Wake Up and Live! - Prológ

6. ledna 2014 v 20:12 | Emma & Sophie |  Wake Up and Live!

Prinášame Vám prológ k novej poviedke :)



Summer
Anglicko. Krajina s krásnymi pamiatkami, typickými dvojposchodovými, červenými autobusmi, no predovšetkým je známa najmä vďaka britskej kráľovskej rodine. V tejto zemi sny o princeznách, ktoré nájdu svojho princa priam ožívajú. Každá mladá žena sníva o tom, že stretne mladého, slobodného princa, zamiluje sa doňho a jedného dňa sa z nej stane budúca kráľovná. Pre mňa tieto sny nič neznamenajú. Od malička som mala len jeden sen. Stáť na pódiu a spievať. Milovala som hudbu a venovala som sa jej od malička. Mama hovorievala, že mám krásny hlas, ktorým dokážem vyvolať rôzne emócie. Otec mal na to iný názor. Dobre, môj otec je celkom tak trochu iná liga. Svojím spôsobom to bol práve on, kto ma prinútil na sebe tvrdo pracovať. Hoci s nami nikdy otec nežil, od istého veku spolu trávime celé leto. Bolo to tak vždy, až doteraz. Keď mi pred mesiacom volal a ponúkol mi spoluprácu na jednom jeho projekte váhala som. Od chvíle, čo sa mi podarilo preraziť v showbiznise by to bolo po prvý raz, odkedy by sme sa verejne ukázali bok po boku. Nakoniec som mu sľúbila, že jeho návrh zvážim.
"Vážení cestujúci, prosím pripútajte sa o malú chvíľku budeme pristávať na letisku Heathrow v Londýne," oznamovala sympatická letuška prostredníctvom telefónu. Odložila som časopis a pohodlne sa oprela do sedadla. O necelé dve hodiny budem v otcovom sídle.
Zamyslene som prechádzala letiskom, kráčajúc k batožinovému pásu. Ak sa rozhodnem prijať jeho ponuku, bude to veľmi ťažký rok. Myslela som si, že účasťou na otcovom projekte si dám trošku pauzu od koncertovania, nahrávania a neustáleho kolotoča, v ktorom posledné dva roky žijem, lenže nakoniec budem niektoré veci skĺbiť, pretože sú zazmluvnené.
"Slečna Parksová, vitajte opäť v Anglicku," usmieval sa James. James bol otcov osobný šofér, ktorý počas môjho pobytu vždy vozieval aj mňa.
"James, rada ťa zase vidím," privítala som ho s úsmevom a hodila som sa mu okolo krku. Jamesa som mala rada odmalička.
"Pán Cowell bude rád, že ste zase doma,"
"Po týždni ma bude chcieť poslať domov," zasmiala som sa.
"To nie je pravda. Veľmi mu chýbate."

xXx

"Som domááááá," skríkla som, len čo som prešla dverami otcovej vily.
"Slečna Summer, vitajte," pribehla mi naproti Grace otcova domáca. Vždy bola materinsky založená a potrpela si na objatia.
"Ahoj Grace," objala som ju, "nevieš, kde je Simon?"
"Pán Cowell je vonku pri bazéne a telefonuje. Vieš aký je nikdy sa nezastaví. Je to hrozné, stále sa preto hádame," krútila hlavou a kráčala do kuchyne. Presne ako povedala, Simon sedel na kresle pri bazéne a s niekým sa telefonicky dohadoval. Keďže mi bol otočený chrbtom, nevidel ma prichádzať. Po špičkách som sa k nemu priblížila a len čo položil mobil hodila som sa mu okolo krku.
"Ahoj Simon," zvýskla som nadšene.
"Summ, už si tu?" otočil sa ku mne s úsmevom. Obišla som ho a posadila som sa oproti nemu.
"Ty máš novú farbu vlasov?" spýtal sa udivene.
"Hnedá sa mi páči viac ako blond," neurčito som mykla ramenom.
"Pristane ti," prikývol. Obaja sme sa opreli do kresiel a mlčky sme sedeli. Počas večere mi Simon rozprával o projekte, ktorý máme rozbehnúť.
"Počkaj moment, ty vážne chceš, aby som sedela vedľa teba v porote a hodnotila spevácky talent?" zaskočene som sa zarazila s vidličkou na pol cesty.
"Áno," pokojne povedal.
"Som vhodnou adeptkou na súdenie talentu iných? Ešte si veľmi dobre spomínam, čo si do mňa hustil, keď som sa snažila preraziť ja."
"Vidíš, a ako ti to pomohlo," uškrnul sa.
"Pozri to, že si riadil moju hudobnú kariéru je niečo iné, si môj otec. Teraz sa bavíme o tom že....," skôr, ako som stihla niečo povedať ma prerušil.
"Otec? Teda, to slovo tu už dlho nebolo."
"Prečo si taký zaskočený. Je to tak, si môj otec."
"Ja viem že som, ale ty to slovo nepoužívaš často," doberal si ma.
"Pretože si to tak chcel! Ty si tvrdil, že bude lepšie, ak média nebudú vedieť nič o našom vzťahu, trval si na tom, aby som žila s mamou v Amerike, ja vážne nechápem o čo ti ide," prskala som podráždene.
"Takže súhlasíš?" nadvihol jedno obočie.
"Neznášam ťa," sykla som.
"Výborne, prinesiem zmluvy," s úsmevom vstal od stola a odišiel z jedálne.

xXx

"Tak, to by sme mali. Zajtra sa začne s nakrúcaním televíznych upútaviek a reklamných kampaní," vysvetľovala ryšavá dievčina nervózne sledujúc pohľadom Simona, ktorý mal na tvári prísnu masku. Nenávidela som ten výraz. Nikdy som nevedela, čo si skutočne myslí. Aj preto má z neho väčšina ľudí strach.
"Fajn. Takže zajtra o druhej sa stretneme v štúdiu," zahrmel ľadovým hlasom a vstal zo stoličky. Mlčky som ho nasledovala von. Nasadli sme do auta a zamierili sme domov.
"Čo urobíme, keď to praskne?"
"Nič." Páni, tak toto ma zaskočilo. To bude ešte zaujímavé. Ešte pred mesiacom som trávila všetok čas v nahrávacom štúdiu a onedlho budem spolu s otcom a dvoma porotcami, ktorými sa pre tento rok stali Adam Levin a Paulina Rubio. Spoločne budeme hodnotiť spevácky talent ľudí, ktorých snom je nahrať vlastný album a preraziť v show biznise. Ja budem mať na starosti kategóriu dievčat.

Laine
Sedela som na zadnom sedadle auta a čítala som si knihu, ktorú som si práve kúpila v kníhkupectve. Bola som asi na desiatej strane, keď som začula Clarka, ako mi vraví, že sme na mieste. Poďakovala som mu, vystúpila som z auta a šla som dnu cez kuchyňu. Taškou som práskla o stoličku a vybrala som si z chladničky mlieko.
"Ahoj zlatko, už si doma?" vošla do kuchyne mamina.
"Uhm, práve som prišla."
"Bola si aj s ockom?"
"Nie, mali sme ísť na obed, čakala som ho hodinu v kancelárii a potom mi len vyšiel oznámiť, že to budeme musieť presunúť, lebo má dôležité rokovanie."
"Ako si sa dostala domov?"
"Poslal so mnou Clarka, tak som si skočila ešte aj do mesta. Inak, nevieš o čom so mnou chcel ocko hovoriť?"
"Pravdepodobne o univerzite," pozrela na mňa.
"Aha. A o čom konkrétne?"
"To ti nesmiem povedať, je to prekvapenie," žmurkla na mňa a ja som začínala pociťovať strach.
"Mamička?"
"Áno zlatko?"
"Večer idem vonku s kamošmi. Príde po mňa Luke a potom sa pôjdeme niekam baviť."
"Ale ostaneš na večeru, však?"
"Bude sa diať niečo dôležité?"
"Tak trocha," s úsmevom ma pohladila po vlasoch a vyšla do záhrady. Naozaj začínam mať strach. Keď som dopila mlieko, umyla som za sebou pohár a vyšla som do svojej izby, kde som sa hodila na posteľ. Chvíľu som len tak ležala a potom som z kabelky vytiahla mobil, aby som zavolala svojej najlepšej kamoške.
"Laine! Už ti chýbam?" smiala sa do telefónu.
"Ani nevieš ako veľmi. Ale večer sa vidíme, však?"
"Jasné a dáme si karaoke. A budeme tancovať a piť a užívať si a ty budeš spievať, koľko ti hrdlo ráči a srdce žiada."
"Rita, to znie ako plán," zatiahla som so smiechom.
"To je plán, láska, po tom, čo v poslednej dobe vystrája tvoj foter sa potrebuješ odreagovať."
"On len..." chcela som sa ho zastať, ale pravdou je, že som nemala ako.
"Čo len? Naposledy, keď som bola u teba a ty si spievala a hrala na klavíri, tak vtrhol do izby a sprdol ťa ako malé decko, že vraj sa máš venovať podstatnejším a sofistikovanejším veciam. To čo je za sprostosť?" sypalo sa z nej. Vždy, keď si na to spomenula, bola zelená od zlosti. Pravdou je, že som milovala spev a spievala som celkom obstojne. Dokonca som hrala na klavíri a na gitare a mala som v pláne ešte bicie, všetci kamoši a všetci z rodiny hovorili, že mám obrovský hudobný talent a zo začiatku bol toho názoru aj ocko. Na rodinných oslavách som spievala pred všetkými, aby sa pochválil, akú má úžasnú dcéru. No a teraz, čím som staršia, tým je to horšie. O speve nechce ani počuť, spievať môžem len vtedy, keď už nič iné potrebné robiť nemusím, keď som naučená, pripravená, viem všetko a podobné somariny.
"Veď vieš aký je."
"Veď práve, mal by na teba byť hrdý."
"On je."
"No nevyzerá to tak, keď bojkotuje to, čo miluješ."
"Rita, nebavme sa o tom, dobre? Vidíme sa večer."
"Jasné, pá."

"Leji," začula som detský hlások a vo dverách som zbadala môjho krásneho trojročného bračeka, ako na mňa hľadí.
"Max," okamžite som sa posadila a môj anjelik sa vyštveral ku mne na posteľ.
"De si boja?" opýtal sa ma, keď sa ku mne pritúlil.
"Šla som za ockom. Ty si počúval maminku?"
"Aňo," zasmial sa.
"A spinkal si dnes?" spýtala som sa ho a keď pokrútil hlavou, tuhšie som ho objala. "Prečo si nespinkal zlatko?"
"Čakal som na teba," usmial sa tým najsladším úsmevom. Ja a môj braček sme mali krásne puto. Bol na mňa naviazaný viac ako na našu staršiu sestru, asi preto, lebo ja som s ním trávila všetko svoj voľný čas.
"Mal by si spinkať, uložím ťa, dobre?"
"Scem spinkať tu. Zaspievaš mi?"
"Chceš, aby som ti spievala?"
"Hej, lubim, keď spievaš," pozrel na mňa tými krásnymi očami, ktorým som nemohla odolať. Môj braček bol moja láska, môj život, moja sila, moje všetko.
Anyway the thing is what I really mean
Yours are the sweetest eyes I've ever seen
And you can tell everybody this is your song
It may be quite simple but now that it's done
I hope you don't mind
I hope you don't mind that I put down in words
How wonderful life is while you're in the world
Keď môj drobec zaspal, ostala som v izbe a pozorovala som ho, až kým sa nezobudil. To som robila často. Pozorovať ho, keď spinká, bolo čarovné. Len čo otvoril očká, vtisla som mu bozk a brala som ho dole na večeru.
"Kde je ocko?" spýtala som sa maminy a do dverí vošiel ocino, no nebol sám. Prišla s ním Claire. Moja staršia sestra. Dokonalá sestra.
"Ahojte," usmiala sa na nás a vystískala maminu. Mňa a Maxa pozdravila len úsmevom a šla si sadnúť do jedálne.
"Oci? O čom si so mnou chcel hovoriť poobede?" spýtala som sa ho, zatiaľ čo Max upaľoval za Claire.
"Poviem ti to pri večeri," vtisol mi bozk na líce a šiel sa prezliecť.

Večera prebiehala v pohode, Max sústredene jedol mäso, ktoré som mu nakrájala, Claire hovorila o tom, aká je škola skvelá, ako super sa tam cíti a ako nechce robiť nič iné. Študovala medicínu a otec bol na ňu nesmierne pyšný, hoci vedel, že nikdy nebude môcť pracovať v jeho firme. No bude mať z dcéry lekárku. Ja som len nenápadne pretáčala očami, keď Claire prehnane opisovala všetko, čo mohla.
"To je skvelé dievčatko moje," usmial sa na ňu otec hrdo. "Som na teba pyšný a som veľmi rád, že sa ti tam páči. A keď sme už pri školách, hádajte, kto nastupuje budúci ročník na právnickú fakultu?" pozrel na mňa a keď to hovoril, zadúšal sa dojatím. Len som naňho vyvalila oči.
"To je skvelé," zaksichtila sa Claire. Jej chvíľka slávy pominula, takže sa automaticky prestala usmievať.
"Čože?" vyšlo zo mňa, hoci som bola stále v šoku.
"Chcel som ti to povedať pri obede, ale musel som niečo zariadiť, takže ti to oznamujem teraz. Hovoril som s dekanom a si prvá na zozname prijatých."
"Oh..."
"Ty sa netešíš?" okamžite na mňa zazrel, keďže som sa mu nehodila okolo krku, ani som nezamdlela.
"Ja..." nevedela som, čo povedať.
"Laine, prejav prosím ťa trocha radosti aspoň kvôli ockovi," napomenula ma Claire.
"Ja..." začala som znova, ale naozaj som netušila, čo povedať. Veď ja som si ani len nepodávala prihlášky. Nie na právo, jediná, ktorú som podala, bola na muzické umenia. Vyjavene som na všetkých hľadela a v tom niekto zatrúbil.
"Musím ísť," vstala som od stola, pobozkala som Maxa do vláskov a šprintovala som preč. Vonku som len vbehla do auta.
"Štartuj a upaľuj, práve si mi zachránil život."
"Prečo? Čo sa stalo?"
"Otec mi oznámil, že idem na právo."
"A sme doma," povzdychol si a dupol na plyn.

Keď sme sa dostali do nášho obľúbeného baru, hodila som sa na do kresla a kopla som do seba vodku. Pohľad ostatných poukazoval na jasnú otázku, tak som im vysvetlila, o čo ide.
"Je to jasné, tvoj foter sa zbláznil, tvoja psychicky narušená sestra by sa mala dať liečiť z toho ako je perfektná a ty by si mala ísť spievať," vytiahla ma Rita na nohy a poslala ma na pódium, kde som spievala spolu s barovou kapelou. Chalani ma poznali a tak som s nimi mohla spievať vždy, keď som chcela.
Po pár dospievaných piesňach som zišla dole k ostatným, ktorí objednali ďalšiu rundu. Sadla som si do svojho obľúbeného kresla, keď sa ku mne nahol Neal.
"Vieš o tom, že Summer je v meste?" spýtal sa ma. Summer je kamoška, ktorá nanešťastie žije v Amerike a dlho sme sa nevideli, ale keď je v Anglicku, tak spolu trávime veľa času.
"Fakt? Odkiaľ to máte?"
"V kuloároch sa šepká," zatiahla Rita. "Počuj zlato, mám pre teba prekvapko."
"Aké?"
"Bude sa konať X-factor a ty ho vyhráš."
"Čo?"
"Už sme vyplnili prihášku, len ju musíš podpísať."
"Keď a neviem," ošila som sa.
"Ženská, toto je tvoja šanca dokázať tvojmu fotrovi, že aj ľudia, ktorí nevyštudujú právo vedia byť úspešní a tvojej sestre, že byť psychopat sa nevypláca."
"Tak fajn, máš pravdu, je to môj život a ja chcem spievať a nie stáť v súdnej sieni," rozhodla som sa a podpísala som tú prihlášku.


A/N: ďakujeme za komentáre k prológu :)
Iva aj my pevne veríme, že to bude tvoja srdcovka :)
Mrs.Tomlinson už začíname pridívať, keďže sme stihli čosi predpísať :) a ďakujeme za krásny obrázok :)

V nasledujúcej kapitole Spomienky na časy dávno minulé sa Summer stretne s niektorými priateľmi z minulosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Iva Iva | 6. ledna 2014 v 20:40 | Reagovat

dalsie strasne mudre male dieta na obzore :D a dokonca sa vola Max ako moj psik :D...inak to vyzera celkom dobre aj ked bude este chvilu trvat kym sa to rozbehne ale rozhodne si nenecham ujst ani jednu cast :)

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 9. ledna 2014 v 12:04 | Reagovat

Noo dievčatá zatiaľ sa mi to páči :D inak mať takého otca ako Laine tak ma asi drbne :D ale toho brata má zlatého :D teším sa na kapitoly :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama