Move on - 1. kapitola: Polročná party

26. února 2014 v 16:25 | Sophie |  Move on



Sedela som v zadnej lavici a nevedela som sa dočkať, kedy triedna dokončí svoj prejav o tom, aké je toto vysvedčenie pre nás dôležité. Videla som na spolužiakoch, že ich to baví rovnako, ako mňa. Thomas zíval a znudene pozeral von oknom, Patrick sa vedľa neho hral na mobile, Melanie s Tomom hrali pravdepodobne piškvorky. Celý stredný rad sledoval striedavo dvere a mobil, asi štyria ľudia v predných laviciach sa tvárili, že počúvajú, Beth naozaj počúvala a ku mne sa otočila Kate, pregúľala očami a otočila sa späť. Zasmiala som sa nad jej výrazom a hneď na to som pocítila niečiu ruku na kolene.
"Slečna Carterová, na čom sa smejete, keď všetci sú znudení prejavom?"
"Na Katinom výraze, pán Selley," odvetila som mu s úsmevom. "A už ti niekto povedal, že je neslušné mať počas prejavu triednej slúchadlá v ušiach?"
"Niekde som o tom počul, ale myslel som si, že je to len klebeta," pošepol s úsmevom. Milovala som ten úsmev.
"...takže som rada, že ste tento semester ukončili úspešne všetci," zvýšila hlas profesorka ako vždy, keď končí prejav a popritom pozrela na Nicka. Všetci sme sa zasmiali a ona nám rozdala vysvedčenia.
"Večer party u mňa!" skríkol Nick, keď sme vychádzali z triedy a všetci začali jasať. Šla som ku svojej skrinke, aby som si tam odložila veci.
"Čo by si povedala na malinkú oslavu u mňa?" spýtal sa ma Robie, ktorý kráčal za mnou a teraz sa opieral o vedľajšiu skrinku. "Dáme si obed, zvalíme sa na posteľ a budeme sa túliť."
"Že si neviem predstaviť krajšie strávené popoludnie," zabuchla som skrinku, do ktorej som dala nepotrebné knihy a postavila som sa na špičky, aby som mu mohla vtisnúť bozk. Robie sa usmial, prehodil mi ruku cez rameno a spolu sme kráčali na parkovisko k jeho autu.
"Hej hrdličky!" zavolal na nás Nick, ktorý už sedel v aute. "Neopovážte sa neprísť. Čakám vás."
"Samozrejme, že prídu," zasmiala som Kate sediaca vedľa neho.
"Ibaže by sme mali iný program," zamyslel sa Robie.
"Ja vám tie deti potom strážiť nebudem," krútil hlavou Nick a naštartoval.
"Pozdravuje ťa mamina," povedala som Robiemu, len čo som dočítala SMS od maminy. "Práve dorazili k starkej."
"Tiež ju pozdrav," odvetil veselo a zabočil. Kým som si písala s maminou, dostali sme sa k Robiemu domov. Dopísala som mamine poslednú správu a pritúlila som sa k Robiemu, s ktorým sme vošli do domu.
"Ahojte, už ste doma?" usmiala sa na nás Robieho mamka. "Dáte si obed?"
"Jasné, ja už umieram od hladu," zatiahol Robie, kým si dával dole kabát.
"Ja ešte neumieram, ale tiež si dám," zasmiala som sa a kráčala som za Ashley do kuchyne. Ashley nám naložila toľko, že som to skoro nevládala dojesť.
"Sarah, ešte ti dám?"
"Nie, Ashley, ja som momentálne ojedená do prasknutia. Bolo to výborné, ďakujem."
"Ja by som si ešte dal nejaký zákusok."
"Koláč je v rúre, ale musíš si ho naložiť sám, ja už idem do práce. Majte sa deti," oboch nás pobozkala, navliekla na seba kabát a zmizla vo dverách.
"Sasa dáš si aj ty?" vytiahol môj obľúbený malinový koláč.
"Oh," povzdychla som si. "Neskôr. Teraz by som fakt praskla."
"Tak fajn, počkám na teba," so smiechom ma vzal na ruky a kráčal so mnou hore do jeho izby.

Ležala som v Robieho objatí so zatvorenými očami a vnímala som len jeho dlaň, ktorá ma hladila po chrbte. Bolo mi tak krásne. Milovala som chvíle s ním. Takéto chvíle. Keď sme nič nerobili, len boli spolu a užívali si toho druhého.
"Čo povieš na koláč?" pozrel na mňa s psím pohľadom.
"Ty sa naňho veľmi tešíš, však?" s úsmevom som naňho pozrela, pričom som ho pohladila po líci. Robie len prikývol, pobozkal ma a zbehol dole. Posadila som sa do tureckého sedu a čakala, kedy príde aj s koláčom hore. Niesol jeden tanierik, na ktorom bol obrovský kusisko a dve lyžičky.
"Dobrú chuť," vtisol mi bozk a až potom začal jesť.
"Mhmm, je výborný. Milujem malinový koláč tvojej mamky. Je taký správne sladký."
"Ja milujem tvoje pery, tie sú ešte sladšie. A keď sú v kombinácii s týmto koláčom, mhmm jedna balada," zasmial sa, položil tanier s koláčom na nočný stolík a stiahol ma za nohy do ľahu. S úsmevom sa týčil nado mnou. Pozerala som mu do očí a čakala som, čo spraví ďalej. Chvíľu hypnotizoval moje pery a potom sa ku mne sklonil, aby ma pobozkal. Objala som ho rukami okolo krku. Robie ma najprv bozkával nežne a hravo a potom mi jazykom prešiel po spodnej pere. S vydýchnutím som pery pootvorila, čo využil na to, aby mi jazykom vošiel do úst.
"Ty nenásytník," capla som ho jemne do ramena, keď sa odo mňa po chvíli odtiahol a potom som sa začala strašne rehotať, keďže Robie sa strieskal z postele na zem. Ležal totiž na kraji postele a podopieral sa len jednou rukou, čo som si predtým neuvedomila.
"To nie je smiešne," pozrel na mňa zamračene, no na kútikoch úst mu pohrával úsmev.
"Ale je, pripomína mi to naše prvé stretnutie na strednej."

"Prečo si nebola na prvých hodinách?" začula som za sebou vyčítavý hlas mojej najlepšej kamošky. Pozrela som sa do zrkadla, ktoré som mala na dverách školskej skrinky a len som sa na ňu zaškerila.
"Zaspala som. Budem sa musieť Tannerovi ospravedlniť. Čo ste robili?"
"Zamýšľali sme sa nad knihou, ktorú si v lete samozrejme nikto neprečítal," zasmiala sa Kate a tesne predtým ako som zatvorila skrinku sa na seba ešte pozrela v zrkadle. "Ale na konci hodiny nám oznámil, že každú stredu budeme mať dramatický krúžok a pre veľký úspech začíname už dnes."
"To je super, na dramaťák som sa tešila," pousmiala som sa, keď sme kráčali do triedy na geografiu. Hodila som sa dozadu na svoje miesto, Kate sadla predo mňa a otočila sa ku mne so žiarivým úsmevom.
"Inak počula si to už?"
"Čo také? Kate, zlatko, sme v škole druhý deň a ja som prvé hodiny prespala, takže naozaj neviem žiadne klepy, ale predpokladám, že ty mi ich veľmi rada povieš."
"Okej. Pamätáš si Roberta Selleyho?"
"Eh... myslíš toho chalana, ktorý chodil do inej triedy na základke a potom aj s rodinou odišli?"
"Presne toho. Taký zlatý chalan, špinavý blond a milý úsmev. On a jeho bratranci majú na hlavách hniezdo. Vlasy do všetkých strán. Jeho staršieho bratranca si tiež musíš pamätať. Harry Styles. Bol v X-factore. No to je jedno, Robert mal nastúpiť na školu k nám, ale jeho otec dostal nejakú pracovnú ponuku, takže sa odsťahovali a teraz sa vrátili. Bude chodiť k nám, do našej triedy."
"Aha. Super."
"Ty sa netešíš?"
"Kate, veď zo základky si ho takmer nepamätám, už posledný rok boli preč a vtedy sme sa ešte v podstate všetci bavili na piesočku. Z druhej triedy som spoznala ľudí až na strednej. Ale určite sa teším, že ho spoznám," usmiala som sa na ňu.
Deň nám zbehol celkom rýchlo, hodiny boli síce nudné, ale s Kate sme si písali lístočky a tie ma pobavili. A keď nám všetky hodiny skončili, šli sme do školského divadla, kde sme mali mať stretnutie.
"Dobrý deň, študenti, vezmite si stoličky a posadajte si do kruhu," vyzval nás Tanner. Kým som sa posadila, šla som sa mu ospravedlniť. "Kým začneme s nacvičovaním a hraním, tak si spravíme takú úvodnú hodinu, kde sa zoznámime, keďže tu máme aj nové tváre a na budúci týždeň prinesiem niekoľko námetov a spoločne rozhodneme, ktorý budeme hrať na vianočnom predstavení."
"Dobrý, ospravedlňujem sa, že meškám..." začuli sme chlapčenský zadýchaný hlas. Všetci sme sa pozreli k dverám javiska. Vysoký chalan šprintoval k pódiu, kde zakopol na schodoch a vystrel sa v celej dĺžke, všetci sme naňho vydesene hľadeli asi dve sekundy, kým sa nepostavil a potom sme sa začali rehotať.
"No mladý muž, myslím, že sa nám môžete predstaviť ako prvý." Tanner sa snažil povedať to pokojne, no bolo počuť, že mu myká kútikmi.
"Ahojte, volám sa Robert Selley, v Holmes Chapel žijem od narodenia, no posledné dva roky sme žili aj s rodinou v Norwich, kde otec dostal miesto. Dokončil som tam základnú a na strednej som tiež navštevoval dramatický krúžok, preto v ňom chcem tu pokračovať. Do Holmes Chapel sme sa vrátili predvčerom a hoci sa mi Norwich páčil, som rád, že oco dostal lepšie miesto tu doma a my sme sa mohli vrátiť, keďže tu mám kamošov a žije tu celá moja rodina."
"Ďakujeme ti Robert. Sarah, pokračuješ?"
"Jasné, môžem," vstala som. "Väčšina z vás ma pozná, takže tiež len v skratke..."

"Aj za to si mohla ty," obvinil ma.
"A povieš mi prosím ťa ako, keď som sedela na stoličke dva metre od teba?"
"Jednoducho, pozrel som na teba a neudržal som balans. Dokonca som zakopol, lebo som od teba nevedel odtrhnúť zrak a nepozeral som na nohy," ublížene našpúlil pery.
"Och ty môj chudáčik," pohladila som ho po vlasoch. "A aj tak ti trvalo trištvrte roka, kým si ma pozval na rande."
"Bál som sa, že povieš nie."
"To by som neurobila. Niekde medzitým ako si sa strepal na tých schodoch, všetkými skúškami v divadle, spoločnými hodinami a jarnou hrou som sa do teba zaľúbila," usmiala som sa naňho.
"Ja som ťa ľúbil od prvého okamihu."
"Ľúbim ťa Robie Selley," pošepkala som.
"Aj ja teba Sarah Carter," pohladil ma po líci a potom ma pobozkal.
"Mala by som sa ísť domov pripraviť," zamumlala som.
"Načo?"
"Na party? Nehovor mi, že si zabudol," pozrela som naňho prísne. "Nick je tvoj najlepší kamarát."
"Vieš, keď ležím v objatí so svojim dievčaťom, tak nepremýšľam nad žiadnou party."
Len som sa naňho usmiala, vtisla som mu pusu na hranu čeľuste a vstala som z postele. Robie sa oprel o lakte, pričom na mňa so zdvihnutým obočím pozrel.
"Sarah? Kam ideš?"
"No domov? Dať si sprchu a prezliecť sa."
"Daj mi pätnásť minút a môžeme ísť," zoskočil z postele.
O pätnásť minút bol osprchovaný, oblečený a pripravený na odchod. Vzala som si teda kabelku a kráčala som za ním k autu.
"Vieš, že som mohla ísť aj sama a stretli by sme sa u Nicka?"
"Nie. Takáto možnosť tu nebola," pokrútil hlavou a naštartoval. V aute sme si celú cestu spievali a keďže bývame blízko seba, trvalo nám to skoro jednu celú pesničku. Keď sme došli ku mne, šli sme priamo do mojej izby.
"Pohodlne sa posaď, ja sa idem pripraviť."
"Myslíš, že pri tom stíham film?" zamyslel sa na chvíľu vážne, za čo som ho štuchla lakťom. Robie sa so smiechom zvalil na posteľ. Ja som sa zatvorila v kúpeľni, kde som si dala rýchlu sprchu a len v uteráku som vošla do spálne, kde Robie ležal rozvalený na posteli. Len čo ma zbadal, na tvári sa mu rozlial úsmev. Otočila som sa mu chrbtom a obliekla som si bielizeň. Uterák som prehodila na radiátor a potom som znova pozrela do skrine, aby som si vybrala niečo na oblečenie.
"Najradšej by som ťa teraz stiahol k sebe do postele a nepustil by som ťa z nej minimálne týždeň," povedal Robie a hlas mal hlbší ako zvyčajne.
"Miláčik, zabúdaš na to, že v nedeľu večer sa vrátia moji rodičia aj so starkou a že v utorok ideme do školy."
"To nevadí, máme pre seba celý víkend," zasmial sa, zoskočil z postele a stiahol si ma do náručia, aby mi venoval náruživý bozk. Keď sa po chvíli odtiahol, dala som mu ešte jednu pusu a potom som si obliekla čierne úzke rifle, fialový pulóver, fialové vysoké čižmy a čiernu bundičku.
"Môžeme ísť," pozrela som naňho s úsmevom, keď som si do kabelky prehodila veci a vybrala som sa k dverám. Kým som zamykala dom, Robie šiel naštartovať auto, do ktorého som rovno nasadla.

U Nicka bolo zatiaľ len pár ľudí, no do pol hodiny od nášho príchodu sa dovalila takmer celá škola. Nick sa rozvaľoval na gauči a o niečom diskutoval s Patrickom. Šli sme k nim a ja som sa hneď spýtala na Kate. Nick sa poobzeral po celej miestnosti a keď ju našiel, nežne sa pousmial. Pozrela som jeho smerom a vybrala som sa za ňou.
S Kate sme klebetili o všetkom možnom. Rozoberali sme poslednú školskú hru, ktorú odohráme, Nicka s Robiem, pričom sme nám plánovali nejaký víkend vo štvorici a hlavne sme chceli začať s plánovaním školského maturitného plesu, lebo popri všetkých ďalších povinnostiach sa ani nenazdáme a bude už neskoro. Po chvíli sa k nám pripojili aj Melanie s Vicki a Jane.
"Nikdy nepochopím, o čom môžu ženy toľko kecať," prišiel k nám so smiechom Zach.
"Ohovárame vás," mykla plecom Jane, ktorej sa už dávno páčil.
"Baby, tento váš debatný krúžok musí skončiť, toto je party, Kate, ideme tancovať," Nick ju doslova vytiahol zo stoličky a ťahal doprostred obývačky.
"A my čo?" pozrela som na Robieho. Pomaly sa ku mne skláňal, až som napokon pocítila jeho pery na krku.
"Mohli by sme sa vypariť."
"To by sme mohli, ale všetci sú ešte príliš triezvi na to, aby sme zmizli nepozorovane."
"Tak to ich musíme opiť," šepol spiklenecky. So smiechom som ho pobozkala a šla som tancovať s Jane a Vicki. Robie nerád tancoval, takže som ho do ničoho nechcela nútiť. Vždy si odkrútil povinné kolo a potom si sadol. Občas síce tancoval s nami, no boli to veľmi výnimočné prípady.
Asi hodinu po polnoci som prišla k nemu, bez slova som ho chytila za ruku a ťahala som ho preč. Jane so Zachom sedeli na gauči a rozprávali sa, Vicki zbalila nejakého chalana, ktorého som si doteraz nevšimla, Nick a Kate sa venovali sami sebe a ostatní už aj tak nevnímali skoro nič. Robie bez slova naštartoval a o pár minút na to sme parkovali u mňa. Ruka v ruke sme vyšli do mojej izby. Len čo som za nami zatvorila dvere, pocítila som Robieho pery na krku. S úsmevom som ho objala ruky okolo pása a tlačila k posteli.

Oblečenie, ktoré mala Sarah na party

A/N: ďakujeme za komentáre :)
Nika dúfam, že sa ti bude páčiť aj poviedka :)
Mrs.Tomlinson ja ďakujem za obrázok :)

V nasledujúcej kapitole Sľub sa posunieme v deji trocha bližšie k maturite.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 26. února 2014 v 20:39 | Reagovat

parádna kapitolka :D zlatý sú spolu až ma mrzí to akým smerom sa to bude vyvíjať :/ ale teším sa na pokračko a na ten ples :D
a za obrázok nemusíš ďakovať :D veď vieš že ja rada.. aj keď tie vaše kombinácie ma raz zabijú :D :D

2 Damonica Damonica | 27. února 2014 v 9:23 | Reagovat

waau už sa neviem dočkať pokračovania dúfam že bude čím skôr :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama