Láska, nenávisť a iné oplzlosti - 10. kapitola Pavučina klamstiev

4. února 2014 v 19:27 | Emma |  Láska, nenávisť a iné oplzlosti



"Teddy?!" zhíkla Bea a nadšenie v jej hlase sa nedalo z ničím pomýliť.
"Bea," žiarivo sa na ňu usmial a vykročil jej na proti. Sledovala som to ako v spomalenom filme. Bral ju do náručia a zatočil sa s ňou a jej z hrdla bublal zvonivý smiech. Otec stál bokom a na tvári mal spokojný výraz. Mama si dojato utierala slzy z kútikov oči. Celá moja rodina bola jeho príchodom nadšená a jediné, čo som ja v tej chvíli chcela, bolo zomrieť. Nie, to nemôže byť skutočné. Určite som sa niekde opila a toto celé je len zlá halucinácia. Z tranzu ma prebral až Teddyho hlas.
"Rád ťa znovu vidím Ell," povedal a skôr ako som stihla akokoľvek zareagovať ma pobozkal na líce. Odvrátila som sa od neho ako po facke. "MUSIM VYPADNÚŤ!!! PREČ NIEKAM ĎALEKO OD TOHTO CHLAPA!!!" hučalo mi v hlave a keď som nakoniec prehovorila len som šepkala.
"P- prepáčte, ale necítim sa dobre," otočila som sa a chcela som odísť do svojej izby.
"Kam si myslíš, že ideš?" ľadovo zahrmel otec. V tom okamihu som ho nemohla nenávidieť viac. Prudko som sa otočila a chcela som mu niečo povedať, ale to už on stál vedľa Teddyho a potľapkal ho po ramene.
"Teddy prišiel hlavne kvôli tebe, tak hádam máš v sebe nejakú slušnosť." Viedol ho do jedálne. Počas celej večere som len meravo sedela hľadiac do taniera. Nemohla som jesť, nemohla som piť, nemohla som sa pohnúť. Teddy predvádzal dokonalé správanie, ale zakaždým, keď som k nemu zaletela pohľadom som počula ako na mňa kričí, že som jeho hračka a kým on nepovie, že má dosť ja ho budem poslúchať.
Kým on pokojne vpochodoval do môjho života, omotávajúc si moju rodinu okolo svojho prsta, ja som v panike premýšľala, čo mám urobiť. Kto by mi teraz uveril, že tento dokonalý chlap, ktorý vie, čo má rada moja sestra, vie aký kompliment má dať mojej mame a presne vie ako má ísť na môjho otca, mi urobil niečo tak hrozné, že vďaka tomu nie som schopná veriť v silu vzťahu medzi dvoma ľuďmi? Že tento chlap môže za to, že si nevážim samu seba a robím veci, ktoré by som inokedy nikdy v živote neurobila?
Kým otec odišiel od stola aby vyriešil vzniknutú komplikáciu objavila sa druhá.
"Takže Tedd, pracuješ?" prerušila vzniknuté ticho mama, ktorá sa snažila udržať konverzáciu.
"Pracoval. V Manchestri som robil recepčného v jednom z našich hotelov. Otec trval na tom aby som skúsil ako ťažko sa zarábajú peniaze." odvetil.
"Vážne? Aká náhoda aj Bea tam bola pred niekoľkými dňami," odpila si mama a ja som konečne zdvihla hlavu. Neušlo mi ako sa na mňa pozrel.
"Bea?" prekvapene sa opýtal a pozrel na ňu a potom na mňa a zase na moju sestru.
"A kedy sa tam vraciaš?" spýtala sa nervózne Bea.
"Už nikdy. Vďaka jednému imbecilovi ma vyhodili," odvetil a díval sa priamo na mňa.
"Asi si si to zaslúžil." Povedala som ľadovo.
"Ako to?" zaujímalo Beu. Teddy moju poznámku odignoroval.
"To máš tak, keď nie si tým slávnym nafúkaným celebritám, ktoré navštevujú ten hotel sympatický," odvetil stroho.
"To je mi ľúto," povzdychla si mama.
"Nemusí. Ak by sa to nestalo, nebol by som teraz tu a nemal príležitosť odčiniť staré hriechy," odvetil pokojne a znova sa pozrel na mňa. Hrozba v jeho slovách bola jasná. To varovanie a jeho skrytý význam ma len uistilo, že za udržanie tajomstva bude niečo chcieť. Bolo toho na mňa príliš. Bez slova som vyskočila zo stoličky a bežala som preč. Počula som ako na mňa Bea kričí, ale nemohla som zastaviť. Hodila som sa do postele a rozplakala som sa. Vedela som, že musím niečo urobiť, ale nevedela som čo.

"El?" zaklopala Bea a vošla dnu. "Preboha si v poriadku?" spýtala sa, keď uvidela ako stojím nad poloprázdnym kufrom a hádžem do neho čo mi došlo pod ruku.
"Čo sa deje? Kam ideš?"
"Musím odísť. Zmiznúť." Hovorila som a triasla som sa.
"Počkaj, len pomaly. Ja ti nerozumiem." Podišla ku mne a vzala ma za ruku. Rozplakala som sa. Bože, naposledy som pred ňou revala, keď sme sa s Teddym pohádali a vyzeralo, že sa rozídeme.
"Už je dobre som s tebou." Hladila ma po vlasoch, kým ja som neprestávala plakať.
"Nemôžem tu byť." Opakovala som.
"Zájdem po Teddyho, on ti pomôže."
"NIE!!" skríkla som.
"El, bude to v poriadku uvidíš. Teraz, keď začne pracovať s otcom, budete mať na seba viac času."
"Čože?"
"Musela som Harrymu povedať, že je to môj bratranec a že som tu preto, aby mu dal otec prácu. A on nadšene súhlasil."
"Nie, to nie ... nie.." cúvala som.
"Ella prosím ťa upokoj sa."
"Bea prosím pomôž mi utiecť. Ja tu nechcem byť." Šepkala som.
"Čo sa to tu deje?" zaznel otcov tvrdý hlas od dverí.
"Neviem, Ella je hrozne rozrušená." Prestrašene hovorila Bea, no ja som nedokázala odtrhnúť oči od Teddyho, ktorý stál za otcom.
"Ell? Zlatko, čo sa ti stalo?" okamžite ku mne pribehol a Bea mu uvoľnila miesto. Len čo ma objal stuhla som. Objal ma a tak, aby to nikto nevidel, mi pošepkal do ucha.
"Ak to poserieš, tak si ma nepraj. A teraz pekne ukáž, ako sa tešíš, že ma vidíš."
Automaticky som mu dala ruky okolo krku.
"Och ako im to pristane." Počula som Beu.
"Dáme im chvíľku." Povedal otec a spoločne odišli. Len čo sa dvere zatvorili, začala som do neho búšiť päsťami.
"Pusti ma." Syčala som.
"Chýbala si mi mačiatko. Zahrala si to bravúrne. Netuším, prečo sú Vaši v tom, že v Manchestri bola Bea, ale ak nechceš, aby sa dozvedeli pravdu budeš pekne spolupracovať."
"Daj mi pokoj, prečo si tu?"
"Lebo ťa chcem späť." Slizko sa usmial.
"Nenávidím ťa."
"To je v poriadku, vieš ako sa hovorí, medzi nenávisťou a láskou je veľmi tenká hranica." Uškrnul sa.
"A teraz miláčik by sme sa mali vrátiť späť, aby to nevyzeralo netaktne. Predsa len tvoj otec ma považuje za slušného človeka."
"Ja s tebou nikam nejdem."
"Myslíš? V tom prípade mu asi rovno poviem pravdu. Alebo možno by som to mohol skúsiť s Beatrix. Je taká nevinná a sladká. Určite by mi nepovedala nie."
"Drž sa od nej čo najďalej." Skríkla som a on sa zase len usmial.
"Tak v tom prípade, vieš čo máš robiť."

Nakoniec ma prinútil vrátiť sa do jedálne a stále sa ospravedlňoval môjmu otcovi, že sme sa zdržali. Ten sa tváril akoby vyhral v lotte.
"Ale ja to chápem. Ste mladí a zamilovaní." Hovorila mama a Bea na Teddyho hľadela ako na Boha. Bola ním taká očarená.
"Už je dosť neskoro, asi by som mal ísť." Povedal nakoniec a mne v tej chvíli odľahlo.
"Kam by si chodil. Môžeš prespať tu." Povedal otec.
"Ďakujem Richard."
"Za málo synak." Znova ho potľapkal.
"Dobrú noc a nech ťa blchy štípu celú noc slniečko, uvidíme sa pri raňajkách." Poprial Bee, keď sa s ňou lúčil a tá sa chichotala ako puberťáčka.
"Aj ty sa dobre vyspi a nie že sa tu budeš domom zakrádať za Ellou." Varovala ho, ale otec na ňu škaredo pozrel. Kým sa otec s Teddym zatvorili v pracovni, aby prebrali pracovnú ponuku, mama s Beou nadšene preberali, aké je skvelé, že sa vrátil. Jediný, kto sa z toho netešil som bola ja.
"Je to slušný chlapec, som rada, že je tu." Usmievala sa mama.
"To je dúfam, že niekedy nájdem niekoho ako on." Povzdychla si Bea. Mala som chuť kričať, že vôbec nevedia, o čom hovoria. Nemajú ani len predstavu, čím som si prešla.
Len čo som vošla do izby, zamkla som sa a cez balkón som prešla k Bee.
"Ell? Čo tu robíš?" pýtala sa zmätene.
"Nechcem spať sama." Povedala som.
"A nepomýlila si si izbu?" doberala si ma.
"Bea prosím. Nechaj ma pri sebe. Ja, ja..." koktala som a znovu som cítila slzy. Asi som ju vystrašila lebo chcela bežať po pomoc.
"Nie, nikam nechoď len ma tu pri sebe nechaj dobre?" žiadala som ju. Aby som ju priviedla na iné myšlienky pýtala som sa na Harryho a ona o ňom nadšene bľabotala. Zaspala celkom rýchlo. Pozorovala som ju a držala som ju za ruku. Bea je to jediné, na čom mi kedy záležalo a ja nedovolím, aby jej niekto ublížil. Nie teraz, keď konečne spoznala chalana, ktorý sa jej páči. Ona nikdy nebude trpieť. Uhladila som jej vlasy z tváre a pobozkala ju na čelo. Vrátila som sa k sebe do izby. Na mojej posteli niekto ležal.
"NO KONEČNE. Už som sa bál, že mi dáš košom." Ozval sa do tmy. Mlčky som podišla k posteli a posadila som sa. On sa chopil svojej šance a ja som len mlčky čakala, kedy toto peklo skončí a ja budem zase voľná. Vždy som si dokázala poradiť, ale on jediný dokázal spôsobiť, že som stuhla od strachu a nebránila som sa.
Jeho dych páchol alkoholom a kubánskymi cigarami, čo fajčil v otcovej pracovni. A už len fakt, že sa k nim dostal znamenal, že otec je nadšený jeho príchodom.
Strhal zo mňa šaty a lačne sa na mňa vrhol. Jemnosť nikdy nepatrila k jeho povahe. Perami mi drtil tie moje a jazykom sa mi dobíjal do úst. Keď som nechcela spolupracovať udrel má. Spadla som na zem.
"Čo je zlato, prečo na mňa tak vyvaľuješ oči. Vidíš ducha?" smial sa a vyzliekol si košeľu. Potom si rozopol opasok.
"Si obyčajný hajzel." Sykla som a šúchala som si líce na ktoré mi vlepil facku.
"Ale nehovor. Odkedy si začala takto odvrávať? Budeme s tým musieť niečo urobiť." Podišiel ku mne. Skrčila som sa do klbka a dúfala som, že ma nechá na pokoji.
Chytil má za vlasy a zaklonil mi hlavu.
"Teraz ma potešíš jasné? A nie, aby si niečo skúšala!" varoval má a znovu vylepil zaucho.
"Prosím prestaň." ozvala som sa vystrašene. "Nerob to." Cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy. Nechcela som mu ukázať slabosť, zaťala som zuby a prehltla tú horkú hrču.
Vôbec som ho nepoznávala. Toto nebol muž, ktorého som tak ľúbila, toto bolo monštrum. Ani keď mi ublížil prvýkrát nebol taký surový a bezcitný, ale teraz mu z očí sršalo len zlo.
"Drž hubu a rob, čo som ti kázal!!!" okríkol ma ľadovým nahnevaným hlasom. Nemala som má výber. Bála som sa, že ak to neurobím, ublíži Bee a ju som chcela ochrániť. Dúfala som, že keď urobím, čo chce odíde, ale mýlila som sa.
"A teraz poteším ja teba." Slizko sa usmial, keď sa vydýchal. Kľačala som na zemi a bolo mi zle zo seba samej.
"Nedotýkaj sa ma. To stačilo."
"Prosím? Zle som asi počul." Schytil ma za ruky a vykrútil mi ich za chrbát. Bolelo to, ale bola som odhodlaná vydržať to.
"Ty nerozhoduješ o tom, kedy stačí. Keď budem chcieť, pretiahnem ťa, kedy len budem mať chuť, je to jasné? Alebo mám ísť za Richardom a všetko mu povedať?"
Dokázala som sa odosobniť od aktu, ktorý sa odohrával natoľko, že som nevnímala ako sa hrá s mojím telom.
Keď som ráno otvorila oči, bola som sama. Bolelo ma celé telo. Skontrolovala som čas na hodinách. Bolo deväť. Na mobile som mala zmeškaný hovor od Liama. Bože po tom všetkom, čo sa tu dialo, bol on ten posledný, koho by som teraz chcela vidieť. Ako sa mu môžem pozrieť do očí? Na okamih som verila, že možno on je ten, pri kom znovu uverím v lásku a jej hodnoty, ale po včerajšej noci som pochopila, že na ňu nemám právo. Zišla som dolu a zistila som, že celá rodina raňajkuje na vonkajšej terase. Otec bol ešte doma a mne bolo jasné, kto je za to zodpovedný. Bea s Teddym si dávali preteky v bazéne, ktoré Bea s prehľadom vyhrala.
Otec ani nezaregistroval moju prítomnosť.
"Bola si výborna." Smial sa Teddy a Bea žiarila ako slniečko.
"Ella ahoj zlatko." Nadšene povedal, keď si ma všimol. Chcel ma pobozkať, ale dala som mu facku a to pritiahlo pozornosť všetkých.
"Už nikdy viac to neurob počuješ?" sykla som.
"Ella?" počula som prekvapenú Beu.
"MEDZI NAMI JE KONIEC!!! A nič sa na tom nezmení nech si s mojou rodinou rozumieš akokoľvek."
"Ella čo to má znamenať?" zahrmel otec.
"To je v poriadku Rich. Včera sme sa s Ellou pohádali a myslím, že sa ešte hnevá."
"Nesprávaj sa ako nejaká netykavka, dobre?"
"Viete čo, prešla ma chuť, najem sa v meste." Povedala som a odišla do domu. Potrebovala som hovoriť s Liamom. A bola som rozhodnutá povedať mu všetko. Skôr ako som stihla odísť z domu našla ma Bea.
"Kam ideš?"
"Von."
"A čo Teddy?"
"Bea dobre vieš, že si robím, čo chcem. Mne je jedno, čo bude robiť on, najlepšie by bolo, aby zmizol, kým sa vrátim."
"Prečo si na neho taká?" bránila ho. Mala som hroznú chuť všetko jej povedať. Chcela som vedieť, ako by sa tvárila a čo by urobila potom. Ale nemohla som.
"Nemala si ísť dnes na tú výstavu?" zmenila som tému.
"Aj idem. Poď tam so mnou." prosila ma.
"Ja idem za Liamom. Už aj tak som ho včera zanedbávala."
"On to ešte jeden deň prežije." Skúšala to na mňa.
"Ja..." chcela som niečo povedať, ale dnu sa vrútil otec a prikázal mi, aby som išla do jeho pracovne. Stretnutie teda muselo počkať. Bea odišla na výstavu a ja som musela počúvať otcove výlevy ako som ho zase sklamala a že si nevážim, čo mám, keď odháňam chlapa ako je Teddy.
"Keď si z neho taký nadšený, tak si s ním začni sám."
"Nebuď drzá mladá dáma." Napomenul ma.
"Vieš čo Richard, choď do čerta." Tresla som dverami a vybehla von. Pri aute ma odchytil Teddy.
"Ideš za tým manekýnom?" opýtal sa opierajúc o moje auto.
"Do toho ťa nič."
"Mýliš sa. Je ma do toho všetko." Sykol. "Ale fajn. Choď za ním a pošli ho do čerta, inak zničím nielen tvoju sestru, ale aj neho a predpokladám, že to by sa ti nepáčilo."
"Ako to vieš?" opýtala som a a dúfala som, že ma neprekukol.
"Moja milá, ty si nikdy nevedela klamať. Aspoň nie mne. Ty si do toho pajáca zamilovaná. Ale mala by si vedieť, že ja sa o svoje hračky nedelím. A ak zistím, že si ma neposlúchla, nebudem mať zľutovanie." Štipol ma do líca a vošiel do domu.
Zavolala som Liamovi, že stretnutie nakoniec platí a aby prišiel do parku, kde sme sa prechádzali prvýkrát. Predstava, že mam opustiť jediného človeka, vďaka ktorému sa cítim sama sebou, hoci sa mi nepodarilo ho zviesť, ma bolela.
"Bea stalo sa niečo?" spýtal sa, len čo prišiel a uvidel ma.
"Liam ja neviem ako ti to mám povedať." Zložila som si tvár do dlaní.
"Upokoj sa dobre. Poď niekam si sadneme, najeme a ty mi všetko povieš." Vzal ma za ruku.
"Nie, to nie je také jednoduché. A mal by si vedieť, že sa mi to nerobí ľahko, ale takto to bude lepšie. Ty si to nezaslúžiš." Šepkala som a z očí sa mi liali slzy. Liam ma objal a snažil sa ma upokojiť.
"Bea ja ti nerozumiem. Čo sa deje?"
Vtedy sa k nám rútila iná dvojica a ja som skamenela, keď som spoznala, o koho ide.
"Vidíš, ja som ti hovoril, že ťa....." Harry nedokončil vetu a vyorane na mňa hľadel. Bea vyzerala, že skolabuje a Liam tiež onemel.
"Ella?" spýtala sa zaskočene moja sestra a myslím, že viac ako to, že ma vidí, ju vydesilo, že plačem. Nikdy ma nevidela plakať.
"Bea, čo tu robíš?"
"Toto je tvoja sestra?" spýtal sa Harry.
"Ty máš sestru? O čo tu ide?"
"Richard nás zabije." Šepla skoro bez hlasu Bea.
"Nie, ak sa o tom nedozvie." Povedala som a pustila som sa do vysvetľovania.
"Ste dve? Po celý čas?" overoval si Harry.
"Áno." Povedala som a Bea len mlčky prikývla.
"Ale prečo?" našiel znovu reč Liam.
"Richard k tomu Beu prinútil. Nemalo to tak byť, tak som to vzala za ňu, ale stalo sa niečo čo sme nepredvídali. Nikto to nemal vedieť."
"Takže som bol pre teba iba hračka?" opýtal sa a ja som zbledla. Použil presne Teddyho slová.
"Nie Liam, tak to nie je."
"Teraz už chápem, prečo si ma stále chcela zviesť. A poviem ti, som šťastný, že sa ti to nepodarilo." Otočil sa na päte a odchádzal.
"Takže, ktorá z Vás je pravá Bea?" opýtal sa zmätene Harry. Pozrela som na sestru, ktorá hľadela do zeme.
"Čo myslíš ty?" opýtala som sa a on zaletel pohľadom k sestre.
"Správna voľba." Pošepkala som.
"Ela počkaj. Liam, on, nesmieš sa hnevať. Je len zaskočený. Myslím, že sa mu páčiš viac ako by si mala. To ako o tebe hovorí..."
"To je v poriadku Harry. Je len dobre, že to takto dopadlo. On si zaslúži niečo lepšie. Ale vy dvaja si to nedajte pokaziť." Povedala som a kráčala k autu.
Nasledujúcich pár dní som bola apatická a o nič som sa nezaujímala. Bea mi prišla povedať, že sa s Harrym a Liamom dohodli, že to otcovi nepovedia a ani zvyšku skupiny. Uisťovala ma, že Liam sa už nehnevá, ale mne to bolo jedno. Nemohla som s ním komunikovať, ani dúfať, pretože Teddy ma strážil a neustále bol o krok predo mnou. Buď mal informácie od otca alebo si na to niekoho najal. Mal toho na mňa už toľko, že som pochybovala, že ešte niekedy budem môcť slobodne vyjsť z domu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ria ria | 4. února 2014 v 20:46 | Reagovat

Zase raz uzasne pokracovanie len neskoro :-(  ale wau :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama