One Way, More Direction - 32. kapitola: Bývalé priateľky a nové hádky

13. ledna 2014 v 16:17 | Sophie |  One Way, More Direction

V minulých častiach: Po tom ako sa Zayn s Jenny vzali a vrátili zo svadobnej cesty si doma užívali pokojné obdobie pred tour, ktoré sa má onedlho začať. Medzitým Bianca odišla do NY, kde sa dostala spolu s dvoma ďalšími spolužiakmi a po jej návrate sa rozhodli usporiadať spoločnú oslavu Zayna a Harryho, na ktorej Jenn zistila, že Little Mix a One Direction majú spoločný projekt.



Len čo chalani naložili kufre do auta, sadla som si dozadu. Všetci sa rozhodli ísť ma odprevadiť na letisko a ja som im za to bola nesmierne vďačná. Budú mi chýbať. Dva týždne budem bez svojej rodiny a bez svojich životných lások.
"Mamička," Aine mi sadla na kolená, chytila ma za ruku a oprela si o mňa hlávku.
"Anjelik môj," pohladila som ju po vláskoch a stálo ma veľa úsilia, aby som sa nerozplakala. Nikdy som bez nej nebola tak dlho. Nikdy.
Harry si sadol vedľa mňa a obe nás objal. Poznal ma príliš dobre, takže len čo sa nám pohľady stretli, nežne ma pohladil po vlasoch a dal mi bozk na nos.
"Ani sa nenazdáš a budeme opäť všetci traja spolu," usmial sa, no bol to smutný úsmev. Aine sa ku mne ešte viac pritisla a ja som počula ako potichu vzlykla, hoci sa snažila držať. Moje krásne malé silné dievčatko.
"Budete mi chýbať," šepla som nečujne.
"Mamička," zdvihla ku mne pohľad moja dcéra. Taký istý pohľad, aký mal jej otec. Rovnaké zelené hlboké oči, ktoré ma práve prepaľovali z dvoch strán.
"Áno, láska moja?"
"Budeš na mňa myšlieť?"
"Pravdaže, každý deň."
"A nezabudneš na mňa?"
"Miláčik, ako by som mohla? Veď ty si zmysel môjho života," silno som si ju pritisla. Aine mi silno stisla ruku a už nič nevravela. Pozrela som na svoju rodinu, ktorá sa povzbudzujúco usmiala.
Keď sme došli na letisko, chalani vzali kufre a Ainin stisk zosilnel ešte viac. Za jednu ruku ma držala moja malá a prsty druhej som mala prepletené s Harryho.
"Zlato, nezabudni nám volať tak často, ako budeš môcť," usmiala sa na mňa Dani.
"A priniesť darčeky," zasmial sa Liam, aby odľahčil situáciu. Usmiala som sa naňho a šla som ho objať. Moji spolužiaci sa tiež lúčili s rodinami. Celkovo sme šli traja.
"Veľa darčekov, však Jahôdka?" žmurkol na malú Niall a objímal ma.
"Hlavne si to tam skús užiť. Uvidíš, že to bude úžasné. Tvoje obrazy v New Yorskej galérii. Dlho si na tom drela, zaslúžiš si to," objala ma El.
"Ukáž svetu, že si hviezda," vystískala ma Daisy.
"A nezabudni sa vrátiť, nie, že tam ostaneš," varoval ma Louis.
"Sme na teba hrdí, sestrička," objal ma Zayn.
"Neboj, budú v poriadku, dám na nich pozor," pošepkala mi Jenny, kým ma objímala.
"Ďakujem," usmiala som sa na ňu a potom som prešla k Harrymu a našej dcére.
"Mamička?" pozrela na mňa Aine vážnym pohľadom. "Ja nescem, aby si išla, lebo budeš ďaleko, ale tatik aj Eni mi povedali, že ideš ukázať oblázky šetkým a ty máš kláásne oblázky a tak scem, aby si ukázala ako vieš najklašie majovať, lebo nikto nemá klajšie oblázky ako moja mamička," povedala tým najsladším hláskom tú najkrajšiu vec, akú som kedy počula.
"Láska moja," silno som ju objala. "Budem volať, každý deň. Buď dobrá a počúvaj všetkých. Budeš mi chýbať, poklad môj, ale ani sa nenazdáš a som pri tebe," vybozkávala som jej tváričku a potom som sa pozrela na Harryho.
"O pár dní sa vidíme," povzbudzujúco sa na mňa usmial. Takto sme sa lúčili už predtým, keď šiel na turné, no odkedy sme znova spolu, bola som s nimi na každom jednom koncerte a hlavne, nikdy som nešla preč od Aine, preto to tak bolelo.
"Budem ich škrtať v kalendári," šepla som, vtisla som mu bozk a otočila som sa na odchod. Keď som však bola pri bráne, otočila som sa späť a vbehla som mu do náručia.
"Ja nechcem odísť," šepla som.
"Babe," vydýchol a donútil ma pozrieť sa mu do očí. Jednou rukou ma hladil po tvári a druhou po bokoch. "Toto je tvoja šanca. Si ten najtalentovanejší človek, akého poznám. Si úžasná umelkyňa a milujem každý obraz, ktorý si namaľovala. Neodopieraj svetu možnosť získať šancu obdivovať diela, ktoré mne každý deň vyrážajú dych. Postarám sa o našu dcéru a ty choď zožať, čo si zasiala, lebo ten úspech si zaslúžiš tak veľmi ako nikto iný," hovoril vážne a s hrdosťou v očiach. Vždy vedel, čo má povedať. Bol mi oporou, bol mojim pilierom, ktorý ma podpieral. Bol mi všetkým.
"Milujem ťa," pritisla som pery na jeho. Hazz si ma pritisol čo najbližšie k sebe a bozkával ma tak precítene, až som sa z toho chvela.
"Aj ja ťa milujem. A teraz už choď," usmial sa na mňa. Vtisla som ešte pusu mojej malej a šla som k bráne omnoho pokojnejšia. Harry mal Aine na rukách. Jednou rúčkou ho objímala okolo krku a druhou mi mávala. Moje dievčatá sa na mňa usmievali a ukazovali mi stisnuté päste, čím mi priali šťastie a chalani mali palce hore. Tesne predtým ako som zašla za roh mi Aine poslala vzdušnú pusinku.

Cesta lietadlom prebehla rýchlo. Asi hoďku som kecala so spolužiakmi, ktorí šli tiež. S Megan a Chaseom a zvyšok cesty som prespala. Len čo sme pristáli a ja som si vzala kufre, som napísala domov, že sme dorazili.
Na hotely sme sa každý vybrali do svojej izby, aby sme sa vybalili. Kufor som si položila k posteli, vybalila som si oblečenie, ktoré som dala do skrine a zaliezla som do sprchy. Bol už večer, tak som sa obliekla do pyžama a sadla som si na veľkú manželskú posteľ, ktorú som mala v izbe. Ako som tak prepínala programy v telke, niekto mi zaklopal na dvere.
"Megan?" otvorila som jej celkom prekvapená.
"Ty si v pyžame? Tak to nie," krútila hlavou. "Dievča, sme v New Yorku, ideme sa baviť."
"Megan ja nejdem," pokrútila som hlavou.
"A prečo nie? Povedz mi jediný dôvod, prečo by si nemohla ísť."
"Harry? Aine?"
"Bia, to, že máš dcéru a že si zasnúbená, neznamená, že si nevyjdeš zabaviť sa. Ja ti nehovorím, aby si zbalila nejakého chlapa. Ideme len na pohárik a zatancovať si, aby sme oslávili, že sme tu my. Navyše od zajtra nás čakajú vernisáže a galérie a recepcie," hučala do mňa a už stála pred mojou skriňou. Otvárala som ústa, no umlčala ma skôr ako som sa stihla nadýchnuť. "Nie neberiem ako odpoveď."
"Tak fajn," povzdychla som si, keď po mne hodila čierne nohavice, bundičku a biele tielko.
V bare sme sa naozaj bavili. Aspoň pokiaľ si pamätám. Dali sme si pár drinkov, tancovali sme a potom si pamätám cestu na hotel a neskutočný záchvat smiechu. Ráno mi však vtipne nebolo. Bolela ma hlava a mala som pocit, že umriem. Chvíľu som dokonca nevedela, kde sa nachádzam. Potom mi zazvonil mobil a ja som sa začala pýtať samej seba, prečo som taká blbá, že som sa takto doriadila.
"Áno?" šepla som do telefónu čudným chrapľavým unaveným hlasom.
"Babe? Si v poriadku?"
"Mhmmm," zamumlala som.
"Bia, čo ti je?"
"Zabi ma," fňukla som, čo ho rozosmialo.
"Niekto to včera prehnal, čo?"
"Nerob si zo mňa srandu. Ja som bola už v pyžame, keď sem Megan vtrhla, vytiahla ma von a potom to šlo dole vodou."
"Daj si citrón, to pomáha," odporučil mi.
"Ďakujem, láska. A ako sa máte? Čo Aine? Chýbam jej? Neplače? Je v poriadku?" okamžite ma prešla aj bolesť hlavy, len čo som si pomyslela na moje malé dievčatko.
"Bia, pokoj, Aine je v pohode. Veľmi jej chýbaš, ale odratáva dni."
"Ja tiež, už chcem byť s vami."
"Budeš, o pár dní," hovoril pokojne. "Aký máte dnes program?"
"Ideme do Galérie, začína vernisáž."
"Babe, nemáš byť z čoho nervózna. Tvoje obrazy a fotky sú rovnako dokonalé ako ty."
"Ako vieš, že som nervózna?"
"Milujem ťa. Poznám ti to na hlase."
"Aj ja ťa milujem."
"Ja viem, láska. Inak, niekto chce s tebou hovoriť."
"Mamička?"
"Aine, miláčik môj. Ako sa máš? Čo si dnes robila?"
"Kleslila som. A s Niaom sme piekli wafle. A tancovala som s Dani a telaz ideme vozpávku pozejať. A čo si jobila ty?"
"Oddychovala, lebo dnes ideme ukázať ľuďom obrázky." Predsa nepoviem vlastnému dieťaťu, že som sa trocha opila.
"To je supiš. Lúbim ťa mamička."
Aine mi dala potom ešte ostatných, ktorí sa postupne vystriedali pri telefóne a potom som sa šla obliecť do Galérie.

Prvé dva dni sme obrazy a fotky pripravovali, aby to vyzeralo tak, ako v našich predstavách. Na ďalší deň nás potom vzal dekan na Univerzitu, aby sme sa poobzerali, kým on šiel za miestnym dekanom a večer bolo slávnostné otvorenie, na ktoré sme sa tešili. Tesne predtým som zavolala domov ako vždy a potom som sa vybrala dole do haly, kde už bol Chase aj s Megan.
Keď sme došli do Galérie, bolo tam už mnoho ľudí. Dekan nás predstavil tým najvýznamnejším a potom sme sa rozišli po galérii a ľudia sa pri nás pristavovali, aby nás pochválili a ocenili.
Bola som práve v sekcii fotiek a prezerala som si práce spolužiakov, keď som došla k svojim fotkám, pri ktorých som zastala.
"Nádherné fotky," ozval sa za mnou obdivný hlas a keď som sa obzrela, zbadala som charizmatického chlapa, ktorého nám dekan predstavil pred chvíľou. Bol to Byron Hastings. Mal len niečo cez tridsať a už bol dekanom. A bol skvelým kritikom. "Povedali mi, že sú to vaše diela. Ste ohromne talentovaná."
"Ďakujem."
"Tá schopnosť urobiť z obrazu fotografiu a z fotografie obraz, vaše diela, či už maľované alebo fotené sú dokonalé." Skoro som odpadla, keď som počula takúto chválu z jeho úst.
"Som rada, že sa vám páčia."
"Kto je to dievčatko na nich?" pozeral práve na fotku, kde moja malá s úsmevom beží bosá v parku. Na tvári jej vidieť radosť a šťastie a v líčkach má rovnaké jamky ako jej otec.
"Moja dcéra," odvetila som hrdo.
"Vy máte dcéru?" vyvalil na mňa oči.
"Áno, volá sa Aine a bude mať dva roky. A je úžasne fotogenická. Strašne rada ju fotím aj maľujem. Je dokonalá. Sedí pokojne a pózuje, nehmýri sa, neošíva a tiež rada kreslí. Prepáčte, asi vás tým nudím," pozrela som naňho ospravedlňujúco. Keď začnem hovoriť o Aine, neviem prestať. Som na moje dievčatko taká hrdá.
"Nie, to vôbec nie, je úžasné takto vás počúvať. Väčšinou, ak niekto fotí malé deti, nie je to také... čisté. Ale na vašich dielach je vidieť radosť a malá je tak odviazaná."
"Rada sa fotí, je to taká moja modelka," usmiala som sa.
"Má váš úsmev, ale inak sa na vás nepodobá."
"No... my ženy to máme ťažké, deväť mesiacov nosíme dieťa pod srdcom, niekoľko hodín rodíme, pár mesiacov potom nespíme a aj tak sa podobá naňho. Aine je celá otec."
"Teraz je s ním?"
"Hej, obaja ostali v Anglicku."
"Musia vám chýbať," skonštatoval.
"Veľmi. Každým dňom viac."
S dekanom sme potom prešli k technike maľovania a podobným veciam a potom sa k nám pripojili aj ostatní. Večer sme zistili, že obrazy sa predávajú celkom rýchlo.

Na druhý deň sme mali trocha voľna, tak sme s Megan zašli na nákupy, zatiaľ čo Chase sa rozhodol, že sa radšej vyspí, ako by sa mal zúčastniť bláznivého ženského maratónu v obchode. Prechádzali sme sa po obchodnom dome a nakupovali sme darčeky a veci pre seba. Megan potom zaliezla do kabínky a ja som zavolala najprv mamine a Sandre a potom Harrymu.
"Láska?"
"Áno miláčik?" zasmial sa Zayn, ktorý zdvihol.
"Kde mám muža?"
"Šiel aj s malou k vašim, aby sa trocha pohrala so Sandrou a nechal si tu mobil."
"A ostatní sú kde?"
"Rozlezení. El šla na pár dní domov, Daisy je so sestrou a Dani na tréningu. No a my ideme do štúdia nahrávať, len Jenny dorieši pár telefonátov. Hazz tam potom dôjde za nami."
"A ako sa mi všetci máte?"
"Dobre, len nám chýbaš. Ale poviem ti, tvoj muž to zvláda statočne."
"Som naňho hrdá. A ako sa majú Malikovci?"
"Výborne," povedal a hlas mu znežnel.
"To znamená, že ste sa nepochytili?"
"Nie, som poslušný a dokonalý manžel a moja manželka sa nemá prečo nahnevať."
"Tak to ma teší," takmer som zvýskla a potom mi pípol mobil, lebo niekto iný sa mi snažil dovolať. "Zayn, volá mi dekan, musím končiť. Pozdravuj doma."
"Jasné, ľúbime ťa a chýbaš nám."
"Aj vy mne. Pá."
Dekan mi vravel, aby sme aj s Megan došli na Univerzitu a keď sme prišli, oznámil nám, že budeme mať niekoľko prednášok pre študentov. Do hotela sme šli natešené. Večer bola znova vernisáž a keď som sa vrátila z Galérie, sadla som si k notasu a zavolala som domov.
"Ahoj," objavila sa na obrazovke Harryho tvár.
"Ahoj," usmiala som sa a mala som strašnú chuť objať ho.
"Tak hovor, ako sa ti darí," usmieval sa nedočkavo. Povedala som mu o predaných obrazoch a potom mi on hovoril o tom, ako sa majú.
"Chýbaš mi," pípla som.
"Aj ty mne, babe. Túžim ťa zovrieť v náručí."
"Už len pár dní," povzdychla som si.
"Tati? Je tam maminka?" začula som ten najsladší hlások na svete a potom som videla ako sa malá vyškriabala Harrymu na kolená a zamávala mi. Takmer som sa rozplakala. Hazz jej dal pusu do vláskov a objal ju tak, aby sa mu nezošmykla z nôh. Aj ja som ju chcela objať.
"Láska moja, ahoj, čo nespinkáš?"
"Lebo je málo hodín," zasmiala sa a mne až potom doplo, že u nich je o nejakých šesť hodín menej.
Volali sme spolu niekoľko hodín a potom sa Hazz zdesil, keď pozrel na hodinky. Zamračil sa, pričom sa na mňa prísne zahľadel.
"Bia, koľko je tam hodín, lebo tu je už tiež večer."
"Niečo po druhej," zamumlala som.
"Maminka, ale to máš už spinkať," napomenula ma Aine.
"A ty tiež miláčik. O pár dní sa vidíme. Milujem vás."
"My teba," povedali naraz. Malá mi poslala vzdušnú pusinku a potom som vypla skype.

Ráno som sa zobudila vlastne na obed a bola som rada, že tento týždeň nie je tak natrieskaný ako ten prvý. Hneď som vliezla do sprchy, skočila som si niečo zjesť a potom som si otvorila notas, aby som si pripravila prednášku. Písala som si body, o ktorých chcem hovoriť, keď mi niekto zaklopal na dvere.
"Kto je?"
"Izbová služba."
"Ale veď som si nič neobjednala," hovorila som, kým som otvárala dvere a potom som ostala nemo stáť.
"Priniesli sme vám špeciálnu pozornosť hotela."
"Ty nemôžeš byť skutočný," vydýchla som, keď vkročil do izby.
"Som."
"Povedz mi, že sa mi nesnívaš."
"Radšej ti to dokážem," zasmial sa. Na nič som nečakala, skočila mu okolo krku a Harry ma objal okolo pása, zatiaľ čo hodil cestovnú tašku na zem. Na nič som nečakala a pobozkala som ho. Tak veľmi mi chýbali tie pery.
"A čo Aine?" pýtala som sa ho zavesená na ňom. Objímala som ho okolo krku, druhou rukou som mu hladila tvár a nohy som mala obmotané okolo jeho pása.
"Ostala s ostatnými. Je skvelá, statočná, dobrá, poslúcha a odratáva dni, kým sa vrátiš. Chýbaš jej, aj mne si chýbala, musel som za tebou a keď mi Jenn dala letenku, nemohol som odolať tomu, že ťa uvidím skôr, že ťa budem skôr držať v náručí," šepol a kopnutím zatvoril dvere. Chvíľu sme sa len prepaľovali pohľadmi a potom ma Hazza znova pobozkal. Tentokrát nežne, pomaly, precízne, jeho pery sa otierali o moje a jeho jazyk skúmal ten môj.
"Hazz," vydýchla som, keď perami vytváral cestičku na môj krk. Zaklonila som hlavu, aby mal lepší prístup, lebo som pocítila, ako zubami prešiel po krku, čo spôsobilo príjemné mrazenie. Vplietla som mu ruku do vlasov a zaťahala som za jeho kučery. Harry sa na mňa usmial tým jeho očarujúcim úsmevom. Nemohla som odolať, usmiala som sa tiež a trhla som košeľou. Gombíky sa rozsypali po celej izbe a ja som konečne mohla pohladiť tú jeho dokonalú, tetovaniami pokrytú hruď. Harry ma vysadil na komodu, ktorá bola pri dverách. Očami prechádzal po mojej tvári, zatiaľ čo sa až mučivo pomaly približoval tvárou k tej mojej. Z ramien som mu stiahla košeľu, ktorá skončila odhodená niekde v izbe a nechtami som mu prešla po ramenách. Hazz zavzdychal, dlaňami mi prešiel po stehnách a jedno zovrel v dlani, zatiaľ čo jeho druhá ruka putovala ďalej a on si ma za zadok prudko pritiahol na svoje telo. Zavzdychala som, keď som pocítila, aký je vzrušený. Harry ma pobozkal pod ucho a ja som mala pocit, že ak okamžite neuhasím tú túžbu po ňom, ktorá ma spaľovala, tak uhorím zaživa. Kým som mu rozopínala nohavice, strhol zo mňa šaty, ktoré som mala na sebe. Harry si ma nenásytne premeral, keď mu došlo, že som pod šatami nemala žiadnu bielizeň - načo aj, keď som mala v pláne nevyliezť z izby - a môj výkrik stlmil bozkom. Bolo to prudké, rýchle, túžobné, vášnivé, strhujúce. Naše telá boli prepletené, horúce, chvejúce sa. Harry zovrel jednou dlaňou moje boky a druhou mi nežne prechádzal po tvári. Svoje dlane som mu položila na krk, prisala som pery na jeho a nechala som sa strhnúť spolu s ním.
Chvíľu som nemohla nabrať dych, len som sa nechala nežne bozkávať a hladila som ho po chrbte, hrudi, ramenách a škrabancoch, ktoré sa mu na chrbte rysovali. Harry sa na mňa usmieval, láskal ma, hýčkal, každým dotykom ma miloval. Ze jeho pohľadu šlo toľko citu, toľko lásky, toľko nehy, až mi vyhŕkli slzy. Harry mi každú zotrel bozkom, nežne ma dvihol a preniesol na posteľ. Jeho pery znova našli moje, jeho dlane sa preplietli s tými mojimi a naše telá boli k sebe tak natisnuté, až sme boli jedna bytosť.
"Milujem ťa," šepkal mi Harry tým jeho chrapľavým hlasom, ktorý pre mňa bol aj tak ten najsladší na svete.
"Milujem ťa," hovorila som dojatá jeho láskou.
Večer šiel Harry na vernisáž spolu so mnou. Predstavila som ho všetkým dôležitým ľuďom, od ktorých celý večer počúval, aká som talentovaná a pri ktorých ma ospevoval ešte viac, ak sa to vôbec ešte dalo.
"Sú tebou unesení," šepkal mi na druhý deň, keď sme šli do školy, kde sme mali mať aj s Megan a Chaseom prednášky. Oprela som si hlavu o jeho rameno a stisla som jeho ruku.
Prednášky dopadli skvele a obed s Byronom Hastingsom tiež. A posledný deň zbehol veľmi rýchlo. Zbalená som bola veľmi rýchlo, lebo som vedela, že od mojej maličkej ma delí už len let domov a potom ju konečne objímem.
"Babe, pokoj, aj keď prídeme na letisko päť hodín skôr, to lietadlo skôr neodletí."
"Ja viem, len... tak veľmi sa teším domov," objala som ho.
"Aj ja, chýba mi to naše malé šidielko."
"Už sa neviem dočkať, kedy ju objímem a vybozkávam a vystískam," hovorila som nadšene a môj úsmev sa rozširoval stále viac.
"Milujem tvoj úsmev, Stylesová."
"Mám ti znova pripomínať, že sme sa ešte nevzali, Styles?" rozosmiala som sa.
"Mám ti znova pripomínať, že nás od toho delia už len tri mesiace?" spýtal sa so smiechom a jeho dlaň obkresľovala každú krivku môjho tela.
"Hazz, o pol hodiny máme byť v hale," pripomenula som mu, keď som zbadla iskričky v jeho očiach.
"To je ešte kopec času," so smiechom sa zvalil na posteľ a stiahol ma so sebou.
"Harold Edward Styles! Pozri na moje vlasy, vyzerám ako strašiak do maku!" kričala som naňho, keď som sa pozerala do zrkadla.
"Ale si ten najkrajší strašiak do maku, akého som kedy videl," pobozkal ma na rameno. "Navyše," stopol ma skôr, ako som stihla protestovať, "toto je tvoja chyba, keby si mi neutekala, nemusel by som ťa štekliť a mohli sme tú polhodinu stráviť krásnym milovaním. Takto si ťa budem musieť vziať v lietadle."
"To nemôžeš myslieť vážne," pozrela som naňho obozretne, no jeho výraz hovoril presne o tom, ako veľmi vážne to myslí.

Keď sme v Anglicku vystúpili z lietladla, pri batožine som sa rozlúčila s dekanom, aj so spolužiakmi a všetci sme si šli po svojom. Každým krokom som bola nedočkavejšia. Hazz mal cez rameno svoju tašku, za sebou ťahal môj kufor a druhou rukou držal moju. Keď sme vošli do letiskovej haly, začala som sa obzerať, lebo som nikde nevedela nájsť nikoho z mojej rodiny a potom som začula ten najrozkošnejší hlások pod slnkom.
"Maminkaaaaa!" Otočila som sa za tým výkrikom a zbadala som, ako sa ku mne Aine rozbehla. Na nič som nečakala, pustila som Harryho a bežala som k malej. Keď bola blízko pri mne, skočila mi do náručia a ja som si ju pritúlila.
"Aine, láska moja, život môj," hladila som ju po vláskoch a bozkávala som jej celú tváričku. "Tak veľmi si mi chýbala dievčatko moje," šepkala som jej a z očí sa mi spustili slzy. Vtom som pocítila ako nás niekto objal.
"Tatik," vzlykla malá a pohladila ho po líčku.
"Nehneváš sa, že som odišiel?"
"Nie, Zay mi hovoril, že si išiel po maminku. Som rada, že ste už doma."
"Aine," pozrela som na ňu, lebo som si všimla, že povedala r.
"Už asi dva dni hovorí všetky slová, kde sa r vyskytuje, aby nám ukázala, že ho vie," povedal Zayn a objal nás.
"Chýbali ste nám," zatiahla Dani, ktorá sa k nám pritútila hneď druhá. Keď nás vyobjímali všetci, Jenny sa na nás usmiala.
"Poďme domov."
"Poďme," usmiala som sa na ňu a spolu sme kráčali k autu. "Ďakujem."
"Za čo?"
"Že ste mi postrážili malú a že si ho poslala za mnou," šepla som jej.
"Nemáš za čo, vieš, že pre vás urobím všetko."
V aute som sedela celý čas s malou na rukách. Ona sa na mňa usmievala, pozerala, dávala mi pusinku za pusinkou a túlila sa ku mne. A keď na ňu Harry smutne pozrel, len sa naňho dospelo zahľadela.
"Tatinko, ale mamička, bola preč dlhšie ako ty," povedala mu a potom preliezla na kolená k nemu a silno ho objala.
"Ľúbim ťa, maličká," pohladil ju po vláskoch a vtisol jej bozk.
"Aj ja teba tatik," usmiala sa naňho.
Doma sme sa všetci naobedovali a potom sme s babami zaliezli do pracovne, aby sme naplánovali oslavu. Zayn s Harrym vedeli, že sa niečo chystá, ale nemali tušenia čo. Aine ich mala zabaviť. Po chvíli k nám so smiechom vošli aj Liam, Niall a Louis.
"Čo je láska?" pýtala sa El Louis, keď sa hodil k nej na kreslo.
"Tá malá potvorka je neskutočná," rehotal sa.
"Vie, že jej ocko a Zay budú mať oslavu a že ju chceme naplánovať, tak nám dopriala priestor," chválil ju Niall.
"Čo urobila?" spýtala sa Dani nadšene.
"Postavila sa pred nich dvoch s čiapkou, bundou, šálom a čižmami a zopakovala Jennine slová: Viem, že ma milujete, takže ideme do parku stavať snehuliakov. A rýchlo, nerada čakám," vysvetlil nám Liam. Všetci sme sa začali rehotať a keď sme sa ako tak upokojili, vysvetlili mi, že Jenn im toto povedala, keď mali ísť do štúdia.
Keď sa večer vrátili, Aine prišla ku mne a nepohla sa odo mňa už ani na krok. My sme stihli naplánovať všetko potrebné, takže sme boli spokojní. Harry so Zaynom na nás podozrievavo hľadeli, ale vedeli, že nikto nič nepovie. Tak sme len preberali ako bolo v Amerike a keď mi Aine zaspala na rukách, šli sme ju uložiť. Na schodoch sa prebrala a pozrela na mňa.
"Maminka? Môžem spinkať dnes s vami?"
"Pravdaže," usmial sa na ňu Harry. Ľahli sme si s Aine medzi nami a zaspali sme.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama