Trouble in love - 21. kapitola

18. ledna 2014 v 11:31 | Emma |  Trouble in Love



"Emm? Zlatko si v pohode?" hovoril na mňa niekto a ja som sa pomaly preberala. Zistila som, že som zaspala na gauči a bolí ma celý človek.
"Čo je dnes za deň?"
"Piatok." Povedala súcitne mama.
"Včera bol deň vďakyvzdania?" spýtala som sa neisto.
"Áno."
"A... skutočne....sa... to stalo?" hlas sa mi pri tom triasol. Mama na mňa súcitne pozrela. Nepotrebovala som odpoveď. Bolo mi to jasné už z jej pohľadu.
"Panebože." Zaúpela som a skryla si tvár v dlaniach.
"Všetko sa to vysvetlí miláčik."
"Vysvetlí? A ako? Keby mal otec niekde dieťa a nepovedal by ti o ňom, ako by si sa cítila?"
"Daniel bol hrozne nešťastný."
"ON BOL NEŠŤASTNÝ?!!!! A čo ja? Myslíš, že mne to bolo jedno? Muž, ktorého milujem, mi nepovedal o tom, že má dieťa, pričom vedel, že som mu dala druhú šancu s podmienkou, že musí byť úprimný."
"Chápem, že sa hneváš. Možno by si si ho ale mala vypočuť. Nevieš, prečo o tom nehovoril."
"Mama, nechajme to tak. Ja už ho nechcem vidieť." S tým som sa vliekla do poschodia.

Daniela som vytvalo ignorovala, hoci sa snažil hovoriť so mnou. Ani nepočítam, koľko krát som ho udrela. Sophie bola malou Zuri unesená, rovnako ako Ally s Charlie. Dievčatko bolo skutočne rozkošené. Malo plachý pohľad, čierne vlásky, ale keď sa usmiala videla som Daniela. Mala jeho úsmev. A podľa toho, ako sa správala som usdúdila, že aj povahu. Daniela som poznala od malička a skôr, ako odišiel, bol z neho dokonalý, slušný, inteligentný chalan. Všetko sa zmenilo potom. Zuri mala veselú povahu, neustále o niečom bľabotala a jej smiech bol nákazlivý. Všetkých obíjmala a moja mama sa do nej okamžite zamilovala.
Držala som si ju od tela, nie preto, že by sa mi nepáčila, ale preto, lebo som sa bála, že spolu s ňou si k sebe zase pustím aj Daniela. Týždne bežali a my sme sa prehupli do decembra. Blížili sa Vianoce. Mala som kopu práce v nemocnici. Brávala som si čo najviac služieb, aby som nemusela sedieť doma a premýšľať nad tým, čo sa stalo. Zakaždým, keď som sa pozrela na Daniela, som cítila bolesť. Chýbal mi, nemohla som ho dostať z hlavy. Po tom, čo povedala Ally na jednom z večerov, kedy sa im spolu so Sophie podarilo ma dostať, som o tom premýšlala čoraz častejšie.
Nakoniec ale všetku moju pozornosť získal môj brat.
Ukázalo sa, že nápad so svadbou nebol zas tak zlý nápad. Potom, čo prišla Ally obsiekla, aby sa dostavila na súdne pojednávanie usúdila, že ak niečo neurobí, reálne hrozí, že by o Charlie prišla. Mama s otcom strávili dlhé hodiny hľadaním nejakej právnickej kľučky, zapojili svojich priateľov, ktorí sa v tej oblasti pohybovali. Daniel tiež pátral po informáciach.
"Bože, čo mám urobiť?" pýtala sa Ally pochodujúc po izbe. Boli sme u Sophie v izbe. Práve sa balila, pretože po Vianociach mala nastúpiť do školy v Amerike. S Ally sme vedeli, že štúdium je len krycím manévrom. V skutočnosti sa snaží utiecť pred Louisom a tým, čo k nemu cíti.
"Pozri s Harrym ste sa o tom už bavili, nie? Sám ti to navrhol. Navyše ide hlavne o to, aby ste to mali na papiery." Povedala Sophie a ukladala do tašky svetre a dlhé nohavice.
"Harry ťa má skutočne rád a má o teba záujem. Ale nikdy by túto možnosť nezneužil." Zastala som sa ho a ona na mňa podráždene pozrela. Mykla som plecom.
"Čo je povedala som, že by to nezneužil, nie že si to nebude užívať."
"Fakt nemám na výber?" posadila sa Ally a civela pred seba.
"Nie, bude z teba moja švagrová." Objala som ju okolo pliec.
"Paráda."
"Nebude to zas také zlé." Presveidčala som ju, ale asi mi to moc neverila.

Posledné dni pred Vianocami som toho mala veľa. Sophie s Ally pripravovali svadbu za výdatnej pomoci mojej mamy a Harryho. Ally požiadala Daniela, aby jej išiel za svedka, kým Sophie bude hlavná družička a dozrie na všetko ostatné. Charlie a Zuri dostanú košík s lupienkami, aby sa mohli realizovať. Danielle a Perrie jej pomáhali. Ja som bola bratov svedok. Celkom som sa bála situácie, kedy sa mám ocitnúť tesne pri oddávajúcom v Danielovej bezprostrednej blízkosti. Tento súkromný žatrík zostal nepochopený.
Mama s otcom chystali hostinu a dozerali na to, aby všetko išlo tak, ako má. Výzdoba, torta, kvety. Všetko muselo byť dokonalé. Hoci si určite svadbu svojho syna predstavovali inak. Týžden pred Vianocami sme sa všetci krásne nahodili. Dievčatá mali na sebe šaty v rôznych odtieňoch modrej a najmenšie družičky boli oblečené v bielych šatičkách. Vyzerali ako malé princezné. Obe boli krásne, dvaja sladkí anjeli. Pri pohľade na Zuri mi bolo ťažko. Bola taká bezprostredná a stále za mnou chodila, keď bola u nás. Skutočne som sa snažila byť k nej čo najmilšia, ale vždy to skončilo tak, že som ušla s plačom k sebe do izby. Zuri bola neskutočná, lenže zakaždým mi pripomínala to, že mi ju Daniel zamlčal. Keby mi bol povedal, že má dcéru, mohlo to dopadnúť inak. Jasné, hnevala by som sa, ale časom by som to spracovala.
"Emma, určite si v poriadku? Robím si o teba starosti." Spýtal sa ma Chris jedného dňa v práci, keď som bežala na záchod s rukou na ústach.
"Asi som niečo chytila."
"Vyšetrím ťa." Navrhol.
"Zvládnem to aj sama. Navyše o pár dní sa brat žení, takže musím byť fit."
"Neuraz sa keď ti to poviem, ale Emma, nepribrala si?"
"PROSÍM?!"
"V poslednom čase sa stále niečím cpeš, si neustále unavená a je ti často zle." Vymenúval.
"Mám veľa stresu, málo spánku a problémov viac, ako si jeden zaslúži." Okamžite som mu kontrovala.
"Alebo?" zatiahol opatrne.
"Alebo čo?"
"No, hlavne zachovaj pokoj, ale nemôžeš byť tehotná?"
"Šibe ti? Ako asi, keď nikoho nemám? Myslíš, že na mňa niekto kýchol a ja som otehotnela, či čo?"
"Ako dlho je to, čo si s niekym bola naposledy?"
"Tak o tomto sa s tebou baviť nemienim." Odfrkla som a vstala som.
"Emma, som lekár."
"Si chirurg, nie gynekológ!!!"
"Základné príznaky poznáme obaja a ty to vieš."
"Nechaj to tak Chris. Nie som tehotná." Zabručala som a treskla som za sebou dverami.

V deň svadby chumelilo ako o život. Charlie so Zuri nadšene tlieskali, kým sme ich obiekali do šatičiek.
"Hlavne sa niekde nezašpinte skôr, ako sa začne obrad." Varovala ich Sophie. Keď boli najmenšie družičky oblečené, prišiel rad na dievčtá. V okamihu sa zmenili na nepoznanie. Ja som sa išla pripraviť k sebe. Pozrela som na červené šaty, ktoré som si vybrala a spomínam, že to bola aj jediná informácia, ktorú som Danielovi dala. Farba kravaty. Keďže bol svedok, mali by sme trochu ladiť
Skôr, ako som sa vybrala za Ally, zastavila som sa u Harryho. Chalani boli u neho a doberali si ho preto, že sa chystá ženiť.
"Vy ste idioti. Ja to robím kvôli All a Charlie. Sami viete, že nič iné sa robiť nedalo. Mám ju rád, ale rozhodne by som ju za normálnych okolností o ruku nežiadal. Nie som sebevrah. Už aj tak mám strach, čo so mnou urobí neskôr."
"Takže svadobná noc nehrozí?" doberal si ho Zayn.
"Mám sa rád." Odsekol mu Harry.
"Chalani nechajte nás." Požiadala som ich a oni bez slova vycúvali z miestnosti.
"Harry si si istý, že robíš správnu vec? Viem, že máš Ally rád, ale vidím, že máš strach."
"Emm, ja som jej to navrhol, aby neprišla o Charlie. Nechcem, aby bola smutná. Uvedomujem si, že tým nie je nadšená a to je to, čo ma mrzí. Občas mám pocit, že to cíti inak ako ja."
"All je taká. Nečakaj romantické scény."
"To ani nečakám."
"Vieš, že nemusíte spolu žiť skutočne, však? Ide hlavne o papiere."
"Je mi to jasné. All by stova chcela, aby som sa k nim nasťahoval."
"Tak to zase nemôžeš vedieť." Zasmiali sme sa.

Hudba začala hrať a Charlie so Zuri nesmelo vykročili vpred. V laviciach na predu kostola sedeli chalani a dievčatá sa k nim postupe pridávali. Harry stál pri oltári a ja som stála hneď vedľa neho. Sophie sa na nás usmiala a postavila sa k Willovi, ktorý jej stisol ruku. Všimla som si, ako Louis zazrel. Čo má ten chalan za problém. Mal predsa svoju šancu. Keď uličkou kráčala Ally v krásnych bielych šatách vedľa Daniela, na okamih som jej závidela. Čo to meliem? Preboha, čo mi to napadlo?
Daniel ju priviedol k Harrymu spojich ich ruky a potom sa postavil na svoje miesto. Ak aj na mňa hľadel, nevedela som o tom, pretože som sa pohľadu na neho vyhýbala. Vyzeral totiž neskutočne dobre a ja som nechápala, prečo mám odrazu chuť skočiť po ňom a ignorovať, že nie sme sami.
Odrazu, ani neviem ako, sa stala z Ally moja švagrová. A ešte aká. Dokonca ešte aj pri slovách, možete pobozkať nevestu, na Harryo pozrela pohľadom, ktorý hovoril: "LEN SI NIEČO DOVOĽ A JE PO TEBE!!!"
"Hurá talianská rodina." Pomyslela som si a sledovala som ako dvojica vychádza von z kostola, aby prijala gratulácie. Charlie a Zuri im boli v pätách.
"Emm?" oslovil ma Daniel ponúkajúc mi svoje rameno. Chtiac- nechtiac som ho musela chytiť.
"Mohli by sme sa prorozprávať?" začal zase.
"Nemáme sa o čom." Sykla som.
"Prosím."
"Nie, na toto už ti neskočím."
Daniel ma odtiahol bokom. Za chrbtom cítila stenu a rukami sa zaprel pri mojej hlave tak, že mi zabránil újsť.
"Čo robíš?"
"Emma, musíme sa porozprávať." Zúfalo sa ozval.
"Ty si asi nepochopil, že nemáme o čom. Daniel, prosím, ja nechem znovu trpieť a bohužiaľ ty maš ten vzácny dar, že nech urobíš čokoľvek, som to ja, kto si to odnesie. Fakt, že si mi zatajil, že máš dcéru je jedna vec, ale skutočne si si myslel, že ti to len tak odpustím?"
"Nie. Lenže Emma, ja ťa milujem. Urobil som chybu. Snažil som sa ti to celé vysvetliť. Nechcem ťa stratiť." Prosil ma a vzal mi tvár do dlaní.
"Daniel, nerob to."
"Prosím, Emm.."
"Nie." Povedala som rázne a skôr, ako ma stihol pobozkať, som mu dala facku.

Vianoce toho roku boli celkom veselé. Dobre, boli veľmi veselé hlavne preto, že otec povedal Charlie, že ho môže volať dedo a ona sa toho na Allyno zdesenie chytila. Na prekvapenie nás všetkých Ally nemala vôbec námietky, aby sa Harry presťahoval k nej a Charlie. Keď už budiť dojem rodiny, tak so všetkým, čo k tomu patrí.
"Ja vám s tým pomôžem pani Stylesová." Ozvala sa All, kým moja mama pripravovala večeru.
"Prosím, zlatko, hovor mi Anne. Už aj tak patríš do našej rodiny."
"Dobre Anne."
"Babi, babi, dedo povedal, že santa príde ráno aj k vám." Zvýskla Charlie.
"Je to pravda." Usmiala sa na ňu moja mama.
"Charlie, už sme sa o tom bavili, Anne nie je babka a Robert, nie je dedko, tak ich volaj pekne menom." Napomínala ju All.
"Nechaj ju. Nevadí mi to. A vôbec, to, že si si vzala nášho syna z nás robí starých rodičov."
"Lenže Charlie nie je moja dcéra."
"All, nechaj to tak dobre?"
"Fajn Robert ako povieš." Rezignovala nakoniec a hodila sa ku mne gauč.
"A ty čo sa tu cpeš?" spýtala sa a vzalami tanier.
"Heeeeej." Urazene som sa ozvala.
"Nebuď súkromník." Okríkla ma so smiechom. Nakoniec bola Charlie taká unavená, že ju Harry vyniesol k sebe do izby. Pustili sme si telku a spoločne sme všetci sledovali nejaký film. Ozval sa zvonček a dnu sa vrútili chalani vynášajúc kopec darčekov. Za nimi si to kráčal Daniel so Sophie.
"Č-čo to má znamenať?" nechápala som.
"Ja som to nepovedala?" zažmurkala mama.
"Nepovedala čo?"
"Vianoce sa oslavujú u nás."
"ČO???" vykríkla som.
"No paráda." Potešila sa Ally. Ráno ma zobudí Harryho bláznivá banda a ešte sa mám dívať na Daniela ako trávi sviatočné ráno so Zuri??? Super môže to byť ešte lepšie?

A že bolo. Ráno som sa zobudila na to, že ak rýchlo nevstanem, zaprasím si celú postel. Sotva som to dobehla k záchodu.
Z dola sa ozýval piskot a veselý smiech. Cítila som stršnú slabosť. Asi na mňa niečo lezie. Bola som celá zelená. Hodila som na seba župan a v pyžamku so sobíkmi a huňatých ponožkách som mierla dolu schodmi. V obývačke boli už všetci. Mama, otec, pán Grey starší, Sophie, Daniel, chalani, Ally a hlavne Zuri s Charlie. Pri pohľade na tú horu darčekov som pokrútila hlavou.
"A tu ju máme. Konečne sme všetci." Usmiala sa mama.
"Si v poriadku?" spýtala sa a okamžite som cítila ako na mňa všetci pozreli. Pokrútila som hlavou, dala som si ruku na ústa a bežala na záchod. Toľko k môjmu vianočenému ránu, ktoré ale nakoniec dopadlo dobre. Všetci sa bavili a keď sa mi žalúdok upokojil, celkom som si to užila aj ja. Mama mi uvarila čaj na podráždený žalúdok a ja som sa hneď cítila oveľa lepšie. Asi som sa prejedla tých koláčov, ale keď oni sú také skvelé.

Krátko po Vianociach sme viezli Sophie na letisko. Po novom roku jej začne škola a ona sa chcela ešte zabývať. Sľúbili sme jej, že ju určite prídeme pozrieť. Všetkým nám bolo hrozne smutno, že odchádza. Dúfala som, že čas, kedy bude od Louisa, im pomôže, aby sa veci medzi nimi trošku utriasli. Kým sme sa s ňou lúčili, ja som si odbehla na toalety. Predsa len nie je nad to obzrieť si záchody na letisku pekne z blízka. Našťastie sa mi to podarilo ututlať a nikto si nevšimol, kam som skutočne išla, lebo späť som sa vrátila s vodou.
"Budeš mi chýbať Sophie." Povedala som a obíjmala som ju.
"Veď priletíte na návštevu."
"Hneď ako sa mi to v nemocnici trochu upokojí." Uisťovala som ju.
"A ty All môžeš spolu s manželom urobiť oneskorné medové týždne." Rýpla si veselo. Nakoniec sa rozlúčila s otcom, bratom a malou Zuri, ktorá hrozne plakala a prosila ju, aby nikam nešla. Veľmi si ju obľúbila a navykla si na jej prítomnosť.
S chalanmi sa rozlúčila o deň skôr. Aj oni z toho boli nešťastní a Louis asi najviac.
Mávali sme jej kým nezmizla za kontrolou. Zuri sa schúlila Danielovi v náručí. Ó áno, jeho náruč vie upokojiť. To mám vyskúšané. Domov sme išli rozdelení. Harry viezol Daniela, Zuri a pána Greya a ja som išla v aute s All. Začudovane na mňa pozrela, keď som zastavila v centre pri lekárni.
"Deje sa niečo, o čom by som mala vedieť?"
"Potrebujem si niečo overiť."
"A čo?"
"To sa uvidí."
"Moment, ty si myslíš, že si tehotná?" pýtala sa, keď videla, čo som kúpila.
"Dúfam že nie, ale pre istotu."

Doma sme sa zatvorili u mňa v izbe a kým si Ally čítala návod ja som urobila, čo bolo treba. Keď pípli stopky, krvi by sa vo mne nedorezal. Vošla som do kúpeľne a skontrolovala výsledok.
"Tak?" spýtala sa All. Nadýchla som sa, otvorila som pusu a následne ju zase zavrela.
"Nie je to jednoznačné. Ukazuje to niečo mezdi. Na všetkých testoch."
"Čo teraz?"
"Zajra pôjdem k lekárovi. Ale o tomto vieme len my dve a tak to musí zostať nech dopadnem akokoľvek."
"Jasné." Pritakala Ally a opätovala mi pohľad. Bože ako toto celé dopadne????
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ria ria | 18. ledna 2014 v 18:31 | Reagovat

Uuuuuuzasna cast :-)  pks cim skor dalsiu :-)

2 Marta Marta | 10. března 2014 v 13:00 | Reagovat

Anne a Robert sú úžasní. Asi každý by chcel takých rodičov.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama