Never leave you- 3. kapitola: Chalupa

30. října 2014 v 18:01 | Reyli |  Never leave you

Ráno ma prebudilo vysávanie, ktoré moja mama praktizovala každú sobotu o ôsmej ráno. Rozospato som sa prevrátila na druhý bok a prehodila cez hlavu vankúš, no ani to nepomohlo. Zvuk vysávaču silnel až kým sa neotvorili dvere a nevošla mama aj s ním do mojej izby.
"Bože, nemôžeš aspoň jeden týždeň to nechať na poobedie?!" zašomrala som a mama ma buď nepočula alebo ma naschvál odignorovala. Prešla okolo mojej postele, zo zeme zodvihla moje veci pričom si neodpustila poznámku, že či sa nehanbím byť taký bordelár a potom vypla vysávač.
"Niekto tu chce ešte spať!" ozvala som sa pod vankúšom a v tom som ucítila ako mi sadla na posteľ.
"Chcem sa s tebou porozprávať," povedala a ja som trucovito vytrčila hlavu tak aby som ju videla.
"Mama je to jediný deň, kedy môžem dlho spať! Prečo mi to robíš?"
"Tak čo hovoríš na Harryho?" odignorovala moju poznámku a ihneď to na mňa s úsmevom vysypala.
"Hovorím, že chcem ešte spať!" zvýšila som hlas, aby to pochopila, že ma odísť, no ona sa nedala odbiť.
"Musím uznať, že sa z neho stáva naozaj pekný muž. Všimla si si ako po teba pokukoval celý večer?" opýtala sa ma a ja som sa zasmiala.
"Prosím ťa mama, je to Harry. Strojček na zuboch, strapaté vlasy a chudý ako špáradlo," opísala som ho tak ako som si ho pamätala z detstva.


"Niečo také už ani nie je ," zasmiala sa a ja som flegmaticky pokrčila ramenami.
"A teraz ma už necháš ďalej spať?" spýtala som sa s nádejou v hlase.
"Môžeš pokojne spať," usmiala sa na mňa a ja som si vydýchla.
"No najprv mi kúsok pomôžeš a pôjdeš vysypať odpadky do koša," dodala a ja som myslela, že ma v tú chvíľu porazí.
Vyšla som z domu iba v pyžame a teplých papučiach a snažila sa vyhnúť mlákam vody na zemi. Vonku poriadne mrzlo a ja som tých pár metrov cesty stále šomrala aký je ten život nespravodlivý.
"Dobré ráno," ozvali sa zborovo zrazu chalani, ktorí sa práve niekam chystali autom.
"Aj vám," odvetila som a hodila odpadky do koša práve vo chvíli keď dorazili smetiari.
"Si presná," usmial sa na mňa Louis a hodil do kufra batoh.
"Vy už odchádzate?" spýtala som sa s obavou v hlase.
"Nie. Iba ideme na našu chalupu," odvetil Harry, ktorý práve vychádzal z domu aj s rozospatým výrazom. Nemusela som dvakrát hádať aby som vedela, že tiež ho iba pred chvíľou vyhnali z postele.
"Aha. Tak si to tam užite," odvetila som a kúsok ma mrzelo, že odchádzajú. A síce to nebolo ďaleko, kúsok som dúfala, že s Harrym strávim viac času.
"Poď s nami," navrhol zrazu Harry z ničoho nič a mne až zaskočilo.
"Nie," rýchlo som odmietla, pretože som sa nechcela vtierať medzi nich. Síce som sa s nimi včera cítila dobre, stále som to brala, že chalani patria do jeho nového života a ja iba do toho starého. Miešať ich dokopy by nebolo dobré.
"No taaak poď, bude sranda!" podporil ho aj Liam čo ma prekvapilo. Síce som zo začiatku odmietala, nakoniec som súhlasila. Odolať piatim párov psích očí sa jednoducho nedalo.
"Páni, tu som už nebola sto rokov," povzdychla som si a poobzerala sa okolo seba. Všade okolo mňa to dýchalo spomienkami na šťastné a bezproblémové detstvo a dospievanie.
"Nechodievaš sem?" opýtal sa ma Harry, ktorý stál tesne za mnou a ja som pokrútila hlavou.
"Na čo?" pozrela som sa na neho.
"Neviem...možno preto, že si to tu zbožňovala?" odvetil mi otázkou.
"To bolo už dávno. Odvtedy sa toho veľa zmenilo."
"No my sme ostali rovnaký," usmial sa na mňa a ja som nadvihla obočím.
"Alebo?" opýtal sa a pozrel sa na mňa.
"Akosi začínam byť hladná," odignorovala som jeho otázku a chytila sa za brucho.
"Reyli?" pozrel sa na mňa.
"Idem niečo pripraviť," vykročila som do kuchyne a Harryho som tam nechala stáť. Nechcela som sa o tom ešte s ním baviť. Nechcela som mu povedať, že už nie som to dievča, ktoré poznal. Mám už svoj štýl života, o ktorom nikto nič nevedel. Žila som ho ďaleko od domova v čase, keď si moja mama myslela, že chodím na vysokú. Celý ten čas mi to vyhovovalo. No pred Harrym som to jednoducho nedokázala povedať. Nemala som odvahu povedať, že z dievčaťa plného života a radosti žiť sa stalo drogovo závislé na rôznych svinstvách.
"Takže študuješ?" vyzvedal Liam večer pri kozube. Ja som sedela na zemi zakrytá perinou opretá o gauč, na ktorom sedeli Liam s Louisom, Nail so Zaynom v kreslách a Harry nám práve nosil poháre na víno.
"Yop," prikývla som a dodala: "Psychológiu."
"Takže mi vieš urobiť test osobnosti?" Louisovi zaiskrila očká a ja som sa z jeho nadšenia musela zasmiať.
"Louis ty ani nemusíš podstupovať žiaden test osobnosti aby si vedel, že si úplný idiot," odvetil Harry, ktorý sa práve usadil vedľa mňa na zem, pričom mi vzal polku deky.
"Aj tak ma miluješ," zacúlil sa na neho Lousie.
"Samozrejme zlato. Hlavne v noci," žmurkol na neho Harry.
"Keď spíš a si konečne ticho," dodal a mne sa páčilo ako sa všetci medzi sebou celý ten čas doberali. Boli už tak spoločne zohratý, že som sa chvíľkami až bála ozvať, aby som nepovedala niečo hlúpe.
"Nezaspievate mi niečo?" opýtala som sa po chvíľke kedy som využila, že aspoň na pár sekúnd ostali ticho.
"A čo by si chcela?" nadvihol hlavu Harry, ktorý sa mi opieral o plece.
"Neviem," pokrčila som plecami: "Niečo vaše."
Naill si v tom išiel po gitaru a začal brnkať prvé melódie. Ako prvý začal spievať Zayn a po ňom Liam. Druhú slohu zasa odspievali Louis, Harry a Naill a ja som ostala v nemom úžase. Všetci boli neskutoční.
"Mám zimomriavky," šepla som a Harry sa zasmial.
"Little things, moja obľúbená," usmial sa Naill.
V tú noc sme išli spať dosť neskoro. Lepšie povedané, chalani išli spať dosť neskoro. Ja som skôr využila, že som ostala na chvíľu bez dozoru a pichla som si niečo. Hneď na to som si dala tričko s dlhým rukávom a vyšla som na terasu aj s hrubým paplónom a ľahla som si na kreslo. Vonku síce mrzlo, no mne bolo fajn. Pozorovala som ako slnko pomaly vychádza a cítila som sa uvoľnene. Uvedomovala som si, že to nie je správne, no vždy keď som pocítila potrebu, musela som si niečo dať. Nedalo sa proti tomu bojovať. A popravde ani som nemala dôvod proti tomu bojovať. Všetko čo som kedy mala, čo som chcela bolo preč. Môj otec a Mark odišli v priebehu jedného roka a pre mňa sa zmenil život. Môj najlepší kamarát tu nebol, aby pri mne stál a moja mama si musela nájsť druhú robotu aby zvládla domácnosť. A tak sa stalo, že som ostala úplne sama s mojími zranenými pocitmi.
"Reyli?" počula som hlas a následný dotyk na mojej studenej pokožke. Sťažka som pootvorila oči a pred sebou sa mi zjavila Harryho tvár, ktorá na mňa prestrašene pozerala.
"Vďaka bohu," vydýchol si a ja som si pretrela oči. Celé moje telo ma bolelo a v ústach som mala neskutočné suchoty ako zakaždým keď si niečo pichnem.
"Už je ráno?" opýtala som sa zmätene, pretože som si ani nepamätala kedy som zaspala. Posledné čo si pamätám bolo ako som cítila ako ma droga ovplyvňuje a mne sa uvoľňuje celé telo.
"Zbláznila si sa spať vonku v takej zime? Čo ťa to napadlo?!" začal ma karhať a ja som na neho prekvapene pozrela.
"Bolo mi vo vnútri teplo," odvetila som a odkopla som si plachtu.
"Veď si mohla zamrznúť. Si celá ľadová," dotkol sa ma, no ja som nedokázala rozoznať teplotu. Ešte stále som bola kúsok oťapená z účinku, keďže som si drogy vzala na víno.
"Ale som v poriadku, takže no stress," odvrkla som a chcela sa postaviť, no zatočilo sa mi v hlave a znova som sa ihneď posadila.
"Si v poriadku?" okamžite si ku mne čupol a ja som sa chytila za hlavu.
"To sú iba vedľajšie účinky, to je..."
"Vedľajšie účinky?" skočil mi do reči, kým ja som si stihla uvedomiť, že som sa skoro preriekla.
"Myslím z toho vína. Bolesť hlavy. Ty to nemávaš?" uhrala som to.
"Nie," podozrievavo si ma obzrel: "Našťastie."
V to ráno som ani neraňajkovala, pretože mi nebolo vôbec dobre. Pred obedom ma chytila zvláštna triaška, ktorá mi znemožnila s chalanmi stráviť čas. Ospravedlnila som sa im, že som unavená a išla som si ľahnúť do izby. Viem, že ma Harry pár krát prišiel skontrolovať, no ja som sa robila, že spím. Síce pravdou bolo, že som sa pod perinou zvíjala v kŕčových bolestiach, no nechcela som ho vystrašiť.
"Zlato si v poriadku?" pošepol mi večer, keď som ešte stále ležala v posteli a ja som sa na neho pozrela.
"Bojím sa o teba," doplnil a chytil ma za čelo.
"Asi som v noci prechladla," zaklamala som a posadila sa, pričom som sa oprela o stenu. Našťastie kŕče už povolili a ja som sa mohla aspoň tváriť, že som v poriadku, síce vo vnútri som sa hnevala sama na seba, že práve klamem človeku, ktorý pre mňa niekedy znamenal veľa. Ktorý stále pre mňa znamená veľa.
"Odveziem ťa domov?" spýtal sa ma a ja som pokrútila hlavou.
"Chcem ostať s tebou. Chýbal si mi Harry," šepla som a éra precitlivenia sa práve spustila.
"Aj ty si mi chýbala," usmial sa.
"Keď si odišiel, myslela som si, že sa zbláznim. Pomyslenie, že si na mňa zabudol bolo strašné. Každým dňom ma to ničilo viac a viac. A keď som si konečne ako tak zvykla na tvoju neprítomnosť...opustil ma aj otec a ja som jedinú oporu mala v Markovi, ktorý sa na mňa tiež nakoniec vykašlal a mne už nezostal nikto. Ostala som sama a..."
"Nie, nezostala si sama. Vždy som bol s tebou. Nebol jediný deň, kedy som si na teba nespomenul. Ja len nedokážem pochopiť ako si si mohla myslieť, že by som ťa iba tak opustil. Veď ty...ty si Reyli, moja Reyli," skočil mi do reči pričom mi z líc utieral slzy.
"Tak veľmi som ťa potrebovala...ani si len nedokážeš predstaviť ako veľmi som potrebovala počuť tvoj hlas, potrebovala tvoje objatie. No ty, ty si tu nebol a ja...ja som sa stratila. A neviem, či ešte niekedy nájdem tú správnu cestu," začala som dávať na povrch všetko čo ma trápilo, síce som mu to konkrétne nedokázala povedať.
"Pšššt," chcel ma utíšiť a tak ma objal a ja som sa schúlila do náručia. V tú chvíľu som sa cítila konečne v bezpečí. Po tak dlhej dobe som mala pocit, že mi nič nehrozí, že mi nikto nemôže ublížiť, pretože som bola na mieste, ktoré pre mňa znamenalo istotu, bezpečie a pocit domova.

"Už som tu. S tebou a prisahám, že ti pomôžem nájsť znova cestu. Zvládneme to, spolu to zvládneme," šepkal mi do vlasov, pričom ani len netušil v akých problémoch naozaj lietam. Bol tam so mnou hoci sa mohol radšej zabávať s kamarátmi. No on si radšej zvolil v ten večer mňa ako ich a ja som sa na jeden večer cítila, že som pre niekoho ešte dôležitá.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 31. října 2014 v 12:11 | Reagovat

Ani si neviem prestaviť ako bude Harry vyvádzať keď zistí, čo Reyli robí... :)
Kapitola sa mi veľmi páčila a Reylina mama je super :D :D  
A to s tým ranným vysávaním v sobotu poznám :D :D

2 perfect-directioners perfect-directioners | Web | 31. října 2014 v 20:30 | Reagovat

[1]: dakujem, som rada, ze sa ti pacila :) to vysavanie neznasam ani ja, no zial moja mamina ho praktizuje aj 3 krat tyzdenne skoro rano a mna ide z toho uplne porazit :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama