." Prskala Bia pohľadom vraždiac Taylor, ktorá stála medzi Harrym a Liamom a na niečom sa smiala.
"Hlavne sa upokoj." Hladila som ju po ruke. Aine s Lux, Tomom a Niallov synovec boli v obliehaní starších detí a puberťákov, Safaa s Walihou niečo prebreali s Lou. Sandra s Daisy a Phoebe si zase dokladali niečo iné.
"Nechceš si dať na nervy?" spýtala som sa a podávala jej pohárik.
"Jenny, vieš, že ty nemáš piť. Ak to Zayn zistí..."
"Len pokoj, ja mám džús. Ale ty to očividne potrebuješ." Usmiala som sa.
"Nepáči sa mi to. Neznášam, keď je v jeho blízkosti. Vyškriabala by som jej oči z ksichtu." Sykla a kopla do seba panáka. Behom pätnástich minút, kopla do seba ďalšie tri.
"Maminkáááá, kedy sa budú stlielať svetielka." Ťahala malá Aine Biancu za nohavice.
"Ešte máme nejaký čas, miláčik. Čo keby sme si dali koláčik?" spýtala som sa jej dvíhajúc ju na ruky.
"Maminke je zle?" spýtala sa ma s vtreštenými očami.
"Nič vážne, srdiečko neboj sa." Nemožem jej povedať, že mamka má len zvýšenú hladinu alkoholu v krvi. Kvôli najmenším deťom sme nejaký ohňostroj spustili pred tým, ako sme ich uložili do postele. Deti nadšene pískali a vískali. Krátko potom, čo deti zaspali sa rozbehla zábava medzi dospelými. Bianca to trošku prehnala a váľala sa po Harrym, zlostne zazerajúc na Taylor. Chalani z toho mali show.
"Čo mi ušlo?" spýtala som sa zmätene.
"Kým si uspávala deti, Bianca vyskočila na stôl a zavolala na Harryho." Vysvetlila mi Dani.
"Čo presne na neho kričala?"
"STYLES AK SEM HNEĎ NENAKLUŠEŠ ZAČNEM SA VYZLIEKAŤ." Napodobnila ju El.
"Čože?" neverila som vlastným ušiam.
"Hej chalani začali skandovať a Harry k nej letel ako vystrelený." Doplnila Daisy.
Krátko na to prišiel Liam po Dani a Louis po El. Niall s Daisy sedeli na gauči a niečo si dokladali. Zábava sa celkom rozbiehla. Zayn tancoval so sestrami a ja som debatovala s Lou.
Na druhý deň, keď sme sa prespali, nás viezli na letisko. Bolo milé, že nás išli odprevadiť všetci. Budú mi chýbať.

"Zlatko pristávame." Jemne ma prebral Zayn pohladením po tvári. Pozrela som von okonom a zhíkla som.
"My sme prileteli do raja?"
"Asi už to tak bude." Rozžiaril sa šťastne. Môj milovaný manžel. Milujem, keď sa smeje, milujem, keď sa mračí, milujem, keď je uvoľnený a sám sebou a milujem na ňom to, že patrí mne.
"Mám niečo na tvári?" spýtal sa.
"Úsmev?" skúsila som.
"Pani Maliková, vy si zo mňa uťahujete?" zamračil sa, ale tón, ktorým ku mne hovoril bol jasne hravý.
"Nikdy pán Malik, to by som si nedovolila." Rozosmiala som sa a oprela sa o jeho plece.
"Vitaj na Mauríciuse." Povedal, keď sme vystúpili do tropického podnebia a teplota sa do nás oprela silnou intenzitou. Viezli sme sa k nášmu hotelu a ja som v úžase sledovala krajinu za oknom. Palmy a v pozadí oceán. Biele pláže a modrá obloha. Zayn ma držal za ruku a pobavene ma sledoval.
"Čo je?" spýtal sa som sa po chvíli, keď som si všimla jeho upretý pohľad.
"Nič, len ťa pozorujem. Vyzeráš šťastne." Podotkol.
"Pretože som šťastná."
"Je tu nádherne." Súhlasil.
"Áno to je, ale to nie je to, čo ma robí šťatnou."
"Nie? A čo potom."
"To ty."
"Ja?"
"Áno. Milujem ťa." Zašepkala som a vrhla som sa po jeho perách. Zayn sa zasmial a moje bozky opätoval. Kašľala som na to, že taxikár nás špehuje.
Pred hotelom sme vystúpili a Zayn nás voviedol dnu. Pri pulte sme dostali klúče od našej chatky. Bola priamo na pláži.
Dva týždne sme nerobili nič iné, ako užívali si súkromie, vzájomnú blízkosť a pohodlie. Pravidelne sme volali domov. Každý večer. Ruka v ruke sme sa prechádzali po ostrove a nakupovali darčeky. Pracovné veci za mňa prevzala Bianca, takže som si mohla dokonale oddýchnuť.
"Nechce sa mi veriť, že sa musíme vrátiť." Šepla som smutne, keď som balila kufre.
"Ani ja sa na návrat do reality neteším. Toto je náš súkromný raj." Podišiel ku mne a objal ma.
"Zostaňme tu."
"Láska, mne to nemusíš hovoriť. Keby bolo na mne kašlem na všetkých, ale čo chalani? Čo Bianca? Čo Aine?"
"To nie je fér. Vieš, že ich milujem a chýbajú mi. Presťahovali by sme sa sem."
"Musíme sa vrátiť. Naši fanúšikovia na nás čakajú, nemôžeme ich sklamať."
"Jasné, čo ty by si pre svoje fanynky neurobil." Prskla som podráždene.
"Jenny, mám rád svojich fanúšikov, ale milujem len teba. Si to ty ku komu sa budem vracať a pri kom budem zaspávať. Si to ty, s kým chcem prežiť svoj život."
Občas som sa správala ako decko, priznávam. Ale za to môžu moje hormóny. Obyčajne som racionálne uvažujúci rozumný typ človeka. Lenže teraz, dokáže ma vytočiť, aj keď sa nás letuška spýta ponúknem vám niečo na pitie? Za každým úsmevom vidím flirt, hoci Zayn má oči len pre mna. Asi som paranoidná. Mala by som sa dať liečiť.

Po prílete domov sme sa zvítali v hale. Aine bola taká šťastná, že od radosti sa rozplakala.
"Ale miláčik, čo tie slzičky?" spýtal sa Zayn a dvihol ju na ruky.
"Ľúbim ťa Zay." Povedala vážne a objala ho.
"Aj ja teba Aine. Chýbala si mi drobček."
Kým sa oni dvaja objímali, ja som sa zvítala so zvyškom.
"Ste krásne opálení, takže ste sa predsa dostali aj na slniečko." Smial sa Harry.
"A čo si si myslel?"
"No bola to svadobná cesta predsa." Neurčito sa ozval Louis.
"Stále neviem, čo sa snažíš povedať." Zamračila som sa.
"Tí blázni si zjavne mysleli, že budete celý čas trčať na chate a nevylieziete z postele." Vysvetlila mi Bianca s úsmevom.
"No to určite. Je vidno, že ste nikdy pred tým na Mauríciuse neboli." Uškrnula som sa a spoločne sme sa vybrali k autu. Cestou domov som počúvala, čo sa tu dialo. Chalani mali oficiálnu pauzu a čakalo sa len na Zaynov návrat, aby sa mohli zase plne pustiť do práce. Čakali na nich nejaké koncerty, akcie, nahrávanie nového albumu a natáčanie videoklipov. Vo vile sme sa usadili v obývačke a Zayn porozdával všetkým darčeky. Aine mala hroznú radosť, ale vidieť Nialla ako výska od radosti nad miestnymi špecialitami, to bolo niečo neuveriteľné.
Nialler sa o svoje jedlo nedelí s nikým. Okrem detí. Samotnú kategoriu asi tvoríme len ja s Biancou v štádiu tehotenstva. Nikdy pred tým som ho nevidela stáť pri sporáku a niečo variť. Niall bol vždy ten, kto mi poskakoval za chbtom a pýtal sa, či už je to hotové, alebo či môže ochutnať.
Chalani boli práve s Paulom na rozhovore, kde informovali svojich fanúšikov o plánoch, ktoré na nich čakajú v najbližších mesiacoch, kým ja som doma strážila Aine a vybavovala som nejaké pracovné veci. Nejako som ani nezaregistrovala, kedy prišla, iba si zničene sadla do kresla a vzdychla si. Aine sa jej škriabala na kolená a snažila sa jej opísať, čo robila, kým mama nebola doma. Bianca sa na ňu usmievala a milo sa jej prihovárala, ale poznala som svoju priateľku príliš dobre na to, aby som vedela, že niečo skrýva. Keď prišli neskôr domov chalani a malá sa rozbehla za nimi, vytiahla som Biancu do pracovne.
"Čo sa deje?"
"Nič malo by sa?"
"Bia, ja nie som slepá. Od chvíle ako si prišla vidím, že nad niečim premýšľaš."
"Dekan chce vziať na výstavu do New Yorku svojich najlepších študentov." Povedala neisto.
"No a? Hádam si nemyslíš, že medzi nimi nebudeš?"
"Som medzi nimi."
"To je skvelé." Usmiala som sa.
"Nie, Jenny ty mi nerozumieš. Je to na dva týždne."
"A?"
"V New Yorku."
"A?"
"Mám byť bez rodiny?" dodala, keď som sa stále tvárila nechápavo.
"Zlatko, tu ide o tvoju kariéru. Máš šancu dokázať, čo v tebe je. Talent, ktorý poznáme my, by mali poznať aj ostatní ľudia. Prečo váhaš? Aine tu nebude sama. Pomôžem Harrymu."
"Ja neviem." Váhala.
"Pozri, pohovor si o tom s Harrym, ale myslím, že ti povie to isté, čo ja. Je šanca, ktorá sa neodomieta. Bia, tak ako ty si pri našich úspechoch, chceme byť my pri tvojich. Stojíme za tebou, nech sa rozhodneš akokoľvek."
"Ďakujem." Objala ma.
"Nemáš za čo. Som na teba hrdá, rovnako ako na Harryho."
"Nie som si istá, či je vhodný čas odísť."
"Ak ide o Taylor, buď pokojná, budem Harryho strážiť tak prísne, že sa k nemu nedostane. Cezo mňa neprejde." Uistila som ju s úmevom.

O pár dní nato sa Bianca pochválila, že prijala ponuku od dekana a my sme sa tešili spolu s ňou. Harry sa tváril tak hrdo a dôležite, keď nám to povedala. Horšie bolo sledovať, ako sa Bia balí. Vedeli sme, že je to len na dva týždne, ale aj tak sa nám to nepáčilo. Zayn jej pomáhal a ja som zišla dolu do obývačky, kde sedel Harry a na kolenách ma malú. Zotieral jej slzičky a hovoril na ňu tichým upokojujúcim hlasom.
"Srdiečko, mamička nebude preč dlho. Ide len ukázať iným ľuďom svoje obrázky. Ty nechceš, aby všetci vedeli, aká je mamička talentovaná?"
"Cem, ale maminka mi bude chýbať."
"Zlatko, ale ja tu s tebou budem po celý čas." Tíšil ju. Sledovať Harryho pri takejto scénke bolo niečo neuveriteľné. Aký dlhý kus cesty prešiel, kým sa sem dostal. Čo všetko musel preskákať, aby pochopil, že rodina a láska k Biance sú kľúčom k jeho šťastiu.
"Ty nepojdeš pleč?" zdvihla na neho svoje oči. Zelené oči otca sledovali oči dcérky.
"Aine, ty a tvoja mama ste to najdôležitejšie na tomto svete. Nikdy vás neopustím. Navyše na jar, keď sa roztopí sneh sa mama a ja vezmeme a budeme oficiálna rodina."
"Plečo až keď sa loztopí sneh?" zaujímalo ju.
"Pretože tvoja mamička by chcela, aby kvitli kvietky a ty si mohla pobehovať po tváričke." Prisadla som si.
"Ale ty keď si si blala Zaya tak padal snežik."
"To je síce pravda, ale ja som vždy chcela mať svadbu v zime." Brnkla som jej po nose.
"Enny ty si myslíš, že má maminka odletieť pleč?" spýtala sa ma vážnym hláskom. Pozrela som na Harryho a ten sa tváril zúfalo. Očividne sa jej to po celý čas pokúšal vysvetliť. Pritiahla som si Aine k sebe a pohodlne som sa s ňou usadila.
"V prvom rade anjelik, tvoja mama neletí preč rada. Budeš jej chýbať a stále bude na teba myslieť. Vieš ako sa vždy tešíš, keď vidíš ocka v televízii, že?"
"Ano, tatik mi vždy pošle pusinku." Pozrela na neho neisto a Harry sa na ňu usmial.
"Páči sa ti ako ocko spieva?"
"Áno."
"A páči sa ti, ako maminka kreslí?"
"Áno."
"A chcela by si, aby sa tešili aj iné deti?"
"Ja nefiem, asi áno."
"Maminka pôjde ukázať svoje obrázky iným ľuďom a bude mať z toho rovnakú radosť, ako keď ocko spieva. Hneď potom sa k tebe vráti a bude sa s tebou hrať."

Aine sa snažila tváriť statočne, kým sme boli zaviezť Biancu na letisku. Sedela jej na kolenách a držala ju za ruku. V tvári mala smútok, ale držala sa. Harry ich obe objímal a čosi si šepkali. Keď napokon ohlásili jej let, všetci sme si smutne povzdychli. Aine mamu silno objala, kým sa nám nestratila z dohľadu mávali sme ako o život.
Harry sa o svoju dcéru staral ukážkovo. Pred spaním jej čítal rozpávky a hladil ju vo vláskoch. Neustále jej opakoval ako veľmi ju aj mamičku ľúbi. Raz som ho pristihla. Nechcela som počúvať, ale nedokázala som odísť, jeho slová ma dojali a myslím, že za to môžu tie moje bláznivé hormóny.
"Zajačik Ronny sa vrátil domov, objal mamu zajačicu a povedal jej, že už nikdy od nej neutečie." Dočítal Harry a zatvoril knihu.
"Plečo Lonny ušiel?"
"Lebo bol mladý a chcel spoznať svet."
"Ale pleto nemusel opustiť mamičku. To sa nelobí." Aine na neho hľadela tým svojím detským pohľadom. Častokrát mala otázku, ktorá bola na jej vek veľmi vyspelá. Možno to bolo tým, že pri sebe nemala toľko detí. Aj Chris bol veľmi všímavý. Videl to, čo nám unikalo.
"Vieš, láska moja. Občas zvieratká urobia niečo, čo sa iným nemusí páčiť. Niekedy to urobia zo zvedavosti, inokedy sa nechajú nahovoriť a niekedy to je pre ich vlastnú hlúposť."
"Ale Lonnyho maminka stále lúbila, aj keď ušiel."
"Áno, všetky mamičky ľúbia svoje deti." Usmial sa na ňu.
"Aj ockovia?"
"Áno poklad, aj ockovia."
"Ľúbim ťa tatik."
"Aj ja ťa ľúbim Aine. Veľmi, najviac na svete." Skonil sa k nej a jemne odhrnul tie chutné kučierky, čo jej spadali na čelíčko.
"Spinkaj. Prídem sa na teba ešte pozrieť." Šepol jej a pohladil ju po tvári.
Na chodbe sme sa stretli.
"Jenny? Prepáč, nečakal som ťa tu."
"Nechcela som ťa špehovať. Išla som ju pozrieť a keď som ťa uvidela, jednoducho som nemohla odísť."
"Milujem ju. Je taká šikovná a bystrá."
"Je to veľmi inteligentné dievčatko."
"To má po mame." Povzdychol si. Bianca bola preč už týždeň a veľmi mu chýbala. Videla som to. Harry bol na jej dotykoch závislý. Miloval, keď mu prehrabovala kučery, keď si ho doberala, keď sa na neho usmievala. Bianca mu dávala novú nádej. Ona a Aine z neho urobili Harryho, ktorého všetci veľmi milujeme.
"Volala dnes?"
"Áno, ale nehovorili sme spolu dlho. Majú toho veľa. Zdá sa, že jej obrazy majú veľký úspech."
"To je dobré, nie?"
"Priam skvelé, ale mrzí ma, že pri tom nemôžem byť."
"Nie tak celkom." Povedala som a on sa na mňa zmätene pozrel.
Podala som mu obálku a počkala, kým ju otvorí.
"Jenny, ale to..."
"Letí ti to o päť hodín. Zajtra na obed si pri nej."
"Ale čo Aine?"
"Postarám sa o ňu."
"Jenn, máš toho dosť. Nechcem, aby si sa prepínala. Navyše máme mať teraz tie jednania s Edom."
"Podľa mňa je to stále nič, čo by si vyžadovalo tvoju plnú prítomnosť."
"Jenny..."
"Do pekla Harrold, nemôžeš to nechať tak? Proste si zabaľ a zmizni."
"Ale ...."
"Nie, nič nehovor, iba to urob." Usmiala som sa a nechala som ho tam stáť s letenkou v ruke.

Ráno som našla na stole odkaz na moje meno. Harry využil možnosť a odletel prekvapiť Biancu. Usmiala som sa. Jenifer Bomer Maliková, ty si ale potvora. Taylor môže Harryho zbytočne hľadať. Vráti sa o týždeň spolu so svojou snúbenicou. Presne tak aj bolo. Každý deň sa pýtala, kde je a ja som jej každý deň povedala, že to nie je jej starosť. Aine sa prvú noc hrozne rozplakala, tak sme si ju so Zaynom vzali k sebe.
"Neplač poklad, ocko letel pre mamičku. Letel jej povedať, aká si statočná a všetko zvládaš, ako mi doma pomáhaš a ako poslúchaš." Hovoril jej Zayn. Bude z neho ten najlepší otec pod slnkom. Pohladila som sa po brušku. Zatiaľ bolo veľmi malé. Ten, kto nevedel, že som tehotná, si mohol len myslieť, že som sa dobre najedla. O pár týždňov sa to ale média dozvedia. Už vidím tie články.
Po návrate budúcich manželov Stylesovcoch sme pripravili oslavu pre Harryho a Zayna. Obaja mali krátko po sebe narodeniny a do poslednej chvíle nemali tušenie, čo sa presne na nich chystá. Na oslave bolo mnoho známych ľudí a priateľov. Všetko vyzeralo nádejne. Bianca sa smiala a žiarila ako kvet v rozpuku. Harry ju obíjmal jednou rukou a tisol si ju k sebe. Zdalo sa mi to, alebo sa Taylor, zakaždým zamračila, keď ju pobozkal na spánok. V jednom nestráženom okamihu som ju potiahla za lakeť a strčila do úzkej kutice. Zatvorila som za nami dvere.
"Au, Jenny, čo robíš?" spýtala sa ublížene.
"Otázka znie, čo robíš ty?" vyletela som na ňu.
"Nerozumiem."
"Ja ti to vysvetlím. Harry miluje Biancu. Majú spolu dcéru a budú sa brať."
"Viem o tom."
"Ta prečo potom na neho hľadíš, akoby si mu to nepriala? Prečo mám pocit, že sa medzi nich chceš votrieť?"
"To nie je pravda. Harry a ja sme si kedysi rozumeli. Ale to je dávno preč. Sme priatelia."
"Určite?" nedôverčivo som na ňu hľadela.
"Jenny, to posledné, čo by som chcela, je zničiť Harryho šťastie. Keď sa neho teraz pozriem vidím, aký je spokojný."
"Aj tak ti dám radu. Drž sa od neho ďalej. Ak ublížiš mojej rodine, vezmem to do rúk ja a potom to oľutuješ." S tým som ju tam nechala a vrátila sa do podniku, kde zábava pokračovala. Zábava plynula a všetci boli veselí. Sledovala som Harryho a Biancu ako spolu tancujú a rozprávajú sa očami. Oni sú pre seba stvorení. Od prvej chvíle to medzi nimi iskrilo. Taylor sa niekam vytratila a ja len dúfam, že si moje rady vezme k srdcu. Vybrala som sa hľadať Zayna a stuhla som, keď som ho našla v obliehaní nejakých dievčat. To mi vrásky nerobilo, ale tie fialové vlasy, čo som zazrela, ma teda rozpálili. Perrie. Smiala sa nahlas a afektovane a nesustále mala potrebu dotýkať sa ho. Tešilo ma, že jej neustále dával ruku preč, ale v tej sekunde som videla červeno. Vykročila som k nim a so sladkým úsmevom profesionála som sa postavila k jeho boku.
"Ahoj, láska." Usmial sa a pobozkal ma.
"Bavíš sa?"
"Veľmi, Ďakujem za skvelú oslavu."
"Nemáš za čo miláčik. Pre teba len to najlepšie." Usmiala som sa a privinula s k nemu. Majetnícky som mu strčila ruku do vrecka na zadku. Perrie zúžila oči a ja som sa usmiala. Daj si odchod ty fialová opacha, ten je môj.
"Práve hovorím Zaynovi ako sa teším na našu spoluprácu." Usmiala sa a z jej očí sršala nenávisť. Zaskočila ma. Musela to vidieť. Zmätene som pozrela na Zayna a ten bol očividne v tej chvíli nervózny.
"Spolupráci?"
"Vedenie dostalo nápad, že by sme mohli podniknúť radu spoločných koncertov. Zatiaľ sa o tom rokuje." Ospravedlňujúco na mňa pozrel.
"Aha toto, jasné o tom viem." Mávla som rukou a snažila sa pôsobiť, že mi to je jedno, ale v skutočnosti som bola nahnevaná. Prečo mi to nepovedali? No veď počkaj môj milovaný manžel až zostaneme sami. Snažila som sa venovať iným hosťom a nemyslieť na to, že sa pravdepodobne zase so Zaynom pohádame.


A/N: ďakujeme za komentáre :) ospravedlňujem sa, že som na ne neodpovedala, ale silvestrovala som v Strassbourgu a nemala som prístup k internetu...
Iva to máš pravdu, od začiatku poviedky vlastne už ubehli tri roky, počas ktorých si každý jeden z nich prešiel dlhou cestou, kým sa stal tým, kým je dnes :) a to co si napisala a ako si ich opisala... presne si vystihla, kam sa vsetci posunuli :) a my milujeme tvoje komentare asi tak velmi ako ty milujes poviedky :)
a citove vydieranie ti ide celkom dobre :) no napriek tomu nemôže byť všetko ružové :D a Taylor... premýšľam, ako to napísať, aby som neprezradila veľa... proste Taylor nie je tá zlá, ktorá ich chce rozdeliť... len sa stanú isté veci, ktoré budú mať zlé načasovanie...
a k tomu Biancinmu odchodu, ten bude v pohode... Taylor naozaj nie je tá zlá... a Harry to nepokazí, keď bude preč, práve naopak, Harry sa staral o malú a robil všetko preto, aby jej nechýbala mamina... to však neznamená, že sa niečo nepokazí neskôr :D
Barbara to máš pravdu, Harryho veľmi bolelo, že nebol pri Aine od začiatku... trpel tým, ale chápe Biancu a je šťastný, že to nakoniec dopadlo takto... presne ako si písala, ak by neodišla, možno by si nikdy neuvedomil, ako veľmi ju miluje, lebo až keď ju stratil, pochopil, že to, čo cíti k nej je naozaj láska...
a k Zenny... malý spoiler... nikto nezomrie, to by sme už neurobili :) ale... zápletka tam bude :) a dovolím si tvrdiť, že to, čo sme vymysleli by nikto nečakal :)
Ria ďakujeme krásne :)

V nasledujúcej kapitole Bývalé priateľky a nové hádky zažijeme pár hádok medzi všetkými hrdinami príbehu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Iva Iva | 7. ledna 2014 v 22:15 | Reagovat

"STYLES AK SEM HNEĎ NENAKLUŠEŠ ZAČNEM SA VYZLIEKAŤ." Napodobnila ju El....zachvat smiechu :D ale lilo a styles je stale len lilo a styles to je u mna no. 1 hlaska z celej poviedky a este Har-ry Har-ry :D to ma tiez dostalo...
"Har - ry."
"Har - ry."
"Har - ry."
"Har - ry," pripadala som si už ako idiot, ale bolo to celé milé.
"A teraz spolu. Harry."
"Styles," vybuchlo zo mňa a on si schoval hlavu na mojom ramene.
vzdy sa na tom budem smiat :D...ach baby ja som taka stastna ze sa to pocas Biancinho odchodu neposralo ani si to neviete predstavit ako sa tesim ale Taylor zazerajuca a hladajuca Harolda sa mi aj tak nepaci aj ked vravite ze je neskoda a mam ju celkom rada narozdiel od Perrie ktoru naozaj ale naozaj nemusim a Zayn ma sklamal s tou spolupracou, nemal s tym vobec suhlasit z pochopitelnych dovodou...a mal jej to povedat on nemala sa to dozvediet takto aj ked ho chapem ze neprisiel na to ako to povedat alebo nebola vhodna doba ani ja by som nevedela ako to povedat, ale rozhodne toto nebol spravny sposob ako sa to dozvediet...ale Jenny zareagovala ukazkovo, to sa mi paci ako to uhrala ze to vie, ako nenechala Perrie uzit si ten pocit ze jej to Zayn nepovedal...len zasa pridu hadky a ja sa pytam preco? :D ja viem ze to k tomu patri, ze nemozu byt stale len stastni ale ja chcem aby boli stastni chcem si vecer po nestastnom dni precitat stastnu cast, aj ked nie je zle vediet ze nielen ja som mala zly den a ze nielen mne sa veci posrali...ale to je irelevantne to vam pisat nemozem lebo vas potrebujem citovo vydierat aby ste pisali stastne veci :D...ale jedine co ma tesi je to ze Zenny su uz manzelia, takze ich tak lahko od seba uz neodtrhnete (aj ked pri vas som si neni nikdy ista :D ), ale nie naozaj pri nich je to uz aspon tak na 90% isty happy end, aj ked si nemyslim ze by ste nechali poviedku smutne skoncit (teda dufam :D...), ale pri Biazze mame svadbu este len pred sebou a ja dufam, ze sa jej nakoniec dockame, ze to bude krasna svadba s nadhernymi vyznaniami lasky pri ktorych si poplacem od dojatia (pri tomto som si ista ze to tak bude, lebo ak nieco naozaj dokazete, tak je to dojat ma :D ), mala Aine hopsajuca k oltaru, rozhacujuca lupene ruzi okolo seba pripravujuca cestu k oltaru svojim rodicom...ach jaj no nejak som sa zasnila sme od toho este veeeeeeeelmi daleko aj ked stale dufam, ze tato poviedka nebude mat koniec, pretoze sa neviem zmierit s myslienkou, ze nebudem vediet ako sa maju co robia ako sa im dari...ja viem ze je to vsetko len fantazia, ale v mojej hlave tento svet exituje a toho Stylesa, ktory v nom vystupuje platonicky milujem :D a rovnako milujem aj vas lebo piste tie najkrajsie a nauzastnejsie poviedky ake som kedy citala :)...krasna cast dievcata vy ma nikdy nesklamete a uz sa tesim na dalsiu :)...xoxo :)

2 ria ria | 7. ledna 2014 v 22:59 | Reagovat

Prosteeeee pisete nadherneeee :-). Milukem vas styl pusania :-) len to cakanie :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama