Listopad 2014

Never leave you- 15. kapitola: Dáva mi istotu, aj keď sa pri nej cítim neistý

24. listopadu 2014 v 18:53 | Reyli |  Never leave you

Z pohľadu Harryho:
Za pár minút ma čakalo interview po ktorom hneď nasledovalo večerné vystúpenie pre nejaké rádio. Po toľkých rokov som už o tom ani nemal prehľad. Mal som do detailu naplánovaný celý deň ako obyčajný robot a jediné čo som robil bolo, že som sa dostavil na miesto kde ma postavili a robil svoju prácu.
Áno byť slávny je naozaj ťažké. Neustála pozornosť, žiadne súkromie, napádanie bláznivými fanúšikmi. Stále prikazovanie toho čo môžem a nemôžem, čo musím a čo zas mám prísne zakázané. Pri tom všetkom mám niekedy pocit, že sa naozaj zbláznim. No nanešťastie je tu ona, moja Reyli, ktorá je pre mňa akýmsi spojovníkom s normálnym svetom. Nechápem ako som to doteraz zvládal bez nej. Ako som sa dokázal každé ráno prebúdzať s tým, že ďalší deň môjho života nie je vlastne mojím dňom. No teraz viem, že je to iné. Viem, že ak som na pódium a pozriem sa do zákulisia stojí tam. Je tam so mnou. Keď nespím pár nocí kvôli nahrávaniu albumu a klipu a myslím, že viac už nemôžem je pri mne aby mi ukázala, že je vo mne viac sily ako si myslím.
"Každý na svoje miesta!" zaznel hlboký mužský hlas a ja som precitol späť do reality. Poobzeral som sa okolo seba a zistil, že som ostal posledný v zákulisí. Okamžite som sa postavil a zamieril do štúdia kde malo prebehnúť interview.
"Šepká sa, že po ukončení turné sa púšťate do nahrávania nového albumu. Čo je na tom pravdy?" opýtal sa moderátor a slova sa ujal Zayn.
"Pravdou je, že už sme sa do neho pomaly pustili."
"Ostanete verný rovnakému štýlu ako v predošlých albumoch?"
"Určite prídeme aj s niečím novým," odvetil Liam a v tom moderátor zmenil tému, ktorá ma kúsok vykoľajila. Začal sa pýtať na dievča, ktoré sa každým dňom čoraz viac objavuje v novinách ako záhadné dievča, ktoré všade cestuje s One Direction!

Never leave you- 14. kapitola: To je ale idiot!

23. listopadu 2014 v 17:47 | Reyli |  Never leave you

Ležala som na posteli a pozerala do stropu. V hlave sa mi hýrilo množstvo myšlienok, ktoré som si nevedela poriadne usporiadať. Prstami som jemne prechádzala po perách, na ktorých som stále dokonale cítila jeho bozk. Bol tak jemný a sladký zároveň. Nechápala som prečo to urobil. Predsa je to Harry, môj najlepší kamarát a spriaznená duša už od detstva. Poznám každé jeho tajomstvo, každú jeho túžbu a každý jeho sen.
"Reyli?" zrazu niekto zaklopal na dvere a ja som okamžite spozornela. Jeho hlas by som spoznala kedykoľvek.
"Reyli, viem, že si tam. Otvor!" znova zabúchal na dvere a ja som zaváhala. Nevedela som ako sa mám k nemu teraz správať. Čo mám povedať, ako sa zatváriť.
"Nesprávaj sa ako dieťa a otvor tie sprosté dvere!" zvýšil hlas a ja som vedela, že mu dochádza trpezlivosť. Zhlboka som sa nadýchla, postavila som a otvorila ich pričom som sa spätne otočila a zamierila si to späť k posteli.
"Nebola si na večery. Iba chcem vedieť, či si v poriadku," ozval sa a ja som sa na neho pozrela.
"V absolútnom," prikývla som.
"Pozri ak sa tu zatváraš kvôli tomu čo sa stalo..." nestihol dopovedať, pretože som mu skočila do reči.
"Mám otázku."

Never leave you- 13. kapitola: Nový život

17. listopadu 2014 v 22:12 | Reyli |  Never leave you

O 2 mesiace neskôr:
Bolo pol tretej ráno keď mi budík zazvonil pri uchu. Otrávene som sa pretočila na druhý bok a rukou nahmatala tlačídka na mobile aby som ho vypla. No bolo to márne, on zazvonil o 5 minút znova. Rozospato som sa posadila a pozrela na kufor, ktorý mi stál pri skrini. Nestihla som sa ani vybaliť a už znova ma čaká cesta. Už zajtra o takomto čase uvidím hviezdy rovno z jedného z hotelov v New Yorku.
"Vstávame!!!" naťukala som do mobilu a rozposlala som to 5- krát. Od niektorých mi prišla odpoveď hneď, od niektorých po pár minútach. Na recepciu kde som sa odhlásila zo svojho pokoja som dorazila prvá. Dopriala som si horúcu kávu a čakanie na ostatných som si krátila na Twitteri. Každý deň sa počet ľudí, ktorý ma na ňom sledovali zvyšoval. Niektorí z nich mi písali ako ma nenávidia, iní mi závideli a ja som v skutku nechápala prečo. Nikto z nich ani len netušil čo všetko som za tieto mesiace prežila a nikto z nich ma ani nepoznal na to aby ma mohol nenávidieť. No chalani ma naučili to zvládnuť a ja som im bola vďačná za to ako ma prijali medzi seba.
"Aspoň niekto je presný," ozval sa za mnou Paul, hlavný ochrankár a sadol si vedľa mňa.
"Nevyzeráš bohvieako vyspatý," pozrela som sa na neho a založila mobil do riflí.
"Spal som presných 28 minút a 17 sekúnd."
"Vieš ešte som ti to nepovedala ale naozaj ťa obdivujem ako zvládaš tých 5- tich bláznov. Nie každý by akceptoval ich vilomeniny."
"Mnoho krát nimi dostanú aj teba a aj napriek tomu si tu," žmurkol na mňa a ja som sa zasmiala.
"To je pravda."
"Keď už sme pri nich, ešte som ti nestihol poďakovať."
"Za čo?" nechápala som.
"Odkedy si tu, chalani sú iný."
"Iný?"

Never leave you- 12. kapitola: Život je o rozhodnutiach

17. listopadu 2014 v 10:20 | Reyli |  Never leave you

Snažila som sa pootvoriť oči, no bolo to ťažké. Viečka som mala oťažené a v ústach som cítila hrozné suchoty. Bolo to akoby som celú večnosť nepila, pričom moje telo bolo ako v ohni. Chcela som sa pohnúť, no niečo mi v tom zabránilo.
"Pšššt," započula som zvuk v mojej blízkosti a na sucho som prehltla.
"Myslím, že sa preberá," šepol dievčenský hlas a v tom som zacítila ako sa niekto dotkol mojej ruky.
"Reyili? Počuješ ma?" ozval sa ďalší hlas, ktorý som už spoznala a v tom som sa strhla. Zhlboka som sa nadýchla a precitla som. Nad sebou som zbadala Harryho tvár, ktorý sa na mňa ustarostene díval. Pohľadom som zmätene prešla po miestnosti kde stáli všetci. Moja mama, môj otec, Anne, Gemma.
"Vodu," zachrapčala som slabým hlasom a Harry sa nahol k poháru na skrinke a priložil mi ho k perám.
"Ako sa cítiš?" spýtal sa ma opatrne, kým ja som pomaly prehĺtala dúšok po dúšku.
"Bolí ma celé telo," šepla som a chcela sa posadiť, no znova mi v tom niečo zabránilo. Pozrela som sa na ruky, ktoré som mala uistené remeňmi, ktoré mi znemožňovali čo i len najmenší pohyb.
"Čo- čo je toto?!" trhla som zo sebou snažiac sa ich uvoľniť, no bolo to zbytočné.
"Je to pre tvoju bezpečnosť," ozvala sa nakoniec aj mama.
"Dajte to dolu," vyzvala som ich, pretože som nemohla zniesť tento pocit spútania.
"To nebude možné," zhlboka sa nadýchla a oprela sa o otcovu hruď.
"Dajte tie remene dole!" zvýšila som hlas a síce som bola slabá, začala som so sebou hádzať v úmysle sa od nich odpútať.
"Preboha Reyli! Chcela si sa zabiť!" skríkla po mne mama, kým ju otec s Anne utešovali a ja som sa nahlas rozosmiala.
"Pozrite sa len na seba. Všetci do jedného ste smiešni!" skríkla som po nich.
"Upokoj sa," Harry ma schytil za ramená, ktoré pritlačil do postele, čím mi znemožnil ďalší strhaný pohyb, ktorým by som si mohla ublížiť.

Never leave you- 11. kapitola: Na ničom už viac nezáleží

16. listopadu 2014 v 16:48 | Reyli |  Never leave you

Ležala som spútaná na posteli a cítila ako mi do žíl prúdi neznáma tekutina. Doktor tomu hovoril látka na upokojenie, ja som to mala za oblbovák a vymývanie mojej mysle. Každý deň to bolo to isté. Keď som začala cítiť úzkosť a depresie, pichli mi akési svinstvo po ktorom som okamžite zaspala. Nevedela som aký je deň ani to ako dlho to bude ešte trvať. A najhoršie na tom bolo, že som niekedy strácala pojem o realite. Moja myseľ bola zahmlená a ja som nedokázala triezvo premýšľať. Čoraz viac som mala pocit, že sa uzatváram do vlastného sveta v ktorom už nič neexistuje.
"Je to iba na dva dni," počula som mužský hlas, ktorý sa ku mne matne šíril z chodby. Moje viečka už pomaly klipkali, no ja som sa stále snažila udržať pri vedomí. Počuť iný hlas ako doktorov a mojej osobnej sestry bolo pre mňa upokojujúce, keďže ma za celé toto obdobie nikto ani neprišiel navštíviť.
"Je nám to ľúto, no je to riskantné."
"Je to moja dcéra pán doktor," ozval sa zrazu hlas, ktorý by som spoznala kedykoľvek.
"Mama," sťažka som zachrapčala a chcela som vstať, no nedokázala som to. Tak veľmi som ju potrebovala. Potrebovala som jej objatie, jej dotyk, jej nehu a lásku. Napínala som svaly, snažila sa pohnúť čo i len prstom na ruke, no nedokázala som to. Vedela som, že som pripútaná, no to nebol hlavný dôvod môjho zlyhania. Spôsobovala to tá odporná látka, ktorá mi stekala z infúzií priamo do mojich žil.

Never leave you- 10. kapitola: Sklamanie

16. listopadu 2014 v 11:00 | Reyli |  Never leave you

"Upokoj sa!" kričal na mňa kým sa ma pokúšal dostať do izby. Zbytočne som mu bojovala v náručí, kopala nohami, jeho zovretie bolo na mňa až príliš silné. Nakoniec sa mi ho podarilo od seba odštopnúť, no prehnala som to a Harry sa potkol o topánky a spadol na zem.
"Ty si sa úplne zbláznila!" kričal na mňa pričom sa na mňa zo zeme neveriacky pozeral.
"Daj mi pokoj," odvrkla som mu podráždene a otočila som sa mu chrbtom. Potrebovala som od neho vypadnúť. Nemohla som zostávať v jeho blízkosti, nechcela som byť s ním, nechcela som byť s nikým. Mala som pocit, že nevydržím ani sama so sebou. Pociťovala som hrozný pocit stiesnenosti, ktorý sa ma čoraz viac zmocňoval a ja som upadala do čoraz väčšej depresie.
"Kam si myslíš, že ideš?" Harry ma chytil za ruku, keď si všimol, že beriem zo stoličky prevesené veci.
"Nestaraj sa," frlfla som a chcela prejsť okolo neho, no on ma silnejšie chytil čím mi to znemožnil.
"Ja sa budem starať!"
"Nemáš na to právo a pusti ma!" skríkla som pričom som ho udrela po ruke.
"Ty z tejto izby neodídeš! Aj keby som ťa mal priviazať o posteľ, nedovolím ti to," začal sa mi vyhrážať pričom ma konečne pustil a ja som sa začala rýchlo obliekať. Osušku som iba hodila na zem a rýchlo si natiahla nohavice so svetrom.
"Povedal som ti, že ťa nikam nepustím!" postavil sa mi do cesty, keď som plánovala odísť.
"A ja som ti povedala, že na to nemáš právo!"

Never leave you- 9. kapitola: Pre teba je to možno iba hlúpy západ slnka, no pre mňa...

13. listopadu 2014 v 10:30 | Reyli |  Never leave you

Cítiť to vzrušenie, ktoré mnou prechádzalo každou stotinou keď som bola tak blízko jeho pier ma privádzalo do šialenstva. Ešte nikdy v živote som necítila takú túžbu, ktorá ma centimeter po centimetri pohlcovala. Moje telo reagovalo na jeho dych, na jeho dotyk, na jeho prítomnosť. No ako bolo možné, že som si to do tej chvíli vôbec neuvedomila?
"Pán Styles?!" niekto zaklopal a ja som sa až vtedy dostala z tranzu, v ktorom som sa ocitla. Síce to trvalo iba chvíľu mne to pripadalo ako večnosť. Rýchlo som z neho zišla a zmätene som pozrela na jeho prekvapenú tvár. Bol rovnako zmätený ako ja, v tom som si bola istá. Harry bez slova vstal a namieril si to k dverám kde stál jeden z jeho ochrankárov. Kým oni dvaja o niečom diskutovali, v hlave som si premietala čo sa vlastne stalo. Síce som nebola v jeho tesnej blízkosti stále som cítila ten zreteľný pocit eufórií.
"Bol to iba ochrankár. Prišiel sa opýtať či ho v najbližších hodinách budem potrebovať," oznámil mi Harry keď zabuchol dvere.
"Aha," nadvihla som obočím a uhla som pohľadom. Prvý krát v živote som bola v jeho prítomnosti naozaj nervózna. Zrazu to bolo iné. Cítila som ako sa mi chveje celý žalúdok, ako sa mi podlamujú nohy, potia dlane a búši srdce. A to všetko začalo vo chvíli keď sa ku mne priblížil viac ako by mal.

Never leave you- 8. kapitola: A teraz každý vie, že si moja...

11. listopadu 2014 v 10:30 | Reyli |  Never leave you

Po príletu do Cairngorm Mountain nás pred letiskom už čakalo auto s ochrankármi. Nechápala som ako stihol Harry všetko zariadiť, no páčilo sa mi to. Už na letisku som cítila atmosféru hôr, ktoré čakali iba na nás. Šťastne som sa usmiala a spontánne chytia Harryho za ruku.
"Dobrodružstvo sa práve začína," spokojne si povzdychol a vybral sa k autu. Sadla som si na zadné sedadlo a oprela hlavu o Harryho plece. Ruky sme mali spojené a ja som si užívala ten božský pokoj, ktorý som v tej chvíli cítila.
"Vedia o tom naše mami?" opýtala som sa keď sme dorazili do izby.
"Moja áno a tvojej to oznámi tá moja," odvetil a otvoril kufor. Sadla som si na posteľ a pozorovala ako sa vybaľuje do skríň.
"Ty sa nevybalíš?" pozrel sa na mňa keď si všimol, že nič nerobím.
"Máš pocit, že by som mala čo vybaľovať?" pozrela som sa na svoju kabelu a on sa v tom pobavene zasmial.
"Prepáč, zabudol som."
"Kúsok si to nedomyslel," preložila som si ruky cez hruď a sadla do tureckého sedu.
"Hneď to napravím," usmial sa, pristúpil ku mne a potiahol ma za ruku. Stačilo kúsok a vytrela by som sa z postele na zem.
"Kam to ideme?!" zrýchlila som v kroku keď sme opúšťali izbu.
"Nakupovať," odvetil a privolal výťah.
"Ale ja nemám so sebou ani peňaženku."
"Tú nepotrebuješ," zasmial sa a nastúpil dnu pričom stiahol aj mňa.
"Nechcem aby si za mňa platil," varovala som ho, no bolo to zbytočné. Harry sa iba pobavene zasmial a tiahol ma na parkovisko kde zamieril k čiernemu Rengovermu. Nastúpila som na miesto spolujazdca a začala si od zimy šúchať ruky.
"Skoro som aj zabudla aká tu bývava zima," snažila som sa ohriať.
"Na," podal mi svoju čiapku, ktorú mal na sebe a ja som sa na neho vďačne pozrela. O pol hodiny sme už parkovali v podzemnej garáži pred obchodným domom. Eskalátormi sme sa vyviezli na prvé poschodie a zamierili sme si to do športového obchodu.

Never leave you- 7. kapitola: Pravdou je, že som sa nehneval. Bol som iba sklamaný

9. listopadu 2014 v 21:27 | Reyli |  Never leave you

Hneď na druhý deň som odišla do Birminghamu. Chcela som sa zbaviť pocitu, ktorý ma prenasledoval na každom kroku. Harryho a jeho sklamanie zo mňa, ktoré som mu videla v pohľade som mala stále pred očami. Hlúpo som si nahovárala, že keď od neho odídem čo najďalej, prestane to.
"Vedel som, že sa vrátiš," usmieval sa Jason vo dverách, keď som zaklopala na jeho dvere. Nič som na to nepovedala, iba som sa na neho okamžite vrhla. Jednou rukou za mnou zavrel dvere, na ktoré ma následne pritlačil. Rukou som mu prešla pod tričko a pritiahla ho bližšie k sebe.
"Čo robíš na Nový rok?" opýtal sa ma, keď som mu nahá ležala na hrudi.
"Som s maminou na lyžovačke," odvetila som.
"To musí byť nuda," zašomral a ja som sa usmiala.
"Nie, práveže je to..." podvihla som k nemu tvár, no keď som si všimla ako sa zamračene tvári, rýchlo som si rozmyslela čo dopoviem.
"Je to naozaj strašné," zaklamala som.
"U Marka sa koná párty. Počítam s tým, že tohto ročnú lyžovačku vynecháš," oznámil mi.
"To žiaľ nebude možné," pokrútila som hlavou.
"Ja sa ťa nepýtam, či je to možné," pozrel sa na mňa a ja som okamžite pochopila, že nemám na výber. Miesto odporovania som iba mlčky prikývla a znova si urobila pohodlie v jeho náručí.
Každý deň čo som bola v Birminghamu som čakala, že mi Harry aspoň zavolá, no bolo to márne. Ani raz za tú dobu sa neozval. Tri dni pred Vianocami som ho videla v priamom prenose kde vystupoval aj s chalanmi pre charitu. Zaspievali moju obľúbenú pesničku z ich albumu Little things a ja som neodolala a pohmkávala som si s nimi.
"Preboha čo to počúvaš za sračky?" opýtal sa Jason, keď dorazil zo sprchy.

Never leave you- 6. kapitola: Tentoraz si na to sama

9. listopadu 2014 v 11:45 | Reyli |  Never leave you

"Budem sa tváriť, že som nič nepočul," ozval sa po chvíle ticha, no ja som v tom nedokázala prestaň.
"No tak povedz mi pravdu. Ako to má Louis najradšej?" opýtala som sa chladne a on na mňa nechápavo hľadel.
"Vieš čo radšej už pôjdem, pretože sa neudržím a poviem niečo čo ma bude naozaj mrzieť," odvetil a otočil sa na päte ku dverám.
"Zbabelec," zašomrala som, keď za sebou zabuchol dvere. Rýchlo som naťukala Jasonovo číslo a zavolala mu. Vzal to až na štvrté zvonenie a jeho hlas znel ako po prežúrovanej noci. Po mojom vysvetlení čo sa stalo mi prisľúbil pomoc. Mala som poslednú možnosť dnes večer. Radšej som už nič nenechala na náhodu, pobalila si pár vecí a ihneď sa vybrala na autobusovú stanicu. Mama našťastie bola v práci a Harry, ktorý mal na mňa dať pozor to zabalil.
"Aspoň sa nemusím nikomu spovedať," povzdychla som si, keď som si kupovala lístok. Samu seba som presviedčala, že ma tá záležitosť s Harrym nemrzí. Nechcela som si priznať chybu. Vedela som síce, že mu týmto ublížim, no on by inak s výsluchom neprestal. A ja som nemohla dopustiť aby mal čo i len najmenšie podozrenie.
"Prekvapuje ma, že si ešte nezabudla kde bývam," uškrnul sa na mňa Jason keď som k nemu konečne dorazila.
"Hahaha," odvrkla som ironicky a prešla okolo neho. Nasmerovala som si to rovno do jeho izby, ktorú som už poznala dôverne. Niekedy bývavali časy kedy som túto izbu obývala aj 24 hodín denne. Bol to môj domov miesto intráka. A Jason ma tu vždy rád prichýlil, pretože vedel, že sa mu vždy poddám.
"Tak kde to máš?" nedočkavo som čakala kedy mi dá Jason nejakú tú zvyšnú dávku.
"Ehm zlato, nie tak rýchlo," prikročil ku mne a pohladil ma po líci. Zamračila som sa a odstúpila o krok dozadu.
"Povedal si mi, že mi pomôžeš," pripomenula som mu jeho slová a on sa zasmial.
"Dnes nie je nič zadarmo."
"Urobím čo budeš chcieť, len mi niečo daj," naliehavo som na neho pozerala a nervózne som prestupovala z nohy na nohu.

Never leave you- 5. kapitola: Skoro odhalená

3. listopadu 2014 v 17:33 | Reyli |  Never leave you

Pred obedom sa všetci museli vrátiť k Harrymu domov, pretože Anna pripravila slávnostný obed. Práve som sa lúčila s Gemmou, keď ma Harry objal zozadu a položil si bradu na moje rameno.
"Čo potrebuješ Harold, že si taký prítulný?" opýtala som sa ho a otočila hlavu k nemu.
"Nič," pokrútil nevine hlavou.
"Mali by sme už ísť," ozvala sa Gemma čím prerušila náš očný kontakt.
"Neviem čo tu ešte robíte," zodvihol hlavu a vystrel sa.
"Čakali na teba," odvetila som za Gemmu.
"Ale ja nikam nejdem," odvetil a ja som sa k nemu otočila.
"Ako to, že nikam nejdeš?" opýtala sa ho Gemma skôr ako som to stihla urobiť ja.
"No ostávam tu," odvetil a celý čas zo mňa nespúšťal zrak. Snažila som sa zistiť o čo mu ide, no bolo to zbytočné.
"A čo mám akože povedať mame? Že kde si?" pýtala sa ho Gemma.
"Neviem. Niečo si s chalanmi cestou vymysli," odvetil a stále na mňa uprene pozeral. Začala som mať z toho divný pocit.
"Harry mal by si ísť," snažila som sa ho presvedčiť, no on trval na tom, že tu ostáva. Chalani s Gemmou nakoniec odišli sami a ja som sa s Harrym vrátila do chalupy. Posadila som sa na gauč a čakala kedy sa mi prizná prečo tu so mnou ostal.
"Tak čo si dáš na večeru? Urobím špagety alebo tacos?" opýtal sa ma a zamieril si to do kuchyne. Nechápavo som ho pozorovala ako odchádza chodbou do kuchyne a pokrútila som hlavou. Postavila som sa a zamierila si to za ním.
"O čo ti ide Harold?" spýtala som sa ho priamo, pretože som ho až pridobre poznala.
"Takže tacos, vedel som to," usmial sa a odignoroval moju otázku.