Trouble in love - 23. kapitola

24. února 2014 v 14:02 | Sophie |  Trouble in Love

Je tu posledná časť Trouble in love a už nás čaká len epilóg :)



Sedela som v lietadle, ktoré malo o pár minút vzlietnuť do Štátov. Vedľa mňa sedel Will, ktorý sa usmieval a držal ma za ruku. Pozrela som na naše prepletené prsty a usmiala som sa tiež. V Štátoch začnem nový život. My obaja. Usmiala som sa naňho a premýšľala som, čo všetko sa vlastne doma stalo za pár posledných týždňov. Začalo to na vďakyvzdanie a pokračovalo doteraz.

Práve sme večerali, keď niekto zazvonil. Pozreli sme sa na seba, lebo nikoho ďalšieho sme už nečakali a Emma šla otvoriť. Vrátila sa s tým, že niekto čaká vonku nášho otca. S Danielom sme si vymenili začudovaný pohľad a ocko vyšiel vonku. Späť sa vrátil s rozkošným malým dievčatkom. Tá sa na nás všetkých zmätene pozerala a potom sa rozbehla k môjmu bratovi.
"OCKO!" skríkla a hodila sa Danielovi do náručia.
"Daniel?" pozrela som naňho.
"Vezmeme malú hore," pípla som, keď všetci ticho sedeli. Otec prikývol a my sme radšej vypratali bojové pole.
Charlie a Zuri sa spolu okamžite začali hrať a my sme sedeli na Harryho posteli a pozorovali sme ich.
"Nechápem," krútila som hlavou a pozrela som sa na Al a Harryho.
"Ocko od nás odišiel, keď som bola ešte malinká," ozvala sa Zuri a vysvetlila nám, prečo s mamkou neboli pri ockovi.
"Zabijem ho. Rozsekám ho na kusy a tie roztrúsim po celom Tichom oceáne!" vrčala som.
"Sophie, to sa nerobí," poučila ma Charlie a mne začali cukať kútiky.
"Neboj, tvoja sestra bude moje alibi," smiala som sa.
"Ty nemáš rada ocka?" pozrela na mňa Zuri.
"Pravdaže mám a mám rada aj teba, ale momentálne ma ocko nahneval, vieš, lebo mi zatajil, že mám takú krásnu neterku."
"Tiež sa hnevám."
"Na ocka?" spýtala som sa opatrne.
"Nie, na mamku, lebo odišla a ja som sama," vzlykla a začala plakať.
"Nie si, máš nás, to bude dobré," objala som ju a pritúlila som si ju k sebe.

Asi po hodine po nás prišiel Daniel, že môžeme ísť. Držala som Zuri za ruku a kráčala som s ňou dole schodmi. Zamilovala som sa do nej. Bola absolútne úžasná. Celá teta, pomyslela som si neskromne. Keď sme odchádzali, všimla som si, že Emma nikde nie je. Pozrela som na brata, ktorý len smutne zvesil hlavu. Skôr ako som ho stihla zabiť, chytil ma Will za ruku a kráčal po mojom boku až k nám domov.
"Myslím, že dnes ostanem spať tu," šepla som, keď sme zastali pred domom. Zuri vzal Daniel dovnútra a ja som sa chcela rozlúčiť s Willom.
"Chápem to," chytil ma za boky.
"Môžeš tu ostať tiež," mrkla som naňho.
"Myslím, že potrebujete čas pre seba. Zajtra ti zavolám," dal mi pusu a sadol do auta. Mávala som mu, kým nezmizol v zákrute a potom som sa otočila domov.
"Ako sa cítiš?" ozval sa za mnou Louisov hlas.
"Dobre, ďakujem," odvetila som a pokračovala som domov, no chytil ma za ruku a otočil si ma k sebe.
"Soph, no tak, hovor so mnou," šepol.
"My dvaja si nemáme čo povedať, Louis."
"Odsťahovala si sa. Odišla si s ním preč. Šli ste na dovolenku vtedy, keď sme spolu mali odísť. A potom si uňho ostala," hovoril potichu a ja som vedela, že je nahnevaný.
"A čo som podľa teba mala robiť? Plakať doma nad tým, že si neprišiel? Ak si zabudol, ostal si s Eleanor. Vtedy, keď sme mali ísť spolu my dvaja preč, ostal si s ňou. To nie ja som odišla. To ty si neprišiel," šepla som a vytrhla som sa z jeho zovretia. "Dobrú noc, Louis."
"SOPH!" skríkla Zuri a objala ma okolo nôh. "Prečítaš mi rozprávku na dobrú noc?"
"Pravdaže, slniečko," čupla som si k nej. "Ale najprv sa musíš ísť umyť a obliecť. Máš si čo obliecť? Oci..."
"Neboj, tá pani, ktorá ju priviedla jej priniesla aj nejaké veci a zvyšok dokúpime."
"Super," usmiala som sa naňho. "Tak, teraz sa choď umyť, obleč si pyžamko a kým ti nespravíme izbičku, budeš spinkať so mnou, dobre?"
"Jupííí," potešila sa a vyštartovala hore.
"Daniel?"
"A je to tu. Pusti sa do mňa," sklonil hlavu.
"Nemienim na teba kričať. Len chcem vedieť, čo sa stalo," sadla som si oproti nemu. Daniel mi povedal o Zurinej mame. Nemiloval ju. ona jeho áno. A nedokázala žiť vo vzťahu, kde milovala viac. Priznal sa, že sa k nej správal ako debil. V podstate spolu nežili. Žili vedľa seba. Daniel ju nechcel opustiť, keď čakala dieťa, no nechcel si ju ani zobrať. A tak sa jedného dňa pobalila a odišla. A on ju nehľadal.
"Milujem Zuri a trápilo ma, že nie som s ňou, no chápem, že Cloe odišla. Ale Zuri je moja dcéra a chcem ju vychovať."
"A Emma?"
"Budem o ňu bojovať. Sklamal som ju, ja viem, ale... myslel som si, že malú už nikdy neuvidím. A hovoriť o nej, o tom, že som svojou hlúposťou prišiel o dcéru, o to jediné, čo sa mi v mojom posratom živote podarilo, bolo pre mňa príliš bolestné," hovoril strápene.
"Bude to dobré, uvidíš," objala som ho a vyšla som na poschodie, kde ma už čakala Zuri.
Zaspala asi v polke rozprávky. Zaklapla som knihu, položila ju na stolík vedľa a ľahla som si k malej. Už som zaspávala, keď mi zapípal mobil.
Neprestal som ťa milovať a nikdy neprestanem. To, že nie sme spolu teraz, neznamená, že spolu nebudeme v budúcnosti. L.

Bývala som na striedačku doma a na striedačku u Willa. Kvôli Zuri som však bola častejšie doma. Malá sa okamžite skamarátila s Charlie a tie dve vyrábali nelechu, kde sa pohli. Ak by sme na ne nedávali pozor, zbúrajú všetky tri domy. Najradšej sa ale hrali u chalanov v skúšobni, kde sme ich párkrát našli. Prvýkrát ich Allysa nechala s chalanmi a tie dve malé potvorky im zdrhli. Obe milovali, keď mohli hrať, spievať, tancovať, kresliť a byť za princezné. A ja som to milovala tiež, lebo to znamenalo nákupy.
Čas neúprosne bežal a do Vianoc toho bolo treba stihnúť tak hrozne veľa. V škole som musela podpísať mnoho papierov, kvôli študijnému pobytu, museli sme stihnúť naplánovať svadbu, keďže Allyn a Charlien otec podal na súd žiadosť o zverenie do opatery a tak Al nemala na výber, len sa vydať za Harryho. A Emma každý deň riešila dilemu, čo má robiť s Danielom. Bola naňho nahnevaná, to chápem, ale chápem aj jeho stranu a tí dvaja tvrdohlavci by si to mali vysvetliť. Navyše pre Zuri by bola ideálna mama.
Pár dní pred svadbou sme sedeli u mňa v izbe. Emma premýšľala, čo s mojím bratom, ako vždy. A Al sa snažila vykrútiť zo svadby, ako vždy. A ja som sa pomaly začínala baliť.
"Bože, čo mám urobiť?" pýtala sa Ally pochodujúc po izbe.
"Pozri s Harrym ste sa o tom už bavili, nie? Sám ti to navrhol. Navyše ide hlavne o to, aby ste to mali na papiery," pozrela som na ňu.
"Harry ťa má skutočne rád a má o teba záujem. Ale nikdy by túto možnosť nezneužil," dodala Emma a Al ju zavraždila pohľadom.
"Čo je povedala som, že by to nezneužil, nie že si to nebude užívať."
"Fakt nemám na výber?" povzdychla si Ally.
"Nie, bude z teba moja švagrová," usmiala sa na ňu Emma a pri pohľade, aký nahodila Ally by skysol aj karamel.
"Paráda."
"Nebude to zas také zlé."

A tak sa nám Ally vydala. Týždeň pred Vianocami sme boli všetci pripravení na ich svadbu. Zuri s Charlie sa tešili asi najviac. Opäť z nich boli princezné a mali dôležitú úlohu, niesť košíky s lupienkami a rozhadzovať ich.
Všetci už boli v kostole, len my družičky sme stáli vonku. Keď začala hrať hudba, najprv vykročili Zuri a Charlie, po nich ostatné dievčatá, ja a napokon nevesta. Tesne predtým ako som vykročila, som sa pozrela na Ally.
"Je z teba krásna nevesta."
"Ešte chvíľu si rob srandu a dopadneš veľmi zle," sykla.
"Som rada, že si to stále ty," rozosmiala som sa a kráčala som dopredu. Keď som došla k Willovi, chytila som jeho ruku a usmiala som sa naňho. nedalo mi však nepozrieť sa na Louisa. Vyzeral veľmi dobre. Viac než dobre. A patril žene, ktorá vedľa neho stála.
Obrad bol vcelku vtipný. Harry sa klepal, lebo sa bál, že ho Ally zabije skôr ako povie áno, Ally vyzerala, že utečie s krikom, Emma sa pozerala všade len nie na Daniela a môj brat z nej naopak nevedel spustiť zrak.
Hostina bola úžasná. Ally sa odviazala, mala som na to dve vysvetlenia. Prvé bolo podozrenie na požitie nejakých návykových látok a druhé bolo, že predsa len za to môže jej mladý pekný manžel, s ktorým tvorili krásny pár.
Kým chalani vytancovali Ally, ja som si stihla zatancovať s ženíchom a nemohla som si pomôcť, musela som si ho doberať.
"Kto by pred pár rokmi povedal, že sa budeš ženiť taký mladý," zasmiala som sa.
"Robím to z nezištných dôvodov."
"Uhm, jasné, verím ti," hovorila som ironicky.
"Si zlá."
"Len ťa poznám Styles, ak si zabudol, ty, tvoja sestra a ja sme spávali v jednej postieľke, kým naši rodičia mali party."
"Nezabudol som."
"Prajem ti všetko dobré. A neboj, ak ťa Ally nezabila doteraz, budete žiť dlho a šťastne," usmiala som sa nevinne a on len pretočil očami.
"Greyová, nie si vtipná."
"Ale som, musíš to uznať," bavila som sa ďalej a potom som ho prenechala ďalším dámam, ktoré prišli tancovať so ženíchom. Ja som vyšla na terasu, lebo som chcela chvíľu pokoja. Ten mi však nebol dopriaty.
"Si nádherná," šepol Louis tesne za mnou.
"Čo tu robíš?"
"Rozprávam sa s tebou?" odvetil mi otázkou a spravil krok bližšie.
"Kde je El?"
"Tancuje s Liamom," spravil ďalší.
"A ty netancuješ, lebo...?"
"Lebo som videl, že ideš sem," znova spravil krok a ja som si uvedomila, že nemám, kde cúvnuť, lebo za mnou je už len stena.
"Tak to si si mohol ušetriť cestu," šepla som.
"No tak Soph," pohladil ma po tvári.
"Louis, nemáš tu byť. Môže ťa tu niekto nájsť."
"Sme tu len my," jeho pery boli skoro na mojich. Keď v tom sa ozval ďalší hlas.
"Louis, hľadá ťa El," povedal môj brat a Louis sa odtiahol. Daniel prišiel ku mne, objal ma a vtisol mo bozk do vlasov. "Viem, že to nechceš počuť, ale miluje ťa."
"Daniel, prosím," pozrela som naňho a potom som si zložila hlavu na jeho hruď.
Svadba dopadla nadmieru úžasne a Vianoce sme trávili všetci u Stylesovcov. Boli presne ako sa hovorí. Šťastné a veselé. Z darčekov sme sa tešili všetci, najviac však Zuri s Charlie.

Deň pred odletom som sa bola rozlúčiť s chalanmi. Každý z nich mi dal nejakú drobnosť a všetci sa tvárili smutne. Vyobjímala som ich a ako posledného som si nechala Louisa. Stáli sme v kuchyni u Stylesovcov, chalani sa niekam roztrúsili a ja som nevedela, čo mám robiť. S týmto mužom som chcela zostarnúť. A teraz odchádzam a nechávam ho tu, aby zostarol s niekým iným.
"Tak sa teda maj," povedala som.
"To je všetko? Takto to skončí?"
"Nie, takto sa lúčia kamaráti."
"Ale my nie sme kamaráti."
"Louis, skončilo to dávno a nemá cenu o tom stále hovoriť. Nemôžeš len... nemôžeš mi len povedať zbohom?"
"Nie. Nemôžem povedať zbohom niekomu, o koho nechcem nikdy prísť."
"Toto odmietam počúvať," pokrútila som hlavou a zvrtla som sa na odchod. Ako vždy mi to však Louis prekazil. Chytil ma za ruku, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Bolo to také ohromujúce a nečakané, že som mu automaticky vplietla ruky do vlasov a opätovala som jeho bozk. Chutil rovnako. Bol to môj bozk a môj Louis. Keď sme sa od seba odtiahli, pohladil ma po tvári.
"Toto nie je koniec. Takto to neskončí," šepol a odišiel za chalanmi.

A dnes, teraz sedím v lietadle, premýšľa nad tým, čo povedal, nad tým, čo sa stalo, je mi smutno za Zuri, ktorá práve plače Danielovi v náručí a s ktorou som sa rozlúčila ani nie pred hodinou a za všetkými, ktorí tu ostávajú. No viem, že sa potrebujem pohnúť ďalej. Potrebujem nájsť samu seba, zistiť, kto som, kam patrím a čo v živote vlastne chcem. A potrebujem tancovať. Splniť si môj sen. Tancovať na Broadwayi. Tancovať koľko budem vládať. Lebo tanec, to som ja.
"V poriadku?" spýtal sa Will.
"V najlepšom," oprela som si hlavu o jeho plece a zaspala som.

Prvých pár dní sme sa adaptovali, ubytovali sme sa, spoznávali sme mesto, spolužiakov, okolie, bary, tanečné podniky a všetko, čo sme potrebovali. A potom sa začala škola. A bolo to niečo neskutočné. Úplne iné ako v Anglicku. Páčilo sa mi tam. Veľmi. Aj keď časť mňa sa chcela vrátiť domov, najmä potom, čo som zistila, že Emma čaká bábätko s mojim bratom, ale obaja sú veľkí, zvládnu to a dajú sa dokopy. Verím im.
Prešli dva týždne, odkedy sme začali naplno trénovať a naša profesorka nám povedala, že niektorých z nás obsadila do novej hry. Keď som zistila, že s Willom máme roly v predstavení na Broadwayi, plakala som od šťastia.
"Neverím tomu! Máme to!" pišťala som, kým on so mnou točil.
"Dokázali sme to. Vravel som ti, že to máme v kapse!" tešil sa spolu so mnou. "Sme najlepší."
"To vďaka tebe, ty si už raz v Štátoch bol."
"Áno, ale úplne inde. Toto je kvôli tebe, lebo si tá najtalentovanejšia tanečnica, akú poznám," pobozkal ma do vlasov a spolu sme šli na ďalšiu hodinu.
Keď sme prišli do bytu, zvalila som sa na gauč a Will sa rozosmial. Nevládala som sa ani len pohnúť, tak som mu len ukázala prostredník bez toho, aby som vykonala nejaký iný pohyb.
"Ako vidím, si vyčerpaná."
"Nie som vyčerpaná, som mŕtva," zamumlala som.
"Veď to bol len sedemhodinový tréning," smial sa.
"Ako môžeš byť taký vysmiaty?"
"Lebo sa teším na večer. Dúfam, že ideš tiež."
"Ani náhodou, ja ostanem doma a budem sa regenerovať," odfrkla som. "Príde tam aj Melanie?" spýtala som sa ho a on sa rozžiaril.
"Uhm."
"Rande?"
"Nie oficiálne. Len tam obaja budeme."
"Dúfam, že to vyjde. Mel je zlatá baba," pohladila som ho po tvári.
S Willom sme sa rozišli, ešte pred Vianocami, len o tom nikto nevedel. Sme si blízki, sme taneční partneri a tak to vyzerá akoby sme boli stále pár, hoci nie sme. Will je ten najlepší kamarát, akého si môžem priať, chráni ma, dáva mi pocit bezpečia, ale nemôže mi nahradiť Louisa a ja som zistila, že porekadlo klin sa klinom vybíja nie je pravdivé. Pokiaľ milujem Louisa, nemôžem byť s nikým iným. A teraz sa chcem venovať len tancu. Will to vedel, poznal ma. Vedel všetko o Louisovi a tak sme sa rozhodli, že sa prestaneme tváriť ako pár, keď ním nie sme.
"Je zvláštne, keď mi bývalka povie, že budúca je zlatá baba," smial sa Will.
"Ale ja nie som hocijaká bývalka," namietla som. "Ja som viac tvoja najlepšia kamoška ako tvoja bývalka. Aj keď nemôžem poprieť, že sa mi páčilo byť tvojou babou. Ak by tu nebol Louis, bolo by všetko iné."
"Zlato, nerieš to. Louis je debil. Keby si bola moja, myslím naozaj moja, nikdy by som ťa nenechal čakať a nikdy by som ťa nenechal ísť."
"Aj ty si sa na mňa vykašľal," odula som sa.
"Neprekrúcaj. Ja ťa len veľmi dobre poznám a viem, že teraz potrebuješ viac kamoša ako chlapa. Som tvoj tanečný partner. Vieme o sebe predsa všetko. Jediné, čo teraz potrebuješ, je tanec, smiech a nový život. A nejakého fešiho ti už zoženiem. A teraz si idem dať sprchu a fičím," pobozkal ma do vlasov a zmizol v kúpeľni.

Kým sa Will obliekal, dala som si rýchlu sprchu a potom som nechala pozdravovať všetkých ostatných. Will mi dal pusu na líce a odišiel. Asi po hodine a pol sa ozvalo klopanie na dvere. Zastavila som film, ktorý som práve pozerala a šla som k dverám.
"To nikto neprišiel alebo čo?" otvorila som ich s úsmevom, ktorý mi ale zamrzol na perách. "Louis?"
"Soph," usmial sa na mňa.
"Čo tu robíš?"
"Prišiel som za tebou."
"Mal by si ísť."
"Sedel som štrnásť hodín v lietadle a ty mi povieš, že by som mal ísť?"
"A čo si čakal, že ti poviem?"
"Neviem byť bez teba."
"Louis, vybral si si. Koľkokrát musíme ešte absolvovať túto debatu?"
"Ale ja chcem teba."
"Tak prečo si potom s ňou?"
"Ja... neviem..."
"Keď to zistíš, tak sa ozvi," zatresla som mu dvere pred nosom. Bolo to kruté, ale ja som musela chrániť seba. Myslela som si, že budem mať čas dať sa dokopy a on tu nabehne po dvoch týždňoch a ide mi zase rozprávať rozprávky.
Sadla som si na gauč a civela som pred seba. Ani ten film ma už nebavil. Neviem ako dlho som tam sedela, keď som začula vonku hluk. Najprv som nevedela identifikovať, čo to je, no potom som si uvedomila, že je to spev a že ten hlas poznám. Vykukla som von oknom a na ulici stál teraz už opitý Louis a spieval.
"Čo to robíš? Tebe preskočilo?" skríkla som z okna. To je magor. Ako ho len milujem. A ako ho momentálne neznášam. Veď ho uvidia.
"Spievam ti serenádu."
"Louis, idem dole po teba, ani sa nepohni, dobre?" zbehla som dole a keď ma zbadal, usmial sa na mňa.
"Takže sme už v pohode?" pýtal sa, keď sme šli hore schodmi. Mlčala som.
"Potrebuješ sa vyspať."
"Potrebujem teba," hodil po mne smutné očká.
"Snívaj ďalej, Tomlinson. Ja už mám dosť. Nevládzem. Milujem ťa, ale nevládzem. Nechcem byť tá druhá, nechcem mať výčitky svedomia a nechcem sa cítiť tak, ako som sa cítila predtým. Prosím pochop to. Keď si si vybral ju, tak buď s ňou a mňa už nekontaktuj."
"Ale..." šepol, lebo ho očividne moje slová dostali z alkoholového oparu.
"Nie Louis, žiadne ale. Takto to ďalej nejde. Ja nechcem byť zlomená za každým, keď si vyberieš ju. Nemám na vzťah, v ktorom sú traja. Prepáč. Milujem ťa, ale toto je priveľa aj na mňa. Uvedomila som si to vtedy, keď sme mali odísť. Môžeš tu prespať a zajtra prosím odíď. Dobrú noc," povedala som mu a odišla som z bytu.
Ráno bol v byte už len Will, ktorý si ma pravdaže doberal, lebo sa stretol s Louisom, keď odchádzal.
"Keď sa za ním zabuchli dvere, tak som šiel do spálne za tebou, že ti poblahoželám a ty nikde. Nechápal som to."
"Spala som u Sarah."
"Dnes sa opijeme, sľubujem," žmurkol na mňa a objal ma. Schúlila som sa mu v náručí a počúvala som, čo všetko stihli povyvádzať v noci.

Pár dní na to som sa od Ally dozvedela, že Louis a El sa rozišli, no nemohla som to riešiť. Veľa sme trénovali a ja ani len netuším ako a bola takmer polovica februára. Sedela som v byte, lebo som mala po dvoch týždňoch konečne trocha voľna, keď niekto zaklopal na dvere s takou vervou, že som si myslela, že ich vyvalí. Otvorila som a ostala prekvapene stáť. Boli tam Ally a Emma.
Keď som zistila, prečo prišli, takmer som odpadla. Nemohla som tomu uveriť. Louis. Môj Louis mal nehodu. A je v kritickom stave. Možno ho už neuvidím. A naposledy som k nemu bola taká... taká krutá. Bože, prosím, len nech sa preberie.
Celú cestu v lietadle som v hlave počula tú strašnú vetu. "Louis mal nehodu a je v kritickom stave..."
Musím ho vidieť, chcem byť pri ňom. Teraz nezáleží na ničom z toho, čo sa stalo, dôležitý je len on. Môžem byť bez neho, môžem žiť na druhom konci sveta, ale musím vedieť, že je v poriadku. A teraz nie je. Musím byť pri ňom.
"Pristávame," vyrušila ma z mojich myšlienok Emma, prikývla som a pozrela som von okienkom. Anglicko. Nečakala som, že sa sem vrátim takto skoro. Na letisku nás čakal Daniel, ktorému som okamžite poblahoželala. Na to, že s Em čakajú dieťa by k sebe mohli byť milší. Ale to nejako vyriešim. Len čo pôjdem za Louisom a usitim sa, že bude v poriadku.
Nešlo mi do hlavy, prečo ideme najprv k Ally, ale chápem, že chcela skontrolovať, či dom nevybuchol, keď tam nechala Harryho samého s dievčatami.
Prišli sme dnu a k nej pribehla Charlie. Chcela som vidieť Zuri, ale musela som ísť najprv za Louisom. Vidieť ho. Byť pri ňom. Ospravedlniť sa.
A zrazu z toho strachu oňho som ho videla pred sebou. Vyšiel z kuchyne, bol v poriadku a usmieval sa. Dokonca vyzeral začudovane.
"Ahoj, čo tu robíte, mali ste sa vrátiť až o niekoľko dní," pozeral na tie dve, ktoré sa tvárili akoby sa tu ocitli úplnou náhodou a mne to začalo dochádzať. Ani neviem ako a všetci boli preč. Ostali sme tam len my dvaja.
"Myslela som si, že sa ti niečo stalo. Povedali mi, že si mal nehodu," vydýchla som ohromená tým, ako ma dostali. Niečo povedal, ale nepočúvala som. Bola som rozhorčená. "To sa mi len zdá! Ja sem letím ako idiot, bojím sa o teba a ty si v poriadku. Zabijem ich. Aj Daniela. Podvraťák!"
"Som rád, že si tu," prerušil ma.
"To ti tak verím," odfrkla som.
"Áno som rád, lebo ti konečne môžem povedať, že ťa milujem a už nikdy ti nedovolím odísť," povedal vážne a ja som sa začala hystericky smiať.
"A ty si vážne myslíš, že si budem pýtať dovolenie?"
"Urobil som chybu a mrzí ma to. No teraz viem, že ty si tá, bez ktorej nemôžem byť. Keď som si ju vybral, uvedomil som si, aká kolosálna chyba to bola."
"Ty si vážne myslíš, že teraz ti skočím okolo krku a už ťa nepustím?" premerala som si ho skeptickým pohľadom. Och, aký naivný, keď verí tomu, že to urobím.
"No dúfam v to," usmial sa na mňa tým jeho odzbrojujúcim úsmevom. Och, aká naivná, keď som si myslela, že odolám. "Lebo presne to mám v pláne," usmiala som sa naňho tiež a Louis bol skokom pri mne.
"Naozaj ťa už nikdy nikam nepustím," šepol a konečne ma pobozkal. Áno, chcela som Broadway a tanec, ale v lietadle, keď som sa bála, či bude v poriadku, keď som si myslela, že som ho stratila, som si uvedomila, že nič nie je dôležitejšie ako on.

Večer, keď som sedela doma s Danielom a Zuri už spala hore, som sa ho spýtala ako to je medzi ním a Emmou. Podľa toho, čo vravel je Emma ešte stále tvrdohlavá, hoci sa už skamarátila so Zuri. Všimla som si to pri večeri. Malá sedela medzi mnou a ňou a usmievala sa na ňu. Bola taká rozkošná a stále sa pýtala na bábätko, lebo vedela, že to bude jej braček alebo sestrička. A Emma, akokoľvek chcela, nemohla jej rozkošnosti odolať.
"Myslím, že musíme zmeniť taktiku," povzdychla som si.
"Nechápem."
"Pozri, doteraz si ju prosil, nepomohlo to. Emma ťa miluje, miluje aj vaše dieťa a miluje aj Zuri. A ako každá žena si bude chrániť to, čo je jej, lebo vy ste jej. Tak by sme jej mohli ukázať, že to nie je tak úplne isté."
"Si diabol," smial sa Daniel.
"Nemusí ísť o nič vážne, ale keď uvidí ako sa kamarátiš s niekým iným, rozhodí ju to. Poznám ju. Hnevá sa na teba, ale miluje ťa. A nebude ťa chcieť pustiť."
"Čo spravíme?"
"No, myslím, že by si mohol ísť do parku s Julie," navrhla som. Julie je Willova staršia sestra. Veľmi pekná, rozhľadená a ďalšie plus, nikdy nemala záujem o Daniela, takže nám rada pomôže.
Volala som jej hneď ráno a ona súhlasila, takže poobede šla s Danielom a Zuri do parku. Louis len krútil hlavou, ale tak čo, nebudú sa predsa trápiť.

Len čo skončil víkend som zašla do školy, aby som si vybavila prestup späť. A celú cestu v aute som sa usmievala. Emma celý víkend nadávala na Julie, ktorá s Danielom a malou trávila veľa času. A ja som si v duchu tlieskala.
Usmievala som sa ešte pre kanceláriou riaditeľky a keď mi otvorila, vysvetlila som jej, čo mám v pláne a čo od nej žiadam.
"Ste si istá, že robíte správne?" pýtala sa ma riaditeľka.
"Áno," prikývla som.
"Máte šancu tancovať na Broadwayi, ste jedna z najlepších tanečníc, aké poznám," dohovárala mi. Jedna moja časť vedela, že má pravdu a chcela ísť za svojim snom, no druhá, chcela byť s Louisom. Nevedela som, či je správne vzdať sa tanca, kvôli Louisovi, no vedela som, že by bolo nesprávne vzdať sa Louisa kvôli tancu.
"Tancovať môžem kdekoľvek," povedala som.
"Nezahoďte svoju šancu."
"Nezahodím," šepla som. Louis si vybral. A ja som si musela vybrať tiež. A on bol správna voľba.
Deň som strávila s Louisom, lebo chalani mali voľno, takže sme boli v apartmáne a užívali sme si jeden druhého. Večer sme šli späť domov a ja som zistila, že Emma nechtiac oliala Julie vínom pri večeri. Takže všetko ide podľa plánu.
"Láska, ty si strašná potvora, zničíš jej nervy," povedal mi Loui, keď sme ležali u mňa v izbe.
"Ja sa jej snažím zachrániť rodinu," namietla som.
"Máš pravdu, zle som to povedal, si úžasná," zasmial sa a vtisol mi bozk.
"Loui? Pôjdeš so mnou do Štátov? Musím si ísť po zvyšok vecí," spýtala som sa ho.
"Jasné miláčik. Veľmi rád," vtisol mi bozk.
"Dobre, objednám nám letenky a dám vedieť Willovi," povedala som a všimla som si, že sa zamračil.
"Tommo no tak, nemáš prečo žiarliť."
"Chodila si s ním."
"Aj ty s El."
"Ale ja som ju nemiloval."
"Ani ja Willa. On o nás vie."
"Vážne?"
"Uhm, pomáhal mi zabudnúť. No nikdy sa mi to nepodarilo," povzdychla som si. Louis si amam zatiaľ posadil na kolená a usmial sa.
"Som rád, že sa ti to nepodarilo."
"Aj ja som rada."
"A si si istá, že nechceš ostať v Amerike? Broadway je predsa sen každej tanečnice."
"Nie. Každej nie. Jedna tanečnica snívala o pohľadnom spevákovi so slabosťou pre mrkvu a ten sen sa jej práve splnil."

Na druhý deň som sedela u Ally v obývačke spolu s ňou a Emmou, ktorá sa prechádzala hore dole po izbe a vrčala.
"Čo si o sebe myslí krasotinka? Že môže len tak nakráčať a pchať sa mi do rodiny?"
"Nič zlé nerobí, len robí spoločnosť Danielovi a Zuri."
"A to je zlé. Oni jej nepatria!" okríkla ma.
"Okej, no," stiahla som sa. Emma sa ešte chvíľu prechádzala a potom zastala. Pozrela von oknom a tzavrčala.
"Veď ja jej ukážem. Nech sa drží preč od môjho muža a mojich detí!" skríkla a už jej nebolo. Tresla dverami tak, že som sa chvíľu bála, že vyetia z pántov. S Ally sme pozreli na seba a šli sme k oknu.
"Toto bude podívaná," zasmiala som sa.
"Chceš popcorn?" mrkla na mňa.

A/N: ďakujeme :)
Ria tak toto je posledná :) ale bude ešte epilóg a verím, že sa ti bude páčiť :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 24. února 2014 v 14:55 | Reagovat

Jaj Boze, tak tuto poviedku uplne zboznujem, len je skoda ze uz konci :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama