Never leave you- 14. kapitola: To je ale idiot!

23. listopadu 2014 v 17:47 | Reyli |  Never leave you

Ležala som na posteli a pozerala do stropu. V hlave sa mi hýrilo množstvo myšlienok, ktoré som si nevedela poriadne usporiadať. Prstami som jemne prechádzala po perách, na ktorých som stále dokonale cítila jeho bozk. Bol tak jemný a sladký zároveň. Nechápala som prečo to urobil. Predsa je to Harry, môj najlepší kamarát a spriaznená duša už od detstva. Poznám každé jeho tajomstvo, každú jeho túžbu a každý jeho sen.
"Reyli?" zrazu niekto zaklopal na dvere a ja som okamžite spozornela. Jeho hlas by som spoznala kedykoľvek.
"Reyli, viem, že si tam. Otvor!" znova zabúchal na dvere a ja som zaváhala. Nevedela som ako sa mám k nemu teraz správať. Čo mám povedať, ako sa zatváriť.
"Nesprávaj sa ako dieťa a otvor tie sprosté dvere!" zvýšil hlas a ja som vedela, že mu dochádza trpezlivosť. Zhlboka som sa nadýchla, postavila som a otvorila ich pričom som sa spätne otočila a zamierila si to späť k posteli.
"Nebola si na večery. Iba chcem vedieť, či si v poriadku," ozval sa a ja som sa na neho pozrela.
"V absolútnom," prikývla som.
"Pozri ak sa tu zatváraš kvôli tomu čo sa stalo..." nestihol dopovedať, pretože som mu skočila do reči.
"Mám otázku."


"Pýtaj sa," prisadol si ku mne a zvláštne bolo, že ma jeho blízkosť akýmsi spôsobom rozrušila.
"Predtým ako sa to stalo...veď vieš pred tým ako si ma pobozkal," začala som neisto a on iba prikývol.
"Povedal si, že to potrebuješ vedieť. Čo si tým myslel?" spýtala som sa to čo mi najviac celú dobu vŕtalo hlavou.
"Úprimne?" pozrel sa na mňa a ja som prikývla.
"Posledné mesiace trávime spolu. Všetko robíme tak povediac spoločne, dokonca niekedy prespávame v rovnakých posteliach."
"To sme robili stále," nechápavo som pokrútila hlavou.
"Reyli no teraz už nie sme deti."
"Čo tým chceš povedať?"
"Že možno u mňa prišla malá chvíľka kedy som začal pochybovať či medzi nami je iba priateľstvo," priznal sa a ja som prekvapene zodvihla obočím.
"Asi tomu stále úplne nerozumiem," prižmúrila som oči.
"Nechaj to tak," mávol rukou.
"Ja to chcem vedieť," nabádala som ho.
"Nemáš čo. Po tom bozku som sa uistil, že je to iba kamarátstvo a nič iné," odvetil mi.
"Aha," zamračila som sa.
"Alebo si vieš predstaviť, že by sme my dvaja tvorili pár?" zasmial sa a mňa to akýmsi spôsobom zabolelo.
"Nie, to neviem," silene som sa usmiala a dúfala, že tento rozhovor je už u konca.
"Prepáč ak som urobil niečo čo ťa vyviedlo z rovnováhy," následne sa ospravedlnil.
"Ale prosím ťa. Koniec koncov to bol iba hlúpy bozk," začala som hrať.
"Som rád, že to tak berieš," usmial sa.
"Iba som sa bála aby si to inak nebral ty. No teraz keď viem, že je to ok, tak je všetko v poriadku," pokračovala som.
"Takže sme ok?" uisťoval sa.
"Samozrejme," prikývla som.
"Si úžasná," pobozkal na čelo.
"Neboj ty za mnou nezaostávaš," zasmiala som sa a spontánne som mu položila hlavu na rameno.
V ten večer sme ostali spolu a urobili si filmový maratón. V polke druhého filmu som však zaspala a vstala som až ráno na zvuk tečúcej vody. Rozospato som pootvorila oči a posadila sa na posteľ.
"Harry?!" zvolala som jeho meno, no odpoveď neprichádzala.
"Harry?!" zvolala som ešte raz hlasnejšie, no to som už stávala z postele.
"Si tam?" zaklopala som na dvere kúpeľne, ktoré boli iba kúsok pootvorené.
"Preboha Harry!" skríkla som, keď som ho zbadala ako sedí na zemi celý bledý. Okamžite som k nemu pribehla a chytila som ho za tvár, pretože som mu chcela vidieť do očí.
"Kde máš lieky?!" opýtala som sa, pretože som presne vedela čo mu je. Jeho hladina cukru v krvi mu niekedy spôsobovala nemalé problémy. No on idiot to vždy bral na ľahkú váhu a nekontroloval si jej hodnoty a tak sa stávalo, že niekedy odpadával alebo dostal závraty.
"V kufri v prednom vrecku," zašomral a ja som sa okamžite rozbehla do jeho izby kde som mu z predného vrecka vyhádzala skoro všetky veci. Keď som konečne našla tú malú škatuľku liekov, vydýchla som si. Vzala som pohár s vodou a priniesla som mu to. On to nemotorne zjedol a potom som mu pomohla späť do postele kde som mu ešte na čelo priložila studené obklady.
"Ako ti je?" opýtala som sa keď on sa v tom rozosmial a síce jeho smiech bol stále slabý, on už vyzeral o dosť lepšie.
"Čo ti je na tom ešte vtipné?! Ty si asi neuvedomuješ, že je to nebezpečné?!" nahnevane som na neho pozerala.
"Som v poriadku nie?" smial sa ďalej a ja prisahám, že som mu v tej chvíli mala chuť jednu vraziť.
"Ty si taký idiot, bože!" syčala som kým on sa zabával na moju adresu.
"Si horšia ako moja vlastná mama," prevrátil očami a chcel sa postaviť, no ja som ho okamžite zastavila.
"Kam si myslíš, že ideš?" pozrela som sa na neho prísne.
"Dokončiť to čo som začal? Alebo mi chceš pomôcť so sprchovaním sa?" usmial sa a ja či som chcela alebo nie na malú sekundu som si to musela predstaviť.
"Tak?" opýtal sa ma kým ja som bola vo svojich myšlienkach.
"Hm?" pozrela som sa na neho.
"Ty si si to práve predstavila!" obvinil ma, keď mu to došlo.
"Čo? Jasné, že nie!"
"Neklam!" začal sa z chuti smiať čo som už dlhšie nevydržala.
"Vieš čo? Je mi jedno čo si myslíš!" mávla som rukou a vybrala som sa ku dverám.
"Tak mi s tým teda nepomôžeš?" spýtal sa ma tváriac sa smutno.
"Choď do čerta!" odvrkla som a zabuchla za sebou dvere. Prešla som chodbou a zamierila som si to rovno do Harryho izby. Potrebovala som sprchu a tak som využila jeho. Nakoniec som si natiahla jeho tepláky, rozťahanú mikinu s kapucňou a vyšla z hotela. Nikomu som nič nepovedala a zamierila som si to rovno do centra. Všimla som si, že na mňa ľudia divne zazerajú, no nevedela som či to bude kvôli môjmu oblečeniu alebo ma spoznávajú z titulkových článkov o záhadnom dievčati, ktoré stále cestuje s One Direction. Čoraz častejšie sa vyskytovali také a podobné články v novinách s rôznymi dedukciami kto vlastne som. Harry ma učil aby som tieto hlúposti ani nečítala, no bolo to pre mňa divné.

"Poprosím jedno latté," objednala som si pri bare a sadla som si k úplne zadnému stolu. V miestnosti bola tma a mne to vyhovovalo. Mala som svoj kútik iba pre seba a žiadne pohľady som na sebe konečne necítila. Z vrecka som vytiahla mobil a chcela som zavolať mame, no potom som si to rozmyslela. Ak by sa opýtala na Harryho, čo by sa opýtala môj hlas by sa zachvel a ona by určite vycítila, že sa niečo deje. A potom by začala s hlúpymi otázkami na ktoré som nemala vonkoncom chuť odpovedať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 23. listopadu 2014 v 18:20 | Reagovat

Sú ako malé deti!!! :-3
"Keď som ťa pobozkal, zistil som,  že to medzi nami je kamarátstvo" ... Drist :-D
Teším sa na ďalšiu kapitolku :-) dúfam, že bude čoskoro :-D :-D

2 DoMčA DoMčA | 24. listopadu 2014 v 16:09 | Reagovat

FAKT SU AKO MALE DETI!!! :D je to super ;-) prosim daj co najskor dalsiu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama