Move on - 2. kapitola: Sľub

17. dubna 2014 v 19:39 | Sophie |  Move on

V minulej časti: Sarah s Robiem sú v maturitnom ročníku a čaká ich veľa skúšok, záverečná hra, maturitný ples a budúcnosť.




Rodičia prišli v nedeľu okolo štvrtej spolu s babkou, ktorá vystískala aj mňa a Robieho a potom začala hovoriť o tom, že si máme užiť posledné mesiace strednej, lebo nás už čaká veľký dospelý život.
Február zbehol tak rýchlo, že sme sa ani nenazdali, kedy skončil. Popri skúškach školskej hry a rôznych doučovaniach sme nestíhali skoro nič. Asi v polovici marca sme si s dievčatami povedali, že by už naozaj bolo treba začať plánovať maturitný ples, lebo to nakoniec nestihneme vôbec.
"A aká bude téma?" spýtala sa Melanie, keď sme prebrali už všetko ostatné.
"Sen noci svätojánskej," usmiala sa Kate.
"Chceš sa obliecť ako lesná víla?" zatiahla zhrozene Vicki.
"To nie."
"Ja si myslím, že to je super nápad. Celá telocvičňa bude vyzdobená rozprávkovo, v strede bude fontána a my nemusíme byť oblečený do zelenej a hrať sa na rusalky, ale nech to má atmosféru krásnej noci," ozvala som sa a dievčatá to odsúhlasili. Dokonca aj Vicki.
"Som rada, že sme sa dohodli, ja utekám."
"Za Robom?" Vicki ma prebodla zvláštnym pohľadom.
"Nie, domov," odvetila som zmätene. "O čo jej ide?" pozrela som na Kate, ktorá šla so mnou, no tá len mávla rukou.
"Podľa mňa žiarli. Hráš hlavné roly v hrách, máš lepší prospech, si obľúbenejšia a chodíš s Robiem, ktorí je jeden z najpopulárnejších a najkrajších chalanov na škole."
"Prosím ťa, ona je hlavná roztlieskavačka. Všetci ju majú radi."
"Teba majú radšej," mykla plecom, keď sme už boli pri mojom aute a pozrela na mňa. "Hodíš ma domov?"
"Jasné, sadaj."
"Už vidím tú telocvičňu, keď doprostred dáme fontánu a rozvešiame tam malinké svetla, ktoré budú vyzerať ako svätojánske mušky a zo stropu bude padať niečo, čo bude vyzerať ako liany v lese a dokonca by sme na strop mohli rozvešať fosforeskujúce hviezdy, aby to vyzeralo ako vonku," zasnila sa.
"To sa mi páči. Čítaš mi myšlienky, zlato," smiala som sa.
"Nie Sasa, ty čítaš myšlienky mne. Presne si vedela, čo tým myslím, keď som navrhla tému."
"To preto, lebo ťa už nejakú tú dobu poznám."
"Hej v škôlke sme sa starali o spoločnú bábiku," rozosmiala sa a mne v tom zazvonil mobil. "Robie?" naznačila perami. Pokrútila som hlavou a zodvihla som.
"Áno maminka?"
"Zlatíčko, si ešte v škole?"
"Nie, som na ceste, idem odviezť Kate a o chvíľku som doma."
"A mohla by si sa zastaviť v čínskej reštaurácii po obed? Práve som došla domov z kancelárie a nebudem stíhať variť."
"Jasné, zájdem tam. A ako to, že si bola tak dlho? Je pol piatej."
"S Anne sme sedeli nad projektmi a vyberali ten, do ktorého sa treba pustiť hneď."
"Doma mi o tom povieš. Vidíme sa. Pá."
"Mamči sa nechce variť?" spýtala sa Kate.
"Nestíha, len teraz došla domov. S Anne vyberali nejaký ďalší projekt."
"Tak to som zvedavá, čo je to tentokrát, to sponzorovanie detského ihriska bolo super."
"Že?" zasmiala som sa a zastavila som pred jej domom. "Vidíme sa zajtra a nie že budeš meškať."
"Zlato, ja nie som tá, ktorá má problém s ranným vstávaním," vyplazila mi jazyk a zmizla v dome. Dupla som na plyn, otočila som sa na ulici a šla som do centra k čínskej reštaurácii. Bola som nadšená, lebo som našla voľné miesto priamo pri vchode a vbehla som dnu, kde som nadiktovala objednávku čašníčke.

"Sarah!" začula som svoje meno. "Ako vidím, aj teba poslala mamina po jedlo."
"Gemma, ahoj," objala som ju s úsmevom. "Spravili si z nás donáškovú službu, čo?"
"To hej a ako sa máš?"
"Unavene. V škole je toho čoraz viac, ale nesťažujem si, len by som bola rada, keby už bolo po všetkom."
"Plne chápem," prikývla s úsmevom. "Dáš si so mnou kávu, kým čakáme?"
"Prečo nie?" Šli sme do kaviarne oproti, kde sme si vzali kávu so sebou a posadili sme sa vonku. Hoci bola polovica marca, na anglické pomery bolo celkom teplo. "A ako sa máš ty?"
"Tiež toho máme veľa v škole. A to nám len začal semester. No myslím, že pár dní v škole fláknem a pôjdem sa pozrieť na bráškove koncerty."
"Uuu, tak to aby som ti začala závidieť," zasmiala som sa.
"Veď poď aj s Robiem," zvolala natešene. "Kedy ste boli na Harryho koncerte naposledy? Pred rokom?"
"Tak nejako, možno trocha menej ako rok. Ja by som rozhodne šla, len si nie som istá, či Robie bude chcieť teraz ísť na koncert."
"Prečo?"
"Musíme si vybrať školu, na ktorú podáme prihlášky a už to celkom ponáhľa a cvičíme poslednú hru, ktorú budeme hrať na konci roka. Do toho ešte maturiťák. A to Robieho programovanie..."
"Ale prosím ťa, veď s Harrym sú ako bratia, určite si na jeden koncert nájde čas a keď nie, tak verím, že keď použiješ všetky ženské zbrane, tak neodolá," žmurkla na mňa. "Ja mu to navrhnem a keď sa ťa potom spýta, len povedz áno, bude to super."
"Tie tvoje smutné oči ma raz do hrobu privedú," krútila som so smiechom hlavou.
"Slečna Styles, máte hotovú objednávku!" ozvalo sa od pultu. Gemma vošla do reštiky a prišla aj s mojou objednávkou. "Dala mi obe, keďže videla, že sedíme spolu."
"Ďakujem, tak idem. Vidíme sa niekedy."
"Ako niekedy? Ak to nestihneme skôr, tak na starkého oslave o dva týždne," pripomenula mi. "A potom na koncerte." Brala to už ako hotovú vec a so smiechom kráčala k autu.
"Máš pravdu. Pá a pozdravuj."

Doma som podala mamke jedlo a šla som sa prezliecť do teplákov a trička. Keď som zišla dole do kuchyne, čína ma už čakala na tanieri. Mamka mi hovorila, že spolu s Anne sa rozhodli pre dva projekty. Chcú podporiť výstavbu novej telocvične a tým podporiť šport a taktiež chcú vystavať nové krídlo detskej nemocnice.
"To je krásne. Určite sa k tomu veľa ľudí pridá a myslím, že nájsť sponzorov nebude v tomto prípade problém."
"Ashley nám prisľúbila vo voľnom čase pomoc ako vždy. Už sa neviem dočkať, kedy sa do toho pustíme," usmievala sa nadšene. "A ty si mala aký deň, zlatko?"
"V pohode. V škole sme vymýšľali tému maturitného plesu, mali sme skúšku hry a domov som si priniesla milión prospektov k vysokým školám. A v reštaurácii som sa stretla s Gemmou, Anne ju tiež poslala po jedlo, takže sme si aspoň pokecali. A teraz sa idem trocha pozrieť do kníh," moja nálada s poslednou vetou klesla.
"Uži si to," zasmiala sa mamina.
"Ha, ha, ha, vôbec si nebola vtipná."
V izbe som sa hodila na posteľ a otvorila som si prvú knihu, po ktorej som siahla. Keď som už mala takmer všetko hotové, začula som zvonček, no vedela som, že mamina pôjde otvoriť, nech prišiel hocikto. Pár sekúnd na to sa dvere na mojej izbe otvorili a vošiel Robie. Okamžite som sa so širokým úsmevom posadila na posteli.
"Ahoj, čo tu robíš?"
"Samantha ma pustila," zazubil sa.
"To mi je jasné, ale nemal si byť na brigáde?"
"Zlatko, som informatik, pracujem z domu," zasmial sa počas toho ako sa blížil k posteli, na ktorú sa posadil, "navyše som veľmi šikovný a už som skončil."
"Som na teba veľmi, naozaj veľmi hrdá," položila som mu ruku na krk a s úsmevom som ho pobozkala. Robieho ruky sa okamžite ocitli na mojich bokoch, za ktoré si ma k sebe pritiahol. Obkročmo som sa naňho posadila a pevne som sa k nemu pritisla, keď prehĺbil bozk. Robie si ľahol na posteľ, čím ma stiahol so sebou a jeho ruky zablúdili pod moje tričko. Zrazu nás však vyrušilo zaklopanie na dvere.
"Idem s ockom na večeru," hovorila mamina bez toho, aby otvorila dvere. "Vrátime sa neskoro. Majte sa."
"Čiao mami."
"Ahoj Samantha," zvolal Robie hneď po mne. "Vyzerá to tak, že nás nikto nebude vyrušovať," nádherne sa usmial a prevalil ma pod seba.
"Hm," zamumlala som, kým jeho pery mapovali môj krk. Rukami som nahmatala lem jeho trička a pretiahla som mu ho cez hlavu. Robie sa hneď na to znova prisal perami na moje, kým dlaňami vyhŕňal moje tričko, aby mi ho mohol vyzliecť.
"Si prekrásna," šepol a pobozkal ma na brucho, keď mi vtom zazvonil mobil. Robie si zúfalo vydýchol a ja som sa so smiechom pozrela na to, kto volá. Vypla som to, mobil som položila na stolík a pritiahla som si jeho pery k svojim.
"Kto to bol?" pýtal sa medzi bozkami, zatiaľ čo nás zbavoval zvyšku oblečenia.
"Vicki."
"A prečo si jej nedvihla?"
"Nebudem predsa strácať čas klebetením, keď mám v posteli svojho dokonalého chlapca," zasmiala som sa. Robie ma jednou rukou hladil po tvári a druhou sa zaprel vedľa mojej hlavy, aby na mne neležal úplne celý. Vplietla som mu ruku do vlasov a bozkom som stlmila naše stonanie.
"Som taký šťastný, že ťa mám," pobozkal ma Robie do vlasov.
"Veď si myslím," zasmiala som sa. Chvíľu sa smial spolu so mnou a potom sa na mňa vážne zahľadel.
"Ale naozaj."
"Ja viem. Aj ja som rada, že ťa mám. Neviem, čo by som robila bez teba. Nechcem si to ani len predstaviť," šepla som.
"Nemusíš. To sa nikdy nestane. Nás dvoch čaká dlhý spoločný dospelý život ako povedala tvoja starká."
"Povedz mi o ňom," zaprosila som.
"My dvaja odohráme naše posledné predstavenie na Holmes Chapel High School a pôjdeme spolu na maturitný ples, kde budeš najkrajšie dievča. A nielen tam, ty budeš najkrajšie dievča v histórii maturitných plesov," hovoril a ja som sa smiala.
"Zatiaľ sa mi to páči."
"Ja viem, že áno," pobozkal ma na nos a chcel pokračovať, no zazvonil mu mobil. "Prepáč," ospravedlnil sa a zodvihol to. "No nazdar brácho, dlho si sa neozval. Ako sa máš a čo nové?" hovoril do telefónu a potom mi perami naznačil "Harry."
"Pozdrav ho," šepla som.
Kým Robie telefonoval, šla som si dať rýchlu sprchu a obliekla som si tričko na spanie. Keď som prišla so izby, Robie už znova ležal v strede postele a čakal ma. Ľahla som si k nemu. "Hazz ťa pozdravuje."
"Ďakujem. Ako sa má?"
"Super, len je unavený zo všetkých koncertov a teší sa na starkého oslavu. Premýšľal, že by ostal pár dní doma medzi koncertmi."
"To je super. Musí byť fakt vyčerpaný. Všetci musia byť."
"To sú, ale darí sa im. Práve mali prestávku v nejakej relácii, kde sú ako hostia." Pevnejšie ma objal. "Kde sme to skončili?"
"Pri našej krásnej budúcnosti, pokračuj," pozrela som naňho ako dieťa, ktoré čaká na rozprávku.
"Jasné. Takže, po maturitnom plese nám príde odpoveď zo školy a oboch nás príjmu na vysokú, na ktorú chceme ísť. Leto strávime tu v Holmes Chapel prechádzkami, výletmi po okolí, dovolenkou niekde, kde si vyberieš a milovaním. A potom sa odsťahujeme do Londýna, kde budeme bývať u Harryho, tak ako sme to plánovali už dávnejšie. Budeme mu strážiť byt, kým bude koncertovať a keď bude v Londýne, tak mu budeme robiť spoločnosť. A po škole si kúpime niečo vlastné, niečo naše. A nájdeme si prácu a ešte predtým ako sa nasťahujeme do nášho spoločného bytu sa vrátime tu do Holmes Chapel a vezmeme sa. Vezmem si ťa za ženu Sarah Carter, budem ťa milovať po zvyšok svojho života a o niekoľko desiatok rokov budeme spolu sedieť na verande nášho domu a sivovlasí budeme pozorovať svoje vnúčatá. Prežijeme spolu jeden krásny dlhý život."
"Sľubuješ?" spýtala som sa šeptom.
"Sľubujem," pocítila som na perách tie jeho a zaspala som.


A/N: ďakujem za komentáre :) veľmi ste ma potešili :)
Mrs.Tomlinson aj mne sa spolu veľmi páčia :)
Damonica ospravedlňujem sa, že to tak trvalo, ale ako som písala, zomrel mi book, takže som musela dlho čakať, kým sa z neho zachránili veci, no bude t pribúdať častejšie :)

V nasledujúcej kapitole Darčeky sa do Holmes Chapel vráti Harry aj Gemma, kvôli starkého oslave.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 17. dubna 2014 v 20:44 | Reagovat

Hmmm, preco mam pocit, ze im tato predstava nevyjde? :)
Kapitola bola super ako vzdy a cakame na dalsie ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama