Never leave you- 9. kapitola: Pre teba je to možno iba hlúpy západ slnka, no pre mňa...

13. listopadu 2014 v 10:30 | Reyli |  Never leave you

Cítiť to vzrušenie, ktoré mnou prechádzalo každou stotinou keď som bola tak blízko jeho pier ma privádzalo do šialenstva. Ešte nikdy v živote som necítila takú túžbu, ktorá ma centimeter po centimetri pohlcovala. Moje telo reagovalo na jeho dych, na jeho dotyk, na jeho prítomnosť. No ako bolo možné, že som si to do tej chvíli vôbec neuvedomila?
"Pán Styles?!" niekto zaklopal a ja som sa až vtedy dostala z tranzu, v ktorom som sa ocitla. Síce to trvalo iba chvíľu mne to pripadalo ako večnosť. Rýchlo som z neho zišla a zmätene som pozrela na jeho prekvapenú tvár. Bol rovnako zmätený ako ja, v tom som si bola istá. Harry bez slova vstal a namieril si to k dverám kde stál jeden z jeho ochrankárov. Kým oni dvaja o niečom diskutovali, v hlave som si premietala čo sa vlastne stalo. Síce som nebola v jeho tesnej blízkosti stále som cítila ten zreteľný pocit eufórií.
"Bol to iba ochrankár. Prišiel sa opýtať či ho v najbližších hodinách budem potrebovať," oznámil mi Harry keď zabuchol dvere.
"Aha," nadvihla som obočím a uhla som pohľadom. Prvý krát v živote som bola v jeho prítomnosti naozaj nervózna. Zrazu to bolo iné. Cítila som ako sa mi chveje celý žalúdok, ako sa mi podlamujú nohy, potia dlane a búši srdce. A to všetko začalo vo chvíli keď sa ku mne priblížil viac ako by mal.


"K tomu čo sa stalo...." začal po trápnej chvíli ticha keď zacítil medzi nami napätie.
"Zabudni na to," skočila som do reči a snažila sa o ľahostajný tón, ktorý sa mi však nepodaril. Miesto toho som to povedala chvejúcim hlasom za ktorý som si v duchu nadávala.
"Presne to som chcel povedať," zasmial sa značne tiež nervózne, pretože to nebol jeho typický úprimný smiech.
"K tomu...aj tak sme sa nestihli pobozkať," dodal a ja som nervózne prešliapla na druhú nohu.
"Našťastie. Bolo by to....divné," dodala som zamračene po chvíli zaváhania.
"To by bolo. S tebou," ukázal na mňa a mňa to akosi zamrzelo. Chápala som síce, že to nemyslel ako urážku, no aj tak ma to z akéhosi dôvodu zamrzelo.
"Takže je všetko v poriadku," vydýchla som si a nahodila hranný úsmev.
"V absolútnom," prikývol a v tej chvíli nastalo znova ticho. Síce sme si to vysvetlili, to napätie medzi nami sa dalo krájať. Cítila som, že je niečo iné. Videla som to v jeho aj v mojom správaní, v tom ako sme sa vyhýbali svojím pohľadom, dotykom. "Čo tak si ísť zalyžovať?" navrhla som keď som to už dlhšie nevydržala.
"Skvelý nápad!" ihneď súhlasil a okamžite sa vybral do skrine kde si začal vyťahovať veci.
" Dnes máš po chlebe," varovala som ho aby sa pripravil na jeho prehru v pretekaní, ktoré sme praktizovali vždy keď sme tu boli spoločne.
"To sa ešte uvidí," otočil sa tvárou ku mne a celú si ma premeral. Práve som v rukách držala sveter, ktorý som si vyzliekla. Často som sa pred ním prezliekala, no v tej chvíli mi došlo, že to nie je dvakrát vhodné.
"Pôjdem radšej do kúpeľne," zhabala som veci, ktoré som si vytiahla z tašiek a zamierila si to do kúpeľne kde som sa zamkla. V tej chvíli som si vydýchla. Každá minúta v jeho blízkosti mi spôsobovala neskutočné rozpaky, ktorých som sa akosi nevedela zbaviť.
XXX
Na svah sme sa dostali až na večer. Slnko práve zapadalo za vysoké hory a z kopca bol neuveriteľne nádherný výhľad. Zasnene som pozorovala oranžovo žltú oblohu, ktorá vyzerala ako v plameňoch pričom som skoro ani nedýchala.
"Tak ideme?" vyrušil ma Harryho hlas, ktorý bol už pripravený sa spustiť.
"Daj mi chvíľu," odvetila som a neodtrhla som zrak od tej krásy.
"Ja už chcem lyžovať," zamrmlal a ja som iba prevrátila očami.
"Tak choď. Pôjdem s tebou druhé kolo."
"Bola si tu už asi miliónkrát a miliónkrát si videla aj tento západ slnka. To ťa ešte stále baví?" nechápal a ja som sa pousmiala.
"Boli časy kedy si to nadšene pozoroval so mnou," pripomenula som mu staré časy.
"No odvtedy som už videl omnoho krajšie západy slnka."
"Ja nie," zhlboka som sa nadýchla a uprene hľadela na oblohu. Cítila som sa tak voľne a slobodne. Bolo to akoby sa mi vyčistila myseľ a ja som prestala byť spútaná k tým svinstvám, ktoré mi poslednú dobu riadili život. Keď som stála na tom kopci mala som pocit, že život je naozaj krásny. V tej chvíli mi nezáležalo na tom čo mi vzal alebo čo mi nedal. Necítila som sa sama, opustená a nepochopená ako posledné roky môjho života. Práve naopak. Cítila som sa milovaná a znova voľná.
"Počkám ťa dole," počula som ešte Harryho hlas, ktorý sa následne spustil z kopca a ja som si sadla na sneh a pozorovala oblohu, kým slnko nezašlo úplne za hory. Myslela som si, že Harry sa vyvezie späť za mnou aby sme si dali preteky, no on akosi nechodil a tak som sa vybrala dole svahom za ním.
Keď už som bola dole, zložila som si lyže a dala dole okuliare. Porozhliadla som sa okolo seba, no Harryho som nikde nevidela. Miesto neho som zbadala skupinku upišťaných dievčat, ktoré stáli okolo stola na terase v blízkej kolibe. Vybrala som sa smerom za nimi, pretože mi niečo hovorilo, že Harry ma s týmto niečo spoločné.
"Vážne skvelé," zašomrala som si popod nos keď ma môj inštinkt nesklamal. Harry sedel na lavici, popíjal horúci čaj a s úsmevom sa venoval tým slečinkám, ktoré boli z neho hotové.
"Môžem prejsť? S dovolením, no tak pohnite sa kúsok!" odstrkovala som ich z cesty až kým som sa nedobila k nemu.
"Už si tu?" pozrel sa na mňa Harry keď ma zbadal pred sebou a ja som ho schmatla za ruku a potiahla.
"Už chcem ísť preč," odvrkla som a on sa nechápavo postavil. Jeho fanúšičky ho začali ťahať za druhú ruku a prosiť ho aby ostal kým ja som to nahnevane pozorovala.
"Počkajte dámy, o chvíľu som späť," žmurkol na nich a vybral sa so mnou dnu do koliby.
"Prečo už chceš ísť?" opýtal sa ma a ja som si všimla ako nás cez okno sledujú tie bláznivé dievčatá.
"Čakala som ťa na kopci, že si dáme preteky a ty si tu miesto toho koketuješ s neplnoletými!" obvinila som ho, pričom som si neuvedomila môj tón hlasu.
"Tak moment. Ja som chcel preteky, to ty si bola unesená z hlúpeho západu slnka. A k tomu nekoketoval som s nimi, iba som bol k ním milý!" bránil sa.
"Hlúpy západ slnka?! Takže iba to pre teba znamená miesto kde sme dokázali spolu tráviť aj celé hodiny pozorovaním oblohy?!" vytkla som mu, pretože ma zabolelo ako to berie.
"Nemyslel som to tak," pozrel sa na mňa.
"Ale myslel. No vieš čo Harry? Možno ty si na to zabudol, pretože si už videl oveľa krajšie javy sveta, no ja som nezabudla. Stále je to pre mňa výnimočné miesto, ktoré ukrýva všetky naše sny a túžby, o ktorých sme sa ako deti každý večer rozprávali. Tak prepáč, že som tam chcela dnes pobudnúť a aspoň tak sa vrátiť v čase!" odvetila som mu ublížene a odišla preč. Vzala som si lyže a zamierila som si to k najbližšej autobusovej zastávke. Našťastie, že som toto stredisko už poznala inak by som nemala ani najmenšiu šancu dostať sa späť do hotela. Do izby som vrazila ako vietor a zamierila som si to rovno do sprchy. Tašky s oblečením, ktoré mi stále ležali na posteli som prehodila na Harryho posteľ a vliezla som pod perinu.
Nechápala som ako mohol Harry zabudnúť na to všetko čo sme si na tom kopci zažili. Na naše sľuby a prísahy, na naše rozhovory. Bolo to naše miesto a ja som to tak stále cítila. No on očividne nie a práve to ma bolelo.
"Tak povedz im, že už som na ceste. Nových priateľov uvidím! Slnko rozpáli, áno, už som na ceste...." zrazu som započula Harryho veselý spev, ktorý sa niesol chodbou a blížil sa k dverám. Rýchlo som sa ešte viac zababušila s perinou a otočila som sa tvárou k stene. Myslela som si, že dá pokoj, keď si bude myslieť, že spím, no mýlila som sa.
"Nie je nič krajšie ako stretnúť sa aj keď sme teraz tak vzdialenýýýý!" zaspieval kým otvoril dvere. Na stene som zbadala odraz svetla z chodby, ktorý následne zmizol, keď za sebou zabuchol. Počula som ako zhodil na zem lyže pričom si pomedzi to stále spieval pesničku z mojej obľúbenej rozprávky.
"No tááák! Viem, že nespíš. Pridaj sa!" skríkol, no ja som sa miesto odpovede iba prehodila na druhý bok a pozrela na neho. Harry sedel na kraji svojej postele a vyzliekal sa. Tašky preložil na zem a iba v boxerkách skočil na posteľ.
"Tak skúsme túto," povzdychol si keď si uvedomil, že sa nechytám a začal potichu spievať.
"Ty si veril vo mňa a aj tak ja sklamal som. A zo všetkého čo som skryl, hanbu neschovám. A modlím sa, že príde niekto mi vziať bolesť čo mám," zneli slová piesne z filmu Medvedí bratia a ja som v tej chvíli mala pocit, že tá pieseň vystihuje moju situáciu. Tie slová sa mi dostávali pod kožu a pomaly som si začala uvedomovať ako by sa Harry asi zachoval ak by sa o mne dozvedel pravdu. Naozaj by ma odsúdil alebo by mi podal pomocnú ruku ako skutočný priateľ. Pretože aj napriek všetkému čo sa za posledné roky stalo, v deň keď sa vrátil do môjho života sa všetko zmenilo. Vďaka nemu som začala znova pomaly nachádzať samú seba, snažila som sa byť lepšou osobou.
"Harry?" prerušila som ho v spievaní s tichým hlasom a on ku mne otočil tvár. Ja som sa posadila a odkryla sa z periny, v ktorej bolo neskutočne teplo.
"Ako by si zareagoval ak by si zistil, že nie som taká za akú ma máš?" opýtala som sa neisto a on sa zamračil.
"Nerozumiem," pokrútil hlavou.
"Napríklad ak by si zistil, že niečo skrývam. Niečo čo ma mení, niečo čo zo mňa robí zlého človeka," opatrne som volila slová a všimla som si ako začal napínať svaly na tele.
"O čom to hovoríš Reyli. Ty nedokážeš byť zlý človek," zasmial sa a ja som iba sklopila zrak.
"Harry ja....urobila som veľa zlých rozhodnutí, ktoré poznačili môj život a za ktoré sa hanbím," šepla som, pretože sa mi chvel celý hlas.
"Každý urobil vo svojom živote chybné rozhodnutia. Aj ja, no to z nás ešte nerobí zlých ľudí," odvetil a presadol si na moju posteľ. Automaticky som sa mu privinula tvárou na hruď a nechala ho aby ma hladil po chrbte čím ma upokojoval.
"Kým si sa nevrátil do môjho života všetko bolo jednoduchšie. Robila som čo som chcela a nezamýšľala som sa nad tým, či je to správne alebo nie. Necítila som výčitky a netrápili ma žiadne pocity, že môžem niekoho sklamať. No potom si sa vrátil a ja....ja som úplne v háji," začala som a pozrela sa na neho.
"Mňa nikdy nesklameš. Ty si moja Reyli, moja jediná Reyli. Nech urobíš čokoľvek budem pri tebe. Navždy, nech sa deje čokoľvek," šepol pričom mi začesal nepoddajný prameň vlasov za ucho.
"Za každých okolností?" uisťovala som sa.
"Za každých okolností," prikývol a ja som ho spontánne pobozkala na líce.
"Ľúbim ťa," šepla som.
"Ja viem," žmurkol na mňa a zmizol do svojej posteli. Ešte chvíľu sme sa rozprávali až sme nakoniec obaja zaspali.
Bola som pri ňom tak blízko, no zároveň tak ďaleko. Pohľadom som ho hypnotizovala a nedokázala som od neho odrhnúť zrak. Volal ma, vábil ma. Túžil po mne rovnako ako ja po ňom. Každou ďalšou sekundou bez neho sa mi rozpaľovala centimeter po centimetri pokožka až kým som nezačala mať pocit, že moje telo je akoby v plameňoch.
Tak veľmi som ho potrebovala, no nemohla som. Stačilo sa iba nahnúť a vziať si ho. Vziať si to po čom najviac túžim. Znova cítiť jeho účinok, ktorý by mnou pomaly prechádzal. Znova sa cítiť uvoľnene a mať pocit, že svet je gombíčka.
Pomaly som strácala sily. Už som dlhšie nedokázala bojovať. Natiahla som ruku za bielym práškom na stole, keď v tom som ucítila ako ma niekto zozadu objal a znemožnil mi to. Nevnímala som kto to je, pretože ma to nezaujímalo. Všetky moje bunky sa sústredili iba na potrebu vziať si to. Zbytočne som bojovala v objatí, zovretie nepovolilo. Kopala som, kričala nech ma pustia, no ani to nepomohlo. Jediné čo mi ostávalo bolo kričať na plné hrdlo a dúfať, že to zaberie.
"Reyli!" zrazu som započula moje meno a precitla som. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila oči. Nad sebou som zbadala Harryho tvár, ktorý sa na mňa ustarostene pozerá.
"Čo sa stalo?" opýtala som sa zmätene a prešla som si rukou po čele, na ktorom som mala kvapky potu.
"Mala si iba zlý sen," šepol a ja som sa posadila. Stále som sa cítila akoby som bola v ohni. Celá som bola spotená a najhoršie na tom bolo, že som horela aj z vnútra. Bez slova som sa postavila a podišla k balkónu, ktoré som otvorila dokorán.
"Blázniš? Veď tu mrzne," ozval sa Harry, ktorý sedel na mojej posteli. Moja myseľ bola otupená, pretože som cítila potrebu vziať si svoju dávku. Bez odpovede som prešla do kúpeľne kde som sa zamkla a vyzliekla si zo seba pyžamo. Pozrela som sa do zrkadla a následne som vošla pod prúd studenej tečúcej vody. Počula som ako mi Harry klope na dvere, no nezaujímalo ma to. Chcela som iba prestať myslieť na to, že to potrebujem. Zviezla som sa na zem a nechala som na seba tiecť vodu dovtedy kým sa moje celé telo nezačalo od zimy poriadne triasť.
Neviem ako dlho som tam bola no keď som z nej vyšla bola som premrznutá na kosť. Cez seba som si prehodila iba bielu osušku a otvorila som dvere. Harry ku mne okamžite dobehol a keď si všimol v akom som stave okamžite cezo mňa prehodil perinu a silno ma objal aby ma kúsok zohrial. No ja som ho od seba odštopla a zhodila som perinu na zem. Znova som otvorila balkónové dvere, ktoré Harry medzi časom zavrel a vyšla som na balkón. Sadla som si na stoličku, ktorá tam bola a nechala zimu aby mi ďalej ubližovala.
"Heej zlato!" podišiel ku mne už opatrne Harryho a kľakol si vedľa mňa.
"Musíš dovnútra inak ochorieš," dodal a ja som trasúco pokrútila hlavou.
"Ja- ja musím ostať tu," zadrkotala som zubami a pozerala pred seba.
"Reyli neštvi ma a vypadni dovnútra!" zvýšil zrazu hlas a rázne ukázal rukou dovnútra.
"Ty to nechápeš," šepla som a prekrížila si ruky cez hruď.
"Už mám toho akurát dosť," zavrčal a silno ma zovrel v náručí, pričom ma nasilu postavil zo stoličky a ťahal dnu do izby. To mi pripomenulo môj sen. Presne takisto som sa cítila v ňom keď ma niekto silno držal a nechcel ma pustiť k mojej dávke.

"Pusť ma!" začala som hystericky kričať, pretože sa mi začínal prelínať sen so skutočnosťou. Bola som akoby v amoku kedy som nedokázala triezvo rozmýšľať. Bol to rovnaký stav aký som mala keď ma Louis stretol na chate. Zo sekundy na sekundu mi prestalo záležať na všetkom a všetkých a jediné čo som potrebovala bola moja droga.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 13. listopadu 2014 v 14:29 | Reagovat

Myslela som si, že sa ešte nepobozkajú :( Bolo by to moc rýchle :D
Fúú no som zvedavá ako Reyli zvládne svoj amok a hlavne ako to zvládne Harry :D :D
Dúfajme, že ho neuhryzne :D :D
A či sa už dozvie pravdu alebo nie...
Teším sa na pokračovanie :D :D

2 Patricia Patricia | 13. listopadu 2014 v 18:34 | Reagovat

Prosím daj sem dnes dalšiu čast je to užasne :O tešim sa na dalsiu cast :)

3 DoMčA DoMčA | 13. listopadu 2014 v 18:41 | Reagovat

Je to dokonale naozaj :O hned dalsiu cast prosim daj este dnes :)

4 perfect-directioners perfect-directioners | Web | 14. listopadu 2014 v 10:47 | Reagovat

Dakujem,som rada,ze sa vam lubi :) nova cast pribudne v nedelu ako pred tyzdnom :)

5 DoMčA DoMčA | 14. listopadu 2014 v 14:31 | Reagovat

Prosim nemozes dat uz dnes :( alebo v sobotu PROSIM PROSIM PROSIIIIIIIIM :)

6 perfect-directioners perfect-directioners | Web | 14. listopadu 2014 v 19:28 | Reagovat

Rada by som ozaj, ale som pracovne odcestovana a domov sa dostanem v sobotu v noci...no hned v nedelu rano pridam,slubujem :)

7 DoMčA DoMčA | 14. listopadu 2014 v 22:53 | Reagovat

Okik super :) strasne sa tesim :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama