Never leave you- 13. kapitola: Nový život

17. listopadu 2014 v 22:12 | Reyli |  Never leave you

O 2 mesiace neskôr:
Bolo pol tretej ráno keď mi budík zazvonil pri uchu. Otrávene som sa pretočila na druhý bok a rukou nahmatala tlačídka na mobile aby som ho vypla. No bolo to márne, on zazvonil o 5 minút znova. Rozospato som sa posadila a pozrela na kufor, ktorý mi stál pri skrini. Nestihla som sa ani vybaliť a už znova ma čaká cesta. Už zajtra o takomto čase uvidím hviezdy rovno z jedného z hotelov v New Yorku.
"Vstávame!!!" naťukala som do mobilu a rozposlala som to 5- krát. Od niektorých mi prišla odpoveď hneď, od niektorých po pár minútach. Na recepciu kde som sa odhlásila zo svojho pokoja som dorazila prvá. Dopriala som si horúcu kávu a čakanie na ostatných som si krátila na Twitteri. Každý deň sa počet ľudí, ktorý ma na ňom sledovali zvyšoval. Niektorí z nich mi písali ako ma nenávidia, iní mi závideli a ja som v skutku nechápala prečo. Nikto z nich ani len netušil čo všetko som za tieto mesiace prežila a nikto z nich ma ani nepoznal na to aby ma mohol nenávidieť. No chalani ma naučili to zvládnuť a ja som im bola vďačná za to ako ma prijali medzi seba.
"Aspoň niekto je presný," ozval sa za mnou Paul, hlavný ochrankár a sadol si vedľa mňa.
"Nevyzeráš bohvieako vyspatý," pozrela som sa na neho a založila mobil do riflí.
"Spal som presných 28 minút a 17 sekúnd."
"Vieš ešte som ti to nepovedala ale naozaj ťa obdivujem ako zvládaš tých 5- tich bláznov. Nie každý by akceptoval ich vilomeniny."
"Mnoho krát nimi dostanú aj teba a aj napriek tomu si tu," žmurkol na mňa a ja som sa zasmiala.
"To je pravda."
"Keď už sme pri nich, ešte som ti nestihol poďakovať."
"Za čo?" nechápala som.
"Odkedy si tu, chalani sú iný."
"Iný?"


"Sú ako na začiatku. Usmievajú sa, no naozaj úprimne a mám pocit, že postupne začínajú byť znova samými sebou. A najmä Harry. Ten chlapec bol vždy úžasný no niekde na tejto ceste sa začal strácať a stávať sa niekým koho chceli urobiť z neho média. No potom si prišla ty a on sa akoby spamätal."
"Nemyslím, že to je mnou," pokrútila som hlavou.
"Si pre nich dôležitejšia ako si sama myslíš."
"Dobré ráno vo spolok!" pozdravil nás Zayn, ktorý práve vystupoval z výťahu a za sebou ťahal veľký kufor.
"Neuveríte čo sa mi snívalo!" začal skôr ako sme ho stihli odzdraviť.
"Stál som na vrcholku z jedného mrakodrapu v New Yorku a skočil som. Za normálnych okolností by zo mňa neostal mastný fľak ale..."
"Vážne?" zasmiala som sa a on na mňa iba zazrel a pokračoval.
"Dole stáli naši fanúšikovia a chceli ma zachytiť, no ja pred koncom pádu som vystrel ruku a zavrel oči...a v tom sa to stalo keď som otvoril znova oči bol som v priezračne modrom oceáne a ja som nevedel čo je sen alebo nie. Bolo to tak živé a dobrodružné...myslím, že najbližšie by sme mali usporiadať koncert v Karibiku...niečo mi hovorí, že to je to pravé miesto."
"Ako vieš, že to miesto kde si plával bolo práve v Karibiku, čo ak to bolo trebárs na Bora Bora?" Spýtal sa Paul, no Zayn sa nedostal k odpovedi pretože konečne dorazili aj ostatný.
"Ako si sa vyspala?" spýtal sa ma po ceste z hotela Harry.
"Dobre, včera pred spaním som volala s mamou a bola s ňou aj Anna. Odkazuje ti, že by si sa jej mohol ozývať aj častejšie."
"Dnes jej zavolám," odvetil.
"Harry, to vážne chceš stále trucovať?" opýtala som sa.
"Ja netrucujem...iba nemienim počúvať aký je Robert úžasný," odvrkol podráždene.
"Anna má právo znova sa zamilovať. Je ešte mladá a k tomu naozaj krásna."
"No ja toho chlapa jednoducho nemusím."
"Myslím, že by ti nevyhovoval pri nej žiaden iný ak by to nebol tvoj otec," odvetila som a on zastal.
"Vieš čo je problém? Každý si myslí aké je to úžasné, že si moja mama našla priateľa. Chalani si s ním dokonca poslednýkrát zahrali futbal. Doslova ho zbožňujú a to iba kvôli tomu, že ich pozval na pivo."
"On sa iba snaží Harry," snažila som sa mu to vysvetliť tak isto ako mnohokrát predtým odkedy zistil, že jeho mama si niekoho našla.
"Nikdy nezastúpi miesto môjho otca," pokrútil hlavou.
"Ste pripravená na vašu poslednú jazdu po Torronte?" ozval sa za mnou hlas a následne som zacítila jeho objatie zo zadu. Harry sa okamžite zamračil a ja som od ľaku podskočila.
"Andy," vyslovila som jeho meno a trepla som mu po rukách na znak aby ma pustil.
"Dnes môžeš ísť s nami," navrhol mi Harry.
"Bude lepšie ak sa stretneme až v lietadle," odvetila som mu a otočila sa k Andymu.
"Neboj sa, ja sa o túto princeznú postarám," usmial sa na neho Andy a chytil ma za ruku pričom ma ťahal k dverám. Spätne som sa pozrela na Harryho a zakývala som mu.
"Kde sú ostatní chalani?" opýtala som sa keď som nasadla do auta, ktoré bolo prázdne. Zvyčajne sa premiestňujem so zvyšnými chalanmi zo skupiny, ktorým sa nekladie až taká pozornosť. Andy je najlepší Liamov kamarát, ktorý ich sprevádza všade a Jordan s Joshom sú gitaristi.
"Išli skôr. Chceli sa ešte staviť v Mc Donalde. Ty nie si hladná?" pozrel sa na mňa a ja som iba pokrútila hlavou.
"O čom si sa rozprávala s Harrym? Vyzeral kúsok vykoľajený."
"O Robertovi."
"Nechápem čo má proti nemu. Ten chlap je úžasný," pokrútil hlavou.
"Myslím, že celý čas dúfal, že sa jeho rodičia znova dajú dokopy. A potom prišiel Robert a..."
"A jeho nádej pominula," dodal za mňa a ja som iba prikývla.
Na letisko sme dorazili asi o pol hodinu neskôr. Bola som vďačná keď som si sadla do sedačky, prikryla sa dekou a zatvorila oči, ktoré mi každou sekundou viac klipkali. Po fyzickej stránke to bolo naozaj náročné. Skoro každodenné cestovanie kvôli ich turné a ktoré potrvá ešte dva mesiace. Spánok iba minimálne a to nehovorím ani o časových pásmach. No po psychickej stránke to bolo pre mňa ako očista. Neviem či to bolo preto, že som tu bolo so správnymi ľuďmi od ktorých som cítila podporu alebo kvôli tomu, že som nemala čas, no na drogy som pomyslela vážne iba minimálne. Nehovorím, že to bolo za tie mesiace vždy ľahké, no zvládla som to.
"Vezmi si to, hore bude ešte väčšia zima," podal mi Harry jeho mikinu a ja som rozospato zívla.
"Čo ty?" zamrmlala som.
"Ja som v pohode," usmial sa a sadol si vedľa mňa.
"Ďakujem," šepla som a nemotorne som si ju začala obliekať. Potom som sa otočila na druhý bok tak, že som nebola opretá o okno lietadla ale o Harryho rameno a prehodila som cez neho polku deky. Rukou som ho objala okolo ramena a pokojne som zaspala. Prebrala som sa až na silné turbulencie. Pretrela som oči a poobzerala som sa okolo seba. Všetci pokojne spali a Harry bol skrčený v kĺbku.
"Hlupáčik môj," potichu som sa zasmiala a vrátila som mu späť jeho mikinu. A síce mi bola zima, bolo mi to jedno. Harry sa kúsok pomrvil, no spal ďalej. Ruky som si prekrížila cez hruď a nohy som si pokrčila pod zadok aby mi bolo teplejšie.
Do NY sme dorazili ešte pred svitaním kde na nás už čakali dve veľké autobusy. Chalani sa iba stihli osprchovať a už museli behať na jedno interwiew do raňajších správ. Ja som si dopriala horúci kúpeľ a potom som sa vybrala do mesta. Mala som vo zvyku v každom meste kúpiť akúsi maličkosť pre moju mamu, otca a Harryho, ktorému som to venovala v posledný večer v tom meste. Chcela som aby si týmto pamätal, že ma zachránil a splnil náš spoločný sen, keď ma vzal na túto bláznivú jazdu. Len my a celý svet.
"Pozývam na obed. O tretej príde po teba Paul," prišla mi okolo druhej od neho správa a ja som sa spontánne usmiala.
"Budem nachystaná. Teším sa," odpísala som a vybrala som sa späť do hotela kde som sa prezliekla. Paul prišiel niečo tesne pred treťou.
"Tak ako dopadlo interview?" opýtala som sa ho.
"Šlo to," prikývol a mne neuniklo, že je akýsi zarmútený.
"Dnes som bola na prechádzke. New York je úžasný!"
"Nemala by si chodiť sama. Už som ti to hovoril snáď tisíc krát."
"Viem sa o seba postarať a k tomu som nebola ďaleko."
"Ale aj tak," odvrkol.
"Paul, si v poriadku?" nedalo mi a opýtala som sa.
"Povedz Harrymu nech sa dlho nezdržíte. Pred koncertom majú ešte jednu skúšku," neodpovedal mi na otázku iba zastavil auto.
"Fajn," prikývla som a pozrela na neho.
"A Paul, ďakujem za všetko," dodala som pred odchodom a zavrela som dvere. Poobzerala som sa okolo seba a ostala som ohromene stáť. Všade naokolo boli vysoké budovy, ktoré vyzerali akoby siahali až do nebies, na cestách to bolo plné áut a všade naokolo boli rôzne reštaurácie. Už som vyberala mobil, že zavolám Harrymu ako sa presne volá tá reštaurácia keď do mňa niekto zozadu štuchol.
"Prečo má každý vo zvyku nalakať ma?" chytila som sa za hruď a prísne na neho pozrela. Na hlave mal čiapku a na očiach okuliare síce nesvietilo slnko. Vedela som, že to slúži ako maskovací manéver, no on vedel ako to neznášam keď sa s ním musím rozprávať keď mu nemôžem vidieť do očí.
"Poď," usmial sa, chytil ma za ruku a ťahal ma preč.
"Kam ideme?" nechápala som, keď sme nastúpili do ďalšieho auta.
"Páči sa ti? Najnovší Schevrolet," opýtal sa ma.
"Je krásny," prikývla som.
"Zatiaľ som ho iba požičal, no rozmýšľam, že ti jeden taký kúpim," povedal a ja som na neho prekvapene pozrela.
"Chcel si tým povedať, že si jeden kúpiš," opravila som ho a zapla si pás.
"Nie, chcel som povedať to čo som povedal," pozrel na mňa a síce som mu nevidela do očí, presne som vedela akým pohľadom na mňa pozerá.
"Nemôžeš mi kúpiť auto," krútila som nechápavo hlavou.
"Prečo nie?" zasmial sa.
"Lebo...jednoducho nemôžeš."
"Povedz mi jeden jediný dôvod."
"Auto môžeš kúpiť Gemme alebo Anne alebo neviem, priateľke keď budeš mať. No..." nestihla som ani dopovedať, lebo mi skočil do reči.
"Ty si moja najlepšia kamarátka."
"To nič neznamená," hájila som sa.
"Možno pre teba," odvetil mi a naštartoval.
"Ja ti nemôžem nič také kúpiť. Tak ty..."
"Ty si tu so mnou, tým mi to úplne splácaš," znova ma nenechal dohovoriť a ja som to vzdala. No Harry mal smolu, nech si hovorí čo chce, nikdy by som nemohla prijať takýto dar.
"A sme tu," zaparkoval auto na akejsi čistinke.
"Myslela som si, že ideme na obed," nechápavo som sa zamračila a odopla pás. Harry sa iba zasmial a zložil si okuliare, ktoré hodil na zadné sedadlo.
"Milujem toto miesto," zhlboka sa nadýchol keď sme vystúpili z auta a nasmeroval si to ku kraju skál, ktoré tvorili útes. Zo začiatku som nechápala čo môže milovať na čistinke, ktorá bola vzdialená od civilizácie, no ako náhle som podišla k nemu, pochopila som. Prisahám, že na pár sekúnd som pri pohľade na celé mesto pod nami stratila dych. Ani som si neuvedomila ako a kedy, no od šoku som Harryho chytila za ruku a neveriacky som pozerala pod seba.
"A myslím, že si sa práve zamilovala aj ty," zasmial sa a ja som až vtedy začala vnímať.
"Ako si to našiel?" pozrela som sa na neho.
"Keď som tu bol naposledy, potreboval som vypadnúť z toho uponáhľaného mesta, ktorý tu ľudia žijú," odvetil pričom sa zatváril naozaj zvláštne.
"Už musíš byť hladná," rýchlo zmenil tému a vrátil sa späť k autu kde z kufra vybral košík.
"Piknik? To naozaj?!" pobavene som sa na neho pozrela keď začal vystierať deku na zem.
"Tak ako za starých čias," žmurkol a sadol si, pričom mi ukázal aby som urobila to isté.
"Musím uznať, že niekedy ma vieš stále prekvapiť."
"Viem, som dokonalý," usmial sa a začal vyťahovať z košíka jedlo.
"Haha ty si nezabudol? Nachos s nutellou? Vážne?" smiala som sa.
"Naša špecialita," podal mi balíček nachos a otvoril nutellu.
"Niall by ťa za to zabil."
"Niall by ma za to zbožňoval," opravil ma.
"Tak čo ty a Andy?" zrazu sa ma opýtal a mne až skoro zaskočilo.
"Čo by malo byť?"
"Trávite spolu veľa času."
"Dosť času trávim aj s tebou."
"No nie tak veľa ako s ním."
"To preto, že vždy pracuješ."
"Takže je to moja chyba?"
"To som nepovedala," pokrútila som hlavou.
"Takže s ním nič nemáš?" opýtal sa ma priamo.
"Nie," odvetila som rázne.
"Zatiaľ," dodal za mňa a ja som nechápala jeho tón hlasu.
"A ani nikdy nič nebudem mať. Je to iba kamarát."
"Veď dobre," odvrkol otrávene a ja som sa na neho zamračila, no rozhodla som sa to nechať byť.
"Nevieš čo sa stalo Paulovi?" zmenila som tému.
"Nie, prečo?"
"Bol akýsi divný. A keď som sa ho pýtala, či je v poriadku, neodpovedal."
"Paul je niekedy náladový," mávol rukou a nepripisoval tomu očividne veľký význam.
"Myslím, že tento krát je v tom niečo viac," zamyslene som dodala.
"Nemyslím," pokrútil hlavou.
"Harry daj na mňa. Ja viem, že nie je v poriadku."
"Čo chceš aby som urobil?"
"Porozprával sa s ním?"
"Čo chceš aby som mu povedal? Vieš Paul, Reyli má pocit, že nie si v poriadku, tak som sa prišiel spýtať čo sa ti stalo?"
"Viem, že ťa napadne aj niečo lepšie."
"Prečo ma vždy dokážeš presvedčiť?" porazene na mňa pozrel.
"Pretože viem, že v skutočnosti ťa presviedčam o veciach, ktoré niekde hlboko vo svojom vnútri naozaj chceš urobiť," usmiala som sa.
Celú zvyšnú hodinu, ktorá nám ostala sme pozorovali oblaky a hádali na aké zviera sa najviac podobajú. Ležala som na Harryho hrudi a dokonalo cítila jeho tlkot srdca. Bola som u neho tak blízko a niekedy som sa pristihla pri tom ako som si priala aby takéto chvíle nikdy neskončili.
"Reyli?" ozval sa po pár minútach ticha kedy sa mi hral iba s vlasmi.
"Hmm?" odvetila som a čakala som na otázku, ktorá však neprichádzala.
"Ale nič, nechaj tak," povedal nakoniec a ja som sa oprela o lakeť a pozrela na neho.
"Čo si sa chcel opýtať."
"Zabudni na to," usmial sa a začesal mi vlasy za ucho.
"No tak Harry, chcem to vedieť," nabádala som ho, pretože som neznášala keď niekto nedokončil to čo začal.
"Ja len, že či....že či si niekedy premýšľala nad tým..."
"Nad čím?" nadvihla som obočím, keď sa znova zasekol.
"Aké by to bolo keby sme my dvaja..." znova to nechal nedopovedané a ja som nevedela presne čo tým myslí.
"Keby sme my dvaja?!" zopakovala som.
"No veď vieš...trávime spolu čas, poznáme sa už od malička, vieš o mne všetko a ja o tebe...je nám spolu fajn, tak či si niekedy premýšľala aké by to bolo keby sme...."
"Myslíš tým keby sme sa spolu vyspali?" skočila som mu do reči.
"Prečo ťa napadlo práve konkrétne to?" nadvihol obočím.
"Ty si myslel niečo iné?" odvetila som otázkou.
"Ty si nad tým niekedy uvažovala, však je to tak?!" obvinil ma a ja som sa okamžite posadila.
"Blázniš?!" ohradila som sa.
"No tak povedz pravdu," posadil sa tiež a uprene na mňa pozrel.
"Nie," pokrútila som hlavou no on sa do mňa ešte viac vpil pohľadom čo som už nevydržala.
"Ok, teda raz...no nebola to moja chyba. Bola som pod vplyvom drogy a bolo to obdobie kedy som sa s tebou znova zblížila."
"Predstavovala si si to?" opýtal sa ma a ja som cítila ako mi do líc stúpa červená farba.
"Nie," pokrútila som hlavou.
"Tak teda?"
"Prestaň, je to trápne," buchla som ho po ramene.
"Nie je, je to normálne," zasmial sa a ja som pokrútila hlavou.
"Tak?" teraz to bol on, ktorý ma nabádal.
"Tak čo?"
"Povedz mi to."
"Ja ani neviem čo sa poriadne stalo. Iba viem, že jednu dobu som bola v posteli s Jasonom a zrazu keď ma pobozkal a ja som potom otvorila oči, bol si tam ty."
"A ďalej?"
"Jednu dobu som si myslela, že si to naozaj ty. Mala som iba halucinácie."
"A čo si urobila keď si si myslela, že som to ja a nie ten chlap? Prestala si?"
"Práve naopak. Pritiahla som si ho bližšie k sebe a..." nervózne som odvetila a pohľadom som prešla na jeho pery.
"A?"
"Boli to iba halucinácie," otočila som tvár aby som sa zbavila toho pocitu, ktorý som pocítila keď v tom som zacítila jeho prsty ako mi otočili tvár späť. No jeho tvár už bola o čosi bližšie k mojej ako predtým.
"Harry toto nerob," šepla som rozrušene keď sa ku mne začal približovať. Cítila som ako sa môj dych zrýchlil a moje telo sa zo sekundy na sekundu rozpálilo, no niečo vo mne kričalo, že to nie je správne. Za tie sekundy som bojovala sama so sebou. Tak veľmi som chcela ochutnať jeho pery, no bála som sa, že sa to všetko tým pádom dokašle a ja som nebola pripravená ho stratiť.
"To nie je správne," chcela som sa od neho odtiahnuť, no jeho hrejivá dlaň, ktorou mi jemne prešiel po líci a následne si ma znova k sebe priblížil ma zastavila.

"Potrebujem to vedieť," šepol skôr ako sa jeho pery dotkli mojich a ja som už nebola schopná znova povedať nie. V sekunde keď som zacítila jeho pery na mojich moje zábrany sa akoby zrútili a moje telo začalo skoro okamžite spolupracovať. A síce ten bozk bol krátky, no o to viac intenzívny.

P.S: V prvom rade vám chcem poďakovať za komentáre, naozaj ma tešia :) Som naozaj rada, že sa vám poviedka páči a dúfam, že to bude tak aj naďalej. Žiaľ zajtra skoro ráno znova cestujem kvôli práci a vrátim sa až v sobotu v noci, takže ďalšia časť bude pridaná v nedeľu doobeda, no sľubujem, že vám to vynahradím a ďalší týžden pridám za to viac kapitol :) Prajem vám pekný týžden ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 DoMčA DoMčA | 18. listopadu 2014 v 9:59 | Reagovat

Wau uplne dokonale :O

2 Nika Nika | 18. listopadu 2014 v 13:27 | Reagovat

Tak toto teda nemalo chybu :D :D
Som zvedava na dalsiu kapitolku :D

3 DoMčA DoMčA | 21. listopadu 2014 v 7:43 | Reagovat

Kedy das dalsiu ???

4 perfect-directioners perfect-directioners | Web | 22. listopadu 2014 v 21:28 | Reagovat

[3]: ako som spomínala pod kapitolou, že ďalšiu pridám zajtra, keďže som odcestovana, no za to budu dve kapce, slubujem :)

5 DoMčA DoMčA | 23. listopadu 2014 v 9:10 | Reagovat

Aha jasne ja skoro nikdy necitam to PS :D pls daj čo najskor dalsiu :O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama